12. schôdza

Zákon o rokovacom poriadku v § 32 ods. 1 uvádza: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo." Pán Číž tu hovoril o tom, ako som sa dostal do parlamentu a nazval to podvodom. Ak by pán predseda Národnej rady dával pozor a nebavil sa s kolegom, mal pána Číža slušne upozorniť, že hovorí od veci, lebo to nijako nesúviselo s témou, o ktorej rokujeme. Ale teda dovolím si aj ja zareagovať, lebo pán predseda Národnej rady zjavne nesleduje ani teraz, tak ja sa odchýlim od témy a budem reagovať na rečníka.
Nebol to žiadny podvod, politická strana OKS sa dohodla s politickou stranou SaS, že nominuje dvoch kandidátov OKS na kandidátnu listinu SaS. Nebola to koalícia, zákon takýto postup umožňuje. Bolo to verejne známe, my sme to netajili, verejne sme to oznámili, všetci o tom vedeli. Som členom poslaneckého klubu SaS a zároveň som predsedom OKS. Tu som mal potrebu zdôrazniť, že prezentujem názory OKS, práve z toho dôvodu, že SaS a OKS majú k tejto téme nie úplne identické názory a aby teda som nebol upodozrievaný alebo aby som neuviedol niekoho do omylu, že to, čo hovorím, reprezentuje oficiálne stanovisko strany SaS. Oficiálne stanovisko strany SaS prezentoval úplne na začiatku rozpravy kolega Martin Klus. Ja predpokladám, že kolegovia viac-menej súhlasia s tým, čo som hovoril, ale nie je to oficiálne stanovisko SaS a vychádza to z postojov Občianskej konzervatívnej strany.
Ďakujem.

Ďakujem.
To podstatné asi povedal teraz kolega Ondro Dostál. To, či je alebo nie je niekto na volebnej kandidátke strany, ešte neznamená, že musí byť jej člen, dôležité je, že tá samotná strana chce, aby tento človek za ňu kandidoval. A chce, aby aj svoje názory vyjadroval spolu s nimi v parlamente. To, že to tak chceli aj naši voliči, bolo potvrdené aj preferenčnými krúžkami, ktoré dostal Ondro Dostál, takže nevidím na to dôvod, aby tu niekto hovoril o podvode.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Ja možno nebudem hovoriť o obsahu, ale o forme, ktorá aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Číž, aj s tým, čo hovoril nakoniec pred tým pán poslanec Dostál, na ktorého pán Číž reagoval, nech sa jedná v tomto parlamente o čokoľvek, čo chce nejakú dohodu a čo ktokoľvek presadzuje hlavne teda zo strany opozície, musí byť k tomu vytvorená nejaká platforma, kde sa o tom debatuje. Tu absolútne neexistuje dlhé roky priestor na neoficiálne rozhovory, tu už nikto nepríde z opozície za šéfom klubu tej alebo onej strany, ktorá je v koalícii, a žiada povedzme, aby nastala debata o tom, čo chce presadiť. Ja hovorím o tej forme, ja teraz nehovorím o obsahu, hej? Keď chcem niečo presadiť, potrebujem na to kolegov poslancov, aby pochopili, čo chcem presadiť, a hovorím s nimi neoficiálne na klube, žiadam, aby so mnou hovorili na klube, žiadam dopredu, ako vyjdem v parlamente s nejakým názorom, žiadam ich o to, aby tieto veci prerokovali so mnou neoficiálne. Ale tuná je to zvyčajne tak, že niečo predložím, nejaký návrh zákona, medzitým opozícia, samozrejme, vynadá koalícii, pospomína čerta, diabla a potom chce od koalície, aby za to hlasovala.
