13. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za názornú ukážku, ako sa dá ukázať, čo máte na srdci. Mňa iba dve takéto veci upútali. Prvé, skonštatujem, si tu ešte nebol, keď tu pán predseda parlamentu Paška povedal, že vyhraj voľby a rob si, čo chceš. Takže, žiaľ, toho sa držia kontinuálne stále, takže tak sa aj správajú. A ja mám stále taký pocit, že keď sa povie vláda, to znamená, vládneš niekomu. To znamená, musí byť tam aj poddaný, lebo ty si vládca. Ale ja nechcem vládnuť, ja chcem viesť národ, viesť národ, aby sme tu boli aj o 30, 50 alebo 100 rokov a aby sme ho doviedli tam, kde, myslím, že právom patrí. A každý, ktorý má tu nejaký ten cieľ, by mal o to stáť. Nechcem tu žiadnym poddaných, žiadnych nevoľníkov, ktorých sa snažia urobiť z nás, a hlúpe ovce. My to vieme, ako sa to má robiť. A aj vy, aj ja som zažil socializmus, to znamená, vieme, ako sa správali k nejakým tým, ktorí vyskakovali a neboli v správnej strane. A je iba na nás, či vieme nájsť tých statočných v tom slovenskom národe. A dúfam, že raz tých 76 nájdeme, a oni povedia, že stačilo. Takže ďakujem veľmi pekne.

Pán Krajniak, kartu ešte. Priznám sa, chvíľku som rozmýšľal, či náhodou ten kabát nebude považovaný za nejakú názornú pomôcku, ale tak nikto vás na to neupozornil, tak hádam nie. Nebudem mať taký ohnivý prejav ako pán Krajniak. Pokúsim sa troška povenovať tej situácii momentálne s tými vysokými cenami energií z tej vecnej stránky, a to aj napriek tomu, že Robert Fico včera a vlastne aj dneska nám odkázal, že keďže Igor Matovič ukázal tú názornú pomôcku a s tou babičkou z Českej republiky, tak všetky problémy v energetike na Slovensku sú tým pádom už vyriešené. No, bohužiaľ, nie je to také jednoduché.
Mám pre vás všetkých, hlavne pre občanov jednu zlú správu. Problémy v energetike, hlavne s tými cenami ešte len začínajú. Na svedomí má, to má práve tá vyhláška, na ktorú sa pán Fico spolieha, že by mala všetko vyriešiť. Táto bola zverejnená minulý týždeň v Zbierke zákonov a musím povedať, že v odbornej verejnosti sa postarala naozaj o poriadny rozruch. Čo vlastne hovorí táto vyhláška?
V zásade je to vyhláška z roku alebo na rok 2016, akurát mierne adaptovaná o nejaké koeficienty. No a hovorí hlavne o tom, že cenové rozhodnutia, ktoré boli vydané na rok 2016, majú ostať v platnosti až dovtedy, kým ÚRSO nevydá nové. To je teraz dosť taká sporná otázka, možnože Alino Baránik by nám vedel povedať, či vyhláškou môžeme dneska retroaktívne zmeniť niečo, čo tu od 1. 1. tohto roka už vlastne beží, to je to existujúce cenové rozhodnutie. Nevieme to urobiť pri zákonoch, je to protiústavné, snažíme sa to teraz urobiť tou vyhláškou. Dobre, je to v prospech ľudí, tak možnože to tak naozaj aj bude.
Pokiaľ by to však tak bolo, tak v podstate tie cenové rozhodnutia z minulého roka platia od začiatku roka a budú platiť až do vydania nových. Ja si však skorej myslím, že tieto cenové rozhodnutia z minulého roka budú platiť iba od vydania vyhlášky, teda od 10. 2. a opäť budú platiť iba dovtedy, kým ÚRSO nepríde s novými. Takže my budeme mať v tomto roku alebo teda niektorí tí dodávatelia energií, resp. v tomto prípade stiahneme to reálne na tie distribúčky, budú mať tri cenové rozhodnutia, dokonca stredoslováci štyri, pretože u nich už k jednej zmene došlo.
Čo ale hovorí samotná vyhláška? Je tu § 46 ods. 2, sú to prechodné ustanovenia, kde sa hovorí: "Do dňa doručenia cenového rozhodnutia regulovanému subjektu na rok 2017 sa platí cena schválená cenami v rozhodnutí na roky 2014 až 2016 a rovnako sa postupuje, ak cena nie je určená." Takže je to veľmi nejednoznačné. Pripúšťa sa tam aj možná spätná platnosť cenových rozhodnutí, čo môže byť nejakým dôvodom, prečo sa úrad snažil toto práve do tej vyhlášky zaviesť. Ja by som v tom videl nejakú tú legalizáciu konania Roberta Fica, ktorý práve na jednej z tlačoviek navádzal ľudí na to, aby trhali a neplatili faktúry. Ja si myslím, že to je navádzanie na trestný čin. Pokiaľ sa totižto takto vyjadrí právnik a ešte k tomu predseda vlády, mali by sme ho možnože požiadať, aby rovnaký meter aplikoval aj na daňové priznania v marci. Napokon, prečo nie? Aj tu sú ľudia vo všeobecnosti veľmi nespokojní.
Ale vráťme sa späť k tým samotným faktúram. Tu si treba uvedomiť, že ľuďom bola elektrina už dodaná na základe nejakých vtedy platných podmienok. Hovorím teraz o mesiaci január. Ak by sme ich teda spätne mali meniť, potom by sme mali aj vrátiť už odobranú elektrinu a odobrať si ju ešte raz. No, samozrejme, toto je nezmysel, to sa fyzicky jednoducho nedá. No ale takýto, takýmto nezmyslom je aj celá táto vyhláška. No a tiež si treba uvedomiť, že samotní dodávatelia aj distribútori elektriny už za január majú dépeháčky pouzatvárané. To znamená, ak by teraz mali už meniť vystavené faktúry, musia podať opravné daňové priznania, no a toto je opäť spojené aj s pokutami.
