14. schôdza

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Vážený pán poslanec, mám na vás alebo na vaše vystúpenie dve pripomienky. Prvá, neobstojí taký argument, že 1. september má krátku tradíciu, preto ho treba vypustiť. Potom rovnaký argument by sme mohli použiť aj na 17. november, tiež má krátku tradíciu, preto by sme mohli vypustiť, čo iste uznáte, že takáto argumentácia v prípade štátnych sviatkov a pamätných dní nie je celkom na mieste. Čiže preto tento argument neobstojí.
Oveľa horšia je však vaša určitá zrada tých vašich princípov, vy všade presadzujete prehľadnosť, jednoduchosť, systémovosť a práve tým vaším návrhom zavediete neprehľadnosť, zložitosť, nesystémovosť. Ľudia nebudú vedieť, kedy ten obchod zatvorený je, kedy nie je zatvorený. My navrhujeme jednoduchý systém, máme zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. To znamená, vždy, keď bude štátny sviatok a pamätný deň, teda keď sú všetci iní ľudia doma, tak budú zatvorené aj obchody. My práve ten náš návrh, ktorý predkladáme, je jednoduchý, systémový, prehľadný. To, čo navrhujete vy, prináša len zmätok do celého systému. Preto ja nemôžem hlasovať za váš návrh a budem presviedčať aj ostatných kolegov v parlamente, aby sme za váš návrh nehlasovali.

S reakciou pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. No nemôžem súhlasiť, že by sme prinášali nejaký zmätok týmto naším návrhom. Ja si myslím, že ľudia ako budú veľmi dobre vedieť, že aj v tieto dni si budú môcť kúpiť potraviny a rôzne iné veci už len vzhľadom k tomu, že počas týchto období je nejaký väčší časový úsek, kde tie obchody budú zatvorené. Takže budú sa určite zaujímať, že kedy si môžu a ako si môžu v týchto dňoch nakúpiť. A čo sa týka toho 1. septembra, my by sme boli samozrejme za to, keby boli aj ďalšie sviatky tie obchody otvorené, takže aj toho 17. novembra. Takže tam si nejako neodporujem. Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som krátko v rozprave obhájil pozíciu strany Sloboda a Solidarita vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona a súčasne predniesol jednoduchý pozmeňujúci návrh. Bude spočívať, avizujem, že bude spočívať v tom, že by sme uchránili aspoň jeden, jediný dníček z tých, ktoré majú byť zablokované z tých, počas ktorých majú byť obchody zatvorené tak, že by aspoň ten 1. september ostal otvorený, pretože vnímame to tak, že to je deň, kde naozaj ľudia potrebujú, prídu z dovoleniek a potrebujú v ten deň si nakúpiť, aj napríklad školské potreby. A nechceme ísť tou cestou výnimiek, ktorou, už zdá sa, sa chce ísť aj v tomto prípade. Vnímame to tak, že teda tie strany so sklonom k etatizmu vždy zavedú nejaký paušálny zákaz všetkého a potom popúšťajú, po jednom dávajú výnimočky ľuďom. Politicky to možno vyzerá dobre, ale teda my sme na tej druhej strane.
Chcem urobiť takých pár poznámok, ktoré možno ešte neodzneli v diskusii. Jednak vnímam ten zákon ako útok na predovšetkým, ako motivovaný útokom na symboly trhovej ekonomiky, to sú tie obchodné domy. Lebo keby to tak nebolo, tak prečo potom predkladatelia nechránia aj tie malé podniky, aj tých živnostníkov, ktorí predávajú? Prečo nechránia všelijaké firmy, výrobné, kde ten proces nie je kontinuálny, predsa aj tam robia ľudia. Ľudia robia všelikde, nielen v tých obchodných domoch, v tých centrách, o ktoré v tomto zákone predovšetkým ide.
