12. schôdza

Pán poslanec Budaj, povedali ste krakovské vojvodstvo má šesť miliónov obyvateľov a to je ich VÚC. Hovorili ste o Poľsku, o krajine, ktorá je neporovnateľne väčšia ako Slovenská republika a ktorá sa od Slovenskej republiky líši aj tým, že má samosprávu nie na dvoch úrovniach, miestnej a regionálnej, ale na troch úrovniach, okrem vojvodstiev, čo by sme prirovnali k našim regiónom, a obcí, tak ešte existujú okresy alebo povjaty sa to volá a v Poľsku na rozdiel od našich okresov, kde sú to čisto správne jednotky, teda je tam iba štátna správa, tak v Poľsku je to aj samosprávna medziúroveň.
V krajine, ktorá má vyše 5 miliónov obyvateľov ako Slovensko a má vyše 2 900 obcí ako Slovensko, ak chcete decentralizovať, tak musíte mať aj nejakú medziúroveň. Môžete sa na decentralizáciu úplne vykašľať, ale v tom prípade, myslím, že to nie je dobré riešenie a nie kvôli tomu, že by nám to nejaká Európska únia niekedy vyčítala, ale kvôli tomu, že decentralizácia umožňuje efektívnejšiu správu vecí verejných. Nie vždy sa to, samozrejme, vydarí. A áno, ak budeme raz v tejto krajine robiť municipalizáciu, pozlučujeme obce alebo vytvoríme nejaké samosprávne jednotky, ktorých bude možno 100, tak potom sa môžme baviť aj o tom, či úplne nezrušiť vyššie územné celky alebo z nich nespraviť niečo na spôsob tých dánskych regiónov, ktoré majú iba nejaké veľmi obmedzené kompetencie a ktoré napríklad by nemuseli mať ani priame voľby, len by nejako zastupovali tie obce alebo municipality, ktoré by existovali.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcela poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za teda hodnotenie našich návrhov. Ako poslankyňa, ktorá tu sedí prvé obdobie, musím povedať, že je to pre mňa veľkým povzbudením, že tu sedia takí ľudia, ako ste vy, a častokrát, keď sa cítim tu frustrovaná tým, čo sa tu deje a ako sa tu ľudia k sebe správajú, tak práve toto mi dáva nádej a silu, že treba vydržať a že snáď teda veci zmeníme v budúcnosti k lepšiemu. Takže veľmi pekne vám ďakujem a v mene svojom aj v mene kolegyne Simony Petrík a Mirka Beblavého vám teda blahoželáme k vašim narodeninám, prajeme všetko najlepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja sa len chcem poďakovať tým, ktorí si povšimli túto smutnú okolnosť.
A za druhé, no tak boli tu aj vecné, ale pán Petrák sa vlastne vyjadril najmä k vám, pán Glváč, tak to by som si netrúfol komentovať. Ostatným naozaj ďakujem.
Pán Dostál ma asi celkom neporozumel. Ja som tu celkom nehoroval za zrušenie VÚC, ja som veľmi podporil odvahu poslancov, ktorí túto tému veľmi preležanú a veľmi vlastne očividnú a ktorá je jedným z dôvodov, prečo sú ľudia z politiky otrávení, ktorí ju otvorili tak razantne, ako to urobili, a zároveň aj odborne a nie iba placnutím do vody, ale s celým súborom zákonov. Ja si myslím, že toto je niečo, čo si vyžaduje naozaj ocenenie a je to základ pre tú budúcu debatu o zásadnejšej reforme a uvidíme, kde sa v tej debate dostaneme. Úplne vylúčiť to, že takýto druh VÚC treba zrušiť, by si nikto v tejto chvíli nemal trúfnuť, lebo veci naozaj dozreli už do zásadného stavu.
Ďakujem ešte raz za blahoželania.

Ďakujem pekne, kolegovia. Tak opäť takto v záverečnom slove, lebo obsiahla bola rozprava a keďže sú ďalšie body, ak by niekto cítil potrebu na mňa reagovať, má zase priestor pri ďalšom bode. Takže možno pán Číž opäť raz vpláva do miestnosti, uvidíme, ja ho nijak obmedzovať nechcem.