Taktiež ak ste túto faktúru roztrhali a nezaplatili, váš dodávateľ sa môže takýmto konaním dostať do platobnej neschopnosti, nakoľko on za tú distribúciu tým distribučným spoločnostiam už zaplatiť bez akéhokoľvek pardonu musel. Tuná nejaké odporúčanie Roberta Fica "neplaťte!" nemohlo byť aplikované. Novou vyhláškou tak vznikne u niektorých preplatok, avšak jeho vrátenie, ak teda tam nejaký nárok bude, mohol riešiť dodávateľ zápočtom v ďalšej faktúre. Určite nie Robert Fico nejakou výzvou, že ľudia nič nemajú platiť.
No, ale čo je možnože ešte dôležitejšie a čo si treba v tejto súvislosti uvedomiť, preplatok nevznikne každému. Je obrovské množstvo ľudí, neviem to povedať percentuálne, ktorí, naopak, v januári dostali nižší zálohový predpis, ako mali v roku 2014, pardon, ´16. A práve títo budú podľa staronovej vyhlášky Roberta Fica veľmi nešťastní a ak už zálohu zaplatili, budú musieť, naopak, doplácať do výšky platby podľa minulého roku.
Poplatky za distribúciu sú však iba jednou časťou z ceny za elektrinu. Otázne nateraz napríklad ostáva, čo sa stane s tou už toľko tu diskutovanou tarifou za prevádzku systému? Táto podľa nového cenového rozhodnutia mala vzrásť oproti minulému roku o 14 percent. Tarifa za prevádzku systému, tu sa teda bavíme o tých obnoviteľných zdrojoch kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpore elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, plus je tam ešte malý, malá časť pre obce, čo je ten organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, táto sa na cene elektriny podieľa až pätnástimi percentami. Ten výpočet, ja som to už spomínal, je pomerne jednoduchý. Urobí sa odhad vyplatenia doplatkov v roku 2017, plus reálne dorovnanie podľa vyúčtovania spred dvoch rokov. Takže ja si nemyslím, že keď príde k nejakým novým cenovým rozhodnutiam, takže tu sa niečo meniť bude. To znamená, že nejaký pokles v tomto smere očakávať určite nemôžme.
Kto sa ale môže tešiť z tých nových vyhlášok, sú určite dodávatelia elektriny, minimálne dovtedy, kým ÚRSO nepríde s novými, s novými cenovými rozhodnutiami. Elektrina na trhu totižto v minulom roku, tam sa to vypočítavalo v tomto roku podľa, podľa ceny elektriny na trhu od januára do, myslím, že júna, tak práve táto medziročne klesla. No ale oni teraz budú môcť účtovať podľa roku predtým, takže oni koniec koncov na tom ešte celkom dobre zarobia.
No ale keď sa vyjadrujem k tej vyhláške, je tam jedna čerešnička na torte, ktorú si doteraz málokto uvedomil, resp. aj tí, čo si to uvedomili, tak sa z toho nevedia vysomáriť. Tú vyhlášku podpísal Jozef Holjenčík, a to od dňa 8. 2. Táto vyhláška bola vtedy aj odoslaná do Zbierky zákonov, ale pritom abdikačný list bol prezidentovi doručený 7. 2. a v ňom sa hovorí, že Jozef Holjenčík prestáva byť vo svojej funkcii od nasledujúceho dňa, od 8. 2., to znamená od polnoci. Takže ak od polnoci medzi 7. 2. a 8. 2. Jozef Holjenčík skončil vo svojej funkcii, ako mohol 8. 2. túto vyhlášku ešte podpísať?
No a potom ešte možno pár konkrétností. Spomínal som stredné Slovensko. Práve tu budú dodávatelia elektriny vďaka všetkým tým zásahom Roberta Fica do tej nezávislej regulácie prerábať faktúry v tomto roku na trikrát. Tiež si treba uvedomiť, že toto všetko si vyžaduje nejakú zmenu systému, treba tie faktúry opäť rozoslať, treba s tými ľuďmi tieto veci odkomunikovať. Toto všetko je spojené s nejakými výdavkami, ktoré budú mať tí dodávatelia s tým spojené. Pri nejakých menších dodávateľoch sa tieto náklady počítajú na desaťtisíce eur, pri tých väčších sú to až státisíce. A treba si uvedomiť, že ak táto zmena nastane trikrát, tak trikrát. Odhaduje sa, a je to naozaj iba taký veľmi konzervatívny odhad, že práve tieto administratívne úkony nás budú stáť dodatočne 3 milióny eur. Hovorím naschvál nás, pretože toto si budú môcť následne títo dodávatelia uplatniť v rámci cenovej regulácie na budúci rok.
No a potom táto minca má aj druhú stranu. Sú to distribučné spoločnosti či energetiky, ktoré sú v 51-percentnom vlastníctve štátu. Päťdesiatjeden percent majú distribúčky, SEPS má dokonca 100 percent. Dividendy z ich zisku sú nezanedbateľnou súčasťou príjmovej časti štátneho rozpočtu a je možné predpokladať, že po všetkom tomto chaose, ktorý, dúfajme, v záujme všetkých občanov čo najskorej skončí, je ale možné očakávať, že práve tie príjmy v konečnom dôsledku klesnú. Takže ja sa pýtam, či pán minister financií je práve na takýto výpadok aj pripravený.
