12. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Za klub SaS vystúpi pán poslanec Klus, nech sa páči.

Príjemné dobré ráno, vážené dámy, vážení páni. Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. A dovoľte mi teda povedať pár dôležitých slov v súvislosti s týmto návrhom ústavného zákona. Akiste ani mňa veľmi neteší to, že sa na každej schôdzi rieši hneď niekoľko ústavných zákonov, pretože ústava by mala byť vo svojej podstate akt alebo teda dokument, ktorého zmena je aktom pomerne nepravidelným. Ale fakt je ten, že naša ústava, napriek úcte, ktorú k nej prechovávam, má viacero medzier a my upozorňujeme dlhodobo na jednu z nich, ktorá je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a hovorí o pomerne vážnom konflikte záujmov, ktorý viacerí kolegovia sediaci tu v tejto sále majú a ktorý sa nerieši niekoľko desaťročí.
Opýtam sa teda jednu jednoduchú otázku: viete, prečo je myšlienka obsadiť kandidátku do parlamentných volieb starostami a primátormi alebo dokonca založiť stranu regiónov zlá? Existuje na to veľmi jednoduchá odpoveď a tá odpoveď je podľa nášho názoru jednoznačná. Preto lebo by sa jednalo o tvrdý konflikt záujmov. Starosta je v prvom rade starosta. Primátor je primátorom a župan má byť županom takým, ktorý vždy myslí na najbližšie komunálne či župné voľby. Preto pravidelne dochádza k prípadom, kedy podriadi svoje hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky svojim lokálnym ambíciám.
Povedzme si teda, ako to vyzerá v praxi. Predstavme si spoločne, že tu schvaľujeme nejaký hlúpy zákon. Tá predstava nie je až taká nereálna. Pripomínam napríklad len minulotýždňový zákon o tom, ako sme zrušili druhé kolo župných volieb. A takýchto by sme akiste našli aj na tejto schôdzi podstatne viacej. Starosta, primátor či župan s ním bude súhlasiť, lebo za odmenu dostane konečne pre svoju obec, mesto či kraj obchvat, na ktorý obyvatelia čakajú celé roky. Doma je potom oprávnene za hrdinu, čím si zaistí znovuzvolenie, a nejaký zákon nevýhodný pre celé Slovensko v obci nik riešiť nebude, lebo obchvat je pre obec radovo cennejší. A takto by sme sa pokojne mohli pozerať aj na návrh zákona, ktorý tu pristál minulý týždeň a ktorý práve zrušil spomínané druhé kolo volieb. V akom konflikte záujmov boli asi kolegovia, ktorí samotní sú župani a ktorí tu dnes napríklad nesedia, predpokladám, že si riešia svoje záležitosti vo svojej župe.
Samozrejme, najlepšie by bolo postaviť v každej obci spomínaný obchvat a všetko ostatné, čo si obyvatelia želajú, ale s rukou na srdce, toto pri obmedzených zdrojoch, ktoré máme k dispozícii, možné nie je. No a ešte aj z tých obmedzených zdrojoch, o ktorých hovorím, sa značná časť rozkradne a o tom tak isto by sme dlho vedeli rozprávať nielen tu z tohto miesta.
Alebo predstavme si notoricky známy problém eurofondov. Neprekvapí, že bude uprednostnená obec alebo mesto, prípadne dokonca župa, ktorej starosta, primátor alebo župan je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, lebo, ako sa hovorí, s tým treba byť zadobre. Aj takéto skúsenosti a prípady by sme tu vedeli menovať.
Ďalších problémových situácií by sa našlo mnoho a všetky do jedného len potvrdzujú fakt, že ide o vážny konflikt záujmov. Iné by to nebolo ani vtedy, keby každý primátor a starosta bol poslancom Národnej rady a vykompenzovali by sa tak aspoň lokálne záujmy. Táto úvaha tu v minulosti bola, dokonca to bola dnes vládna strana SMER – sociálna demokracia, ktorá to pokojne mohla vyriešiť v časoch, keď vládla sama, že sa zavedie napríklad druhá komora parlamentu, ktorá by bola obsadená práve podobnými typmi kandidátov. Chvalabohu, k tomuto neprišlo. Hovorím chvalabohu preto, lebo na Slovensku máme dnes 2900 obcí, takmer 2900 obcí, čiže predstava že by sme mali 2900 členov druhej komory Národnej rady Slovenskej republiky je akiste veľmi podobná tomu, čo zažívajú dnes v Čínskom ľudovom zhromaždení. A iste by to nebolo to najlepšie riešenie pre päťmiliónovú krajinku. Tým zároveň upozorňujem aj na to, že je anomáliou mať vôbec 2 900 obcí v päťmiliónovej krajine. Ale toto je téma sama osebe.
