12. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Martin Beluský je spoluautor tohto zákona. Predniesol alebo predstavil účel tohto zákona z takého technického pohľadu. Ja sa to pokúsim odprezentovať skôr z takého - nazvime to - ideologického pohľadu, že prečo sa snažíme podporovať práve pôrodnosť pracujúcich rodín a nie všetkých rodín.
Viete veľmi dobre, že na Slovensku máme rôzne či už etnické skupiny alebo aj spoločenské skupiny. Časť z nich je pre spoločnosť väčším prínosom, časť menším. Nehovorím, že niekto nie je nežiaduci, ale ako, Slovenská republika ako štát sa musíme zamyslieť nad tým, ktorú pôrodnosť chceme do budúcna podporovať.
Všeobecne vo svete štáty na podporu štátotvorného národa používajú rôzne nástroje populačnej politiky. Medzi tieto nástroje patria rôzne formy prídavkov, rôzne formy finančnej podpory rodinám, ktoré, ktoré by mali dosahovať nejakú pôrodnosť. Vo všeobecnosti platí, že žiadny demokratický štát nemôže zabrániť nejakej rodine mať deti. To je pravidlo, ktoré by malo byť dodržané, snáď, snáď s výnimkou incestu, štát skutočne nemôže niekomu brániť, nejakému páru muža a ženy brániť mať deti.
Na druhej strane ale žiadny štát nie je a priori povinný podporovať rodiny, dávať im nejaké finančné prostriedky. Tým chcem naznačiť to, že žiadny finančný príspevok od štátu pre rodinu nie je nárokovateľný. Je potešujúci, je povzbudzujúci, ale nie je nárokovateľný. Štáty by sa teda v rámci svojich populačných politík mali sústrediť najmä na finančnú podporu tých častí obyvateľstva, tých skupín obyvateľstva, ktoré predstavujú do budúcnosti najväčší potenciál, ktorý, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia budúci kultúrny a hospodárskych rozmach daného štátu.
Pracujúca časť obyvateľstva nepochybne patrí medzi skupiny hodné takejto podpory, pretože veľmi dobre viete, že pracujúci rodičia s veľkou pravdepodobnosťou budú mať deti, ktoré budú opäť mať pozitívny vzťah k práci. A ako Aristoteles vo svojej Rétorike písal: "dobrí rodičia vychovajú dobré deti a dobré deti majú dobré vlastnosti".
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol v roku 2015 prirodzený prírastok populácie na Slovensku na úrovni 0,3 %. Podobne nízka miera prírastku bola zaznamenaná aj v predchádzajúcich rokoch a len tak pre zaujímavosť, prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 2 % bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V rokoch 2001 až 2003 prišlo dokonca k úbytku populácie Slovenskej republiky. Slovenská republika pri súčasnom nastavení systému, v súčasnej legislatíve podporuje pôrodnosť viacerými spôsobmi. Teraz nepočítam rôzne jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa alebo rôzne príspevky od samospráv, ale systematické dlhodobé príspevky. Je tam prídavok na deti a je tam daňový bonus. Prídavok na deti považujeme za nesystémovú a zlú formu podpory pôrodnosti, pretože prídavok na deti predstavuje nezásluhovú formu finančného príspevku. To znamená, že tento prídavok dostane absolútne každý a, bohužiaľ, veľká časť asociálov na tom postavila svoj tzv. rodinný biznis, rodinný biznis.
Takúto, o takéto zvyšovanie pôrodnosti my záujem nemáme. Preto sme sa sústredili radšej na podporu zvyšovania pôrodnosti pracujúcej časti obyvateľstva, pracujúcich rodín, a to práve vo forme zvýšenia daňového bonusu. Ale nejde tu len o také obyčajné zvýšenie, ale ako povedal kolega Martin Beluský, keď predstavoval návrh zákona, tak zavádzame aj závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí. Systém sme nastavili tak, aby bolo optimálne mať v rodine tri deti, aby bolo jednoducho finančne najvýhodnejšie mať tri deti, pretože práve tri deti predstavujú z hľadiska nejakého populačného rastu a udržateľnosti populácie to optimálne číslo.
