14. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem aj za otázku. Vážená pani poslankyňa, vysoko kvalifikovaní a motivovaní učitelia sú naozaj kľúčom k dobrým výsledkom vo vzdelávaní. Mzdy učiteľov sa zvyšovali od roku 2016 dvakrát, v januári o 4 % a v septembri o ďalších 6 %. Plánujeme ich zvyšovať aj naďalej do roku 2020 každoročne o 6 %. Tak je to aj na písané v programovom vyhlásení vlády prvýkrát v histórii tejto krajiny, pokiaľ viem. Zatiaľ čo vyššie mzdy pomáhajú pritiahnuť kvalitných učiteľov, samé osebe nestačia. Dôležité sú aj ďalšie kroky k zlepšovaniu ich kvality, ako kvalitná vysokoškolská príprava budúcich učiteľov a ich kontinuálne vzdelávanie.
Výdavky na žiaka v regionálnom školstve aj v dôsledku poklesu počtu žiakov stále stúpajú. Len samotné zvýšenie výdavkov na žiaka nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, lebo dôležité je konkrétne použitie. O tom, že to automaticky nevedie k lepším výsledkom, myslím si, že dôkazom sú tu aj výsledky testovania našich žiakov.
Krajiny s podobnými výdavkami na žiaka ako Slovensko, mám na mysli Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko napríklad, dosahujú v školstve veľmi rôznorodé výsledky. Preto každé zvýšenie výdavkov v školstve musí byť spojené s analýzou ich efektívneho vyžitia a dopomôcť k tomu má aj prebiehajúca revízia výdavkov v rezorte školstva.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka? Nech sa páči, prihláste sa.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Hovorili ste o mzdách učiteľov, avšak otázka bola koncipovaná širšie. To znamená, tam je potrebné dať viacej financií aj napríklad na ďalších zamestnancov, na asistentov učiteľa. Vieme, že v tomto školskom roku bola uspokojená menej ako polovica žiadostí o asistentov učiteľa. Bola aj k návrhu zákona o financovaní, ktorý je teraz, bude predkladať vláda čo nevidieť do parlamentu. Bola k tomu aj hromadná pripomienka verejnosti popodpisovaná. Vyše dvetisíc ľudí sa vyjadrilo za to, že potrebujú tieto deti asistentov. Ministerstvo financií opakovane hovorí, že na to nemá peniaze.
Ak spomínate práve tie výsledky v testovaní, že sa zhoršujú, a výsledky našich žiakov sa zhoršujú, tak je to aj z toho dôvodu, že im nemá kto pomôcť na tom vyučovaní a nemajú dostatočnú podporu v tom, aby sa zlepšovali. Ako plánujete toto riešiť?

