12. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne.
No, pán Dostál tu vlastne naznačil, ako náročná a zložitá je celá táto problematika a to, že zrušiť VÚC nejakým šmahom ruky nebude asi až také jednoduché. Naznačil tu otázku auditu, otázku financovania, nejakej fiškálnej politiky voči samosprávam s tým, že ak by tieto kompetencie teda prechádzali nižšie, tak toto všetko by vyvolalo sériu vecí, ktoré by bolo treba, samozrejme, technicky v teréne prakticky vyriešiť.
Ja možno len nadviažem na základe jeho vystúpenia na tú myšlienku, ktorú pán Beblavý hovoril, a to, že sme aj ako strana SaS boli vlastne proti vyšším územným celkom, respektíve že sme mali ich zrušenie v programe. No áno. Je to; veľa vecí, ktoré hovoríte, dá sa s nimi súhlasiť a pri mnohých veciach vo vašom vystúpení ako by mi, ste mi zo srdca hovorili. Ale ja sa len chcem spýtať, že či po tom, čo pán Dostál tuto vlastne veľmi fundovane naznačil tie kroky, ktoré by mali nasledovať, že či si myslíme, že pri tom súčasnom nastavení systému verejnej správy, pri tom systéme rozloženia úradníkov naprieč štátnou správou, krajskou samosprávou, kde sú poväčšine zabetónované štruktúry SMER – SD, vrátane všetkých podriadených inštitúcií, stredných škôl, inštitúcií, ktoré spadajú do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-ky, že či si s týmto aparátom trúfame na tento krok zrušenia VÚC, ktorý by mal nastať teda potom v praxi. Obávam sa, že nie.
A preto, ako som sa už aj inde vyjadrila, tak zrušenie VÚC ja nevnímam ako nejaký revolučný skok, ktorý by mal okamžite nastať, pretože táto spoločnosť má oveľa pálčivejšie problémy, a to je nefungujúca spravodlivosť, súdnictvo. Na to sa treba zamerať a tieto technické kroky si ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Paška.

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Dostál naznačil, že zmena, takáto zmena vo fungovaní štátu asi by mala byť prekonzultovaná, povedal by som, aj rozsiahlejšie zvážená. Pretože naozaj, ak sú nejaké problémy a sú, priznáme, všetci priznáme pri správe verejnej správy aj v časti vyšších územných celkov, tak si len treba uvedomiť, že ten mechanizmus odovzdávania a prenášania kompetencií prinesie vážne štrukturálne problémy, a treba sa na to dobre pripraviť a prerokovať tieto zmeny aj na politickej úrovni.
Čo je však podstatné, myslím si, že keď chceme robiť nejaké zmeny, treba sa pokúsiť robiť to evolučne. Nerobiť takéto zásadné zmeny bez toho, aby sme teda si neskúsili, ak tam sú problémy vo fungovaní vyšších územných celkov, najskôr tie mechanizmy upraviť, zmeniť tak, aby vyššie územné celky začali fungovať efektívnejšie a pod kontrolou, ak sa teda žiada vyššia kontrola. Takže skúsiť najskôr urobiť isté mechanizmy, nové zaviesť mechanizmy, ktoré by umožnili lepšie fungovanie týchto štruktúr, prípadne zmeniť veľkosti vyšších územných celkov, zvážiť, či proste je potrebné mať osem vyšších územných celkov, či by nestačili tri, štyri, a ak by to nefungovalo, ak by sme naozaj nenašli, povedal by som, vhodné mechanizmy fungovania vyšších územných celkov a ak by sa nezžili, ak by sa nezžil tento systém správy s názormi ľudí, tak potom môžme sa pokúsiť aj teda meniť štruktúru správy tak, aby bola o jeden stupeň nižšia. Ale tá procedúra by mala ísť najskôr s tou zmenou vyšších územných celkov, prípadne nejakou reformou tejto štruktúry a potom možno, ak by to nevyšlo, tak môžme ísť aj k nejakým iným zmenám. Ale v zásade platí v Európskej únii a nielen v Európskej únii, ale pri spravovaní štátov, že si štát vytvára viacstupňové riadenie verejnej správy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S reakciami na faktické pán poslanec Dostál.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
