14. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, na rozhodovanie riaditeľov materských škôl aj riaditeľov základných škôl s materskými školami a riaditeľov spojených škôl vo vzťahu k deťom v predškolskom veku o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. I napriek tomu, že nejde o rozhodnutie podľa zákona v správnom konaní, každý zákonný zástupca má možnosť požiadať riaditeľa materskej školy o prehodnotenie jeho rozhodnutia o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Riaditeľ materskej školy musí v prvom rade dodržiavať podmienky prijímania detí stanovené školským zákonom, ktoré môžeme nazvať aj zákonné podmienky.
Školským zákonom sú stanovené nasledovné podmienky: Prednostne sa do materskej školy prijímajú deti, ktoré dovŕšili 5. rok veku, deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, deti s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Okrem týchto zákonom stanovených podmienok riaditeľ určuje v súlade s vyhláškou o materskej škole ostatné podmienky prijímania detí. Robí tak po ich prerokovaní v pedagogickej rade školy. Ostatné podmienky zverejňuje riaditeľ na viditeľnom mieste a má ich zakomponované aj v školskom poriadku materskej školy. Zodpovednou osobou, ktorá musí vedieť vysvetliť podmienky prijímania detí do materskej školy, je riaditeľ materskej školy.
Kontrola prijímania detí do materskej školy patrí do kompetencie Štátnej školskej inšpekcie, ktorá okrem všeobecného procesu prijímania kontroluje aj dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania podľa školského zákona v rámci procesu prijímania, najmä princíp rovnakého zaobchádzania a zákazu akýchkoľvek foriem diskriminácie a zvlášť segregácie. Znamená to, že ak má zákonný zástupca pochybnosť o korektnosti prijímania detí do materskej školy, môže sa v tejto veci obrátiť so sťažnosťou na Štátnu školskú inšpekciu, príslušné školské inšpekčné centrum, ktoré má sídlo v každom krajskom meste.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pani poslankyňa chce mať doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Chcela by som sa iba opýtať, v pripravovanej reforme vzdelávania sa uvažuje o tom, že by už 5-ročné deti mali povinne absolvovať výchovno-vzdelávací program, a to najmä v materských školách. Či v prípade, že bude takýto návrh úspešný a bude prijatý, či budete uvažovať teda o tom, a malo by sa zrejme uvažovať o tom, aby aj materské školy podliehali zákonu o správnom konaní. A ak sa to nestane, ak sa teda tie 5-ročné deti naozaj zatiaľ vyjmú z povinného vzdelávania, či predsa len nepristúpite k tomu, aby v tých materských školách boli tieto rovnaké podmienky, ako je v prípade základných škôl. Pretože práve v tomto podnete sa ukázalo, že boli uprednostnené mladšie deti ako 4-ročné dieťa, takže nie je to celkom správne a rodičia si nevedia poradiť.

Ďakujem veľmi pekne. Nie je to správne a zákon by mal dodržiavať aj každý riaditeľ materskej školy, to znamená, sú tam zákonné podmienky a je jeho povinnosťou ako každého iného občana tento zákon dodržiavať. Programové vyhlásenie vlády hovorí o garancii od troch rokov, Učiace sa Slovensko hovorí o garancii od troch rokov veku, nehovorí o bezplatnosti, ani o povinnosti. Ak si dobre pamätám, tak aj dnes hovoríme roku predchádzajúcemu povinnej školskej dochádzke o bezplatnosti a nie povinnosti. Ale malo by byť súčasťou reformy to, aby sa podarilo zvýšiť kapacity tak, aby tá zaškolenosť, tá garancia na materiálne vybavenie a vôbec na miesta v materských školách boli od troch rokov veku. Je to otvorené v rámci diskusie Učiaceho sa Slovenska a pre mňa je to takisto aj jeden z bodov, ktoré by bolo potrebné pre našich občanov urobiť. To znamená garanciu od troch rokov, zaškolenosť maximálnu, to znamená maximálnu zaškolenosť od troch rokov veku.