Na jednej strane dovoľte mi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystupovali najmä z vecného hľadiska, či už takí, ktorí boli povedzme viac pochvalní alebo pozitívni ako pán Budaj, alebo aj takí, ktorí sú aspoň teraz v tej celej rozprave skôr kritickí k tomu návrhu, ako je Ondrej Dostál. Musím povedať, že, a zaznelo to tu už viackrát, že toto je téma, na ktorú je úplne legitímne mať rôzne názory a nemali by sme sa nejakým spôsobom si navzájom na seba útočiť len zato, že má niekto nejaký iný názor na tú tému ani jedným, ani druhým smerom, osobne. Ale musím sa ohradiť voči niečomu inému. Sú tu poslanci ako pán poslanec Dostál, pán poslanec Klus, ktorí naozaj k tej téme chceli vystúpiť, odsedeli si tu, myslím, už tretí deň, lebo nás stále prerušovali, aby teda mohli vystúpiť v rozprave, vypočuli si aj tie argumenty a nejakým spôsobom na seba navzájom reagujeme.
Potom ale strana SMER sem vyslala takú ako malú úderku bitkárov, ktorým sa to ale nechce ani počúvať, ani si to odrobiť, takže vždy tak vplávajú, niečo povedia. To, že sme to tu už trikrát prebrali, ich vlastne nezaujíma, zase odplávu, skôr než sa na to reaguje. Ja im chcem len povedať niekoľko vecí. Prvá vec je, že naozaj v tej NHL, keď už sa chcete biť, musíte sa pobiť. To, že prikorčuľujete, jednu dáte, zase odkorčuľujete, z toho sa žiadny poriadny súper nezloží, ani ja, ani pán Dostál, ani nikto iný, kto z nás tu naozaj teraz je. Takže keď sa chcete politicky pobiť, poďte do toho, ale potom sa musíte tomu trošku venovať.
Druhá pointa je, že privítal som to, že prišla pani poslankyňa Vaľová, lebo ona je taká skutočná politická bitkárka, ona sa neobmedzuje, nedáva si rukavice, ale priamo z náprahu ide po tom žalúdku, bez ohľadu na tému a vecný postoj. Oceňujem, ale musím aj pani kolegyni povedať, že spolu s pánom poslancom Čížom v niektorých veciach ťahajú za kratší koniec. Viete, je taký slávny vtip, je to jeden z mojich obľúbených, ktorý hovorí, že ide myš so slonom po moste a myš hovorí slonovi: "Ale dupoceme!" Keď tu poslanci ako Číž a Vaľová začnú rozprávať o malých poslancoch a svojej politickej váhe, tak musím sa priznať, len úcta k dekóru Národnej rady mi zabránia, aby som sa tu neváľal v záchvatoch smiechu. Keď strana SMER dostala v ostatných voľbách, mám pocit, že to bolo až do 800-tisíc hlasov, presne to vie možno pán Glváč, možno to bolo trošku menej, ale obrovské množstvo hlasov, všetci uznáme, 28 percent. Tak keď pána Číža si z tých 800-tisíc ľudí vybralo celých 1 345 na to, aby mu dali svoj osobný hlas, tak to by malo byť preňho také memento, že asi jeho politická váha je na úrovni merania mikrogramov. A ja nie som ten, kto by mu to tu vyčítal. Ja nie som ten, kto by to tu nosil, lebo ja si myslím, že primárne by sme mali diskutovať o váhe našich argumentov a je úplne jedno, kto má akú politickú váhu v tejto snemovni. Všetci sme si tu rovní. Ale keď niekto taký začne kydať na tých ostatných, keď začne kydať na pani poslankyňu Macháčkovú, ktorá dvakrát kandidovala do Trenčianskeho samosprávneho kraja, čo je skúsenosť, ktorá ju viedla aj k podpore toho návrhu mimochodom, ale, a dvakrát získala najvyšší počet hlasov v celom kraji ako poslankyňa, a niekto ako pán Číž jej tu začne takto rozprávať, urážlivo ešte aj k žene, tak ako musím povedať, že musíme sa ohradiť. Nie je na tom nič neslušného, musíme sa ohradiť.
Takisto, opakujem a potvrdzuje to aj to, čo hovorí pán Dostál, neexistuje žiadny medzinárodnoprávny záväzok Slovenska, pre ktorý by sme nemohli zrušiť VÚC. To, samozrejme, neznamená, že musíme zrušiť VÚC, ale je to na nás. A to, že pán Číž buď nevedome, alebo zavádzajúco citoval tú chartu úplne nesprávne, je proste fakt. Keď bude mať záujem, môžme si napr. prehrať ten záznam o tých hraniciach obcí, čo bol jeho veľký príklad a porovnáme si ho s textom tej charty. Ja som ju čítal, pán Dostál ju čítal, pán Číž ju buď nečítal, alebo ju úmyselne dezinformoval.
