12. schôdza

Takže druhý v poradí v tomto balíku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 135/1961 o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 395).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Ivan.
Tretím bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 405. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 422.
Nech sa páči, pán predkladateľ, uveďte predmetný návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Tento návrh zákona je naozaj len technická novela, keďže v oblasti dráh VÚC vystupujú len veľmi marginálne, ale sú tam spomenuté, takže sme to museli vyčistiť a ich zrušením zrušiť ich aj v tomto zákone.
Ďakujem.

A do tretice, pán spravodajca, pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Otváram preto možnosť prihlásiť sa ústne a bolo by dobré, keby sa niekto prihlásil, pretože nasledujúci bod by sme sa dostali dosť ďaleko a nasledujúci bod nemá úplne spravodajcu. Tak, páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Dobre. Ešte? (Reakcia z pléna.) Počkáme na pani poslankyňu. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení traja. Prečítam to poradie, pán poslanec Janckulík, pán poslanec Ivan a pani poslankyňa Zemanová bola tretia. Tak?
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rámci tejto debaty o zrušení VÚC by som sa chcel vyjadriť k preneseniu kompetencií správy ciest, ktoré v súčasnosti patria pod VÚC, na štát. V zásade si viem predstaviť, že by došlo k takejto zmene, pretože súčasná úprava je pomerne zmätočná. Na území Slovenska totiž máme miestne komunikácie, ktoré patria pod obce a mestá, cesty II. a III. triedy, ktoré patria pod VÚC, cesty I. triedy sú pod Slovenskou správou ciest a napokon rýchlostné cesty a diaľnice patria pod Národnú diaľničnú spoločnosť. Takéto rozkúskovanie spôsobuje v praxi viacero problémov. Pretože, aj keď by sa mohlo zdať, že takto sú kompetencie jasne rozdelené medzi jednotlivých správcov týchto ciest, v niektorých prípadoch dochádza k presahom kompetencií a to spôsobuje mnoho nejasností. V konečnom dôsledku by teda bolo efektívnym riešením, aby cesty II. a III. triedy patrili pod štát, ale nemyslím si, že momentálne by takáto zmena bola vhodná. Išlo by totiž iba o kozmetické úpravy, ktoré bez systematickej zmeny veľa zmien nespravia.
Ideálne riešenie by bolo zlúčiť Slovenskú správu ciest, pod ktorú patria cesty I. triedy, s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Tu je problém s tým, že niektoré úseky cesty I. triedy podliehajú výberu mýta, ale toto vyberané mýto nejde do Slovenskej správy ciest, ktorá je ich správcom, ale do Národnej diaľničnej spoločnosti. To znamená, že Slovenská správa ciest tieto cesty spravuje, musí sa o ne starať, udržiavať ich a opravovať, ale financie za ich využívanie motoristami idú do Národnej diaľničnej spoločnosti. Tým pádom je Slovenská správa ciest značne podfinancovaná a nemá finančné prostriedky ani na kvalitnú údržbu a rekonštrukciu ciest, ktoré má v pôsobnosti. A tu tento neefektívny začarovaný kruh pokračuje.
Slovenská správa ciest v značnej miere využíva služby VÚC-iek a prenajíma si od nich údržbu svojich komunikácií. VÚC-ky teda vykonávajú údržbu a drobné opravy aj na cestách I. triedy. Disponujú, žiaľ, zastaraným strojným vybavením, ktoré sa v rámci svojich finančných možností snažia obnovovať. Avšak niektoré aj vyše tridsaťročné stroje už naozaj patria skôr do múzea. Potom sa ale nemôžeme čudovať, keď na takýchto strojoch vykonávajú opravy ciest I., II. a III. triedy nekvalitne a neefektívne. Tiež sa nečudujem, že zamestnanci, ktorí na úseku správy ciest VÚC zarábajú zhruba okolo 400 eur mesačne, ani nemajú motiváciu vykonávať tieto opravy dôsledne. Preto si myslím, že pri momentálnom nastavení by takéto razantné riešenie bez odstránenia systematických chýb neprinieslo ušetrené financie. Celý tento cestný aparát VÚC-iek so zastaranou technikou a svojimi problémami by iba prešiel pod štát, ale podstata problémov by sa nevyriešila.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujeme, pán poslanec.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Miroslav Ivan. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho. Rozdelím to na dve časti.