K pani poslankyni Kaščákovej a teda k tej zmienke, že SaS v minulosti podporovala alebo navrhovala zrušenie vyšších územných celkov. Tak ja za Občiansku konzervatívnu stranu môžem povedať, že my sme zrušenie vyšších územných celkov nikdy nenavrhovali. V tom prvom období sa nám zdalo, že riešením by bolo zrušenie umelých mečiarovských krajov a vytvorenie šestnástich prirodzených žúp, niečo, o čom teraz uvažuje primátor Trenčína Richard Rybníček v súvislosti s uvažovaním štartov svojej celoštátnej politickej kariéry, teda nejaké prirodzené regióny, župy, že s tými by sa ľudia dokázali viacej zžiť, ako povedzme v Maďarsku, kde mali tiež podobný vývoj a kde tie regióny pôsobia iným spôsobom ako na Slovensku tie župy alebo tie umelo vytvorené kraje. Ale teraz si už nemyslíme ani to, že riešením problému je iba zmena územného členenia. Tá zmena územného členenia by v tejto chvíli asi nič nevyriešila, a teda už vôbec nie zmena, o ktorej pán Paška hovoril, že miesto ôsmich by sme mali menej, povedzme, že tri alebo štyri. To by bolo zbytočné mať vôbec samosprávu na úrovni krajov, ktoré sme tu mali za socializmu, pretože to nebola samospráva, to bola predĺžená ruka komunistickej strany, samospráva v takých veľkých celkoch by ťažko mohla reálne fungovať.
Ale cesta je v municipalizácii, spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, keď hovoril o príklade Dánska. No, keď sa krajina dokáže, dokáže pozlučovať obce do takého štádia, že ich má 100 našej veľkosti, no tak potom sa už môžeme možno začať baviť aj o tom, že či potrebujeme nejaké VÚC-ky alebo nie.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Prihlásil sa pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, opäť sa priznám, že som nechcel vystúpiť v rozprave, ale vyprovokovalo ma k tomu vystúpenie pána kolegu Dostála. No, každý z nás pozná volebné zákony Slovenskej republiky a ja som teda tu bol zvolený za stranu SMER a tým strana SMER získala právo oznamovať verejnosti na pôde parlamentu svoje stanoviská a svoje vystupovanie.
Samozrejme, naše volebné zákony a do istej miery aj ústava dokonca pracuje aj s tým, že teda môžu sa dve strany dohodnúť, že chcú ísť do parlamentu, len vtedy je taký drobný problém, že päťpercentný prah vstupu do parlamentu sa zvyšuje na sedem. A dokonca aj tri strany môžu, a vtedy sa ten prah zvyšuje na 10 percent. Samozrejme, pred voľbami vždycky tie prieskumy kolíšu, neistota je veľká. No, takže teraz pán poslanec Dostál expressis verbis, že on tu ani nevystupuje za nikoho iného, on tu prezentuje stanoviská strany OKS.
Takže, pán kolega, mne to indikuje zásadný volebný podvod a nechcem sa s tým ja tu zaoberať, ani sme sa s tým nikdy nezaoberali, lebo sa nám to bridí, tento spôsob politiky, ktorý tu vediete. Ale predsa len, ak to už chcete takto robiť, jak to robíte, že vy tu prezentujete nie stanoviská tej a onej strany, ale OKS, v ktorej ste zhodou okolností predsedom, teda z môjho pohľadu ste sa dostali do parlamentu na základe volebného podvodu, niečo tu nie je v poriadku. Takže len apel, máme predsa príslušné orgány, aby zareagovali, ak je to v poriadku, je to v poriadku a keď nie, aby konali.