Samozrejme, počet mandátov Národnej rady je obmedzený, takže takáto kompenzácia, pokiaľ ide o spomínaný konflikt záujmov, jednoducho možná nie je. Ani by to nedávalo zmysel. Ako som už povedal na začiatku, úlohou starostu je bojovať za obec, primátora za mesto a župana za svoju župu. Zatiaľ čo úlohou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je schvaľovať správne zákony, a to zdôrazňujem, pre celú Slovenskú republiku.
Ďalšou otázkou je časový a priestorový konflikt takého konfliktu záujmov. Občania sa oprávnene pýtajú, ako dokáže nejeden z vás byť primátorom či primátorkou na plný úväzok v okresnom či krajskom meste, ale kľudne hovorme aj o obciach alebo župách, a zároveň plnohodnotným poslancom či poslankyňou napríklad 500 kilometrov vzdialenej Národnej rade. Nehovoriac o ďalších funkciách, ktoré mnohí z vás majú. No zrejme len tak, že obyvateľom konkrétneho mesta, obce či kraja kompenzuje svoje absencie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky tým, že niečo pre tých svojich vybaví. Opäť sa pritom môžeme vrátiť k tomu, že z pohľadu obyvateľov daného mesta, obce či kraja je tento postoj legitímny a pochopiteľný, avšak z celoslovenského pohľadu rozhodne správny nie je.
A práve preto, dámy a páni, treba ústavným zákonom zakázať súbeh funkcie poslanca Národnej rady s akoukoľvek exekutívnou funkciou, a to vrátane takej kombinácie, ako je napríklad poslanec Národnej rady a šéf Sociálnej poisťovne, čo je ešte brizantnejší konflikt záujmov.
Určite nestačí požadovať jeden plat a dosť, akým sme sa prezentovali v prechádzajúcom volebnom období, pretože za takouto požiadavkou sa skrýva väčšinou závisť a nijakým spôsobom nerieši popísaný problém práve spomínaného stretu záujmov.
Iste sa opýtate: a čo súbeh legislatívnych funkcií a teda konkrétne poslanca Národnej rady a zároveň poslanca župy, mesta alebo obce? Iste, aj toto je istým spôsobom problém. Avšak v našom návrhu ústavného zákona ho neriešime, pretože v ňom pripúšťame výnimku. Túto výnimku pripúšťame, nakoľko konflikt záujmov, resp. časový konflikt v tomto prípade nie je zďaleka taký vypuklý. Zasadnutia napríklad mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici sa konajú približne raz za dva mesiace. Zatiaľ čo župan, starosta alebo primátor by mali byť vo svojom meste prítomní v podstate neustále akož to predstavitelia exekutívy a štatutárni zástupcovia.
Navyše z hľadiska kontrolného, resp. informačného takáto kombinácia môže dokonca politickému systému všeobecne prinášať aj svoje výhody. Sám sa s tým stretávam ako poslanec mestského zastupiteľstva. A tu by som chcel zdôrazniť práve ten spomínaný problém. Práve teraz o deviatej hodine začalo Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že tu predkladám zákon, ústavný zákon spoločne s mojím kolegom, na tomto zastupiteľstve budem chýbať, a to som len obyčajným poslancom. Pýtam sa teda, ako môže nejaký primátor, starosta alebo župan zároveň sedieť na dvoch stoličkách? Ja som tento raz uprednostnil Národnú radu Slovenskej republiky. A nebolo to jednoduché rozhodnutie. Pýtam sa, ako riešia kolegovia župani, primátori a starostovia trojtýždňovú absenciu počas rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky? Pre mňa je táto otázka nevysvetliteľná. A je mi ľúto, že tu momentálne niektorých z nich nevidím. Rád by som počul odpoveď.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Ja iba veľmi krátko. Ja mám jeden problém s týmto návrhom ústavného zákona, pretože on vlastne, aj keď sa tvári, že rieši konflikt záujmov, tak on vlastne rieši nezlučiteľnosť funkcií, ktorá je upravená v ústave v čl. 77. Som preto presvedčený, že ak chceme otvárať správnym spôsobom tento problém, tak potom máme mať odvahu priamo vstúpiť do čl. 77 ústavy a nie cez ústavný zákon, ktorého cieľom je niečo úplne iné, riešiť konflikt záujmov. Takže z tohto dôvodu a z dôvodu zmysluplnosti a vlastne nepripustenia nepriamej novely ústavy takýmto spôsobom ja nemôžem podporiť tento zákon. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Reakcia, pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kresák, vy ste pre mňa veľmi silnou autoritou, pokiaľ ide o ústavné právo. Ale pamätám si, že posledne, keď sme tu predkladali v podstate totožný návrh zákona, akurát sme naň išli iným spôsobom, otvorili sme práve to jadro ústavy, ktoré navrhujete, tak ste nás kritizovali práve za to, že otvárame jadro ústavy. Takže sme teraz našli iný spôsob ako na to, aby sme pomenovali, ktoré konkrétne funkcie nie sú zlučiteľné podľa nášho názoru s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Tak aj toto je problém.