Najprv k tomu zákonu o cestnej doprave. To, čo povedal alebo spomínal pán kolega Beblavý, že sme za to, čo sa týka udeľovania licencií, skutočne, aby tie licencie žiadne nebolo potrebné vydávať. Jednoducho sme presvedčení, že vyššie územné celky, tak ako dnes udeľujú licencie komerčným autobusovým prepravcom, je podľa nás čistý zásah do podnikateľského prostredia z pozície úradu a takéto dačo nemá čo existovať. Ak niekto platí svoje náklady, ide do podnikateľského rizika, tak mu nemá do toho čo úrad rozprávať.
Čo ma ale ešte viacej zarmucuje v tomto návrhu zákona o cestnej doprave, je, že zmenou tohto zákona sa má preniesť objednávanie regionálnej dopravy na okresné úrady. A tu by som možno si rád vypočul predkladateľa, aby mi to teda ozrejmil, lebo dnes objednávajú tieto regionálne autobusové spoje samosprávne kraje, ako si vie predstaviť, že štátna správa, úrad bude objednávať tieto služby, a ako chce zabezpečiť, aby zmluvy, ktoré bežia v reále, boli akýmsi spôsobom transformované do pozície zmlúv, ktoré bude potom mať okresný úrad s týmito dopravcami. To je bod jedna.
A teraz k tomu zákonu, ku ktorému rozprával aj môj predrečník pán Janckulík. V podstate máme v jednom, a to platí aj s predkladateľom, spoločný a rovnaký názor, že je to, že správa ciest je roztrieštená. Áno, je pravda, že už to, že pod ministerstvom dopravy je Národná diaľničná a Slovenská správa ciest. Národná diaľničná spoločnosť má na starosti diaľničnú sieť a cesty a rýchlocesty. Slovenská správa ciest, ktorá nevyberá diaľničné poplatky a mýtne poplatky, ktoré sa platia aj za cesty I. triedy, práve spravuje cesty I. triedy. Slovenská správa ciest nemá žiadne mechanizmy, objednáva si ich z regionálnych správ ciest, ktorých je osem, a vlastne je akýmsi vazalom toho, ako a v akom poradí sa regionálna správa ciest rozhodne poskytnúť takéto služby celoslovenskej správe ciest, ktorá sa stará o cesty I. triedy. Takže tu máme troch správcov. Je to roztrieštené a navyše medzi nimi nie je žiadna koordinácia, dovolím si povedať. Na jednej strane stavia Národná diaľničná diaľnice, na druhej niekde paralelne idú veľké investície Slovenskej správy ciest. Naopak, sú regióny, kde ani diaľnica nie je a kde ani oprava a budovanie nových ciest I. triedy neexistuje. To isté sa stáva v koordinácii medzi cestami I. triedy a cestami II. a III., ktoré si zase koordinuje vyšší územný celok. A zase Slovenská správa ciest nevie, čo plánuje vyšší územný celok, a tak sa zase môže stať, že v jednej časti územia Slovenska sa investuje do opravy paralelných úsekov cesty prvej triedy a zároveň druhej, tretej. Naopak, v iných častiach sa neinvestuje ani do cesty prvej a ani do cesty druhej.
Dôvod ale, prečo máme problém? Napriek tomu, že sme za to, aby raz bol vlastníkom a správcom týchto všetkých ciest štát, za toto my sme. Problém ale je, kedy to urobiť. A poviem, prečo máme s tým problém. Dnes vyberá štát daň z motorových vozidiel, ktorú potom prerozdeľuje do vyšších územných celkov, no, už si ju nechal, tak. A čo je problém? Problém je, že pokiaľ si to vyberali vyššie územné celky, tak mali aké-také peniaze na údržbu a správu svojich ciest II. a III. triedy. Lenže čo sa dnes deje? Štát sa nestará ani o cesty, ktoré na starosti má. To znamená, príklad cesty I. triedy. Má pod sebou Slovenskú správu ciest, má pod sebou Národnú diaľničnú. A čo robí štát? Sľubuje primátorom a starostom, že raz do ich mesta diaľnicu dotiahne a na základe týchto sľubov neinvestuje do opráv, údržby a budovania ciest I. triedy tak, ako by mal. Dôkazom toho je, že dnes máme takmer 40 % ciest I. triedy v katastrofálnom stave a o mostoch na tejto cestnej sieti ani nevraviac. A tak dostáva Slovenská správa ciest dnes na údržbu a opravu svojej cestnej siete približne 40 miliónov ročne.
A tak sa teda pýtam. Dôverujeme štátu? Chceme v tejto situácii, kedy on, povedané, kašle na cesty I. triedy, dať im aj tie cesty II. triedy? Ja hovorím, že nie. Ten čas vhodný nie je. Pretože ak by štát mal tie peniaze, ktoré sa kedysi vyberali na daniach, alebo ak by ich tam mal dať, tak za tých 142 miliónov, ktoré štát dnes má, namiesto toho, aby sa opravili cesty II., III. triedy, tak pri prepočte, koľko platí za kilometer diaľnic, by urobil to, že by postavil približne štyri kilometre nových diaľnic. A regióny môžu na svoje peniaze a opravy a údržbu II. a III. triedy ciest zabudnúť. Takže hovoríme tu o štyroch kilometroch diaľnic.
Toľko za mňa. Budem rád teda, ak dostanem odpoveď na tie otázky z prvej časti, a skončil som.

Ďakujeme veľmi pekne, pán poslanec Ivan, za vaše vystúpenie. Registrujem štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý sa prihlásil pán Martin Poliačik. Nech sa páči.