A potom druhá vec. Teda nechcel som vystúpiť, pán kolega, lebo po tom včerajšom divadle pre mňa, ktoré sa tu dialo, a tom cirkuse velikom nechcem tu chodiť sa rozčuľovať a niečo vyprávať, len predsa len jednu zásadnú vetu. Toto, čo ste urobili, je bezprecedentné. To sa tu nestalo 26 rokov a je to bezpríkladné zneužitie poslaneckého práva na podanie, práva na legislatívnu iniciatívu. Ja len prosím, aby kolegovia z ľudovej strany ich teraz nenapadlo, že oni sú proti Európskej únii, tak teraz nám sem dajú 50 zákonov o vystúpení z Európskej únie, potom možno tu budú nejakí pacifisti a tí sa zase rozhodnú, že treba zrušiť armádu, a tiež nám dajú 50 zákonov, že ich treba zrušiť.
Mal som tú česť od roku ´90 byť tajomníkom výboru pre verejnú správu, ešte chvíľu aj pre národné výbory a štyri roky podpredsedom tohto výboru. Sledoval som všetky reformné procesy v oblasti verejnej správy zblízka, poznal som dosť osobne aktérov. Nikdy v živote som nezaregistroval pána kolegu v prostredí verejnej správy, ani v expertných, ani v iných vystupovaniach, a keď tak v okrajových povedzme si, ktoré sa týkali odvetví možno školstva, možno niečoho iného.
Problém je ten, že vyššie územné celky sa u nás zaviedli a schválil sa zákon o vyšších územných celkoch za vlády Mikuláša Dzurindu. Za splnomocnenca vlády, v ktorom bol na takýto zásadný vstup do vertikálnej štruktúry štátu určený, pána poslanca, teda pána Nižňanského, ktorý teda bol veľmi dlho potom aj poradcom a tak ďalej aj vlády pani Radičovej.
Čiže je to absolútny tlak strany, v ktorej teda pán predseda veľmi úspešne, teda pán navrhovateľ veľmi úspešne v tomto parlamente pôsobil.
Samozrejme ale, že nikto nespochybňoval samotnú iniciatívu, pretože decentralizácia bola jeden zo zásadných aktov alebo zásadných inštitútov, alebo zásadných nástrojov, o ktorých hovorila Európska únia celý čas. Pri integračných procesoch Európskej únie decentralizačné procesy boli najdôležitejšie, desať až pätnásť rokov sme nič iné nepočúvali: decentralizovať, decentralizovať, decentralizovať. Takže sme vytvorili, samozrejme, aj regionálny stupeň samosprávy, čo má absolútne zásadnú logiku, pretože ten fenomén takzvaného bratislavocentrizmu a toho, že ak niekto zruší vyššie územné celky, to znamená, ľuďom v regiónoch nedáte absolútne žiadnu možnosť, aby svojimi volebnými zástupcami tak a onak regulovali procesy v danom území. Absolútne nie. Za takýchto okolností zostanú orgány štátnej správy, ktoré sú klasicky v režime priamej nadriadenosti a podriadenosti, bez akéhokoľvek vstupu regionálneho prvku do výkonných právomocí. To je zrúdne, obludné a naznačuje ale hlbokú neznalosť, neznalosť problematiky a s takýmto návrhom sa podľa mňa ako výrazne niekto kompromituje, pán poslanec.
Okrem toho Slovensko nežije vo vákuu, Slovensko je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, možno viete, možno nie, existuje zmluva, medzinárodná zmluva, ktorá sa volá európska charta miest a obcí, potom existuje ďalšia charta, ktorá je európska charta, poviem to možno trošku nepresne, regionálnej samosprávy a Slovensko je jeden zo štvrtých signátorov tejto zmluvy. Jeden zo základných atribútov týchto zmlúv je, že nesmiete vstupovať do regionálnej samosprávy ani do miestnej samosprávy, iba s ich súhlasom. Preto máme také veľké problémy, aby sme mohli akokoľvek zrušiť napríklad hranice obce a zmeniť jej veľkosť a podobne, pretože dá sa to urobiť iba so súhlasom obce, a vznikajú nám, samozrejme, potom problémy, pokiaľ dve obce si majú, nejakým spôsobom majú voči sebe nároky, lebo ten súhlas sa získava veľmi ťažko. Nezaregistroval som pri tom, s kým ste rokoval z vyšších územných celkov ako reprezentantov územnej samosprávy, ako ste ďaleko v tomto smere, pán poslanec.