No takto to, páni z opozície, nefunguje. Čiže buďte takí láskaví a keď naozaj chcete niečo presadiť, tak buďte takí dobrí a debatujte úplne normálne bez krvavých očí, ale hlavne neoficiálne a hlavne na platforme klubov, tam, kde nie sú kamery, tam, kde nie sú novinári, aby ste z toho mali nejaký politický úžitok, lebo potom to vyzerá tak, že vy skôr, ako začnete niečo predkladať, rátate s tým, že to nebude prijaté, čiže vy vlastne vôbec nechcete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Beblavý a ďalší kolegovia, ja som v zásade veľmi prekvapený, že prichádzate s týmto návrhom. Vy ste boli členom strany SDKÚ, ktorá bola nositeľom reformy verejnej správy. Ja si pamätám na obdobie, keď chodil Viktor Nižňanský po Slovensku a vy ste v tom období, neviem, ste pôsobili, myslím si, na ministerstve práce a sociálnych vecí a boli standing ovation na to, že reforma verejnej správy bude bežať tým systémom, ako beží. Dnes po en rokoch sa chcem spýtať: Vy priznávate chybu, že ste, že tá reforma nebola urobená dobre, že nebola navrhnutá dobre? Ak áno, beriem to, lebo realizačná prax ukazuje rad problémov a je ich potrebné skutočne riešiť. Kompetencie vyšších územných celkov sú jedny z nich. Ak by ste otvorili zmysluplnú debatu o kompetenciách vyšších územných celkov, tak môžme hľadať spoločné stanovisko, ale hľadať stanovisko na zrušení vyšších územných celkov sa mi nezdá úplne logické.
Pán kolega Číž hovoril o medzinárodných záväzkoch. Áno, treba povedať aj medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, ale treba spomenúť napríklad aj otázky čerpania eurofondov. Dnes sú vyššie územné celky v svojich hraniciach štatistickými jednotkami pre účel čerpania eurofondov a okamžité zrušenie krajov v tejto podobe by malo nedozierne následky aj na tieto oblasti.
Pán kolega, myslím si, že napriek tomu, že ste urobili, nazvem to, heroickú robotu v tom, že ste pripravili taký obrovský súbor zákonov, podstata problému je v tom, že ten prvý gombík bol zle zapnutý.

Ďakujem pekne.
No svojrázny výklad rokovacieho poriadku, pán Dostál, a aj zákonov nakoniec volebných ste práve predviedli. Ja len teda pre ostatných pripomeniem, že k spôsobu prerokovania veci a k tomu, že vy ste v rozprave začali tu prezentovať stanovisko OKS, som zaujal stanovisko. Nikdy by som to nerobil, keby ste neurobili túto – podľa mňa nehoráznosť – vy. A je to politické posúdenie veci pre pána Svobodu, že by mohol vysvetliť potom parlamentu, na čo je päťpercentná hranica vstupu do parlamentu. Ak to vysvetlí; a teda ide o hrubé, samozrejme, o hrubé obchádzanie zákona, zneužitie zákona, podľa mňa aj protizákonnosť. Ale je na príslušných orgánoch, ak zaregistrujú túto výzvu, aby sa na to pozreli, SMER sa s takýmito vecami zaoberať nebude. A problém skôr je naozaj, treba sa koncentrovať na vecné veci a tu moja zásadná výhrada odznela, ktorá tu je, a týmto spôsobom proste ani parlament a ani reforma verejnej správy na Slovensku absolútne nemôže prebiehať.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade mi dovoľte uviesť, že ja chápem, že poslanci nemajú kapacitu sledovať rozpravu k všetkým bodom, je to aj intelektuálne, aj časovo náročné, ale myslím si, že poslanci majú sledovať rozpravu k bodom, o ktoré sa zaujímajú profesionálne, ale myslím, že majú psiu povinnosť sledovať rozpravu o bodoch, ku ktorým chcú vystúpiť. A to sa týka aj pána Pašku, ale aj pána Petráka, aj pána Číža a aj pána Jarjabka, ten už tu ani medzitým nie je. (Reakcia z pléna.) Je? A je tam. Aj keď k pánovi Jarjabkovi sa ešte vrátim, lebo on mal asi najkonštruktívnejší príspevok. Pretože, páni, musím vám povedať, že to, čo ste tu rozprávali, sme tu už diskutovali opakovane dneska dopoludnia, keď ste tu vy neboli. A aby ste kládli znovu tie isté otázky, lebo vy ste tu neboli a tým pádom ste to nepočúvali, tak to je vaša neprofesionalita a nie je naša povinnosť – ani pána Dostála, ani mňa, ani nikoho iného – vám štvrtýkrát niečo hovoriť, čo už tu odznelo. Takže na tie veci, ktoré tu už štyrikrát odzneli, reagovať nebudem. Budem reagovať ale na viaceré poznámky, ktoré tu odzneli a ktoré, ku ktorým má význam sa ešte predsa len vrátiť. Drobné veci.