Ja vás takisto prosím o podporu tohto návrhu, pokiaľ nám skutočne záleží na tom, aby v budúcnosti na Slovensku prevládala slušná a pracujúca časť obyvateľstva a nie tá neslušnejšia a nepracujúca časť obyvateľstva, tak toto je jeden z nástrojov, ako to môžeme dosiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem. Považujem tento návrh za veľmi dobrý, pretože demografická kríza na Slovensku, vôbec stav pôrodnosti je katastrofálne nízky a o niekoľko rokov nebude kto mať robiť na dôchodky. A toto v podstate považujem naozaj za spravodlivé riešenie, čo sa týka prístupu ku všetkým občanom našej Slovenskej republiky. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám teda v krátkosti predstavil našu navrhovanú novelu zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Jánom Kecskésom za účelom zrušenia pokút pre domácich chovateľov. Primárnym cieľom tejto našej predkladanej novely zákona je uľahčiť život drobným domácim chovateľom odbyrokratizovať ich a oslobodiť ich od nezmyselných pokút. Súčasná legislatíva je totiž, bohužiaľ, našitá viac v prospech supermarketov, viac v prospech dovozcov, importérov mäsa a v prospech veľkovýrobcov, ako v prospech domácich chovateľov. Drobní domáci chovatelia sú povinní registrovať svoje chovy, sú povinní viesť záznamové knihy, prepravovať zvieratá certifikovanou firmou, skrátka, sú na nich kladené nesplniteľné byrokratické nároky, ktoré ich demotivujú od domáceho chovu a doslova ich naháňajú nakupovať mäso radšej zo supermarketov.
Sekundárnym cieľom tohto návrhu zákona je naša snaha o opätovné obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. V minulosti bola potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky zabezpečovaná najmä výrobou v jednotlivých roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch, domácou produkciou. Žiaľ, kvôli nečinnosti všetkých doterajších predchádzajúcich vlád túto domácu slovenskú výrobu časom nahradili najmä potraviny z dovozu. Vieme veľmi dobre, že tieto potraviny z dovozu sú často pochybnej kvality, niekedy druhotriednej až treťotriednej a z vlastnej skúsenosti mnohí potvrdíte, že sú veľmi nevýraznej chuti.
Podľa najnovšej ročenky Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo zistené, že v roku 2011 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v priemere 22 kg vyprodukovanej živej hmotnosti jatočných zvierat. V roku 2015 to bolo už len 13 kg. To znamená, že za štyri roky poklesla hmotnosť vyprodukovaných jatočných zvierat takmer na polovicu.
A takáto situácia je aj v celom slovenskom poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol deficit alebo saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a poľnohospodárskych produktov za uplynulý rok 1,3 mld. eur. To je rekord. A oproti roku 2015 je to zhoršenie o ďalších 26 %. Skrátka, neustále dovážame viac a viac potravín. Ročne na Slovensko dovezieme potraviny už za takmer 4 mld. eur. Štyritisíc miliónov eur skončí v rukách zahraničných výrobcov potravín.
Na túto nezmyselnú politiku, na túto nezmyselnú praktiku doplácajú najmä ľudia v poľnohospodársky zameraných regiónoch, ľudia v Nitrianskom kraji, v Trnavskom kraji, ale aj v iných krajoch, najmä teda v južných regiónoch Slovenska. Pritom jediné, čo treba začať robiť, je, že namiesto nepriaznivých podmienok pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a domácich chovateľov začneme vytvárať priaznivé podmienky. A medzi tieto priaznivé podmienky patrí aj zrušenie pokút pre domácich chovateľov. Väčšina z týchto domácich chovateľov predsa nechová, nechová tieto zvieratá kvôli nejakému biznisu. Chovajú ich na vlastnom pozemku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastnej rodiny, chovajú ich s čestným úmyslom buď preto, že si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť nakupovať mäso, kvalitné mäso u mäsiara, alebo preto, že radšej uprednostňujú mäso z overeného, s overeným pôvodom, ako nejaké dovezené mäso, ktoré vyrobil nejaký anonym. Alebo jednoducho preto, že ich chovanie baví, že hľadajú zmysluplné využitie svojho voľného času, že hľadajú zmysluplné využitie voľných pozemkov, svojich skúseností alebo nejakých znalostí.