Ako vidno, po všetkých týchto zásahoch, zásahoch štátu, hoci pán Robert Fico to popiera, sa ten chaos v tej energetike veľmi výrazne prehĺbil. Ľudia boli raz oklamaní, sen Roberta Fica o štvorpercentnom poklese cien elektriny je minulosťou, ale elektrinou, elektrinou tento chaos vôbec nekončí.
Máme tu stále otvorenú vyhlášku o cenovej regulácii vo vodárenstve. Práve tu malo dôjsť ešte k výraznejšej zmene, a to práve tým zavedením fixných, fixných platieb v závislosti od priemeru potrubia pred vodomerom, to sú tie slávne poplatky za vodomery. No a podľa vodárenských spoločností alebo práve pri nich sa mal práve najvýraznejšie prejaviť ten vplyv toho precenenia majetku, na ktorý na zvukovej nahrávke, ktorá bola zverejnená minulý týždeň, nabádal hlas podobný Jozefovi Holjenčíkovi.
No a čo zatiaľ bolo riešené iba okrajovo, je cenová regulácia v plynárenstve. V plynárenstve, tam sa už jedna, jedna, jedna tá, jedna tá, jedno to cenové rozhodnutie pre SPP – distribúciu upravovalo, ale iba pre šesť tarifných skupín. V minulosti tak ostali všetci veľkí odberatelia, ako napríklad, alebo teda stredne veľkí odberatelia, ako bytové domy, školy, nemocnice, verejné haly. No a čo pre nich tiež znamená aj to, že napríklad budú stále podliehať nejakým pokutám za prekročenie denného odberu. No a tu uvediem jeden konkrétny príklad, ktorý doteraz nebol publikovaný, ale teda prišla už jedna takáto faktúra, konkrétne v jednej základnej škole zo západného Slovenska, kde dostali pokutu za prekročenie nejakého denného limitu. A to kvôli tomu, že január bol veľmi chladný. Všetkých nás asi veľmi prekvapil. Mali sme tam prázdniny, no a keď začali deti chodiť do škôl, bol to 7., 8. január, kedy sa teda tá škola tak nejak viacej rozkurovala. Vtedy, prosím pekne, prekročili počas dvoch dní nejakú tú rezervovanú kapacitu o 30 percent. Konkrétne sa jednalo o 300 kubíkov plynu denne. No a výsledkom tohto celého bola, prosím pekne, pokuta vo výške 9 546 eur za 600 kubíkov odobratých navyše. Ja iba doplním pre informáciu, cena za jeden kubík je 22 centov, takže 600 krát 0,22 a oni dostali pokutu 9 546 eur. Samotná platba za odobraný plyn bola pritom menej ako polovica z tejto ponuky, pokuty. No a to v praxi znamená, že v škole zrejme najbližšie dva mesiace nebudú mať za čo kúriť.
Pozrel som sa teda do tej vyhlášky a našiel som tam jednu naozaj veľkú zaujímavosť. A našiel som tam aj v tej staronovej vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Sú tam definované pokuty za prekročenie rezervovanej kapacity a výnosy za neoprávnený odber elektriny. Tieto znižujú zisk a schválené náklady distribučiek. Inak povedané, čím viacej pokút distribučná spoločnosť vyberie, tým budú nižšie distribučné poplatky. Vďaka tejto schéme je distribučná, distribúčka spokojná, pretože im je jedno, či zarobia na pokutách alebo na poplatkoch, a štát tiež, pretože tie distribučné poplatky, pochopiteľne, klesnú dole. No a tým ukrivdeným tak ostáva iba ten, čo tú pokutu dostal. To, že táto pokuta je neprimeraná a môže ho zlikvidovať, evidentne nikoho nezaujíma. V tomto konkrétnom prípade sa bavíme o škole. No a kto teda toto celé zaplatí? Pochopiteľne, zas len my všetci.
Pre úplnosť iba dodám, že zápočet týchto pokút bol vo vyhláške už aj v minulosti, ale nie v takto nehorázne vysoko nastavenej výške.
Takže skúsme si to zhrnúť. Máme tu Robertom Ficom avizované, alebo teda navádzanie ľudí k trestnému činu, aby trhali a neplatili faktúry. Máme tu snahu o zakrývanie tých reálnych problémov nejakou retroaktívnou vyhláškou, ktorá je dokonca v rozpore s ústavou. Cena elektriny napriek všetkej tejto snahe a sľubom aj tak porastie. Bude to na úkor ľudí, no zarobia na tom dodávatelia, ktorí si budú účtovať dnes už neaktuálne ceny. No a ľudia budú tiež musieť zaplatiť ešte aj všetky náklady s týmto chaosom spojené. Taktiež hrozí, že v štátnom rozpočte sa nám otvorí ďalšia diera. A toto všetko vďaka jednej vyhláške, ktorú podpísal človek, ktorý na to zrejme už v tom čase vôbec nemal oprávnenie. Riešené tiež nie sú ani tie likvidačné pokuty, ktoré som spomenul práve v prípade plynárenstva.
Takže na základe tohto ja sa teraz tuná bavím o naozaj konkrétnych a aktuálnych veciach, o vyhláške, podľa ktorej má prebiehať nová cenová regulácia v elektroenergetike, ktorá zavádza, naopak, do tej cenovej regulácie ešte väčší chaos, ešte väčší chaos, ako bol predtým. Takže otázka na mňa, je tu naozaj ešte niekto, kto si myslí, že Robert Fico má práve túto kauzu vysokých cien energií pod kontrolou? Ja si to teda určite nemyslím.