Čiže nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu nejde o ochranu človeka a o ochranu vykorisťovaného pred vykorisťovaním, lebo to by sa riešilo iným spôsobom, ale že tu ide o ten presný útok na symboly trhovej ekonomiky a z tohto pohľadu teda to vnímam ako nie síce veľký krok k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k zhoršeniu možnosti privyrobiť si, ale nie veľký krok človeka, ale veľký skok ľudstva filozofickým smerom preč od trhovej ekonomiky, ktorá mimochodom po celom svete šíri, šíri hospodársky rast a znižovanie chudoby. Tak málo chudobných vo svete ešte nebolo a nie je to v dôsledku transferov, ale v dôsledku rozširovania princípov trhovej ekonomiky.
Chcem tiež povedať, že Slovensko stratilo za 15 rokov 300-tisíc ľudí, o 300-tisíc ľudí máme menej. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo pre nich bol problém, že aj cez sviatky sme mali otvorené obchody, tak si povedali, pôjdeme niekam do Nemecka, lebo tam majú zatvorené obchody. Tí ľudia odchádzajú preto, lebo každý deň vidia, pozrú si inzeráty a vidia, že v západnej časti Európy zarobia viac. A toto je, toto je strategicky dôležitý problém pre Slovensko. My si nemôžeme dovoliť, aby nám odchádzali masovo ľudia z našej strany, napríklad odchádzajú aj do Čiech. Nemôžeme si to dovoliť, nebudeme mať udržateľné verejné financie, budú nám chýbať elity, tí ľudia, ktorí dokážu prácu vytvárať a nehovorím, že tento zákon bude prelomový, ale tak ako mnohé ďalšie prispeje k tomu, že si tu u nás človiečik zarobí o niečo menej, v tomto prípade o nejakých 20 eur. Hovorím, asi sa kvôli tomu nehodí nikto pod vlak, ale je to opäť nejaké zníženie mzdy pre tých ľudí, ktorí využívali prácu vo sviatkoch.
A k tomu, že nám odchádzajú ľudia, ešte chcem pridať pár informácií, ako napríklad, že máme rekordnú stratu vo všeobecnej zdravotnej, že máme neriešené vyše pol miliardové dlhy v nemocniciach, že verejné financie sú úplne na hrane, sú v sankčnom pásme v dobrých časoch. Čiže my nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemôžeme si dovoliť zneefektívňovať tú ekonomiku a odstrihávať pracovné dni, pretože nám to proste bude chýbať. Už nám to chýba teraz. Vidíte, čo sa robí v energetike. Tie problémy, ktoré zahadzujete, prejavy problémov, ktoré zahadzuje predseda vlády do koša, tie problémy tam ostávajú, tie príčiny problémov tam zostávajú, to len on hodí do koša ten prejav, ale problém tam zostáva neriešený, neriešený a tie peniaze v energetike chýbajú, ten tlak na vysoké ceny bude pokračovať samozrejme, pretože tie peniaze za fotovoltaické články už tam vyplatené boli kamarátom, čiže ten problém tam zostal, tých problémov je veľa v ekonomike a my by sme mali hľadať kroky, ako zvýšiť hospodársky rast, nie ako ho znižovať.
Pokiaľ ide ešte o ten argument, že v tých bohatších krajinách majú viac otvorené alebo viac zatvorené, viac zákazov, Nemci povedzme, tak áno, ja tvrdím, že Nemci si môžu dovoliť zatvoriť v piatok a možno aj vo štvrtok a ešte stále budú od nás ľudia odchádzať do Nemecka. Je to tak. My si nemôžeme dovoliť tak štedrý program zatvorených obchodov vo sviatky a zatvorených iných firiem vo sviatky, ako si ho môžu dovoliť Nemci alebo Rakúšania.
No dobre. Čiže k tomu pozmeňujúcemu návrhu. V zásade všetky tie argumenty už tu odzneli. Opäť takisto ako kolega Milan Laurenčík sa pripájam k tomu, čo hovorila Janka Kiššová a prečítam teda ten extrémne krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Čítam: V čl. I § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "1. septembra".