Ondro Dostál, ja úplne chápem, že keď je ten súboj názorov, človek má jeden názor, druhý má druhý názor, ono to ho vedie k tomu, je to už také gladiátorské potom, že hľadám zbrane, hľadám nástroje a už použijem, čo mám, len keď to vedie na argumentačne tenký ľad, treba dať pozor, aby sa nepreboril. Lebo napríklad keď ja som uviedol, prečo neporovnávať vúckarský dlh so štátnym, ale s obecným, a myslím, že tie argumenty stále platia. Ale keby sme rovno porovnali so štátnym, ak si pozreš, štátny dlh na Slovensku významne narástol naozaj počas krízy, dokonca ešte aj za Fica sa znižoval pred krízou a zase sa znižuje od roku 2013 a ´14. Štátny dlh u nás klesá, on narástol naozaj počas krízového obdobia, vtedy veľmi významne. Podľa mňa je to inak úplne irelevantné pre debatu o VÚC-kach, lebo sa to nedá porovnávať, len hovorím, že nechoď na ten ľad, lebo sa pod tebou potopí.
To isté sa týka tých zamestnancov. No s čím chceš iným porovnať počty zamestnancov ako s celkovým počtom zamestnancov tých inštitúcií, o koľko percentuálne rastie? To je podľa mňa jediné porovnávanie, ktoré má zmysel. Ak by počet zamestnancov ministerstiev narástol za ten istý čas o 57 %, tak potom by bola debata, ale hovoriť, že oni v absolútnej miere narástli o podobnú sumu, to nemá žiadny vecný zmysel, to jak keby sme dneska porovnávali, že a, ja neviem, v Nemecku narástol tiež počet zamestnancov viac ako na Slovensku v štátnej správe, že to je úplne irelevantné. Podstatné je percentuálne porovnávanie so stavom. Preto len ťa chcem poprosiť, že úplne rešpektujem opozíciu voči tomu návrhu, rešpektujem, že, samozrejme, sú vždy argumenty na oboch stranách, neexistuje asi téma, kde má stopercentnú pravdu jeden a nulapercentnú pravdu ten druhý, ale napriek tomu, nechoďme na ten tenký ľad.
Poviem už len jednu vec, lebo, hovorím, tie detaily môžme ešte podebatovať, budú ďalšie body, možno sa ešte vrátiš. Ale vrátim sa k tej, naozaj k tej lokálnej kontrole, identite a k tomu všetkému. No, ten rozdiel je v tom, že naozaj na úrovni miest a obcí nefungujú veci ideálne. Ale funguje tam oveľa výraznejšie politická súťaž a funguje tam oveľa výraznejšie tlak ľudí. Ja som za posledný rok, čo som pochodil po krajine, stretol veľa ľudí. Môžem menovať od Trebišova, Liptovský Mikuláš, Žilina, Spišská Nová Ves a mohol by som hovoriť ďalej, kde pri rozpade pravice, ktorý tam reálne nastal posledných desať – dvanásť rokov, sa rekonštituovali ľudia, ktorí chcú meniť veci verejné na úrovni toho mesta. Niekde je to občianske združenie, niekde nezávislí kandidáti, Banskobystrická alternatíva koniec koncov je krásny príklad toho.