Máme tu aj viacero ďalších dôvodov, pre ktoré by mal Robert Fico odstúpiť. Spomenuli ich, mnohé z nich, už moji predrečníci. Ja sa pokúsim to mierne skrátiť, pretože čas je neúprosný. Prejdem rovno k osobe, ktorej meno tu už viackrát dnes zaznelo, a to je Jozef Holjenčík. Zdá sa, že dnes je to už papierovo irelevantná osoba, ale, bohužiaľ, nie je. Stále má na ÚRSO nezanedbateľný vplyv, pretože ÚRSO momentálne predsedá jeho podpredseda, ktorého nominoval práve Jozef Holjenčík. Nový predseda, pravdepodobne, tak skoro ani nebude, a to z jednoduchého dôvodu, koalícia sa na ňom zrejme tak skoro nedohodne. A čo je ešte dôležitejšie, pán prezident zrejme veľmi dobre zváži, koho do tejto, do tohto úradu bude nakoniec aj vymenovávať.
Jozef Holjenčík tomuto úradu predsedal v podstate od 2007, vtedy sa stal členom regulačnej rady, odvtedy podpisoval mnohé z tých výnosov a vyhlášok. V roku 2012 si napísal vlastný zákon, na základe ktorého sa dosadil aj do tej dvojjedinej funkcie, to znamená, toho predsedu úradu a predsedu regulačnej rady. Bol nominovaný následne SMER-om a vtedajším prezidentom vymenovaný do funkcie. Charakteristický bol naozaj veľmi netransparentnou, nesystémovou reguláciou. Výhrady mali spotrebitelia, výrobcovia, distribútori, predajcovia. Dostali sme tu takisto veľa rôznych podnetov, alebo nie podnetov, ale výhrad zo strany Európskej komisie.
Ja tvrdím jedno, keď príde nový predseda na ÚRSO, bude mať jednu jedinú úlohu. Všetko, čo pán predseda Holjenčík, expredseda, urobil, zhodiť zo stola a bude musieť začať nanovo. Transparentne, systémovo a v prospech všetkých ľudí. Tých prešľapov, ktorých sa dopustil, bolo viacero. Spomínali sme tu TPS-ku, tá bola zavedená vyhláškou, čo, bohužiaľ, zo zákona možné nie je, alebo teda z ústavy. Zaviedol G-komponent, ktorý mu už Ústavný súd minulý rok v lete zrušil. Apropo, v tej staronovej vyhláške sa objavil opäť. No a potom tu bola tá regulácia na príkazy Roberta Fica, to už tu bolo viackrát spomínané. Bol tu spomínaný aj Slovenský plynárenský priemysel. Mám možnože ešte dve minúty. V podstate Slovenský plynárenský priemysel vyplatil pred voľbami 48 mil. eur vo forme vratiek za plyn. No a tu treba ale povedať, že Slovenský plynárenský priemysel toto nemal z čoho vyplácať, pretože za rok 2015 on nevytvoril žiaden zisk, z ktorého by si to mohol vytvoriť, rozdať. On vytvoril stratu, konkrétne 85 mil. eur.
Podľa výročnej správy v roku 2015 príjmy z predaja plynu a elektriny dosiahli 1,36 mld., ale výdavky 1,44, na administráciu, na prevádzku a na nákup plynu. Ale napriek tomu sa tých 48 mil. našlo. No a hádajte odkiaľ? Bolo to práve z tých dcérskych spoločností, ktoré spadajú pod Slovenský plynárenský priemysel, matku, či už to bola, či už to bol Eustream alebo SPP – distribúcia.
Takisto táto distribučná spoločnosť – škoda, že tu pán Krajniak nie je – údajne dosiahla alebo mala nárok na 27-percentný zisk, ktorý si prenášala do ceny. Tu treba povedať, že tu boli aj kontroly ÚRSO, ktoré mali tomuto zabrániť. Bohužiaľ, nestalo sa tak. No a dnes teda máme naozaj veľmi vysoké ceny aj týchto distribučných poplatkov.
Mám tu ešte toho na dve strany. Ja si dovolím povedať, že nateraz to asi ukončím a budem potom pokračovať, dokončím to v tej ústnej rozprave.
Takže zatiaľ ďakujem.

Chcel som, lebo som bol spomenutý, chcel som uviesť niečo k tomu, ako boli takpovediac právne zorganizované tieto kroky okolo vydania novej vyhlášky. Samozrejme, že to je všetko úplne mimo, že by v právnom štáte tak to fungovať nemohlo, ani vystúpenia pána Fica a to, ako následne prebiehalo rozhodnutie o zmene vyhlášky. To môže fungovať len v takej krajine, ako je Slovensko, kde proste nie je právny štát. Ak by si niekto trúfol sa proti tomuto postaviť tak, ako to kolega Galek naznačoval, že dôjde k problémom, no tak by mu ukázali slovenské súdy a slovenská prokuratúra, že s kým má dočinenia. Proste takto to je zariadené. Robert Fico si vo svojich krokoch je stopercentne istý. Rieši to tým, že má súdy, ktoré jednoducho rozhodujú tak, aby tento systém v tomto pokračoval. A dokonca si dosadzuje aj na Ústavný súd svojich ľudí, svojich nominantov, jeho kolegov smeráckych, aby keby náhodou niekto dostal takú streštenú myšlienku, že by chcel ísť na Ústavný súd, no tak tam ho postretnú zase jeho kamaráti. Čiže to, čo platí v normálnom, riadnom, slušnom štáte, že ľuďom je poskytovaná súdna ochrana v takýchto situáciách, to, samozrejme, tu nie je a Robert Fico a tá banda okolo neho to všetci veľmi dobre vedia.