Nie je pravda, že zrušenie pokút za domáci chov by prispelo k zvýšeniu nejakých zdravotných rizík, pretože je v prirodzenom záujme týchto domácich chovateľov, aby si dávali pozor na to, čím svoje domáce hospodárske zvieratá kŕmia, aby dbali na dodržiavanie hygienických a veterinárnych štandardov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto novely zákona zrušením pokút pre drobných domácich chovateľov veľmi výrazne pomôžeme bežným drobným ľuďom najmä na dedinách a takisto pomôžeme naštartovať obnovu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokiaľ vám aspoň trošku, aspoň trošku záleží na riešení problémov bežných ľudí, na obnove strategickej potravinovej sebestačnosti, tak vás prosím o podporu tohto návrhu. Tento návrh nie je politický, je to vyslovene vysoko praktický návrh. Pokiaľ vám na tom nezáleží, tak sa kľudne zdržte alebo hlasujte proti a my aspoň do budúcna budeme vedieť, odkiaľ vietor fúka.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 370. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jedným z impulzov, prečo sme sa rozhodli s kolegom Kotlebom a Uhríkom novelizovať zákon o veterinárnej starostlivosti, bol pán z obce Palárikovo, ktorý nám porozprával svoje skúsenosti s inšpektormi z veterinárnej inšpekcie. Porozprával nám o postupe inšpektorov a dôvodoch, prečo nielen on bol pokutovaný za chov oviec v obci.
Pre občanov Slovenskej republiky je vlastný domáci chov hospodárskeho dobytka a domácich zvierat prirodzený, avšak prirodzenejší je pre starších ľudí. Tejto generácii ľudí, ktorá zažila časy, kedy Slovensko bolo úplne sebestačné, čo sa potravín týka, ktorá si častokrát z nízkeho dôchodku nemôže dovoliť ani základné potraviny zo supermarketu, zostali len oči pre plač. Nevydá im na základné potraviny, ako sú mlieko, vajíčka či kvalitné mäso, o zelenine a ovocí ani nehovorím. Vďaka vysokým cenám za nekvalitné produkty sa znovu uchyľujú k chovu domácich zvierat vo vlastných dvoroch a záhradách. Áno, sme v dobe, kedy ponovembrové takzvané sociálne vlády spravili zo starých ľudí doslova žobrákov. Títo ľudia, či už je to starenka z horného konca dediny alebo aj človek v produktívnom veku, ktorý rád vie, čím kŕmi svoju rodinu, si doma chovajú ošípané, ovce, sliepky alebo zajace. Niektorí si z oviec spravili ekologické kosačky, ktoré celoročne spásajú pastviny a po sezóne ich zabijú na mäso. Iní chovajú jednu - dve kozičky na mlieko. Absolútne prirodzená vec, ktorá patrí k životu na dedine.