A k pani Vaľovej, priznám sa, že je ťažké reagovať na vystúpenie, ktoré postráda základnú štruktúru a zmysel a musel som ho tam dlho hľadať. Ale ak som niečo našiel, tak pani Vaľová sa ohradzovala proti tomu, že Transparency International kritizovala jej spôsob, ako manažuje miestne médiá a transparentnosť v meste Humenné. To som z toho nejak vyextrahoval. Ak som to vyextrahoval nesprávne, ospravedlňujem sa.
No, prvá otázka asi je, že čo má spoločné Transparency International a mesto Humenné s rozpravou o rušení VÚC, a to bola celkom logická námietka, ale nechajme ju na chvíľku bokom. Ja tu nie som ako hovorca Transparency, ale dám pani Vaľovej jednu malú radu. Prebytkový rozpočet, na ktorý sa ona odvoláva, ja som to nekontroloval, verím jej, že je prebytkový, aj keď priznám sa, po tom všetkom, čo tu zažívam zo strany najmä poslancov SMER-u, už treba kontrolovať fakt každé písmenko, ale verme na chvíľku, že je rozpočet Humenného prebytkový. Prebytkový rozpočet nehovorí v skutočnosti nič o schopnosti manažovať mesto, VÚC-ku, štát alebo čokoľvek. Viete, kto mal najprebytkovejší rozpočet v celom východnom bloku? Ceausescu. A viete, čo s ním Rumuni urobili? Zastrelili ho. A viete, prečo mal najprebytkovejší rozpočet? Lebo tak stiahol ľuďom krk, že takmer umreli hladom, a preto sa mu vzbúrili a zabili ho.
Podstatné nie je, či máte prebytok, podstatné je, či máte prebytok a vyrovnaný rozpočet, kým dobre dávate verejnosti služby, ktoré potrebuje a ktoré máte úlohu. To je tá kombinácia, ktorá je rozhodujúca. Nie, či máte prebytok. A transparentnosť, samozrejme, sama osebe nehovorí ešte veľa a hovorí len o tom, ako ste otvorení k občianskej kontrole, verejnej kontrole, ako s ňou nemáte problém.
Samozrejme, teoreticky môžu existovať aj samosprávy alebo aj štáty, ktoré sú veľmi netransparentné, informácie nezverejňujú, kontrole sa bránia, bojujú proti nej a zároveň super poskytujú služby. Ale ja o nich veľmi neviem. Ak si pozriete napr. medzinárodný rebríček transparentnosti a potom si pozriete životnú úroveň a kvalitu verejných služieb, tak je tam veľmi silná korelácia. To znamená, je možné, že pani Vaľová je galaktická a kozmická výnimka, že je externe netransparentná, a pritom poskytuje občanom Humenného veľmi kvalitné, dobré a efektívne služby, ale mám o tom určité pochybnosti. V každom prípade neviem, ako to ona, prečo to vniesla do tejto rozpravy, ale keď už to vniesla, musel som na to zareagovať.
Chcem len na záver poďakovať pánovi poslancovi Budajovi, ktorý vniesol do tej rozpravy určitý filozofický rozmer. Vniesol do nej aj určitú mieru neurčitosti, lebo na rozdiel od ostatných, kde my sme naozaj vymedzení za a proti, tak on sa snažil na to pozrieť zo všetkých strán, čo si myslím, že aj určitá úloha doyena je a chcem mu za to poďakovať. A chcem poďakovať aj všetkým, ktorí naozaj majú o túto tému úprimný záujem a ktorí sedia teraz v sále. A bitkárom odkazujem, že začína tretia tretina, o chvíľu môžte zase prísť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, toto je balík, nazvime ho zjednodušene, kultúrny. Opäť je tam, dochádza k prenosu kompetencií v súvislosti s tými zmenami, ktoré navrhujeme, teda zrušenie VÚC. Prvý zákon je zákon o múzeách a galériách a v rámci neho sa teda navrhuje, aby sa tieto preniesli primárne na mestá, v ktorých sídlia, keďže väčšinou nesídlia v malých obciach, ale sídlia v okresných mestách a mestách nadokresného významu.
Ďakujem veľmi pekne.