14. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladiť národné právne predpisy v oblasti pitnej vody s novou smernicou Európskej komisie, ktorou sa mení smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Problematiku pitnej vody upravujú aj právne predpisy rezortu životného prostredia, a preto sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Nová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne s návrhom zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.
Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje aj pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády, spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody z vodárenskou terminológiou.
Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácií o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality verejnosti.
Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje aj dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 425). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, dávam vám slovo.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcela by som sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá rezort ministerstva zdravotníctva. Ako bolo povedané, má súvislosti aj v oblasti životného prostredia. Chcela by som poukázať na niektoré veci, ktoré, verím, že oslovia pána ministra a do druhého čítania zváži moje návrhy prípadne na ich úpravu. Pôjdem rad-radom tak, ako bol predložený návrh zákona.
V dôvodovej správe sa uvádza, že účelom návrhu je transpozícia smernice a zosúladenie národných právnych predpisov v oblasti pitnej vody s právnymi predpismi Európskej únie. Však treba povedať, že, áno, to je kopu vecí tam dobrých a najväčšia časť sa týka, aby sa monitorovalo nejaké rádiologické znečistenie podzemných vôd, ktoré sa používajú na pitné účely najmä v Trenčianskom a Trnavskom kraji. Treba však povedať, že Európska únia asi nepredpokladá, že zdroje pitnej vody, možno najväčšie v strednej Európe, keď spomeniem Žitný ostrov, že môžu byť znečisťované skládkou, chemickou skládkou, ktorá bola vybudovaná v tesnej blízkosti na jej hranici. Nemohla predpokladať, že na chránenom vodohospodárskom, v chránenej vodohospodárskej oblasti sa nedodržiavajú predpisy a že sami sebe znečisťujeme poklad, o ktorom hovoríme, že pokladom pitná voda je. Hovorím o skládke, legálnej skládke, ktorá bola v minulosti vybudovaná Chemickými závodmi Juraja Dimitrova v bývalom koryte Malého Dunaja a v dôsledku ľudskej činnosti, najmä v dôsledku uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, sa zmenili pomery a skládka sa dostala do kontaktu s podzemnou vodou, trvalého kontaktu, a aktivovala sa a tieto látky, jedovaté látky, sa dostávajú do podzemnej vody.
Ešte v ďalšom spomeniem, prečo o tomto hovorím a prečo je dôležité, aby sme tento zákon a vyhlášku, ktorá nahrádza nariadenie vlády o monitorovaní kvality podzemných vôd a tých ukazovateľov, doplnili a rozšírili o skutočnosti, ktoré dnes už sú známe a ktoré naozaj do budúcna, ak sa tým my nebudeme zapodievať aj v tomto zákone, môžu ozaj byť fatálne.
Čiže vítam, že všeobecne záväzný predpis, ktorý, vyhláška, ktorá bude, je navrhnutá k tomuto vydať, že nahradí doteraz platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ale však aj v nej v súvislosti s tým, čo som povedala, by bolo vhodné niektoré ukazovatele doplniť.
Vítam aj, že návrh zákona uvádza pojem manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodu. Nie je už v ňom až tak jasné, že čo sa za to považuje, ale je dobré, že takýto cieľ nového prístupu pre zabezpečenie zdravotne bezpečnej vody prostredníctvom manažmentu rizík je navrhnutý a iste sa bude dať doplniť, prípadne v nejakom vykonávacom predpise usmerniť, aby bolo jasné.
Zdieľam zas, zdieľam názor stanoviska Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z pripomienkovacieho konania s tým, že nie sú správne vyhodnotené vplyvy navrhovaného materiálu, najmä vplyvy na podnikateľské prostredie. Aj samotná komisia odporúčala vypracovať analýzu vplyvov, pretože ukladajú sa tu nové povinnosti pre podnikateľov, nové povinnosti pre správcov bytových domov, pre spoločenstvá bytových domov a tieto povinnosti nie sú vyčíslené a nie sú ani presne špecifikované, čo v skutočnosti ich čaká, a preto si aj myslím, že predkladateľ návrhu ich nepozná a že sa týmto nie celkom dôsledne zapodieval, a zdá sa mi, že pri takomto veľkom neznámom by asi nemali byť do zákona vkladané.