V roku 2007 sa tie isté ponovembrové vlády rozhodli, že občania na Slovensku si už doma nemôžu chovať a zabíjať domáce zvieratá, ako sa im zachce. Pod tlakom väčšej byrokracie si musia riadne zaregistrovať chov v registri na to určenom, musia podliehať pravidelným veterinárnym kontrolám zvierat, prepravu vlastných zvierat im môže vykonať len spoločnosť s príslušnou certifikáciou. Riadne absolvovanie týchto zákonných povinností výrazne predražuje chov domácich zvierat na vlastnom dvore či záhrade. Mnoho domácich chovateľov nemá ani vedomosť, že svojím chovom porušujú zákon a hrozí im zaň pokuta. Toto v súčasnosti využívajú inšpektori z veterinárnej správy, ktorí snoria po dedinách a veselo rozdávajú pokuty domácim chovateľom. Hold, aj pokuta je príjem do štátnej kasy a preto nemajú problém pokutovať starenku, ktorá si z ostatkov chová kozičku na mlieko. Inšpektori nemajú problém obehávať obce, vyhlasovať svoje kontroly v obecných rozhlasoch a pokutovať veselo, ako sa im zachce. Pri pokute to však nekončí. Automaticky zaregistrujú domáci chov, čím strpčia vyššie spomínanou byrokraciou domáceho chovateľa.
Cieľom našej novely je zvýšenie počtu domácich a hospodárskych zvierat, ktoré môžu domáci chovatelia bez pokuty na svojich či prenajatých pozemkoch chovať. Zároveň chceme aj súčasných chovateľov upozorniť, aké limity a sankcie im platný zákon ukladá.
Ďakujem a žiadam vás o podporu našej novely.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, poslanci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v krátkosti k predkladanému návrhu zákona, ktorý z môjho pohľadu je do určitej miery zmysluplný, pretože vieme, že Slovensko je také, aké je, usporiadané a mnoho ľudí ešte aj v dnešnej dobe si napomáha ku svojmu živobytiu tým, že na tých svojich roličkách alebo záhumenkách alebo poliach, neviem, ako by som to nazval, si pre, do toho svojho rodinného rozpočtu pomáhajú tým, že si vybudujú dačo a na základe toho, čo si vypestujú, potom, keď majú doma priestory, si dačo aj vychovajú a spotrebujú to.
Samozrejme, že to je všetko pekné a ja si myslím, že je to aj normálne, pretože dakedy si Slovensko asi takto usporiadavalo svoj spôsob, pardon, (rečníkovi zazvonil mobilný telefón) zabudol som si vypnúť.
Čiže keď som si prečítal tento návrh pánov poslancov, ktorý dávajú, tak mám nejaké pripomienky. Samozrejme, vedomý som si toho, že v prvom čítaní nie je možné dávať návrhy na zmeny, ale ja sa vyjadrujem k samotnému zneniu tohto zákona, pretože niektoré veci by mali byť iným spôsobom upravené. Pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak potom tam už by to muselo byť urobené.
Niektoré veci, ktoré som si uvedomil, že by mali byť inak robené, je samozrejme posúdenie sekcie rozpočtovej politiky ministerstva financií, ktoré sa vyjadruje, že to bude mať určitý dosah na štátny rozpočet, čo je prirodzené, lebo však keď si ľudia takto pomôžu, zase menej pôjdu kupovať a tak ďalej, čiže vieme, že tam ten obrad dajaký bude do mínusu a to je prvá vec, ktorá, ktorá ma zaujíma a ktorá, ktorá v tomto slova zmysle je pre mňa aj dosť význačná.
Ďalšia vec, ktorá je z tohto pohľadu, si myslím, veľmi dôležitá, je, že návrh zákona, ktorý je teraz platný, hovorí o fyzických osobách, o podnikateľoch a tak ďalej. Vy reagujete na tento zákon, na znenie tohto zákona v tejto podobe a ja si myslím, že tam by sa malo naopak hovoriť o súkromnej osobe v prípade tých ďalších znení, aby som nebol zase zdĺhavý. Nebudem hovoriť, o čom všetkom to je a ja som si ho prečítal a myslím si, že v takomto prípade je potrebné toto zmeniť, pretože nie je možné, nie je možné, aby sa tieto veci dotýkali fyzickej osoby. Je to možné urobiť v tom spôsobe, ako to vy navrhujete, v prípade súkromnej osoby z dôvodu, že fyzická osoba môže byť považovaná za podnikateľský subjekt. A my tu hovoríme o dačom, čo si ideme pestovať sami a tak ďalej. Čiže myslím si, že tam to znenie by sa malo zmeniť na súkromnú osobu, kde by potom už nebolo možné vylúčiť tie sankcie, o ktorých hovoríme.