Ďakujem pekne za slovo. Karol, ty si veľmi jasne a zrozumiteľne vysvetlil problematiku napriek tomu, že je veľmi zložitá. Ja si myslím, že si otvoril množstvo veľmi dôležitých otázok, pretože z toho, akým nesystémovým, chaotickým a zmätočným spôsobom sa dnes snaží tento problém Robert Fico riešiť, tak je to v mojich očiach zárodok nejakých budúcich obrovských problémov a spomenul to aj kolega Baránik. Myslím si, že to, akým spôsobom sa teraz snažíme alebo teda snaží vláda tieto problémy riešiť, v sebe nesie množstvo rôznych problémov, či už procesných alebo formálnych, ako si naznačil, že niekto, kto nemal mandát, podpísal vyhlášku, ktorá má byť platná. To môže niekto spochybniť, platnosť tejto vyhlášky. Tam môže nastať kopa rôznych problémov a ja som teda naozaj veľmi zvedavá, ako sa budú riešiť. A možno práve preto by bolo dnes veľmi dôležité, aby tu sedeli práve tí koaliční poslanci, keď už teda nie Robert Fico, ktorí dnes tvrdia, že pre nich je celý tento problém vyriešený, lebo však sám najvyšší povedal, že všetko ide do spätného chodu, ceny budú také, aké boli v roku 2016 a pre nich je toto všetko vybavené.
Dámy a páni, Karol Galek tu dvadsať minút hovoril o tom, že všetko vybavené ani zďaleka nie je. A toto je zárodok obrovských problémov, ktoré niekto bude musieť sanovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Klobúk dolu, Karol Galek, výborné vystúpenie v rozprave a výborná práca za ostatné týždne a mesiace na základe, alebo stala sa jedným zo základných pilierov, na ktorých je vybudovaná téma tejto schôdze a hlavne téma nápravy chaosu v energetike na Slovensku, na ktorý dopláca veľký počet ľudí. Klobúk dole. Vari by som len dodal, že táto kauza odhaľuje, povedal by som, akési Ficovo koliesko. Všetci si pamätáme, ako Robert Fico rozdával aj rozdáva fleky zadarmo, zadarmo, nič sa nemusí platiť. A ďalšie a ďalšie takéto veci, ktoré Robert Fico priniesol a dal ľuďom akoby zaplatené z vlastného vrecka.
Pripomínam, že minulý rok Národná rada schválila zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. To znamená, zobrala si peniaze z týchto regulovaných subjektov, na tento rok jej to hodilo 167 mil. eur navyše, a z tých peňazí potom rozdávala. A financuje aj vlaky zadarmo. Čiže tí ľudia, čo si myslia, že dostávajú zadarmo vlaky, si ich zaplatia aj vo vyšších cenách elektriny. Pripomínam teda, že tento zákon, ako súčasť Ficovho kolieska, prešiel minulý rok v parlamente a že ani jeden poslanec za stranu SaS nehlasoval za tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem. Karol, keby sa náhodou niektorý z mojich synov začal venovať energetike, tak tvoj plagát mu vytlačím nad posteľ. Výborne. Ďakujem. Vďaka tebe som zorientovaný v téme konečne.
A chcem povedať ale jednu vec. Ty si povedal v tej svojej reči, že keď pán Holjenčík odíde z úradu, tak všetko, čo spravil, treba zhodiť zo stola. Len to je podľa mňa neskutočne naivná predstava. Pretože hádaj, kto dnes ešte stále na služobnom aute chodí do toho úradu a sedí v tej istej kancelárii? Jozef Holjenčík. Kto tam mal na starosti za posledných miliónov rokov všetky personálne obsadenia? Jozef Holjenčík. To neexistuje, že úrad a Jozef Holjenčík. Ten úrad je Jozef Holjenčík. To je jeho rozšírené telo. A teda sa nedá spraviť, že Jozefa Holjenčíka odstavíme a zhodíme všetko zo stola, lebo celá tá budova je napáchnutá tým človekom. A kým nebudú vymenení ľudia, ktorí tam boli s ním, kým nebudú vymenené štruktúry, ktoré tam boli s ním, a kým nebudú transparentne preverené všetky kroky, ktoré tam napáchal, tak obávam sa, že nič zo stola zhodené nebude. A teda ja si myslím, že by nemali sa tie veci zhodiť zo stola, ale mal by tam prísť jeden veľmi, veľmi prísny audit, ktorý by si na tom stole všetko veľmi dobre pozrel ešte pred tým, než tí páni a dámy, ktoré tam sú, chytia paniku a prídu skartovačkové autá.

Začnem, začnem od konca. Martin, čo na to povedať? Súhlas, bohužiaľ, je to tak. ÚRSO tak fungovalo, ÚRSO tak funguje ďalej. K tomu, k tomu plagátu a k tomu, že kto sa v tom vyzná alebo nevyzná. Priznám sa, ja sám sa v tom nevyznám, v tej energetike. Tak ako je to momentálne riešené, tak ako je to momentálne, tak ako sa niekto tu momentálne snaží nejakými retroaktívnymi vyhláškami odstraňovať niečo, čo vlastne ani nikdy vzniknúť nemalo, toto je, toto je chaos nad chaos. A ja tvrdím jedno, už nikdy ani tie ceny, ani tá regulácia nebudú také, aké boli predtým. Ja nehovorím, že predtým boli lepšie, ale minimálne sme tu nemali to, čo nastalo k 1. 1., a to absolútne neriadený nárast cien plynu, elektriny, vody, o chvíľku budem dokonca, alebo o chvíľku potom v ústnej sa vyjadrím aj k teplu.