Čo považujem za správne, je, že sa Úradu verejného zdravotníctva uvádza nová kompetencia úradu, aby mohli rozhodnúť o limitnej hodnote nejakého nového ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorý doteraz túto možnosť právny poriadok neupravoval, a myslím si, že je to správne aj z titulu toho, čo som povedala, že v dôsledku rôznych environmentálnych záťaží, ktoré sme si tu vyrobili na Slovensku, tak naozaj v rôznych, nielen na Žitnom ostrove, ale aj v iných lokalitách, ktoré sú zásobárňami pitnej vody, sú to vodárenské chránené územia alebo toky, tak môžu obsahovať znečisťujúce látky alebo chemikálie, ktoré sa nemonitorujú, ale ktoré môžu vážnym spôsobom ohrozovať zdravie ľudí.
Uvediem to na konkrétnom príklade, ako som hovorila, vrakunskej, tzv. vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia sa zapodieva sanáciou tejto vážnej environmentálnej záťaže, avšak nie komplexne, len vytrhlo jeden problém znečistenia, potencionálneho znečistenia Žitného ostrova, ktorý je veľmi vážny, možno z tých všetkých rizík znečistenia aj najvážnejší, pretože je naozaj v tesnom kontakte s chránenou vodohospodárskou oblasťou a naozaj sa identifikovalo veľké množstvo veľmi jedovatých a nebezpečných látok, ktoré už dnes sa vo vode Žitného ostrova nachádzajú. Vo vode, ktorá je pitná, ktorá bez akejkoľvek úpravy ju je možné konzumovať. Dnes je vymapované v tejto oblasti územie, ktoré sa ďalej každým dňom šíri a ktoré obsahuje látky, ktoré správa ministerstva životného prostredia neobsahuje. Tým chcem povedať, že analýza, ktorú, na základe ktorej sa ide robiť sanácia environmentálnej záťaže, je jedna vec, ale sanácia už znečistených vôd Žitného ostrova a prevencia, aby sa toto znečistenie ďalej nešírilo, nie je dostatočná. Sú tam, nie sú identifikované všetky látky, najhoršie kontaminanty z tej skládky, ako je lindán, simazín a arzeničnan, nie sú analyzované a je s vysokou pravdepodobnosťou, tieto látky sa v týchto vodách Žitného ostrova nachádzať budú.
Preto o tom hovorím, že treba si zvážiť aj vo vyhláške, aby konkrétne pre vody Žitného ostrova, keď už dnes vieme, že táto situácia tam je, to nie je nejaká úvaha, to je fakt, aby sa doplnilo o tieto látky a aby sa analyzovali všetky látky, o ktorých možno ani nevieme, že naozaj tam sú.
Na pôde Bratislavského samosprávneho kraja, kde som poslankyňou, som iniciovala, aby sme sa tam ako poslanci aj úrad zapodievali touto skutočnosťou a plánujeme urobiť, zadať takú úlohu, ktorá bude v podstate trošku oponentskou úlohou, resp. oponentským názorom ministerstva životného prostredia k týmto ukazovateľom, pretože nie je možné sa tváriť, že znečisťujúce látky tam nie sú len z toho dôvodu, že ich nemonitorujeme alebo že sme ich nezanalyzovali. A je veľmi dôležité vedieť, čo všetko nám hrozí, aké znečistenie Žitného ostrova, pretože následne to budú tie výdavky, ktoré bude, budete vy riešiť ako v zdravotníctve, pretože tieto látky, ako je lindán, mi bolo povedané, že to sú látky, ktoré sú vysoko, vysoko karcinogénne. A toto znečistenie je od roku, sa začalo vyplavovať, ako bolo spustené vodné dielo, to znamená r. 1993. Zmapované, prvýkrát zachytené bolo v 2002. Nechcem byť zlým prorokom, ale nečudovala by som sa, že ľudia, ktorí používajú studne v tejto kontaminovanej časti, mysliac si, že sú na Žitnom ostrove, kde je pitná voda, kde zakopnú, že naozaj môžu mať aj zvýšené už početnosti nejakých takýchto vážnych ochorení. Pretože jednoducho oni o tom nevedia. Dnes zoberú fľašku s vodu, ako včera bol deň, Svetový deň vody, tak niektoré spoločnosti robili, že môžu si ľudia prísť zdarma zanalyzovať, či majú čistú vodu, tak donesú si fľašu s vodou, príslušné laboratórium im urobí základné ukazovatele a povedia, máte ju čistú. Lenže to nie vždy musí byť pravda. Môžte mať číročistú litrovú fľašu, priezračnú, s kyselinou sírovou a môžte si myslieť, že to je čistá voda a bude to kyselina sírová. Čiže naozaj treba pamätať na to, keď máme otvorený tento zákon, máme otvorenú vyhlášku, aby sme tento problém riešili aj v týchto predpisoch a nezatvárali nad tým oči.
