12. schôdza

Ďakujem.
Pani kolegyňa Zemanová, ja sa nevyviňujem, sú však kompetencie každého, samosprávy aj štátnej správy. Obce, mestá možno prioritnejšie zaujíma zamestnanosť, dane, ktoré z toho vidia, avšak štát má reagovať tak, že nie tu postavíš, lebo máš starú fabriku niekde inde, tam sa má stavať a má usmerniť toho developera, ktorý si žiada vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Čiže ja by som to nehádzal, že teraz poslanci schvália územný plán, vybavené.
Pán poslanec Baránik, propagovať nefunkčný štát. Škoda na takéto niečo reagovať, jednak vy ste reagovali úplne na niekoho iného, aj to mimo, by som to tak nazval.
Pán kolega Fecko, možno si to prečítajú, tú zelenú správu, tých, čo to teraz bude zaujímať, lebo je to, fakt je to zaujímavé čítanie a odporúčam do druhého čítania tohto zákona, aby si to niekto prešiel, aspoň tie grafy, ono to stačí možno tie grafy si pozrieť.
Pán kolega Dostál, ale tu sa nič o vlastníckom práve zatiaľ nehovorí a ja vravím to, že chceme počuť názor predkladateľa, akým spôsobom má byť práve upravené toto vlastnícke právo. A položili ste mi otázku, či vidím v tom problém, že niekto skúpi pôdu na južnom Slovensku a bude tam vyrábať cudzinec. Áno, vidím v tom problém, priama odpoveď. A to z jednoduchého dôvodu, že tie potraviny, ktoré sa tam dopestujú, skončia niekde inde a súvisí to práve s tou potravinovou bezpečnosťou štátu, ktorá pravdaže v súčasnej dobe nie je potrebná, by som to tak povedal, alebo teda nie je prioritná, ale raz môže byť prioritná a potom bude asi problém.

Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som pozitívne prekvapená a milo teda touto diskusiou, pretože tá veľa naznačila aj pre naše ďalšie kroky. Ja vám chcem len povedať pár viet.
Tento návrh zákona, samozrejme, nepadol nám z neba, hej, toto je výsledok dlhých intenzívnych rokovaní so zástupcami vidieckej platformy, s predstaviteľmi agrárnej obce, s legislatívcami z ministerstva pôdohospodárstva a, samozrejme, s našimi kolegami poslancami. Z týchto rokovaní vlastne vyšla požiadavka ochrániť slovenskú pôdu práve ústavným zákonom, ktorý, ako som na začiatku v tej predkladanej správe, alebo teda v tom úvodnom mojom slove povedala, že je to akýsi rámcový zákon a po ňom budú nasledovať tie osobitné zákony, po ktorých teraz voláte. Ja to úplne chápem a tak to v podstate aj bude.
Len musím aj to povedať, že už v tých osobitných zákonoch sa budú riešiť tie konkrétne veci a problematické veci, na ktoré sa aj teraz pýtate. Budú sa riešiť tak, že môžeme ich uviesť do tohto pléna až vtedy, keď naozaj budeme dohodnutí naprieč politickým spektrom, aby skutočne aj nadobudli svoju účinnosť, a dopredu o nich hovoriť, musíte uznať aj vy, že by bolo troška na škodu veci. Lebo práve tým špekulantom, ktorí nám tú našu slovenskú pôdu skupujú a chcú naďalej skupovať, by sme im nahrali na smeč a to sme práve nechceli.
Ja by som chcela povedať ešte tak konkrétnejšie, alebo teda aj poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi, nielen za ten pekný historický pohľad na pôdu a jej vlastníctvo, čo naozaj bolo pre mnohých veľmi poučné, ale najmä preto, že ako opozičný poslanec sa neobával vyjadriť podporu ústavnému zákonu, ktorý predkladám za Slovenskú národnú stranu. A ako som si všimla, tak nebol jediný, za čo teda veľmi pekne ďakujem.
V podstate chcela by som ešte povedať jednu vetu pani poslankyni Zemanovej, zarazila ma jej otázka, alebo teda zároveň si aj odpovedala, že či je dôležité, kto vlastní pôdu. Áno, pani kolegyňa, je dôležité, kto vlastní pôdu, podľa mňa je to dôležité, kto vlastní pôdu na Slovensku.
Čo sa týka poznámky vidieckeho spôsobu života alebo potravinovej bezpečnosti, práve to sú tie veci, na ktoré bude potom reagovať ten osobitný zákon alebo ďalšie osobitné zákony.