Vážená pani poslankyňa, tu už budem trošku, lebo vaša otázka bola postavená emotívne a ja budem ako rodič emotívne reagovať. Ja mám pocit, že naši učitelia si niekedy myslia, že jediný, kto je vinovatý za výsledky testovania žiakov, sú ich rodičia. Takže ja vám odkazujem, že to tak nie je. Výsledkom, a myslím si, že ani deti nie sú sprostejšie a hlúpejšie, ako sme boli my. To znamená, problém je zrejme niekde v školstve. To je môj názor ako rodiča. Hovorím vám to s plnou vážnosťou.
A myslím si, že to naozaj peniaze iba nevyriešia. Ne-vy-rie-šia. Medziročne je tu nárast o viac ako 300 mil. eur.
Problém vzdelávania ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu, priamo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je tiež zapojené do financovania vzdelávania na rok 2017, majú spolu tieto rezorty k dispozícii finančné prostriedky v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 viac o 300 mil. eur. O 300 mil. eur. To je strašne veľa peňazí. Opýtajte sa pani podpredsedníčky vlády, čo znamená 300 mil. eur pre jej rezort justície napríklad.
Zvýšenie výdavkov zahŕňa prostriedky európske vrátane spolufinancovania, tam je to o 53 mil. eur, ale aj prostriedky zo štátneho rozpočtu o 246 mil. eur. Sú to veci, ktoré, ak budete chcieť, si môžte nájsť v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, podľa ktorého ideme. Zdroje smerujú do oblasti regionálne školstvo, vysoké školy, celoživotné vzdelávanie, veda a technika, štátna starostlivosť o mládež a šport vrátane valorizácie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ide o lyžiarske kurzy, školy v prírode, ide o rozšírenie kapacít materských škôl, pričom táto kompetencia vôbec nie je štátna. Je to kompetencia našich vážených samosprávnych entít, teraz mám na mysli miest a obcí.
Zároveň pripomínam, že do výdavkov na financovanie školstva sú zahrnuté aj výdavky rozpočtované v kapitolách, ako je ministerstvo vnútra, obrany, zdravotníctva a proste ďalšie rezorty. To znamená, tá distribúcia peňazí je naozaj veľmi, veľmi široká.
Ak ste hovorili o asistentoch, tak tu vám môžem potvrdiť, vy ste ešte vtedy podľa mňa neboli v Národnej rade, ale to je téma, ktorú otvorila kedysi poslankyňa Jana Žitňanská, terajšia europoslankyňa. Bol tu môj osobný sľub, kde sme v podstate z objemu 5-6 mil. eur ročne došli k navýšeniu financovania k úrovni 20 mil. eur ročne, hej. To znamená, kedysi bolo uspokojenie niekde na 20 %. Pán bývalý minister školstva, pán Čaplovič, vám to potvrdí. Potom sa nám to na chvíľu podarilo dostať na 100 % a odvtedy ten nárast požiadaviek raketovo - raketovo - zo 6 mil. na 20 mil. a stále sme niekde na polovici.
Takže je to otázka, ktorá je tiež trošku aj systémová, hej, je zrejme systémová. Nie je možné, aby sa nám z roka na rok proste ako huby po daždi zdvojnásobil, strojnásobil proste počet žiadostí o asistentov.
A zároveň vám chcem povedať, že sme behom troch rokov strojnásobili v podstate objem finančných prostriedkov na túto oblasť a čakáme aj na reakciu z hľadiska rezortu toho, aby tieto veci boli posudzované, posudzované aj z hľadiska školských psychológov, pedagogických centier.
Viete, že jedna z našich podmienok, tu bola podmienka rezortu financií, bolo, aby dodatočné financovanie asistentov bolo sprevádzané rozširovaním počtov zamestnancov, čiže to mali byť noví podľa možnosti absolventi škôl. Prečo? Aby tak sa tieto prostriedky nevyužili napríklad na prizarobenie si niekoho, lebo aj také veci existujú. Viete, že, a viete to veľmi dobre, že o tom, kto aké má platy na tej-ktorej škole, na konci dňa rozhoduje riaditeľ tej školy, hej, so svojimi veľkými kompetenciami, ktoré tam sú.
Takže tento problém je veľmi, veľmi komplexný a ja si dovolím len k tej emotívnej časti mojej otázky odpovedať, že tá zodpovednosť sa veľmi ťažko hľadá, ale nie je, odmietam ju, aby bola neustále váľaná na vládu Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšiu otázku, v poradí tretiu, položil pán poslanec Igor Janckulík ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi: „Vážený pán minister, v rokoch 2015 a 2016 vymenila Národná diaľničná spoločnosť na 167 km diaľnic a rýchlostných ciest zvodidlá. Nahradila ich novými alebo stredovými betónovými. Po rekonštrukcii ostalo približne 20-tisíc ton starých zvodidiel. Hovorkyňa NDS v tom čase uviedla, že staré zvodidlá Národná diaľničná spoločnosť odpredáva v súťaži ako vyradený majetok za najvyššiu ponúknutú cenu. Chcem sa spýtať, či by nebolo vhodnejšie staré zvodidlá repasovať a bezodplatne ich dať Slovenskej správe ciest, ktorá by ich použila, kde majú staré, prehrdzavené alebo kde chýbajú úplne?“

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Zvodidlá patria medzi záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách s významným dopadom na bezpečnosť cestnej premávky, ktoré podliehajú zákonu č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacej vyhlášky č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov. To znamená, že každý výrobok musí mať certifikát vydaný autorizovanou skúšobňou a vykonávanú pravidelnú inšpekciu jedenkrát ročne taktiež autorizovanou skúšobňou.
Opätovné používanie demontovaných zvodidiel na stavbu pozemnej komunikácie je v rozpore s platnou právnou úpravou: stavebný zákon, cestný zákon, zákon o stavebných výrobkoch. Z uvedeného dôvodu Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava so súhlasom ministerstva rozhodla o ich odpredaji spoločnostiam s oprávnením na likvidáciu kovového odpadu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči, prihláste sa.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Je to len škoda, že tieto technické normy nám neumožňujú, aby sa tieto zvodidlá ďalej mohli používať a možno do budúcna by bolo dobré sa zamyslieť nad týmtom a tieto technické normy zmeniť, lebo takto prichádzame o spústu finančných prostriedkov. Ďakujem.

26.
Neviem, bola to otázka, alebo?

To bolo konštatovanie.
Otázka č. 4, poslankyňa Zuzana Zimenová sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana: „Lujza z Bratislavy sa pýta: Som veľmi sklamaná z toho, ako škôlky a samosprávy po vydaní zamietavého stanoviska na žiadosť o prijatie dieťaťa do škôlky považujú vec za vybavenú. Prečo nie je možné sa odvolať proti rozhodnutiu? Len málo ľudí si môže dovoliť zostať na neplatenej dovolenke, v horšom dokonca prísť o zamestnanie, aby mohli s deťmi zostať doma. Pred mojou štvorročnou dcérou boli uprednostnené trojročné deti a ona dostala miesto až v piatom roku.“
Nech sa páči, pán minister.