12. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.
Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.
Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.
V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.
Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.
Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.
V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:
Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.
Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.
Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.
Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie budú reagovať traja páni poslanci a panie poslankyne s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. A tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tento návrh zákona. Na Slovensku je zúfalá byrokracia na úradoch. Zažil si to určite každý jeden z nás a som veľmi rád, že ste mysleli na tých v podstate najviac odkázaných, najzraniteľnejších ľudí aj v tomto zákone, a preto veľmi rád ho podporím a myslím, že viacerí kolegovia z nášho klubu, nakoľko pokiaľ by sa nám to podarilo presadiť tu v tomto pléne, tak žilo by sa naozaj na Slovensku lepšie a krajšie. Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vnímam všetky problémy, ktoré ste, pani kolegyňa, tunák popísali a predstavili, je naozaj veľký problém neúplných rodín najmä s vymožiteľnosťou výživného. Mladé rodiny, mladí ľudia, neúplné rodiny sa dostávajú veľmi často do ohrozenia chudobou. Aj spôsob, ktorým ste sa rozhodli riešiť, vnímam veľmi pozitívne, aj ho podporujem. Na druhej strane si kladiem otázku, či v takejto forme, ako to navrhujete, bude naozaj realizovateľné štátom, že k tomu by sme možnože potrebovali aj nejaké zhodnotenie odborníkov, ktorí sa tomu venujú. Hej, lebo naozaj, nie som právnik. Tie návrhy v riešení sa mi veľmi páčia, podporujem ich, zahlasujem za ten návrh zákona, ale mám tam takú obavu, že či to fakt štát v takejto forme dokáže tú vymožiteľnosť zabezpečiť. V tomto som teda zatiaľ skeptik, ale myšlienka veľmi dobrá.
Ja len pripomeniem, že rovnako sme aj my na nedávnej schôdzi sa snažili minimálne o to, aby sa zvýšilo minimálne výživné, ktoré štát určuje, keď sa nevedia rodičia dohodnúť. To sa mi zdá úplne až strašné, že niekomu dokáže štát vyrubiť 21 eur výživné, náhradné výživne, nie náhradné výživné, ale minimálne výživné. To sa mi zdá úplne scestné. A nebola tu vôľa v tomto parlamente ho zvýšiť ani na 40 eur, čo sa mi zdá takisto choré.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kollár s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Viem, že nemám reagovať na ďalšie faktické, len chcem povedať toľko, že je to naozaj katastrofálna situácia, je to strašne nízke, tých 108, alebo koľko to je, cez 100 euro je tiež veľmi nízka suma, z toho sa naozaj nedá vyžiť. Možno by bolo fajn, keby sme sa zamysleli viacerí nad tým, že by táto suma mala byť výškou súdom priznaného výživného napríklad. Vo veľa prípadoch to môže byť aj väčšia suma. Aby štát to nepaušalizoval len na tých smiešnych 100 eur.
Takisto, keď tento štát, ďakujem pekne aj pani kolegyni, keď spomenula aj to, že by to štát mal nejakým spôsobom zvládnuť, som presvedčený, že keď štát dokáže behom dvoch mesiacov okradnúť občanov tejto republiky na elektrickej energii a na plyne, takže keby trošku len chcel taký nejaký pán Holjenčík, určite by sa našiel spôsob, ako pomôcť aj slovenským rodičom, slovenským matkám s deťmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Prosím, prihláste sa a nech sa páči, máte slovo.
Pani poslankyňa Krištúfková, skúste sa ešte raz s tou faktickou. Dobre.

Chcela by som sa poďakovať za faktické. Pánovi Krajčímu za podporu a takisto za jeho poznámku. Pani poslankyni Jurinovej takisto s tým, že vnímam tento návrh ako návrh, ktorý je v prvom čítaní, a myslím si, že ak sú voči nemu aj nejaké výhrady, tak by sme spoločnými silami ho mali tlačiť niekde ďalej a vôbec túto tému mať otvorenú a riešiť ju. Lebo naozaj jedno je pravda, tie osamelé matky s tými deťmi sú naozaj najohrozenejšou skupinou. A ďakujem veľmi pekne všetkým za podporu.

Týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chcem sa pre istotu ešte opýtať pani navrhovateľky, či v rámci záverečného slova chcete niečo dodať. Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Borisa Kollára, Zuzany Šebovej, Petry Krištúfkovej a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 365. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí pod č. 383.
Nech sa páči, pani poslankyňa Šebová nám predmetný návrh zákona uvedie.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Zuzany Šebovej, Petry Krištúfkovej a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.)