Otázka č. 5. Pani poslankyňa Silvia Shahzad sa pýta podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka: „Vážený pán minister, vyhradené parkovacie miesta označené dopravným značením IP16-Parkovisko-parkovacie miesta s vyhradeným státím s piktogramom vozíčkara sú naďalej veľmi často obsadené vozidlami bez označenia parkovacím preukazom. Plánuje Ministerstvo vnútra, resp. Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2017 nejaké cielene zamerané akcie na zamedzenie tohto protizákonného konania. Keď áno, aké?"

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia z vlády, dámy poslankyne, páni poslanci, dá sa povedať, že by sme mohli zadefinovať tento problém ako určitý problém kultúry. Ale nemôžem s jedinou vecou, a niežeby som nesúhlasil a len mierne poviem, že už by som nepoužil slovíčko "často". Už by som nepoužil úplne slovíčko "často", pred možno 10 rokmi to bolo veľmi veľa, často bolo zhruba pred 5 rokmi a myslím si, že teraz je to ešte stále občas vidieť, kedy to môže byť naozaj znervózňujúce pre tých, ktorí práve toto miesto potrebujú preto, aby sa pohodlne dostali k svojmu lekárovi alebo do obchodného centra, alebo kdekoľvek inde.
Polícia v posledných piatich rokoch vykonala niekoľko osobitných akcií, ktoré boli zamerané na dodržiavanie predpisov aj de facto toho statického značenia, medzi ktoré patrí aj toto označenie, venujú sa tomu intenzívne aj policajti z obecných polícií, pretože to je presne to, čo tiež spadá pod ich kompetenciu, a môžem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že toto je jedna z priorít, pretože je to otázka bezohľadnosti, otázka, ktorá je naozaj mimoriadne vyrušujúca, pretože tie miesta nie sú samoúčelne plánované pri jednotlivých stavbách. Som rád, že medzičasom došlo aj k takým zmenám stavebných zákonov, ktoré majú ako jednoznačný nárok alebo podmienku udelenia nielen stavebného povolenia nakoniec, ale aj kolaudačného rozhodnutia adekvátne množstvo a počet miest, ktorý je určený pre zdravotne znevýhodnených.
Z tohto uhlu pohľadu považujeme to stále za problém, ktorý je dôležité riešiť a ktorému sa aj odbor dopravnej polície, ale aj otázka poriadkovej polície venuje. Určite aj v roku 2017, tak ako každý rok, bude niekoľko aktivít zameraných aj týmto smerom. Nedá sa však vylúčiť, že sú ľudia, ktorí sa rozhodnú napriek tomu tieto pravidlá porušiť či už z nedostatku výchovy, alebo z práveže prebytku arogancie, alebo akejkoľvek bezohľadnosti.
A z tohto pohľadu hovorím, že je táto situácia do určitej miery na ústupe, a myslím si, že s ňou je potrebné naozaj bojovať ďalej. A je to porovnanie, najmä ktoré my môžme robiť s niektorými štatistikami, keď robíte aj s počtom priestupkov tohto druhu a aj so zvýšenou kontrolou vydávania takýchto preukazov, viete, že to bolo predmetom častého obchodovania v minulosti, tak smerom do minulosti, keď porovnávate počty a častosť výskytu tohto problému, tak tá situácia sa bezpochyby zlepšuje a myslím, že k tomu prispieva aj všeobecné vzdelávanie mládeže, ktorá ešte pred 10 rokmi vodičské preukazy nemala a dneska ich má. Takže verím, že ten problém sa pohybuje výrazne správnejším smerom, a mám taký pocit, že sa dočkáme takého klasického obrazu, ktorý poznáme aj z niektorých vyspelých štátov, kde táto téma bola vždy citlivo vnímaná a dneska si to jednoducho nikto nedovolí, už je to len taký ten pocit toho nepríjemna, že jednoducho tu nezaparkujem, lebo niekto intenzívne to miesto bude potrebovať, bude potrebovať namiesto mňa.
Takže ďakujem za aj takéto vyzvanie, upozornenie, bezpochyby to neostane bez odozvy a určite môžme skúsiť aj urobiť určité štatistické čísla, ktorým sa povenujeme do budúcna, vyhodnotíme aj tento rok, ako aktivita v tejto oblasti prebehla.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, vidím, že má záujem položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči, prihláste sa.