No a Eugen takisto spomenul a napríklad ten odvod pre spoločnosti pôsobiace v regulovaných odvetviach. Toto je, toto je opäť iba jedna, jedna kocka do tej skladačky, do tej nesystémovej energetiky, ktorú tu, bohužiaľ, dlhé roky, dovolím si povedať, trpíme. Veľmi názorne to predviedol pán Krajniak, čo všetko to zahŕňa, čo všetko v tom je. Čiže to neni iba o tých distribučkách, to neni iba o tých cenách, to je o tej, o tom chaose, ktorý v tej energetike vládne, dovolím si povedať, minimálne desať rokov, ak nie viac.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia z opozície a jedna kolegyňa z koalície a jeden kolega z opozície v pléne a plus ešte jeden teda z koalície v pléne a plus ešte jeden z koalície, lebo je predsedajúci, tak tu teda musí byť a ani pri pokyne Roberta Fica "zdúchnuť" tak nemohol urobiť, aj keď zaiste chcel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Mne sa tu páči, pán poslanec.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
To som veľmi rád. Škoda, že sa nepáči aj vašim kolegom trochu viac, ako v počte aj s vami teraz už štyri.
Tak. Predseda koaličnej strany Andrej Danko nedávno pred pár dňami upozornil na vplyv finančných skupín, konkrétne J&T a EPH na energetiku na Slovensku. Bohužiaľ, nespomenul žiadne konkrétne detaily. Dovoľte mi teda prezentovať, čo všetko táto finančná skupina ovláda a aký veľký je jej vplyv.
Keď sa pozrieme na Slovenský plynárenský priemysel, tak tu vlastnia takmer polovicu, 49 %, pričom štát vlastní 51 percent. Pri Slovenských elektrárňach je to 33 %, pričom Enel, zahraničný investor vlastní rovnako 33 % a štát vlastní 34 percent. Pri stredoslovenských, pri Stredoslovenskej energetike, kde teda to začalo, to zdražovanie, tie vysoké faktúry, tak tam je, tam majú 49 %, pričom štát má 51 percent. Ako vidíme, ich vplyv v energetike je na úrovni štátu, iba marginálne sa odlišuje od štátu, pričom štát tam ani nemá manažérsku kontrolu, čiže reálny vplyv je vyšší, ako majú dokonca percentuálny podiel.
Vďaka čomu majú tento vplyv v energetike? Boli odjakživa v energetike, venovali sa tomu roky rokúce, investovali tam roky rokúce. Nie. Majú to vďaka prepojeniu so stranou SMER a vďaka Robertovi Ficovi konkrétne. Bol rok 2002, bola predvolebná kampaň a strana SMER si berie úver, vtedy 10 mil. korún od J&T banky. Vtedy sa SMER-u nepodarilo dostať do vlády, našťastie, a dostali sa tam až v roku 2006. Nenechalo to na seba dlho čakať, tá vďaka za ten úver a možno nejaké ďalšie veci a už v apríli 2008 prišiel absolútny, absolútne nehorázny mýtny tender, kde konzorcium v pozadí s J&T vyhralo tento tender a to takým spôsobom, že podali drahšiu ponuku o 5 mld. korún. Ešte raz, o 5 mld. korún drahšiu, ako bola najlepšia ponuka.
Prišiel rok 2009. Mali sme tu ďalšiu kauzu s J&T na jachte v Monaku s kurzom eura, kedy sa ho dozvedeli skôr, vďaka čomu mohli veľmi slušne zarobiť. Robert Fico vtedy tvrdil, že Počiatkovi, ktorý to spôsobil, dal žltú kartu, avšak v praxi sa nejaký trest nijakým spôsobom neprejavil. Hovorím iba najväčšie kauzy.
Prišiel potom, prišla potom ďalšia vláda SMER-u. V roku 2013 sa objavil vládny dokument, ktorý mal vo svojich vlastnostiach napísané J&T. Ešte raz, bol to vládny dokument, dokument, ktorý preberala vláda, a on mal vo svojich vlastnostiach ako autora J&T. Tento dokument sa týkal odkúpenia Slovenského plynárenského priemyslu. Vtedy odchádzali veľkí investori Nemci a Francúzi a za veľmi výhodnú cenu ponúkali podiely v týchto, v SPP konkrétne. Štát mal predkupné právo na tieto podiely a mohol ich za dobrú cenu odkúpiť. Robert Fico vždy tvrdil, že energetika sa nemala privatizovať, že to má patriť štátu a tak ďalej. Napriek tejto svojej dlhoročnej filozofii nechal odkúpiť tieto podiely cez EPH práve J&T a sám zariadil, že stratovú časť, tie lukratívne časti ponechal EPH a J&T a stratovú časť, to choré, čo tam bolo, zobral na plecia štátu. Toto spravil po svojej dlhoročnej deklarovanej snahe o to, aby štát mal vplyv v energetike, aby tie zlaté vajcia, ako sa to nazývalo, neboli v súkromných rukách, ale v štátnych rukách. Zobral tú chorú časť, dal ju na plecia daňovým poplatníkom a lukratívne časti ponechal súkromníkom, práve EPH a J&T. Títo dokonca čiastočne, a to tiež len vďaka štátu a vďaka rozhodnutiu zástupcov štátu v SPP, lebo štát dovtedy vlastnil tých 51 %, sa to podarilo kúpiť EPH takzvaným ekonomickým incestom. Dopredu si vyplatili cez takú zložitú schému v Holandsku na niekoľko rokov zisk a čiastočne aj teda splatili tú kúpnu cenu Nemcom a Francúzom z prostriedkov tej firmy, ktorú kupovali. Čiže ekonomickým incestom, aký sa dial, keď sa tunelovala IRB-čka ešte v 90. rokoch, ktorú riadil zhodou okolností otec Patrika Tkáča, ktorý riadi J&T.
