12. schôdza

Ďakujem všetkým za faktické. Pán poslanec Kresák, je úplne skvelé, že ste teraz vystúpili a že ste hovorili za vašu kandidátku, že ste ju obhajovali. To je, takto to, myslím, že malo byť, že aj vy ste mohli pred všetkými vystúpiť, pretože nemohli byť všetci na vypočutí na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ja som vo svojej rozprave hovorila, že, a hovorila som to aj na vypočutí, že oceňujem odbornosť, oceňujem aj dobrú vôľu, aj aktivity všetkých kandidátov, aj pána Čulena, aj pani profesorky Patakyovej. Je to môj pohľad, kedy som vytiahla alebo pripomenula som túto kauzu "Čistý deň", pretože s ňou už žijem naozaj viac ako pol roka. Je to naozaj moja srdcová záležitosť, pretože sú porušované práva detí. Takže chcela som tým nám všetkým ukázať také memento, že buďme pozorní, buďme pozorní na to, keď sa niekde pácha neprávosť na druhom, aby sme naozaj mohli potom povedať, že ja som sa angažoval, ja som sa angažovala.
A teraz mi, ja som chcela niečo prečítať na margo pána poslanca Mazureka, ktorý je členom výboru pre ľudské práva, tak vlastne budem citovať Imricha Gazdu, ktorý je cirkevný analytik a ktorý sa zaujíma o dianie v cirkvi, že kresťania katolíci, ktorí si nahovárajú, že heslá za Boha a za národ majú čosi spoločné s kresťanstvom a nevidia problém v podpore Kotlebovej strany, by si mali dôkladne prečítať Encykliku Pia XI. "Mit brennender Sorge", ktorou tento pápež reagoval na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, máme troch kandidátov a verím, že nech vyhrá ktokoľvek, tak sa budúca pani ombudsmanka svojej funkcie ujme s tým, že nadviaže na všetko dobré, čo tam pani Jana Dubovcová zanechala. Chcem vyjadriť tri nádeje.
Pri pani kandidátke Janke Šípošovej, pri ocenení všetkom tom, o čom hovorili kolegovia a čo je tiež dôvodom, prečo je spoločnou kandidátkou OĽANO a SaS, chcem vyjadriť nádej, že ten jej letmý odpor k formalizmu trošku potlačí a hlavne v jej názoroch na dôležité dokumenty, ako je napríklad Istanbulský protokol, sa Slovensko zaradí do rodiny tých, ktorí stoja za týmito významnými medzinárodnými dohodami, ktorí vidia ich zmysel, ktorí vidia ich váhu a že popri všetkom tom, čo by ako ochrankyňa práv vykonávala v prospech jednotlivých občanov, kde by, predpokladám, neurobila chybu, pretože na základe jej skúseností, jej charakteru a na základe dlhoročnej praxe by pri každom jednom občanovi urobila to najlepšie, čo sa dá, tak keď by sa vyjadrovala zo svojej pozície ku stanovisku Slovenska, alebo k tomu, aké medzinárodnoprávne záväzky sú pre nás dôležité, tak hlavne pri dokumentoch typu Istanbulský dohovor by sme sa dočkali obhajoby toho, aby sa Slovensko zaradilo do rodiny krajín, ktoré ho ratifikovali, ktoré ho obhája a ktoré stoja na strane tých, ktorí kritizujú násilie na ženách a aktívne proti nemu vystupujú. Ja viem na základe mnohých rozhovorov s pani Šípošovou, že čo sa týka vecnej stránky, tak sa zhodneme. Ja by som len ocenil, keby aj tá formálna stránka bola naplnená a keby Slovensko medzinárodne takýmto spôsobom bolo v budúcnosti akceptované a keby sa o to ako budúca ombudsmanka mohla pričiniť.
