12. schôdza

Ďakujem všetkým za faktické. Pán poslanec Kresák, je úplne skvelé, že ste teraz vystúpili a že ste hovorili za vašu kandidátku, že ste ju obhajovali. To je, takto to, myslím, že malo byť, že aj vy ste mohli pred všetkými vystúpiť, pretože nemohli byť všetci na vypočutí na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ja som vo svojej rozprave hovorila, že, a hovorila som to aj na vypočutí, že oceňujem odbornosť, oceňujem aj dobrú vôľu, aj aktivity všetkých kandidátov, aj pána Čulena, aj pani profesorky Patakyovej. Je to môj pohľad, kedy som vytiahla alebo pripomenula som túto kauzu "Čistý deň", pretože s ňou už žijem naozaj viac ako pol roka. Je to naozaj moja srdcová záležitosť, pretože sú porušované práva detí. Takže chcela som tým nám všetkým ukázať také memento, že buďme pozorní, buďme pozorní na to, keď sa niekde pácha neprávosť na druhom, aby sme naozaj mohli potom povedať, že ja som sa angažoval, ja som sa angažovala.
A teraz mi, ja som chcela niečo prečítať na margo pána poslanca Mazureka, ktorý je členom výboru pre ľudské práva, tak vlastne budem citovať Imricha Gazdu, ktorý je cirkevný analytik a ktorý sa zaujíma o dianie v cirkvi, že kresťania katolíci, ktorí si nahovárajú, že heslá za Boha a za národ majú čosi spoločné s kresťanstvom a nevidia problém v podpore Kotlebovej strany, by si mali dôkladne prečítať Encykliku Pia XI. "Mit brennender Sorge", ktorou tento pápež reagoval na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, máme troch kandidátov a verím, že nech vyhrá ktokoľvek, tak sa budúca pani ombudsmanka svojej funkcie ujme s tým, že nadviaže na všetko dobré, čo tam pani Jana Dubovcová zanechala. Chcem vyjadriť tri nádeje.
Pri pani kandidátke Janke Šípošovej, pri ocenení všetkom tom, o čom hovorili kolegovia a čo je tiež dôvodom, prečo je spoločnou kandidátkou OĽANO a SaS, chcem vyjadriť nádej, že ten jej letmý odpor k formalizmu trošku potlačí a hlavne v jej názoroch na dôležité dokumenty, ako je napríklad Istanbulský protokol, sa Slovensko zaradí do rodiny tých, ktorí stoja za týmito významnými medzinárodnými dohodami, ktorí vidia ich zmysel, ktorí vidia ich váhu a že popri všetkom tom, čo by ako ochrankyňa práv vykonávala v prospech jednotlivých občanov, kde by, predpokladám, neurobila chybu, pretože na základe jej skúseností, jej charakteru a na základe dlhoročnej praxe by pri každom jednom občanovi urobila to najlepšie, čo sa dá, tak keď by sa vyjadrovala zo svojej pozície ku stanovisku Slovenska, alebo k tomu, aké medzinárodnoprávne záväzky sú pre nás dôležité, tak hlavne pri dokumentoch typu Istanbulský dohovor by sme sa dočkali obhajoby toho, aby sa Slovensko zaradilo do rodiny krajín, ktoré ho ratifikovali, ktoré ho obhája a ktoré stoja na strane tých, ktorí kritizujú násilie na ženách a aktívne proti nemu vystupujú. Ja viem na základe mnohých rozhovorov s pani Šípošovou, že čo sa týka vecnej stránky, tak sa zhodneme. Ja by som len ocenil, keby aj tá formálna stránka bola naplnená a keby Slovensko medzinárodne takýmto spôsobom bolo v budúcnosti akceptované a keby sa o to ako budúca ombudsmanka mohla pričiniť.
Pri pani kandidátke Patakyovej je moja nádej v tom, že odvážny duch Jany Dubovcovej, ktorý ostane v tom úrade, ju bude motivovať k tomu, aby mala vždy odvahu vystúpiť voči neprávosti a aby si zisťovala informácie, kde sa takáto neprávosť môže diať. Ja som na pani kandidátku Patakyovú nepočul jediného krivého slova. Pýtal som sa mnohých ľudí, väčšina sa zhodla na tom, že je to odborník, odborníčka, slušná žena, slušný človek a že pre túto funkciu sa hodí a bude ju zastávať, čo sa odbornej a ľudskej stránky týka, tak, aby to bolo so cťou, aby sme na ňu ako občania mohli byť hrdí. Ja iba dúfam, že doterajšia prax doterajšej ombudsmanky pani Dubovcovej a tím ľudí, ktorých v tom úrade zanecháva, lebo aj o nich by sme sa mali rozprávať, bude dostatočným hnacím motorom, aby tá odvaha, ktorá v tomto úrade bola, niekedy povedať aj veci, ktoré nie sú populárne v úrade verejnej ochrankyne práv ostala, aby sa budúca ombudsmanka vyjadrovala v rovnakých intenciách.
Tá tretia nádej sa týka tretieho kandidáta a je veľmi jednoduchá. Dúfam, že nebude zvolený. Nemyslím si, že človek, ktorý k otázkam rasizmu a potlačovania ľudských práv pristupuje tak, ako pán Čulen k nim pristúpil na vypočúvaní, respektíve na dotazovaní výboru pre ľudské práva, by mal byť ochrancom ľudských práv jednak preto, že je priamo spojený so stranou, ktorá potláčanie ľudských práv má vo svojej dennodennej verbálnej agende a jednak kvôli tomu, že nebyť schopný odsúdiť rasizmus inak, než zosmiešnením samotnej témy, nemá byť vlastnosťou budúceho ochrancu ľudských práv.