V tom istom roku sa podobný proces odohral v Stredoslovenskej energetike a čo sa týka Slovenských elektrární, o ktorých som hovoril, tak tam Enel, čo bol iný investor ako EDF, a teda Nemci a Francúzi, Enel sa zdráhal, nechcel predávať. Ale čo sa im neprihodilo zhodou okolností? Mali prakticky pravidelné razie slovenskej polície u seba, až dokiaľ sa neumúdrili a nepustili podiel práve J&T a EPH. Takto bohapusto je zneužívaná polícia na Slovensku. Tie razie vyzerali oveľa drastickejšie ako tá smiešna pseudorazia, ktorá bola teraz pred dvoma dňami u Bašternáka. Dovtedy tam boli robené razie, kým sa neumúdrili a kým nepredali podiel, ale nie štátu, J&T a DPH, a EPH, pardon. Naozaj takéto správanie sa zo strany štátnej moci na úrovni banánovej republiky, až tam nás zatiahol SMER – SD.
A spýtajme sa, či táto práca Roberta Fica pre tieto, pre túto finančnú skupinu mala pre nich svoje, priniesla im svoje ovocie alebo nie. Budem čítať z agentúrnej správy z roku 2016, z jesene 2016.
"Finančná skupina," teda J&T, "získa za predaj svojho takmer 26-percentného podielu EPH," podielu z EPH, "necelých 1,5 mld. eur. Podnikateľ Patrik Tkáč zinkasuje za svoj vyše 37-percentný podiel v EPH podiel 1,7 mld. eur na základe rastu hodnoty EPH v budúcich rokoch," v budúcich rokoch, čiže nielen v roku 2016, ale aj v ďalších rokoch, "napriek predaju svojho podielu však môže získať celkovo až 2,7 mld. eur." Čiže normálne by za svoj podiel zinkasoval 1,7 mld. eur, ale keď sa bude dariť EPH v ďalších rokoch, čo záleží od cien energií, tak môže zinkasovať až o miliardu viac. Sám k tomu dodáva: "Touto transakciou pre mňa a ostatných partnerov J&T dochádza k čiastočnej realizácii ziskov z mimoriadne úspešného projektu." Naozaj veľmi krátkodobý na pomery energetického biznisu, veľmi krátkodobý projekt, že v roku 2013 až 2015 niečo vďaka Robertovi Ficovi, vďaka premiérovi nakúpim, a to čiastočne dokonca z peňazí toho kúpeného subjektu, a následne v roku 2016 to predám. To je mimoriadne úspešný projekt za niekoľko miliárd. "Vyrokované parametre," pokračujem v citáte, "vyrokované parametre umožnia participovať na výsledkoch EPH v ďalších rokoch," kde to vlastnými slovami Patrik Tkáč tento fakt potvrdzuje. Čiže či Patrik Tkáč konkrétne vyryžuje nula eur naviac z predaného podielu, alebo až o miliardu viac, záleží od toho, ako sa zdvihnú ceny energií na Slovensku. Inak povedané, ako nezávislý úrad, závislý, ako sme mohli vidieť aj na tlačovkách od Roberta Fica, zdvihne, alebo nezdvihne ceny energií, od toho závisí, koľko zarobí Patrik Tkáč v nasledujúcich rokoch. A môže to byť až o miliardu naviac. To je celkom slušná motivácia zdvíhať masívne ceny energií. Možno nepredpokladali až takú ostrú reakciu, keď sa to spriemeruje, to číslo možno vyzeralo malé, že si to ľudia nevšimnú, ale vďaka tým nerovnováham, že niekde je to giganticky viac, niekde je to menej, samozrejme, tá celková situácia je odlišná.
A preto žiadam vysvetlenie od Roberta Fica, pretože on je verejná osoba, je premiér Slovenskej republiky, na základe čoho pomáhal uskutočniť tento mimoriadne úspešný projekt? Na základe čoho pomáhal konkrétnej finančnej skupine J&T vyryžovať za takú krátku dobu takéto miliardy s opciou vyryžovať o miliardu naviac v závislosti od cien energií? Robil takéto niečo Robert Fico nezištne? Robil to nezištne? Z lásky človeka k človeku? Pretože takú lásku nevie dať človek človeku, akú vie dať človek človeku? Alebo mal nejakú inú motiváciu? A ak mal inú motiváciu, ako dlhodobo roky rokúce pomáhať práve J&T, tak aká táto motivácia bola? Nepredpokladám, že týmito miliardami splácal desaťmiliónový úver, to v korunách desaťmiliónový úver z roku 2002. Nepredpokladám to, myslím, že to bola iba taká štartovacia čiara.
Takže ja sa pýtam Roberta Fica a vyzývam ho odpovedať, či dostal províziu z tohto mimoriadne úspešného projektu, alebo či je tichým spoločníkom J&T a idú v tom spolu? To sa, samozrejme, nevylučuje a môžu to byť obidve veci zároveň. Robert Fico ako verejne činná osoba, ako premiér Slovenskej republiky sa musí zodpovedať občanom Slovenskej republiky a je naozaj smutné, že povedal pár viet, nevypočul si ani faktické poznámky, resp. si zariadil, aby ani poslanci, zástupcovia ľudí nemohli mať faktické poznámky k jeho vystúpeniu a zdúchol ako gáfor venovať sa dôležitejším veciam, ako je masové zdražovanie energií miliónom ľudí.