Pri pani kandidátke Patakyovej je moja nádej v tom, že odvážny duch Jany Dubovcovej, ktorý ostane v tom úrade, ju bude motivovať k tomu, aby mala vždy odvahu vystúpiť voči neprávosti a aby si zisťovala informácie, kde sa takáto neprávosť môže diať. Ja som na pani kandidátku Patakyovú nepočul jediného krivého slova. Pýtal som sa mnohých ľudí, väčšina sa zhodla na tom, že je to odborník, odborníčka, slušná žena, slušný človek a že pre túto funkciu sa hodí a bude ju zastávať, čo sa odbornej a ľudskej stránky týka, tak, aby to bolo so cťou, aby sme na ňu ako občania mohli byť hrdí. Ja iba dúfam, že doterajšia prax doterajšej ombudsmanky pani Dubovcovej a tím ľudí, ktorých v tom úrade zanecháva, lebo aj o nich by sme sa mali rozprávať, bude dostatočným hnacím motorom, aby tá odvaha, ktorá v tomto úrade bola, niekedy povedať aj veci, ktoré nie sú populárne v úrade verejnej ochrankyne práv ostala, aby sa budúca ombudsmanka vyjadrovala v rovnakých intenciách.
Tá tretia nádej sa týka tretieho kandidáta a je veľmi jednoduchá. Dúfam, že nebude zvolený. Nemyslím si, že človek, ktorý k otázkam rasizmu a potlačovania ľudských práv pristupuje tak, ako pán Čulen k nim pristúpil na vypočúvaní, respektíve na dotazovaní výboru pre ľudské práva, by mal byť ochrancom ľudských práv jednak preto, že je priamo spojený so stranou, ktorá potláčanie ľudských práv má vo svojej dennodennej verbálnej agende a jednak kvôli tomu, že nebyť schopný odsúdiť rasizmus inak, než zosmiešnením samotnej témy, nemá byť vlastnosťou budúceho ochrancu ľudských práv.
Druhá vec, ktorej sa chcem venovať, je nádej. Nech bude zvolený, nech bude zvolená ktorákoľvek kandidátka, nádej, že toto plénum začne brať verejnú ochrankyňu práv vážne, že keď verejná ochrankyňa práv požiada o možnosť predniesť mimoriadnu správu, tak bude toto plénum plné, že už sa nikdy nestane, že parlament nevezme správu ochrankyne práv na vedomie, že kandidáti nebudú vyberaní na poslednú chvíľu, že diskusia o budúcom obsadení tohto úradu bude poctivejšia, menej politická, viacej odborná a viacej pôjde o to, aby sa naozaj vyberalo medzi ľuďmi s kreditom a nie medzi najlepšie schodnými kandidátmi. To sa, chvalabohu, teraz nestalo. Ja si myslím, že máme dve veľmi dobré kandidátky.
Pani Šípošovej ako kandidátke strany SaS a OĽANO držím palce. Ak bude zvolená, budem to považovať za príjemné prekvapenie zo strany tohto pléna. Ak bude zvolená druhá kandidátka, budem to považovať za dobrý výsledok zo strany koalície. Každej z nich držím palce. A my všetci, ktorí sedíme v Národnej rade Slovenskej rady (pozn. red.: správne "republiky") by sme ale mali výrazne prehodnotiť svoj prístup k pozícii verejnej ochrankyne práv a k tomu, ako sa k nej nasledujúce roky budeme správať. Tí, ktorí sme možno išli príkladom alebo tí z nás, ktorí išli príkladom, tak tí majú byť zapamätaní a tí, ktorí tu neboli a ignorovali tú funkciu samotnú, tak sa nad tým snáď zamyslia.