A čo sa týka poslancov, kolegov poslancov z SaS, viete, ja vám to ani nezazlievam, ani to nebudem nejako komentovať, vaše vyjadrenia vašej liberálnej strany, ktorej podľa mňa téma ochrany pôdy zjavne nehovorí nič. Ale čo sa týka tej definície potravinovej bezpečnosti, mali ste tu výklad priam ako z encyklopédie, ale ja si myslím, že pojem potravinová bezpečnosť, dnes ovláda tento pojem aj stredoškolák, čiže neverím tomu, že neviete, čo je potravinová bezpečnosť. Ale chcem povedať, že, áno, súhlasím, sme súčasťou Európskej únie, ale otázka potravinovej bezpečnosti podľa mňa je naším národným záujmom a je našou povinnosťou zachovať a udržať potravinovú bezpečnosť na Slovensku.
Ja by som úplne na záver teda chcela poďakovať všetkým diskutujúcim, aj všetkým tým, ktorí teda pozorne počúvali tento náš návrh ústavného zákona, a teda je zrejmé po tejto diskusii, že predložená téma ústavného zákona na ochranu slovenskej pôdy je veľmi vážna a citlivá, ale väčšina z nás si podľa mňa uvedomuje, aké je dôležité ústavný zákon prijať. Samozrejme, že vítam vašu iniciatívu, od kolegov z iných politických strán, čo sa týka legislatívneho vyprecizovania jednotlivých ustanovení v zákone, a ja si myslím, že je to veľmi pozitívny signál, a verím teda tomu, že zákon, ktorý som dnes, alebo návrh zákona, ktorý som dnes predložila, nájde si u vás podporu, za čo vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na začiatok ešte, ako pristúpim k predstaveniu a odôvodneniu svojho návrhu, musím ale prečítať § 76 rokovacieho poriadku, a to poslednú vetu, lebo tu došlo k nejakému nedorozumeniu a my právnici máme takú chybu, že tie zákony čítame od začiatku až do konca, že kto môže predniesť návrh zákona. A návrh zákona síce prednesie navrhovateľ, ale ak ide o návrh výborov alebo skupinu poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a keď ide o návrh zákona poslanca, navrhujúci poslanec. Čiže nie hociktorý z navrhovateľov, ale ten navrhovateľ, kto je splnomocnený. A to splnomocnenie dávame, keď dávame zákon do podateľne. Keď niekto na tom niečo chce zmeniť, samozrejme, musí zmeniť toto splnomocnenie. Takže toľko len na to, že máme tu určité poriadky s rokovacím poriadkom zavádzať tak, aby sme čítali zákony, nielen ten paragraf, ktorý sa nám hodí, ale všetky paragrafy, ktoré sa dotýkajú tej danej problematiky.
Prejdem veľmi rýchlo k nami navrhovanému návrhu, ktorý je veľmi jednoduchý. Prvým bodom teraz, ktorý odôvodňujem, je návrh novely Civilného sporového poriadku. Stalo sa totiž to, že keď sme prijímali nové tri kódexy, tak starý Občiansky súdny poriadok si pamätal túto právnu úpravu, ktorú teraz navrhujeme. Vtedy sa nedalo docieliť to, aby tá úprava, ktorá tu bola niekoľko desaťročí, zostala. Argumentmi sme vtedy predkladateľa alebo skôr autora nepresvedčili o tom, že táto úprava by mala zostať, tak vtedy sme nepochodili. Využívame túto možnosť, že teraz sme dostali, ako proste dostalo sa nám pochopenia, že táto úprava je dôležitá. Jednak, že sme zaviazaní k tomu medzinárodnými zmluvami, ktoré sme ratifikovali, jednak toto dlžíme aj našim občanom, ktorí majú inú materinskú reč ako slovenskú. Ide o jednoduchú vec, že ak je písomné podanie alebo dôkaz v regionálnom jazyku alebo v menšinovom jazyku, podľa medzinárodnej zmluvy preklad zabezpečí súd.
Toľko celý ten návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som vystúpil ako poverený spravodajca v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ako spravodajca som bol teda určený ústavnoprávnym výborom.
Musím konštatovať, že tento návrh po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady už vo svojom rozhodnutí určil, že by návrh mali prerokovať ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor bol pritom navrhnutý práve ústavnoprávny výbor s tým, aby tieto výbory prerokovali návrh zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pán predkladateľ tento účel aj dostatočne podľa môjho názoru ozrejmil.