Ďalšia vec, ktorá si myslím, že by bolo potrebné v tomto návrhu upraviť, nedávam to ako návrh, ale hovorím o tom, že čo ma zaujalo, je vec, že vy dávate, a nie je možné pri paragrafe poriadkových pokút, ktoré podľa tohto stále platného zákona existujú, uvádzať, kedy sa pokuty nedávajú. Tento paragraf hovorí o tom, kedy sa pokuty dávajú. Čiže môj názor je zase taký, že nie je možné do tohto paragrafu dať stať, kedy, kedy sa tie pokuty nedávajú. Ja už nebudem tu polemizovať o tom, že či je to oprávnené, neoprávnené, ale z toho znenia som vycítil, že tá, tá vaša snaha, predpoklad na to je zameraná týmto spôsobom.
Potom v tom druhom bode, kde hovoríte o počte chovaných zvierat, kde určujete, koľko by sa, mohla rodina mať zvierat a tak ďalej pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré sú dané, ma zaujala stať, kde hovoríte o rybách a o rybníkoch. Viete, mimo iného, samozrejme, nemusí byť pre nikoho to zaujímavé, ale ja som rybár. Ja som celý život rybár, profesionálne, všetko tak, ako to má byť a viem si predstaviť aj plochy, o ktorých je tu písané, čo to znamená a vy uvádzate, že výmeru 2 500 m² vo svojom návrhu, že by bolo dobré, kde by mohol na takejto výmere, tá súkromná osoba, ja to tak budem nazývať, mohla, mohla tie ryby chovať a tak ďalej.
No z môjho pohľadu, nehnevajte sa na mňa, ale je to prehnané. Na ploche 2 500 m² ako súkromná osoba, predstavte si, aká je to plocha a čo sa tam dá vypestovať a my v tomto zákone sa zameriavame a hovoríme o tom, že pre vlastnú spotrebu. Pre vlastnú spotrebu na ploche 2 500 m² vychovám alebo odchovám toľko rýb, že keď ich budem jesť, neviem kde, ako, aj tak ich nepojem a neurobím, čiže v tomto by som upravil tú plochu, ktorá, o ktorej sa tam hovorí, poviem, na polovičku, poviem 800 m². To už by mohlo byť zaujímavé z pohľadu vlastne spotreby, kde by som si odchoval dostatočný počet týchto rýb v danom prípade na to, že sa to môže posúdiť a zobrať, áno, neni sú to špekulatívne alebo ja neviem, kde, aké iné, čím nechcem povedať, že váš zámer pri predkladaní tohto návrhu bol taký, ale nedá sa to inak akože potom pochopiť, hej? Lebo tuná je zámer voľákysi, no, dobre, možnože je to chyba, možnože je to zle posúdené, ale tá plocha, tá plocha je taká.
No a na záver by som chcel povedať, že jednoznačne si treba uvedomiť, že aj v danom stave znenia zákona, ktorý je teraz platný, pokiaľ sa budú dodržiavať predpisy a litera zákona, tak tá poriadková pokuta akože uložená nebude ani v danom prípade, pretože z dôvodu bezpečnosti či už potravinovej, hygienickej a tak ďalej, sú veci dané, ktoré je potrebné aj v takomto prípade dodržiavať. A vieme, že v mnohých prípadoch sa stáva to, že potom závisť je závisť, hej, krvavé oči a poďme. Ten, ktorý si dokáže vypestovať a narobí sa, alebo čo, ten sused, ktorý sedí pod orechom od rána do večera s voľákym čučom, potom ho ide tam na veterinu nahlásiť, že tam načierno chová dajakési ošípané alebo ja neviem, kde, čo všetko, len z toho dôvodu, že on je darebák a tam ten pracuje a chce si urobiť a tak ďalej. A on nesplní, dajme tomu, že nenahlási, že neurobí všetky tie predpisy, ktoré sú platné a potom dochádza k takýmto, k takýmto veciam, o ktorých sa tuná bavíme.