Čiže bolo by potrebné upraviť v § 17, keď sa hovorí len... (Rečníčka si odkašľala.) Prepáčte, ešte je asi ráno, ešte som nerozrozprávaná. Čiže upravuje, § 17 hovorí o tom, že sa môže upraviť tá analýza len s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu, myslím si, že malo by tam byť doplnené aj iné alebo iné zdravotné ohrozenia. To znamená, napríklad v paralele s týmto prípadom, ak nielen epidemiologická, ale aj takáto nejaká situácia, ktorá z chemického znečistenia môže byť v pitnej vode.
Chcem sa vyjadriť k tým novým povinnostiam, § 17a, ktorý ukladá povinnosti alebo definuje, že kto je dodávateľ, povinnosti dodávateľa pitnej vody. V podstate ako keby ste rozširovali, kto dodáva vodu. A tuná zavádzate, v podstate na jednu rovinu s vodárenskými spoločnosťami dávate to isté pre fyzickú osobu, podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá dodáva pitnú vodu, to by bolo v poriadku ešte, alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti. Prosím vás pekne, to je prakticky každý potravinár, to je prakticky každý, kto spracuváva krmivo, ďalší, kto akým spôsobom oplachuje nejaké výrobky a pitnú vodu používa na svoju podnikateľskú činnosť v situácii, kedy tá pitná voda sa môže v dôsledku jeho činnosti dotknúť nejakej potraviny alebo, alebo nápoja.
Toto nevidím ako správne. Pretože tu nie sú ani povedané, teraz majú robiť analýzy pitnej vody? Z akého dôvodu niekto, kto odoberá pitnú vodu pre svoj podnikateľský účel z verejného vodovodu, kde jednoznačne ten dodávateľ pitnej vody má garantovať, aj v zmluve garantovať, za to platí ten odberateľ, že aj v jeho, u jeho, v kohútiku, vodovodnom kohútiku tá voda bude mať ukazovatele pitnej vody také, za aké si ten odberateľ platí? Je predsa neprípustné, aby takýto nejaký podnikateľ platil a robil analýzy vody z vlastného vodovodného kohútika vody dodávanej z verejného vodovodu. To si myslím, že toto naozaj treba riadne, riadne zvážiť a určite toto budeme navrhovať, aby sa vypustilo.
Takisto dávate tam povinnosti vlastníkov bytových budov alebo nebytových budov, že musia udržiavať tie vodovodné potrubia v prevádzkyschopnom stave. Áno, veď to je, ako keby ste povedali mne, že ja v rodinnom dome musím si udržiavať vodovodné potrubie v dobrom stave a musím hlásiť kvalitu vody z môjho domáceho kohútika, že či je to v poriadku. Veď toto si myslím, že to vôbec tuná nepatrí a je to vecou týchto, to nie sú podnikatelia, to sú jednotliví vlastníci, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, aby sa starali o svoje potrubie.
Na záver by som ešte chcela upriamiť pozornosť k tomu, že, k cene, k regulácii ceny. Zákonom chcete sa vlastne zosúladiť so zrušenou vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zosúladiť ju v tom duchu, že akceptujete dvojzložkovú cenu, vidím ako absurdné. Verím, že tento zákon bol pripravovaný v čase, kedy tá vyhláška, ktorou idete zosúlaďovať zákon, bola platná, dnes už platná nie je, lebo je úradom zrušená a platí pôvodná. Tiež sa pýtam, ako je možné, že úrad vydal vyhlášku, ktorá bola v rozpore so zákonom? Tá vyhláška mala byť od prvého kola neplatná, ale navrhujem ako nestotožniť sa s týmto. Vypusťte, prosím vás pekne, vypusťte celý tento bod, pretože už len tá filozofia založenia dvojzložkovej ceny pre odberateľov pitnej vody a producentov odpadových vôd je nezmyselná a nesprávna.
Keď som si študovala návrh regulačnej politiky minulý rok pri celej kauze ÚRSO, tak tie argumenty, ktoré tam na zavádzanie dvojzložkovej ceny dali, tak boli naozaj absurdné. Vodárenské spoločnosti odoberajú vodu, platíme za vodu a ony v cene tejto vody jednoznačne majú zakalkulovanú aj položku na údržbu a budúce investície. Takto to fungovalo. Množstvo doteraz realizovaných investícií vodárenského charakteru alebo investícií do kanalizácií boli realizované zo zdrojov obcí a miest, zo zdrojov obyvateľov a teraz ich majú platiť druhýkrát? Veď to je vlastne dvakrát zaplatené z daní ľudí. Pretože verejná časť vodovodu bola budovaná a organizácie, vodárenské spoločnosti boli organizáciami, aj sú organizáciami obcí a miest. A obce a mestá, ktoré vybudovali zo svojich prostriedkov alebo niekde z prostriedkov Európskej únie, tak tieto svoje zariadenia bezodplatne odvádzali do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Je nezmysel, aby dnes sa vodárenské spoločnosti tvárili, že ony, chúďatká, nemajú za čo opravovať alebo udržiavať potrubia.