Druhá vec, ktorej sa chcem venovať, je nádej. Nech bude zvolený, nech bude zvolená ktorákoľvek kandidátka, nádej, že toto plénum začne brať verejnú ochrankyňu práv vážne, že keď verejná ochrankyňa práv požiada o možnosť predniesť mimoriadnu správu, tak bude toto plénum plné, že už sa nikdy nestane, že parlament nevezme správu ochrankyne práv na vedomie, že kandidáti nebudú vyberaní na poslednú chvíľu, že diskusia o budúcom obsadení tohto úradu bude poctivejšia, menej politická, viacej odborná a viacej pôjde o to, aby sa naozaj vyberalo medzi ľuďmi s kreditom a nie medzi najlepšie schodnými kandidátmi. To sa, chvalabohu, teraz nestalo. Ja si myslím, že máme dve veľmi dobré kandidátky.
Pani Šípošovej ako kandidátke strany SaS a OĽANO držím palce. Ak bude zvolená, budem to považovať za príjemné prekvapenie zo strany tohto pléna. Ak bude zvolená druhá kandidátka, budem to považovať za dobrý výsledok zo strany koalície. Každej z nich držím palce. A my všetci, ktorí sedíme v Národnej rade Slovenskej rady (pozn. red.: správne "republiky") by sme ale mali výrazne prehodnotiť svoj prístup k pozícii verejnej ochrankyne práv a k tomu, ako sa k nej nasledujúce roky budeme správať. Tí, ktorí sme možno išli príkladom alebo tí z nás, ktorí išli príkladom, tak tí majú byť zapamätaní a tí, ktorí tu neboli a ignorovali tú funkciu samotnú, tak sa nad tým snáď zamyslia.
Z tejto, z tohto miesta sa chcem pani Dubovcovej verejne poďakovať. Po tom, čo sme mali prvého ombudsmana v zásade neviditeľného a nepočuteľného, vniesla tejto funkcii vlastnú írečitú pečať, tej práci. Dokázala sa vždy postaviť aj na stranu tých, ktorí nie sú populárni, ale je im vykonaná nejaká krivda, dokázala sa postaviť na stranu ľudí, ktorých málokto vidí, ale je im ubližované, či už to boli ľudia v celách predbežného zadržania, či to boli chovanci resocializačných domov alebo to boli väzni. Vždy jej išlo o to, aby každá ľudská bytosť v tomto štáte mala svoju základnú dôstojnosť. Pevne verím, že hlas budúcej ombudsmanky bude pevný a že názory, ktoré bude prezentovať, budú relevantné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj ja dúfam, že máme stále nádej, že post verejnej ochrankyne práv alebo verejného ochrancu práv bude brať tento parlament, vláda Slovenskej republiky, aj celá štátna správa naozaj vážne. Podľa mňa je zahanbujúce nielen pre ten samotný post, ale aj pre ostatných občanov Slovenskej republiky, že mnohí vládni predstavitelia pristupovali dodnes k ombudsmanke, k verejnej ochrankyni práv, ako pristupovali. Ja takisto budem dúfam, že všetky správy, nad ktorými, nad prieskumami, ktoré robí, robila doterajšia ombudsmanka, snáď v budúcnosti aj nová ombudsmanka, sa všetci vážne pozastavíme a hlavne zoberieme si to, čo je potrebné z tých záverov a naozaj bude dochádzať aj k rozpravám s ministerstvami a že skutočne tie závery sa budú dostávať pomaly aj do praxe - to by bolo možnože to najlepšie - alebo do legislatívy.
K tomu formalizmu, ktorý ste, o ktorom ste hovorili. Ja dúfam, že ak by bola zvolená pani Janka Šípošová, že jej veľkou výsadou je práve to, že u nej nikdy ten formalizmus, ktorý si samozrejme ctila, aj dodržiavala, nikdy u nej nezvíťazí nad tou vecnosťou. Podľa mňa aj toto chcela kolegyňa Verešová povedať, keď hovorila o tom, že jej vždy ide najmä o vecné riešenie, že formalizmus je možnože to, čo veľakrát brzdí riešenie prípadov aj v súvislosti práve s ochranou ľudských práv. A v tomto duchu aj Istanbulský dohovor. Pani Šípošová je práve tá, ktorá hovorí, že nemyslime si, že prijatím alebo ratifikáciou tohto dokumentu sa násilie zo spoločnosti vytratí. Nie. Aj keď prijmeme tento dokument, aj tak budeme mať povinnosť prijať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ako poznám z minulého volebného obdobia pani kolegyňu Janku Šípošovú, aj ako predseda poslaneckého klubu, tak viem, že pracuje naozaj veľmi konkrétne, vecne. Páči sa mi pri otázkach, možno ich nazvať aj ideologické alebo dokumentové, že presadzuje taký, alebo dáva prednosť klinickému prístupu. To znamená, že sa venuje naozaj tomu konkrétnemu človeku, konkrétnemu prípadu, ktorý treba riešiť. Myslím si, že otázka nejakých stratégií alebo nejakých dokumentov, na to máme vládu, na to máme aj teda parlament, máme tu výbor pre ľudské práva. Myslím, že pre ombudsmana je naozaj vhodné, aby išiel, ako sa hovorí, že po človeku, po prípade, po veci a uplatňoval, myslím, že dostatočne zadefinované ľudské práva, ktoré tu máme, ale ktoré, bohužiaľ, v praxi nie sú tak dodržiavané a tí ľudia majú problém, na koho sa obrátiť. Myslím, že keď sa obrátia na Janku Šípošovú, tak určite nájdu človeka, ktorý ich s otvorenými očami a ušami bude počúvať a bude riešiť veľmi prakticky a veľmi konkrétne ich situáciu.

Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, urážate čestného človeka pána Čulena, ktorý celý život chránil práva slušných a pracujúcich ľudí. Vy už viete, že nebude zvolený. Vy ste totižto originál slovenský Nostradamus. Ďakujem za slovo.

Pán Poliačik, vy ste tu opäť predviedli jednu z vašich obvyklých tragikomédií, ale to sa ma dotklo, že človeka, ktorý by aj za vás osobne skočil do rieky, keby ste sa topili, človeka, ktorý bol disidentom, dlhoročný kresťanský aktivista, človeka, ktorého osobne poznám a skutočne má dobré srdce, také, ktorým by ste sa aj vy mohli inšpirovať, tu nabádate z nejakého rasizmu. Mňa na vás osobne, na vašej osobe teší len jedna jediná vec, a to, že vás ako testovača všetkých možných existujúcich aj neexistujúcich drog neberie nikto vážne.

Pán poslanec Poliačik, veľmi oceňujem to slovné spojenie, ktoré som si presne nezapamätal, ale znelo zhruba tak, že nech už tá voľba dopadne akokoľvek a bude zvolený ktorýkoľvek z kandidátov, veríš, že nová verejná ochrankyňa práv bude pokračovať v tej ceste, ktorú začala pani Dubovcová. Veľmi sa mi to slovné spojenie páči.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, je tá nádej, ktorú si vyslovil, že parlament a vláda začnú novú verejnú ochrankyňu brať vážnejšie, ako doteraz parlament a vláda brali pani Janu Dubovcovú. Pani Jana Dubovcová pôsobila v mimoriadne ťažkých podmienkach z toho hľadiska, že prakticky celých päť rokov tu mala voči sebe vládu a vládnu väčšinu v parlamente, ktorá ju nechcela, ktorá ju nevolila, aj keď niektorí zo súčasných koaličných poslancov, predpokladám, že ju pred piatimi rokmi volili. Ale aj z tohto hľadiska, keď tam bude teda ich zvolená kandidátka, tak mohli by ju brať vážnejšie. Ale nie veľmi dobrým signálom je aj táto rozprava, do ktorej sa prihlásilo do rozpravy šesť poslancov, z toho šesť opozičných poslancov a nula poslancov vládnej koalície. Ja veľmi oceňujem, že pán poslanec Kresák sa vyjadril aspoň v rámci faktickej poznámky a povedal argumenty, prečo voliť kandidátku, ktorú navrhujú poslanci vládnej koalície. Ale za silnejší signál by som považoval, keby pomer diskutujúcich v rámci rozpravy bol oveľa vyváženejší.
Ďakujem.