Čiže na záver by som chcel povedať, že toto sú veci, ktoré, samozrejme, ja tu nenavrhujem, že musia byť zmenené, ale nad ktorými by sa bolo dobré možná, že v prípade, že nám to prejde do druhého čítania, určitým spôsobom pozastaviť a zamyslieť, lebo sú to veci, ktoré si myslím, že v danom prípade pre súkromnú osobu keby boli upravené do tejto polohy, by mohli byť potom aj priechodné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kvorka, ďakujem veľmi pekne za fundovaný a odborný príspevok, takto nejako si to predstavujem. Čo sa týka vašich nejakých právnych alebo legislatívnych pripomienok, tak samozrejme, môže to byť v budúcnosti v druhom čítaní skorigované, aby boli naozaj ošetrené všetky prípady. Tak isto, čo sa týka aj tých počtov alebo výmer napríklad tých rybníkov, my sme vychádzali zo skúseností, ktoré nám dali naši odborníci. Je to samozrejme na ďalšiu diskusiu.
Čo sa týka toho dopadu na štátny rozpočet, že prijatie tohto zákona, respektíve zvýšenie chovu, domáceho chovu povedie k zníženiu nákupov v supermarketoch a tým pádom aj k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu, áno, bude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Otázka je, že či chceme napĺňať štátny rozpočet až naozaj takto násilím a druhá vec je, že väčšina potravín na Slovensku je momentálne zo zahraničia, o tom svedčí aj tých takmer 4 mld. eur, za ktoré potraviny ročne Slovensko dováža a štatisticky vychádza väčší predpoklad, že ľudia, keď prestanú kupovať mäso, tak prestanú kupovať práve to zahraničné mäso. Čiže ja si myslím, že v konečnom dôsledku to povedie len k pozitívnym vplyvom a k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, spomínali ste, že súčasná legislatíva upravuje určité limity, kedy si chovatelia môžu doma chovať teda tieto domáce zvieratá. Áno, je to tak, lenže pri súčasných limitoch každý druhý chovateľ svojím spôsobom porušuje zákon a beriem vaše pripomienky ako v pohode, poďme sa o nich baviť v druhom čítaní, podporte náš návrh zákona, vyšperkujeme to tak, aby aj občania boli spokojní a tým pádom sa kŕmili zdravými domácimi potravinami. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kvorka, dovoľte, aby som zareagoval na to, čo ste povedali, lebo ma to tak chytilo k srdcu. Polemizovať o tom, že či rybník má byť veľký 2 500 m² alebo 800 m², je irelevantné, lebo mali by ste potom v tej chvíli povedať, že ten rybník má byť do hĺbky pol metra alebo dvoch metrov, lebo keď do pol metra, tak tam bude menej rýb a keď do dvoch metrov, tak tam bude viac tých rýb. Takže nie veľkosť tej plochy.
Na margo k tomuto návrhu zákona chcem povedať, že podpora domáceho spracovania na vidieku príde vtedy, nie vďaka takýmto zákonom, toto je blbosť, ale zákonu, ktorý hovorí, že keď ste nezamestnaný a chcete sociálnu dávku, tak si nemôžte privyrobiť. Lebo darmo máte možnosť doma si privyrábať, keď vám tento štát inými zákonmi zakazuje, aby ste svoje podmienky, ktoré máte, aby ste mohli v plnej miere využiť, čo za komunizmu nebolo. Možnože by sme sa mali vrátiť k tomu sedliackemu rozumu zmýšľania a možnože by to fungovalo lepšie.