Koniec, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami - traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne, pán kolega, za váš relatívne korektný príhovor a musím potvrdiť, že určite tam je istá motivácia útočiť aj na symboly kapitalizmu, na tie obchodné domy, aj keď nemyslím si, že práve toto je symbol toho kapitalizmu, o ktorom hovorili liberáli ešte v 19. storočí, kde ešte takéto obchodné reťazce, domy a obrovské korporácie neexistovali. Vtedy sa hovorilo o tej voľnej súťaži, tých relatívne rovných podnikateľoch, čo bol celkom pekný obrázok, lebo išlo naozaj o súťaž. Ale akonáhle máte do tej súťaže narvané obchodné koncerny, obchodné mamuty, obchodné korporácie, tak v tej chvíli áno, tá súťaž sama o sebe trpí, lebo ten malý živnostník, o ktorom by sme mali hovoriť, o tom malom podnikateľovi, trpí v takejto konkurencii, keď na sídlisku, kde máte malé večierky, sa postaví jeden obrovský mamut, no tak áno, môže to obmedziť práve tých živnostníkov a práve tých malých podnikateľov, ktorí tam majú tie večierky.
Čiže ja si myslím, že ako správny liberál by ste mali stáť na strane skôr týchto malých podnikateľov a nie tu teraz obhajovať tieto koncerny, ktoré zneužívajú svoju obrovskú ekonomickú moc. A vy stále zužujete pojem moci iba na politickú moc, ale, preboha, tu je aj obrovská ekonomická moc. Keď je raz niekto v postavení, že má ekonomickú silu, tak môže veľmi ľahko vykorisťovať - a o tom to je - tých ľudí, ktorí nemajú tú ekonomickú silu a sú životnými okolnosťami donútení naozaj chodiť aj pracovať cez sviatky a podobne. Vy tomu hovoríte, že predavačka má slobodu, keď je naozaj sociálnymi podmienkami donútená k tomu, aby zobrala čokoľvek, lebo sa bojí, že ju vyhodia? Viete, skúste trošku empaticky sa zamýšľať aj nad tými zamestnancami, keď stále hovoríte o tej slobode. Viete, keby naozaj toto bol symbol neslobody, že chceme počas sviatkov zakázať maloobchodný predaj, tak Rakúsko je dneska podľa vás totalitný štát, keď je tam zakázané aj v nedeľu, aby boli obchody otvorené? A Somálsko je potom vrcholom slobody, lebo v Somálsku štát nefunguje? Toto je to, čo si snažíte si predstaviť? Viete, mám pocit, že tie vaše ódy na trh nemajú nič spoločné nielen so zdravým rozumom, ale ani s liberalizmom ako takým. Ďakujem.

Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež chcem na úvod oceniť pragmatický a korektný prístup, ale asi sa stretávame s inou skupinou ľudí, ktorá má iné pohľady na tento náš návrh zákona. Ľudia, ktorých to zaujíma, tak asi z desiatich, môžem povedať, že osem vyjadruje spokojnosť s týmto naším návrhom. Jeden z tých desiatich si myslí, že ideme zatvárať obchody počas nedieľ, takže tomu to vysvetľujem, a jeden je nespokojný. Zo všetkých tých reakcií prevažujú určite pozitívne, ale dostal som aj jeden veľmi negatívny a ten odcitujem: "Zatvárať obchody v demokratickej spoločnosti je brať slobodu ľuďom a možnosti tráviť svoj voľný čas. Je to návrat kdesi, odkiaľ sme utekali, pripomína mi to čas okupácie pod vedením jednej strany."
Nuž musím povedať, že s takýmto názorom sa absolútne nestotožňujem a keď už nejakým spôsobom neveríte predkladateľom, tak mal som možnosť byť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na tlačovke, kde okrem pána ministra Richtera sme boli aj s kolegom Podmanickým a zacitujem vám slová prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov pána Ľuboša Sirotu, ktorý povedal: "Prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny." Tu je odpoveď. A vychádzame z toho, že je dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi, a to chcem podčiarknuť.
A čo sa týka zníženia miezd, viete, tie predavačky a pokladníčky radšej obetujú tie príplatky za predaj cez sviatok, resp. niektoré majú len náhradné voľno a radšej chcú byť doma so svojimi rodinami.
Ďakujem.