Ďakujem, pán minister. Neviem, na základe čoho tak presvedčivo tvrdíte, že tento problém, už sa nedá o tom hovoriť, že či je to často, veľmi často alebo ako veľa, pretože ja keď som si pýtala štatistiky z ministerstva vnútra, tak mi na všetky odpovedalo, neevidujeme, neevidujeme priestupky, koľko ich bolo spáchaných, alebo teda koľko ľudí parkovalo, nie že mi neodpovedalo, ani že na vozičkárskych miestach, ale ani na miestach, ktoré, teda koľko priestupkov bolo spáchaných ako zákaz zastavenia, státia na vyhradenom parkovacom mieste. Rovnako som nedostala odpoveď, ani či sa eviduje falšovanie týchto parkovacích preukazov. Takže vy tvrdíte, že už to je menej často, ale na základe čoho?
Preto sa opäť pýtam, že či sa tieto štatistiky budú zverejňovať v nejakej dobe a či sa s týmto mieni niečo robiť, lebo si myslím, že toto zdravotne postihnutí ako problém naozaj vnímajú, či sa vám to páči, alebo nie. A preto by sme uvítali aj tie akcie, ktoré by možno robili trošku väčšiu osvetu o tom, či na týchto parkovacích miestach parkovať, prečo a kto. Budem veľmi rada, ak mi odpoviete na toto. Ďakujem.

Pani poslankyňa, určite máte pravdu, že osobitnú štatistiku porušovania tejto dopravnej značky nevedú jednotlivé dopravné inšpektoráty, podstatnejšie je to, akým spôsobom sa zameriavajú na tento typ priestupkov. A ja verím, že rovnako, a som rád, že to ste mi nevyvrátili, že situácia spred 10 rokov a dnes je dramaticky odlišná. To si myslím, že je. A to uznáte aj z pohľadu samotného vydávania týchto preukazov, kedy aj vo vlastnom zväze, ktorý vlastne má vplyv na to, akým spôsobom sa vydávajú tieto preukazy, tá situácia sa výraznejšie zmenila. Je to podobne, ako to bývalo s rôznymi šesťčísliami alebo štvorčísliami a trojčísliami podľa dnešného typu značiek, ktoré sa udeľujú a udeľovali sa vždy pod nejakým problémom, či to bol, nebol priestupok, skrátka, sa nám podarilo tú situáciu vyriešiť a dneska ju môžme hodnotiť ako uspokojivú, kedy napríklad tu priestor pre korupciu, ktorý častokrát bol predmetom diskusie aj v tomto parlamente, sme aj úplne zlikvidovali.
Tento problém sme nezlikvidovali úplne, nepochybné je, že naďalej priestupcovia existujú, ale početnosť tých priestupkov aj z pohľadu volaní a oznámení dajme tomu, ktoré musia častokrát dopravné hliadky riešiť alebo tí, ktorí sa venujú ukladaniu tých zamedzovacích alebo známych papúč alebo odťahovaniu tých vozidiel, je odlišná, ako bola pred niekoľkými rokmi a postupne sa vylepšuje aj tým, že samotný stavebný zákon ukladal väčšie počty takýchto špecializovaných miest, ako boli kedykoľvek pred tým.
To znamená, ten rešpekt k tejto značke sa určite zvýšil a povedal som vo svojej vete aj úmyselne v tom, že môžme tento rok si pozrieť konkrétne čísla, ktoré, nielen aktivít, ale aj tých zákrokov, ktoré sa vykonajú, aby sme vedeli vás o takejto situácii informovať.
Pani poslankyňa, môžem zverejniť to, čo máme, preto som hovoril, že tento rok vykonáme určite, aby sme vedeli aj na túto vašu otázku lepšie odpovedať.

Otázka č. 6, pani poslankyňa Zuzana Zimenová sa pýta ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: „Pán minister, ako plánuje štát financovať bezpečné domovy pre týrané ženy a ich deti, ktoré sú väčšinou neziskovými organizáciami platenými z grantov, a to od apríla 2017, aby bolo zabezpečené ich stabilné, neprerušené financovanie a nedošlo k poklesu dostupných miest?"