Z tejto, z tohto miesta sa chcem pani Dubovcovej verejne poďakovať. Po tom, čo sme mali prvého ombudsmana v zásade neviditeľného a nepočuteľného, vniesla tejto funkcii vlastnú írečitú pečať, tej práci. Dokázala sa vždy postaviť aj na stranu tých, ktorí nie sú populárni, ale je im vykonaná nejaká krivda, dokázala sa postaviť na stranu ľudí, ktorých málokto vidí, ale je im ubližované, či už to boli ľudia v celách predbežného zadržania, či to boli chovanci resocializačných domov alebo to boli väzni. Vždy jej išlo o to, aby každá ľudská bytosť v tomto štáte mala svoju základnú dôstojnosť. Pevne verím, že hlas budúcej ombudsmanky bude pevný a že názory, ktoré bude prezentovať, budú relevantné.
Ďakujem veľmi pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj ja dúfam, že máme stále nádej, že post verejnej ochrankyne práv alebo verejného ochrancu práv bude brať tento parlament, vláda Slovenskej republiky, aj celá štátna správa naozaj vážne. Podľa mňa je zahanbujúce nielen pre ten samotný post, ale aj pre ostatných občanov Slovenskej republiky, že mnohí vládni predstavitelia pristupovali dodnes k ombudsmanke, k verejnej ochrankyni práv, ako pristupovali. Ja takisto budem dúfam, že všetky správy, nad ktorými, nad prieskumami, ktoré robí, robila doterajšia ombudsmanka, snáď v budúcnosti aj nová ombudsmanka, sa všetci vážne pozastavíme a hlavne zoberieme si to, čo je potrebné z tých záverov a naozaj bude dochádzať aj k rozpravám s ministerstvami a že skutočne tie závery sa budú dostávať pomaly aj do praxe - to by bolo možnože to najlepšie - alebo do legislatívy.
K tomu formalizmu, ktorý ste, o ktorom ste hovorili. Ja dúfam, že ak by bola zvolená pani Janka Šípošová, že jej veľkou výsadou je práve to, že u nej nikdy ten formalizmus, ktorý si samozrejme ctila, aj dodržiavala, nikdy u nej nezvíťazí nad tou vecnosťou. Podľa mňa aj toto chcela kolegyňa Verešová povedať, keď hovorila o tom, že jej vždy ide najmä o vecné riešenie, že formalizmus je možnože to, čo veľakrát brzdí riešenie prípadov aj v súvislosti práve s ochranou ľudských práv. A v tomto duchu aj Istanbulský dohovor. Pani Šípošová je práve tá, ktorá hovorí, že nemyslime si, že prijatím alebo ratifikáciou tohto dokumentu sa násilie zo spoločnosti vytratí. Nie. Aj keď prijmeme tento dokument, aj tak budeme mať povinnosť prijať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ako poznám z minulého volebného obdobia pani kolegyňu Janku Šípošovú, aj ako predseda poslaneckého klubu, tak viem, že pracuje naozaj veľmi konkrétne, vecne. Páči sa mi pri otázkach, možno ich nazvať aj ideologické alebo dokumentové, že presadzuje taký, alebo dáva prednosť klinickému prístupu. To znamená, že sa venuje naozaj tomu konkrétnemu človeku, konkrétnemu prípadu, ktorý treba riešiť. Myslím si, že otázka nejakých stratégií alebo nejakých dokumentov, na to máme vládu, na to máme aj teda parlament, máme tu výbor pre ľudské práva. Myslím, že pre ombudsmana je naozaj vhodné, aby išiel, ako sa hovorí, že po človeku, po prípade, po veci a uplatňoval, myslím, že dostatočne zadefinované ľudské práva, ktoré tu máme, ale ktoré, bohužiaľ, v praxi nie sú tak dodržiavané a tí ľudia majú problém, na koho sa obrátiť. Myslím, že keď sa obrátia na Janku Šípošovú, tak určite nájdu človeka, ktorý ich s otvorenými očami a ušami bude počúvať a bude riešiť veľmi prakticky a veľmi konkrétne ich situáciu.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, urážate čestného človeka pána Čulena, ktorý celý život chránil práva slušných a pracujúcich ľudí. Vy už viete, že nebude zvolený. Vy ste totižto originál slovenský Nostradamus. Ďakujem za slovo.

... Mazurek.