Ďalší argument, ktorý tam bol, že čistiarne odpadových vôd, ktoré boli vybudované, lebo zlá Európska únia nám nakázala, že obyvateľstvo, kde je viac ako 2 000 obyvateľov, musí byť odkanalizovaná, odkanalizované takéto sídlo, tak boli vybudované čistiarne odpadových vôd. A argument, že boli vybudované na nejakú kapacitu, ktorá bola existujúca s výhľadom na rozvoj toho územia, že dnes nenapĺňa kapacity, lebo ľudia sa nepripájajú? To je aký argument? A teraz sa to má preniesť do ceny, že niekto si neplní svoje povinnosti? Že si neplní povinnosti štátna vodná správa, ktorá by mala kontrolovať, či ľudia, ktorí, keď je kanalizácia v dostupnej vzdialenosti, že ako je možné, že nie sú zapojení? Brať vodárenské spoločnosti. Prečo nekontrolujú, že či sú zapojení na kanalizáciu, alebo nie, keď im to zo zákona vyplýva, táto povinnosť? A ak nie sú, tak samospráva, ktorá je v tomto prípade štátnym, štátnou vodnou správou ako zverená kompetencia, by mal kontrolovať, či ten, že kam dáva svoje splašky. Ak ich dáva do žumpy, či každý rok má skúšku tesnosti tej žumpy, či naozaj voda, ktorú odoberá, korešponduje s množstvom vyvezenej, splaškov cez fekálne vozidlo. Fekálne vozidlo je dvojnásobná cena ako cena za stočné. Hneď by sa tieto čistiarne odpadových vôd naplnili. Je to argument, že má byť fixná zložka na to, aby mohli realizovať tieto úpravy, a fixná zložka na existujúce zariadenia je nesprávna a, si myslím, nezákonná.
Aj argument taký, že ten, kto nepoberá vodu, by mal platiť. No týchto je veľmi málo. To sú možno nejakí záhradkári, ktorí majú vodu len spustenú cez sezónu a často ju nemajú na pitné účely, pretože na to, aby tá voda bola na pitné účely, musí byť zokruhovaná a musí dodržiavať, nemôže niekde v koncovom potrubí zostať stáť, lebo by nespĺňala mikrobiologické ukazovatele.
Toľko do tohto prvého čítania. Verím, že budeme môcť rozprávať spoločne o nejakom pozmeňovacom návrhu. V prvom rade mi ide o to, aby sa zahrnula problematika dopadov vrakunskej skládky na vodárenský, na chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov, na existujúci stav, ktorý už dnes tam je a hrozia naozaj vysoké zdravotné riziká pre obyvateľstvo. Ja vám poviem, ak sa to nechá tak, odborníci hovoria, desaťtisíc rokov bude trvať, kým voda sa samočistením odtiaľ vypláchne a odtečie. Nie je argumentom, že takéto látky, ktoré na území mesta Bratislavy v mestskej časti Vrakuňa - Podunajské Biskupice a ďalej do územia kraja Bratislavského až Trnavského sa budú postupne rozptyľovať, že to je také obrovské množstvo vody, že tam sa to stratí.
Je nezmysel, aby sme dnes, keď ich poznáme, týchto ľudí ohrozovali, aby sme znehodnocovali túto vodárenskú oblasť takýmito látkami a spoločným úsilím nehľadali riešenie. Ale musíme ich najprv poznať a aj právna norma musí umožňovať orgánom v tomto smere konať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne pani poslankyni. Súhlasíme, že je nelogické, aby si podnikatelia mali ešte dávať rozbory pitnej vody, ktorá má byť logicky kontrolovaná už u odberateľa pitnej vody.
Musím upozorniť, že za desať rokov vlády SMER-u ste podobnými nezmyslami značne skomplikovali život podnikateľom, zahrnuli ste ich množstvami nezmyselných povinností i dodatočných daní a svojou politikou voči podnikateľom ste na Slovensku urobili pre podnikateľov prostredie rovnajúce sa prechádzkou Danteho peklom. Spamätajte sa, prosím. A upravte, pán minister, aj tento bod. Inak, mimochodom, tento návrh zákona vašeho chceme podporiť, ale bude dobré, keď naozaj niektoré momenty odtiaľ vypadnú von.
Ďakujem.