Robert Fico išiel dokonca do takej hĺbky, keď rozprávame, čo urobil pre J&T, tajne rokoval takisto minulý rok so súkromnou čínskou firmou. Tajne s nimi rokoval. Vyšlo to najavo, až keď táto firma to sama zverejnila na svojej stránke, o odkupe podielov J&T, z toho pri štyroch firmách J&T, J&T Finance a tak ďalej, sa takýto čiastočný odkup podielov aj zrealizoval. Aj sa to zrealizovalo. Čiže slovenský premiér rokuje so súkromnou čínskou firmou o odkupe súkromných slovenských firiem, častí J&T, a to všetko tajne, bez toho, aby sa zodpovedal verejnosti. Prečo má záujem ešte aj na tom, aby jeden súkromný subjekt odpredával podiely druhému súkromnému subjektu zo zahraničia? Prečo má Robert Fico taký obrovský záujem na tom? Nech odpovie, nech sa neskrýva! Vyzývam ho, aby sa zodpovedal občanom Slovenskej republiky. Pretože pokiaľ z toho nebude vyvodená ani len zodpovednosť, tak budeme tu mať naozaj úzku skupinu ľudí, oligarchov alebo finančné skupiny, tak sa to nazýva väčšinou u nás, ale napríklad v Amerike na prelome storočí, 19. a 20., boli takíto oligarchovia nazývaní lúpežní baróni – robber barons. Aj to je také podobné ako, že robert barons, robber barons po anglicky. A to pritom ani necucali štát, pretože vtedy mali v Amerike štíhly štát, štát takmer nič neriadil, okrem tých vecí, ako sú armáda a podobne, a napriek tomu ich takto, takýmto spôsobom prezývali.
A, viete, tam vyvstáva aj otázka, teda ak v prospech úzkej skupiny ľudí sa toto deje, miliardy im odchádzajú, tak dokedy si tí ľudia, ktorí nie sú naši ľudia, budú musieť ešte aj do nemocnice brať príbory a toaletný papier, pretože tie miliardy, ktoré by išli či už na zdravotníctvo alebo na iné veci, sú fuč pre úzku skupinu ľudí. Dokedy sa tak bude diať? A toto je o energetike.
Ale keby sme rozprávali o Robertovi Ficovi a lúpežných barónoch, tak to je veľmi dlhý príbeh. A keď som spomínal nemocnice, mohol by som spomenúť napríklad aj skupinu Penta. Robert Fico symbolicky, akože verbálne navonok bojoval proti finančným skupinám, proti tomu, aby poisťovne, zdravotné poisťovne mali zisk. A zatiaľ v skutočnosti SMER, viete, čo robil? V roku 2009, aby si Penta mohla vytiahnuť 400 mil. pri zlučovaní poisťovní, 400 mil. strčiť do vrecka jednou transakciou, tak smeráci menili zákon v parlamente, lebo inak by to bolo protizákonné. Zatiaľ čo Fico vykrikoval, že on nedopustí zisk zo zdravotného poistenia, poslanec Valocký za SMER navrhol návrh zákona, ktorý umožnil Pente si vytiahnuť 400 mil., a strana SMER ho celý schválila, aj celá vtedajšia vládna koalícia. Takýto je rozpor medzi tým, čo Robert Fico hovorí a čo naozaj robí a čo koná v prospech úzkej skupiny ľudí.
Čiže ak mám odpovedať na otázku, dokedy si budeme nosiť ešte aj toaletný papier a príbory do nemocnice, tak to bude minimálne dovtedy, kým finančné skupiny, kým lúpežní baróni budú mať svojho koňa v kresle premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Jozef, hovoril si o chorej časti SPP. Táto sa dneska venuje iba predaju plynu domácnostiam a podnikateľom. No a paradoxne stále je v strate. Mňa na tom zaráža najmä to, že je zákon, je to regulovaný subjekt, a zákon o regulácii zakazuje nastavovať úradu tú regulačnú politiku tak, aby nejaký regulovaný subjekt išiel do mínusu. Toto sa jednoducho nedá. Oni tam majú priznanú, nejaký, nejaký ten primeraný zisk. No a čudné je na tom najviacej, že tomu majiteľovi to nevadí. Potom sa ale pozrime teda, kto je tým majiteľom, a zistíme, že stopercentným vlastníkom, vlastníkom je práve štát.
A ja sa preto pýtam, pokiaľ štát takýmto spôsobom nezasahuje proti nesprávnej regulácii, drží regulovaný subjekt v mínuse, možnože aj umelo, neviem akým spôsobom, nie sú za to tí nominanti štátu aj priamo hmotne zodpovední? Nejde tu vlastne o poškodzovanie spoločnosti, ktorá patrí štátu, teda nám všetkým?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Rajtár tu hovoril o tom, ako to majú aj v týchto prípadoch vymyslené tí, ktorí vlastnia tento štát. Obvykle, keď sa hovorí v parlamente o takýchto veciach, tak to má jeden reálny účel. Keď poviem obvykle, myslím v krajinách, kde je právny štát. A ten účel je ten, že tí, ktorí majú na starosti potieranie korupcie, potieranie kriminality, tí si takýchto vystúpení všimnú a podľa toho konajú, prípadne konajú ešte skôr, ako k takýmto vystúpeniam dôjde. Tomu sa hovorí polícia, tomu sa hovorí prokuratúra alebo štátne zastupiteľstvo. My, bohužiaľ, v tomto štáte nemáme ani políciu, ani prokuratúru alebo štátne zastupiteľstvo v tomto zmysle, pretože to sú všetko len tiež skorumpovanci alebo ťuťmáci, ktorí sa na políciu alebo prokuratúru hrajú. Ak náhodou omylom niečo aj dostanú pred súd, no tak tam, samozrejme, sú tí sudcovia na správnom mieste, ktorí už to potom nejako zariadia, Harabin a jeho deti.
Čiže aby sme sa vrátili k tomu, že prečo to niekde funguje a prečo to u nás nefunguje. Títo ľudia to u nás majú zariadené. A pokiaľ, ako to tu uvádzal kolega Rajtár, že si potrebujú nechať schváliť nejaký zákon, je to len preto, že taká transakcia má medzinárodný presah, a tam by sa museli báť toho, že by zasiahli orgány iného štátu. U nás sa ničoho takého báť nemusia.