Na úrovni miest a obcí existuje aj ten tvoj spomínaný ZOMOS. Teda občania naštvaní, že tam, kde to nefunguje, sa dali dokopy. Neexistuje žiadny ZVÚC alebo ZOVÚC - Združenie občanov VÚC, pretože na to jednoducho ľudia kašľú. Ani sa to nepokúšajú zdola reformovať. To je tá moja pointa, že existuje ZOMOS, ale neexistuje ZOVÚC. Existuje Banskobystrická alternatíva a teraz Vierka Dubačová, ktorá tu dneska nie je, z núdze organizuje po Banskobystrickom kraji nejaký pokus dať dokopy ľudí, aby toho Kotlebu aspoň nedovolili mu pokračovať v tom svojom vládnutí. Ale je to boj s veternými mlynmi. Takže preto cítiť naozaj zásadný rozdiel, nie v tom, že by mestá a obce fungovali ideálne, ale že sú prirodzenými celkami a VÚC sú na Slovensku sociálnym inžinierstvom. Takže to je hlavná vec, čo som tu chcel ešte raz predsa len povedať.
Teraz poviem už len dve veci k pánovi poslancovi Čížovi. No, pán poslanec Číž povedal, že on pri všetkom, čo sa verejnej správy týka, tu bol, ale že ma nejak nezaznamenal. To už nechám naňho. Ale ja sa priznám, že ja tú oblasť sledujem sedemnásť rokov a nikdy som od pána Číža nič zmysluplné k tejto téme nepočul. Ak byť pri nejakej téme, ale nikdy v nej nič zmysluplné nepovedať, je cieľom, tak potom pán Číž je veľmi úspešný odborník v oblasti verejnej správy, ale inak ho, priznám sa, rešpektovať nemôžem. Môžem rešpektovať ľudí, ktorí naozaj nesúhlasia, majú opačný názor, ale pán Číž to nie je.
Ale musím sa ho aj zastať v jednej veci, lebo pán Dostál sa sťažoval, že ho predsedajúci nezastavil, keď hovoril od veci. No, keby mal predsedajúci zastaviť pána Číža vždy, keď hovorí od veci v tejto snemovni, tak pán Číž si tu ani nepípne. Pretože pán Číž okrem urážania protivníkov, okrem rozprávania vecí, ktoré, ako sa o chvíľku ukáže, sú aj úplne mimo, nevie zmysluplne a vecne diskutovať, ako to dokážu poslanci na všetkých stranách. Ja teraz nedávam nikomu monopol, že len ty alebo ty. Ale pán Číž k nim rozhodne nepatrí. Ako mi napísal esemesku jeden priateľ počas tejto rozpravy, pán Číž plní funkciu bitkára v NHL. Teda prišiel, rozdal zopár úderov a odišiel, aby to teda nevyzeralo, že to ten SMER prehráva na body. Obávam sa však, že už aj jeho pästičky, neviem, či je to vekom alebo iným, už nemajú takú tú prieraznú silu, ako možno mali kedysi, a odporúčam SMER-u, aby si našiel iných bitkárov. Má tu aj lepších. Pán Kvorka už mi naznačoval, že mi, možno raz schytám za to, že som si dovolil niečo o ňom povedať. Tak on je možno taký kandidát aj na psychologickú. Včera pán Tomáš, myslím, že pán Baránik sa tesne vyhol takejto skúsenosti. Takže je tu nová generácia, použite tú.
No, aby som teraz hovoril ja vecne. Pán Číž ma vo svojom vystúpení šokoval, lebo naozaj som na chvíľu sa zastavil a možno ešte stále, keď sa vráti, mi to vysvetlí, že nepoznám základné európske dokumenty. Lebo ja poznám Európsku chartu miestnej samosprávy. Je to dokument Rady Európy, ku ktorému sa aj Slovensko prihlásilo. A nepoznám žiadnu regionálnu chartu a pozrel som si aj teraz, pre istotu som zúfalo googlil, že teda naozaj moja obrovská ignorancia, máme práve záväzky, o ktorých ani netuším, nemôžme zrušiť VÚC-ky, zbytočne sme to písali tri mesiace, hanba ako stromy. Ale žiadny taký záväzok neexistuje, pán Petrák a pán Číž! Žiadny taký nejaký náš záväzok nie je. Ani nejaká účasť v takýchto. Ešte koniec koncov ono dôkazom toho aj je, že koľko európskych krajín regionálnu samosprávu nemá, ako sme tu v tej rozprave hovorili, keby ste pri nej boli bývali.