Myslím, že si ten argument alebo pre mňa tri podstatné argumenty, ktoré si povedal, vystaval celkom slušne. Po prvé, chceš veriť a mám pocit, že dobromyseľne chceš veriť v tom, že nová - z veľkej pravdepodobnosti zostane ženský rod - ombudsmanka bude pokračovať v tradícii ombudsmanky, ktorú už my dvaja sme, myslím, volili. A myslím, že sme neurobili zle, že pani Dubovcová sa stala a dala svoju nezmazateľnú pečať tomuto úradu.
Druhý argument si použil, že, a tam ho chcem podčiarknuť a podpísať čo najviac sa dá, a to je, aby nová ombudsmanka požívala takú prirodzenú autoritu aj voči plénu parlamentu, že jej správy budú prechádzať. Veľmi, veľmi dôležitý fakt.
Tretí argument pre mňa už bol trošička, že, ajhľa, politik. Mal som pocit, že nech hovoríš k jednej alebo druhej kandidátke, už sa bavíš s reálnou budúcou ombudsmankou. A aj rozumiem tomu rozmeru, pretože myslím si, že ak by sme pomeriavali kvalitu, tak môžem sa s tými argumentami stotožniť. A ja som preto vyzdvihol v predchádzajúcej faktickej jeden moment tej danej ľudskej skúsenosti alebo tomu ľudskému rozmeru, kde ja mám za seba viac dôveru v Janku Šípošovú, pretože naozaj je to človek, ktorý vždy stál na strane tých slabších a má s tým reálnu skúsenosť. Ale rozumiem aj rozmeru odbornosti a toho, že si nikde nevidel pol slova, ktoré by spochybňovalo ako keby jej proti kandidátku. A chcem sa, a možnože až na budúce.

Ďakujem za slovo. Veľmi sa mi páčilo pri tomto príspevku, že tu zaznelo poďakovanie súčasnej verejnej ochrankyni práv. A nielen preto, že poďakovať sa patrí a nielen preto, že je to slušné, ale v dnešnej dobe, kedy ďakujem zaznieva tak málo. A najmä je to asi kvôli tomu a verím tomu, že to aj pán poslanec aj tak myslel, že naozaj súčasná verejná ochrankyňa práv bola viditeľná a urobila svoj úrad viditeľným s tou svojou energiou v prípadoch, ktoré riešila. Urobila prípady verejné a viditeľné. Veď toľko problémov našich občanov, toľko starostí ostáva často neviditeľných a skrytých. Ďakujem.

Ďakujem pekne. K kolegom z OĽANO, ja úplne súhlasím so všetkým, čo ste povedali. Verím tomu, že pani Janka Šípošová, čo sa týka konkrétnych vecí, čo sa týka jej názorov na konkrétnu legislatívu, zastania si konkrétneho človeka, by bola bezchybnou a možno aj bude. Ale pre mňa to prihlásenie sa k nejakému formálnemu rámcu ochrany ľudských práv je dôležitá vec. A od ochrankyne verejných práv by som čakal vyjadrenie a samozrejme, že Istanbulský protokol samotný nenapraví reálnu situáciu medzi ľuďmi v teréne. Ale takisto jeho prijatie, jeho prijatie môže podporiť, aby taká legislatíva vznikla. To sa navzájom nevylučuje a preto by som ocenil, keby sa išlo po obidvoch koľajniciach naraz a nie iba po tej praktickej.
Čo sa týka kolegov hore, pozrite sa, pán Mazurek, Miňo, bez ohľadu na to, čo ja som v živote kedy požil, stále rozoznám Turka od Araba, rozoznám pečené kura od kebabu a viem pochopiť, že v civilizovanej krajine je neprijateľné, nech akýkoľvek slušný človek by kandidoval na takto dôležitý post, tak naň nemôže byť zvolený, ak podpisy na jeho kandidatúru dá partička fašistov. To nejde.