Ako spravodajca, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom, preto odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla po všeobecnej rozprave na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam tiež návrh zákona prideliť výborom vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Toľko na úvod. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri predchádzajúcom bode som kritizoval návrh zákona, ktorý predložili poslanci vládnej koalície, pri tomto bode chcem vyjadriť - návrhu zákona, ktorý predložili tiež poslanci vládnej koalície - svoju podporu. Roky som sa venoval problematike národnostných menšín a práv národnostných menšín a som hlboko presvedčený, že je potrebné nielen rešpektovať to, k čomu nás zaväzuje ústava a medzinárodné dohovory, ale je potrebné, aby sa väčšina správala k menšinám veľkoryso a citlivo, bez ohľadu na to, či sú to menšiny národnostné, etnické, náboženské alebo akékoľvek, že je dôležité, aby sa ľudia, ktorí patria k menšinám, cítili na Slovensku dobre a doma a potom nebudeme riešiť, či sú, alebo nie sú lojálni, lebo budú lojálni voči svojej vlasti, ktorá sa ku nim správa dobre.
Preto som roky predtým ako novinár alebo analytik, neskôr aj ako politik sa snažil, aby štátna politika voči menšinám bola veľkorysá a aby práva príslušníkov národnostných menšín boli nielen deklarované, ale aj reálne uplatňované a aby zákony vytvárali priestor pre ich reálne uplatňovanie.
Tento týždeň som o tom hovoril aj vo vzťahu k náboženským menšinám, keď sme preberali zákon o náboženskej slobode, ktorý bol, naopak, konfrontačný voči náboženským menšinám, tam sa nepodarilo zabrániť tomu, aby parlament opätovne potvrdil ten zákon vetovaný prezidentom, a teda potenciálne zhoršil situáciu náboženských menšín. Verím, že osud tohto zákona, ktorý rozširuje právo príslušníkov národnostných menšín používať svoj jazyk v súdnom konaní, bude iný a že ten zákon bude schválený. Pretože ten zákon rozširuje možnosť príslušníkov národnostných menšín uplatniť svoj jazyk v súdnom konaní v tomto prípade a nie že ho rozširuje, ale v podstate obnovuje stav, ktorý tu v minulosti bol.
Dôvodová správa sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá v čl. 9 ods. 1 písm. b) uvádza, a budem teraz citovať, aby sme vedeli, o čom hovoríme: "Zmluvné strany sa zaväzujú v súdnych obvodoch, v ktorých počet obyvateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení podľa situácie jednotlivých jazykov a za podmienky, že využitie možností uvedených v tomto odseku nebude sudca pokladať za prekážku riadneho výkonu súdnictva." A teraz v občianskom konaní sú tam tri možnosti, prvá je zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo v menšinových jazykoch, a/alebo umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez výnimky, bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, čo je dôležité, a/alebo umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo v menšinových jazykoch v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov.
Každá krajina má špecifickú situáciu, čo sa týka početnosti a aj sústredenosti menšín na určitom území, a Slovenská republika v súlade s čl. 3 odsek 1 charty uvádza, že podľa čl. 3 ods. 1 charty regionálnymi a menšinovými jazykmi v Slovenskej republike sú jazyky bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský, uplatňovanie charty podľa jej čl. 2 ods. 2, ak ide o bulharský, český, chorvátsky, nemecký a poľský jazyk, a potom vo vzťahu k tomu čl. 9 ods. 1, ktorý upravuje súdnictvo alebo práva na používanie menšinových jazykov v súdnictve, hovorí, že v čl. 9 ods. 1 písm. a), sa to týka bodov 2 a 3 písm. b), čo je práve občianske konanie, sa to týka bodov 2 a 3. A body 2 a 3 zopakujem, je, že zmluvná strana má zabezpečiť, alebo teda umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu - čo ošetruje práve predložený návrh zákona - a umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, využitie tlmočníkov, k tomu sa Slovenská republika zaviazala a toto momentálne Slovenská republika neplní.