Ja teda navrhujem, sadnime si k tomu, pretože my určite s týmto návrhom prídeme opäť. Je to pre nás veľmi silné zrkadlo pre vás, tých, ktorí ste v tomto konflikte záujmov, a my ho budeme používať dovtedy, kým sa tento stav na Slovensku nezmení. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Procedurálny, pán poslanec? Ako spravodajca alebo ústne?
Ústne, nech sa páči. Takže ukončujem možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Tak pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky:
"Otázka: Prečo uvažujete, že už ďalej nebude kandidovať na post žilinského primátora?
Odpoveď: Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia, priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.
Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si tiež ale vyžaduje nesmierne veľa času.
Áno, máte pravdu. Preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej."
Ako vidíte, pán primátor tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že tento krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je pripravená na to, a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade. Nenahraditeľných sú totiž plné cintoríny.
Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánuje v budúcnosti vykonávať len jednu funkciu, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku nasledovne: vyjadril sa, že zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd, potom sa vzdá funkcie, a odhadoval to na niekoľko týždňov. Odvtedy už bude takmer rok a tento rok skončí aj zrejme nútená správa mesta Martin. Verím, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svoje slovo dodrží a už onedlho bude ďalším politikom, ktorý bude sedieť iba na jednej stoličke. Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente. Ak by ho nasledovali, tak by sme už nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je aj tento návrh zákona, rokovať ani ich navrhovať. Malo by to byť vo výbave v zásade každého slušného, normálneho, zodpovedného človeka.
Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už druhýkrát. V prvom prípade sme chceli novelizovať priamo Ústavu Slovenskej republiky. Ako už aj kolega spomínal, vtedy pán poslanec Kresák, ktorého si vážim, pretože ho pokladám za ústavného právnika, použil kritické slová, že jadro ústavy by sme takýmto spôsobom meniť nemali. Aj keď som mu vtedy oponoval, že v tom istom jadre ústavy je napríklad nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady a poslanca Európskeho parlamentu. Preto sme teda zvolili dnes úpravu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
A ešte jedna poznámka. Onedlho sa budú konať voľby do vyšších územných celkov. Viacerí z vás premýšľajú o tom, že sa týchto zúčastnia a budú kandidovať za županov. Aj z našej strany Sloboda a Solidarita budú kandidáti na kreslá županov. Môžem tu teda verejne vyhlásiť, že v prípade zvolenia sa naši kandidáti vzdajú funkcie poslanca Národnej rady, pretože v strane SaS máme zásady, ktoré nielen hlásame, ale sa podľa nich aj riadime.
Chcel by som teda na záver ešte mojej rozpravy vás požiadať znovu o podporu nášho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. V podstate využijem tento čas na to, aby som vlastne povedal pár slov k tomu, čo som nestihol v rámci toho prvého vystúpenia. Ja, samozrejme, absolútne súhlasím s tým, že je právom každého poslanca aj skupiny poslancov navrhnúť aj novelu ústavy, aj ústavný zákon. O tom niet pochýb. Troška mi vadí v tomto prípade, že vlastne sa snažíme obísť ústavu cez ústavný zákon, ktorý je o niečom inom.
Ale vy ste mi vytkli, že ja som mal problém s vaším návrhom pri prvom predkladaní, keď ste vstupovali priamo do ústavy. Áno, mal som problém a mám ho aj teraz, keby ste išli tou cestou, ale to nie je problém, že to predkladáte vy, ale to je vecný problém. A tam, ak uznáte, môžme mať, máme právo na rozličné názory. Ja v prvom rade som presvedčený o tom, že v demokratickej spoločnosti je to volič, ktorý rozhoduje, kde pošle, kam pošle svojho kandidáta. A keď volič sa rozhodne, že niekto je podľa jeho názoru schopný a potvrdil to, že vykonáva funkciu poslanca Národnej rady a trebárs aj nejakého poslanca župného alebo obecného zastupiteľstva dobre, tak potom si myslím, že nemáme právo voličovi brať túto možnosť.
Samozrejme, na druhej strane je tu tá možnosť, ktorú vy spomínate a ktorou vlastne operujete, že vlastne ten čestný poslanec, ktorý nestíha dve funkcie, napriek toho, že ho tam ľudia dali, tak sa môže vzdať jednej z tých funkcií. Tak čo bráni aj vašim kolegom, ktorí presadzujú tento názor, jeden z vašich predrečníkov sám priznal, že sedí na dvoch stoličkách a nestíha to. Nuž ale potom, keď sme morálni a priznáme, že nestíhame, tak je morálne ostať na tých stoličkách? Alebo by bolo morálne vzdať sa tej jednej, ktorú nestíham? Tak si vyberiem. Ale nechápem, prečo to chceme riešiť zákonom a chceme zakázať občanovi, aby si vybral. A keď si stojí za tým, že ten jeden človek zvláda dve funkcie alebo tri, tak mu zobrať túto možnosť.
Takisto, tak ako napríklad ja mám obrovský problém s tým, čo sa tu schválilo, že keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)