A dokonca ešte aj to, čo rozprával pán Číž o miestnej samospráve, neni pravda. Pretože ešte aj pri miestnej samospráve, som si naschvál teraz rýchlo znovu skontroloval, ešte aj pri nej, kde napríklad on hovorí, že nemôžme meniť hranice bez súhlasu obce. Čo inak neviem, čo to má spoločné so zrušením VÚC. A ešte aj tam je napísané, že malo by sa to odohrať v konzultácii s tou obcou. A viete, aký je rozdiel medzi konzultáciou a súhlasom? Je to dosť zásadný rozdiel. V slovenčine sa slovo konzultácia nahrádza aj slovom prerokovanie. A ak si to pamätáte správne, prerokovanie nie je súhlas. A to len ako príklad toho, že pán Číž tu vychrlí sto vecí, asi počíta s tým, že tie naše notebooky nemajú takú tú procesnú silu, aby to všetko stihli skontrolovať, kým je koniec rozpravy. Takže pán Číž prišiel, buchol pästičkou, okydal, odišiel. Nič zmysluplné ale nepovedal. Teraz sa vrátil. Môžem mu, pokojne mu aj zopakujem, možno to vzadu počul. (Reakcia z pléna.)
Pán Číž, ešte toľko bodov, počkajte ešte chvíľku, ešte máme asi päť blokov. Môžte vystupovať až do konca. Ja to s vami vydržím, nebojte. Takže toľko k tomu.
A teraz na záver jedna zaujímavá poznámka, ktorú treba povedať, lebo tu povedal pán Petrák, sú eurofondy. Že či by teda zniesli sme zásadný chaos do eurofondov. Nezniesli. Dôvodom je ten, že na rozdiel napríklad od Poľska vlády Roberta Fica nedecentralizovali eurofondy v žiadnej významnej miere na VÚC. Úloha VÚC v eurofondoch je nepodstatná dneska na Slovensku. Týka sa len integrovaného regionálneho operačného programu. Ešte aj tam je pomerne malá, plus tých drobných cezhraničných programov. To znamená, áno, keby dneska v Poľsku niekto prišiel, že chce zrušiť vojvodstvá, a teraz nechcem riešiť, či je to dobrý nápad, tak by mal veľký problém, lebo by zastavil naozaj čerpanie v Poľsku eurofondov na asi rok-dva možno, kým by sa to celé preorganizovalo. To by bola vážna otázka, či to stojí za to alebo či nepočkať na začiatok ďalšieho programovacieho obdobia. Ale na Slovensku VÚC majú tak mizivú úlohu pri implementácii eurofondov, že ich pokojne môžme zrušiť. A na tú úplne mizernú implementáciu eurofondov, za ktorú ste zodpovední vy, to nebude mať žiadny vplyv. Takže ani tento argument neplatí.
Toľko z mojej strany a verím, že sa stretneme aj pri ďalších bodoch. Máme ich ešte dosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže najprv všeobecne. Predmetom tohto bloku sú zákony v oblasti školstva. Je to konkrétne školský zákon, zákon o odbornom vzdelávaní, zákon o štátnej správe v školstve a zákon o financovaní, čo je prirodzené, lebo keď teda rušíme VÚC a presúvame stredné školy vrátane odborných škôl najmä na mestá, tak tieto veci treba upraviť. Ja, tak ako som sľúbil, už nebudem tu rozprávať, nejak naťahovať umelo. Takže poviem ku každému tomu zákonu vždy len jednou vetou, keďže ony sú naozaj prepojené. Tam nie sú nejaké zásadné rozdiely filozofické medzi nimi.
Ten prvý z tých zákonov je zákon školský a ten teda upravuje, samozrejme v rámci svojej pôsobnosti, zrušenie VÚC.
Ďakujem

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 387). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže v súlade s tým, čo som uviedol, toto je návrh zákona, ktorý v rámci teda rušenia VÚC a prechodu aj stredných odborných škôl najmä na mestá rieši v tomto konkrétnom zákone relevantné ustanovenia.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 391). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.