14. schôdza

Ďakujem za slovo. Rovnako ako pán kolega Viskupič, aj ja vnímam, že tak blízko politická vôľa k tomu, aby sme odstránili túto neprávosť v našej krajine, ktorá bola spáchaná pred dvadsiatimi rokmi, že dnes je ten deň, ten moment momentu, aby sme urobili spravodlivosti zadosť, tak pozývam všetkých kolegov, vyzývam, poďme a zrušme tieto nešťastné amnestie. Ďakujem.

Reakcia na faktické - pán poslanec Viskupič.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Možno na záver odo mňa kolegovi Zsoltovi. Interpretácia alibizmu je pri tejto veľmi zložitej, takpovediac až dilematickej úvahe veľmi zložitá. Pretože ja nechcem byť alibista a odo mňa sa žiada tu a teraz nejaké rozhodnutie a to rozhodnutie za mňa je za, snažil som sa možno za sedem minút vysvetliť, prečo nechcem byť alibista, a to znamená, že umožniť priechod zložitej cesty k zrušeniu Mečiarových amnestií jedinému možnému nateraz, je veľmi dôležité pre mňa, a preto za budem.
A zároveň chcem povedať, že pri tých všetkých debatách som možno zabudol na jednu vec, je veľmi zložité hovoriť o tej politickej vôli a čakať na ňu možno ďalších dvadsať rokov, lebo tá politická vôľa na to, aby sme možno aj Ficom vymyslený scenár takpovediac posvätili, je tá cesta, ktorú teraz otvárame. Ale ak sa tu nenájde ústavná väčšina, to znamená, že môžme zavrieť akékoľvek cesty a neprídeme k cieľu. A preto som hovoril o politickej vôli. To, že tu teraz je, a ja budem za, nepovažujem za alibistické, že posúvam svoje rozhodovanie na Ústavný súd, som za iba preto, aby sme mohli hovoriť o tom, že síce zložitú a nie veľmi čistú cestu ideme podporiť a snažili sme sa aj s kolegami, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy, túto cestu jednoducho vylepšiť. Myslím si, že so svedomím a presvedčením si to budeme riešiť každý sám, ja nateraz chcem veriť, že táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším vystupujúcim a posledným v rozprave je pán poslanec Matovič.

By som dokončil to, čo chcel povedať Jozef Viskupič, nateraz chcem veriť, že táto cesta vyjde.
Zároveň by som chcel si trošku užiť, že som posledný v tejto rozprave, na to, aby po tomto vzájomnom veľkom boji a zápase koalično-opozičnom som povedal, že ďakujem koalícii za tento zápas, aj keď bol veľakrát tvrdý, ďakujem našim opozičným partnerom, že tento zápas sme spoločne tiahli a že sme ho podľa môjho názoru dotiahli do úspešného konca. Rozhodnutie za poslancov nášho poslaneckého klubu oznámime za pol hodinku spoločne na tlačovej konferencii s pani Annou Remiášovou a možno aj tušíte, aké to rozhodnutie bude.
Každopádne z tých piatich podmienok alebo z piatich návrhov, ktoré sme dávali na doplnenie koaličného návrhu, nám najviac úplne, úplne najviac záležalo na tej prvej, a to je to, aby sme zabezpečili, že zrušením amnestií, aby sme si nedali pred oči len nejaké ružové okuliare a opili sa rožkom, ale aby sme zabezpečili, aby páchatelia na konci skončili v base. Čiže pre nás absolútne najkľúčovejšia podmienka a návrh, bez ktorej by sme tento návrh v žiadnom prípade nepodporili, bola podmienka, aby sme zabezpečili nepremlčateľnosť skutkov, ktoré sa v minulom storočí či tisícročí v dobe hlbokého mečiarizmu stali. Preto splnenie tejto podmienky je kľúčové pri našom rozhodnutí, ktoré s pani Remiášovou spoločne oznámime. A ešte raz teda hovorím, nakoniec ďakujem pekne za tento zápas, myslím si, že navzájom sme používali síce tvrdé zbrane, ale férové.
Zároveň treba konštatovať, že ak tento návrh prejde, tak neprejde preto, lebo koalícia, neprejde preto, lebo opozícia, ale prejde preto, lebo tu zvíťazí v tejto sále zdravý rozum. Dnes je to jediná možná cesta, ako môžme napraviť krivdy, po ktorých dvadsať rokov ľudia na Slovensku márne volali. Áno, mnohí z vás aj dnes, ktorí budú hlasovať, sa do hrude bili ešte pred dvomi týždňami, že amnestie sa zrušiť nikdy nebudú dať. Ja pevne verím, že hlasovaním naším spoločným dnes o piatej zabliká nádej, že spravodlivosť alebo boj za spravodlivosť nikdy nesmieme vzdať. A môže sa to stať aj symbolicky taký zaujímavý deň, že dnes pred pár minútami v Bratislave zomrel hazard. A pevne verím, že za hodinu dvadsať na Slovensku zomre Mečiarova nespravodlivosť, ktorú vyprodukoval formou Mečiarových amnestií. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásenia s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Matovič, je to pravda, tento zápas, ktorý sme tu zvádzali, nebol ľahký, každý si myslel, že robí zrejme maximum. Ja nemám ani krvavé oči a zo srdca si želám, aby cesta, ktorú si zvolíte, viedla k cieľu. Budem veľmi rád, ak moja skepsa voči tým, ktorým odovzdávame i moju právomoc, sa nenaplní, a keď Ústavný súd prerastie svoj tieň, ktorý je dlhý a nie veľmi pozitívny a umožní návrat spravodlivosti. Pravdou ale je, že zatiaľ a nieže zatiaľ, ale u mňa zrejme, ako hovorí pani ministerka spravodlivosti apriórne, v tomto prípade tá skepsa prevláda a veľká obava, že ak sa tá skepsa naplní a návrat spravodlivosti bude pochovaný Ústavným súdom navždy, je horšia ako čokoľvek druhé.
Preto, citujúc Martina Luthera, na tomto stojím a inak nemôžem, budem hlasovať proti, želajúci si vášmu rozhodnutiu dobrý koniec. A ak hovoríme o hazarde, áno, hazard v Bratislave sme zrušili, ale hazard s osudom Mečiarových amnestií, žiaľbohu, nerušíme.

Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Matovič.

Pán kolega Osuský, samozrejme, že aj my aj sme to prejavovali verejne a v podstate v každom jednom vystúpení, že nedôverujeme ľuďom v koalícii, ale iná možnosť nie je, ako byť dobromyseľní. A zároveň ale hovorím sám za seba, že ja pevne verím, že ak by nakoniec nás aj podviedli a nakoniec by sa tá najhoršia predtucha splnila, že by to mali dohodnuté na Ústavnom súde, tak to referendum, ktoré zorganizujeme za zrušenie amnestií, jednoducho bude druhé platné referendum na Slovensku na tisíc percent. Nedokážem v tejto atmosfére si predstaviť, že by tí ľudia k tomu referendu neprišli a nezabezpečili by si takýmto spôsobom tú spravodlivosť. Preto aj za tejto situácie, aj v situácii, kedy sme namierili reflektory na sudcov Ústavného súdu a ukázali sme ľuďom, že netreba len umelo alebo nejako sa poklonkovať Ústavnému súdu ako nejakej morálne autorite, ale treba sa pozerať, kto tam v skutočnosti rozhoduje, takže za tejto situácie si ústavní sudcovia netrúfnu toto rozhodnutie Národnej rady s ústavnou podporou nejakým spôsobom zvrátiť.