Čiže už sám osebe fakt, že Slovenská republika neplní nejaký svoj záväzok, je problém a je dôvod, aby sme zákon upravili tak, ako je to predložené v návrhu novely. Ale za seba hovorím, že takéto správanie považujem za správne a takéto vymedzenie podmienok za potrebné, vhodné a žiaduce aj bez ohľadu na naše medzinárodné záväzky. Aj v prípade, že by sme neratifikovali Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, bolo by správne, aby Slovenská republika umožnila v čo najširšej miere využívať v súdnom konaní menšinové jazyky tým príslušníkom národnostných menšín, ktorí o to majú záujem. Z tohto dôvodu za seba hovorím, že tento návrh podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že na Slovenku už dlho nebola taká priaznivá atmosféra na schválenie takéhoto návrhu, ako je v tomto volebnom období, či už v koalícii, alebo v opozícii. Myslím si, že aj z nášho klubu viacerí poslanci podporia tento návrh, lebo je to naozaj servis, ktorý napomáha príslušníkom národnostných menšín, nech sú z ktorejkoľvek menšiny, zachovať počet týchto príslušníkov alebo minimálne teda spomaliť nejaký proces asimilácie, ktorý je, samozrejme, prirodzený a možno nezvratný, ale otázne je vždy to tempo. A keď sa dá niečo urobiť pre zachovanie počtu príslušníkov, tak aj ja osobne si myslím, že to treba urobiť, a viacerí moji kolegovia tiež. Takže môžete počítať aj s podporou z nášho klubu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať opozičným poslancom za to, že vyjadrili podporu k tomuto návrhu. Tiež si myslím, že tento návrh je taký pozitívny, že celý parlament by to mohol jednoznačne schváliť, dobre by to aj vyzeralo, samozrejme. Veď viete dobre, tak ako to môj priateľ a kolega alebo kolegovia priatelia o tom hovorili, nie je to niečo nad rámec, nie je to nejaký veľký plus, ale chceme dosiahnuť to, čo už tu bolo zaužívaným zvykom na Slovensku. Takže aj preto si myslím, že náhodou tu vypadol pri zmene zákona, predpokladám, že náhodou, takže preto si myslím, že to je taký úplne benígny plus. V každom prípade je to plus a bol by som rád, keby celý parlament to jednoznačne schválil, tento návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ja celkovo atmosféru v parlamente nevnímam až tak priaznivo ako oni, čo sa týka celkového nastavenia voči aj právam príslušníkov menšín. Napriek tomu teda verím, že v tejto otázke by tá zmena mohla nastať. Týka sa to, samozrejme, že asi v najväčšej miere príslušníkov maďarskej menšiny, ktorá je najpočetnejšia, a jej príslušníci v najväčšej miere využívajú svoj materinský jazyk a majú na to vytvorené podmienky aj vďaka svojej početnosti.
Ale ako správne poznamenal pán poslanec Grendel, týka sa to všetkých menšín, lebo nie je to nič špeciálne pre iba jednu menšinu, a teda v tejto otázke je zhoda aj medzi politickými stranami, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu, či už je to v parlamente MOST - HÍD, alebo mimo parlamentu Strana maďarskej komunity, ktorá tiež na tento problém upozorňovala niekedy, myslím, v októbri minulého roku. Takže medzi ľuďmi, ktorí si uvedomujú význam ľudských práv a význam rešpektovania práv národnostných menšín, by v tomto ohľade nemala byť, nemal byť žiadny svár alebo, alebo dôvod niečo takéto nepodporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som k tomuto návrhu uviesť nasledujúce. Rozumiem tomu a som, samozrejme, a mám sympatie preto, prečo sa toto predkladá. Je to v zásade správna vec, je to znak kultúrneho a civilizovaného štátu, keď takáto vec platí. Keď sa chováme civilne a kultúrne k našim národnostným menšinám.
Avšak chcem poukázať na jednu vec. Ako sa chováme k tej menšine nášho národa, ktorá sa potrebuje a nevie domôcť svojho práva? Ako sa k tej menšine chováme? Jednoducho, dá sa povedať, na ňu kašleme, lebo tu platí právo silnejšieho, neplatí tu právo, pretože my nie sme právny štát. Všetci to vieme, mlčíme o tom, tvárime sa, že cisár má krásne nové šaty, ale cisár je nahý.
Preto musím povedať, že som zdržanlivý k takýmto nárokom alebo k takýmto návrhom preto, že istým spôsobom kamuflujú to, že u nás sa nedá domôcť práva v takom zmysle, v akom to poníma Európska únia napríklad alebo svetové spoločenstvo, ktoré prijíma predpisy na ochranu národnostných menšín. Pretože keď ich prijíma, tak vychádza z toho, že to právo väčšiny na právnu ochranu je zabezpečené. My teda kamuflujeme skutočnosť, že právo na právnu ochranu v tomto štáte neexistuje, kamuflujeme tým, že prijímame zákony, ktorými zabezpečujeme ochranu práv národnostných menšín tak, aby sa dostali na tú istú úroveň nevymožiteľnosti práva, akú má aj tá väčšina. Podľa môjho názoru toto sú spôsoby, akými sa zakrývajú skutočnosti o tom, ako právny štát u nás funguje a lepšie povedané, nefunguje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, vaše slová by si na ministerstve spravodlivosti alebo Generálnej prokuratúre, či policajnom prezídiu mohli vyložiť aj ako kompliment, že vymožiteľnosť práva sa týka na Slovensku nejakej menšiny. Ja sa obávam, že teda pri toľkých kauzách by sme pokojne mohli hovoriť pomaly aj o väčšine obyvateľov Slovenska, že majú problém s vymožiteľnosťou práva. Ale to teraz myslím trochu s humorom, samozrejme, takisto ako s humorom chcem povedať, že tak doprajme národnostným menšinám, aby mali problém s vymožiteľnosťou práva vo svojom materinskom jazyku.