No takže naozaj túžba predvádzať sa a zneužívať parlament na takéto veci sa nepatrí a nerobme to. Máme schválené programové vyhlásenie vlády, ktoré je programovým dokumentom našej krajiny. V normálnom parlamente, kto rešpektuje elementárne znaky parlamentnej demokracie, vie, že teda získala tá väčšina a to programové vyhlásenie právo, aby sa v tejto krajine realizovalo. Môžte ho kritizovať, môžte ho sa snažiť dopĺňať, môžte urobiť čokoľvek, ale toto je záväzný dokument.
Čítal ste ho, pán poslanec, predpokladám, neni tam ani slovo o rušení žiadnych vyšších územných celkov a už vôbec nie týmto spôsobom. Viem si predstaviť, že máte pocit, že treba začať diskusiu na túto tému a rozumiem tomu, nech sa páči. Každá diskusia má zmysel, ale urobiť toto, že zaviazať parlament na neviem, koľko dní tu budeme, deň, dva?, s dvadsiatimi či neviem koľkými zákonmi v absolútne nepripravenom prostredí so zásadnými rozpormi, s záväzkami medzinárodnými Slovenskej republiky, to svedčí len o tom, že odhliadnuc od toho, že ste nám nepredstavili čo len jednu trošku reprezentovanú verejnú osobnosť, ktorá by mala aj nejaký odborný kredit a že by niečo takéto navrhovala a dokonca týmto spôsobom. Takže aj vecne, aj spôsobom, aj inštitucionálne je to hlboký nezmysel. Preto nikto z nás k tomu vystupovať zásadne nebude, pán poslanec. A či by nebolo dobré, aby sme začali rešpektovať, že máme parlamentnú demokraciu, že máme schválene programové vyhlásenie vlády, že vláda funguje, že je relatívne stabilná, a týmto nezmyselným spôsobom ste nevydierali vlastne, no, nech dobrú väčšinu poslancov tejto sály.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem vám.
Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Zákon o rokovacom poriadku v § 32 ods. 1 uvádza: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." Pán Číž tu hovoril o tom, ako som sa dostal do parlamentu a nazval to podvodom. Ak by pán predseda Národnej rady dával pozor a nebavil sa s kolegom, mal pána Číža slušne upozorniť, že hovorí od veci, lebo to nijako nesúviselo s témou, o ktorej rokujeme. Ale teda dovolím si aj ja zareagovať, lebo pán predseda Národnej rady zjavne nesleduje ani teraz, tak ja sa odchýlim od témy a budem reagovať na rečníka.
Nebol to žiadny podvod, politická strana OKS sa dohodla s politickou stranou SaS, že nominuje dvoch kandidátov OKS na kandidátnu listinu SaS. Nebola to koalícia, zákon takýto postup umožňuje. Bolo to verejne známe, my sme to netajili, verejne sme to oznámili, všetci o tom vedeli. Som členom poslaneckého klubu SaS a zároveň som predsedom OKS. Tu som mal potrebu zdôrazniť, že prezentujem názory OKS, práve z toho dôvodu, že SaS a OKS majú k tejto téme nie úplne identické názory a aby teda som nebol upodozrievaný alebo aby som neuviedol niekoho do omylu, že to, čo hovorím, reprezentuje oficiálne stanovisko strany SaS. Oficiálne stanovisko strany SaS prezentoval úplne na začiatku rozpravy kolega Martin Klus. Ja predpokladám, že kolegovia viac-menej súhlasia s tým, čo som hovoril, ale nie je to oficiálne stanovisko SaS a vychádza to z postojov Občianskej konzervatívnej strany.
Ďakujem.