14. schôdza

By som dokončil to, čo chcel povedať Jozef Viskupič, nateraz chcem veriť, že táto cesta vyjde.
Zároveň by som chcel si trošku užiť, že som posledný v tejto rozprave, na to, aby po tomto vzájomnom veľkom boji a zápase koalično-opozičnom som povedal, že ďakujem koalícii za tento zápas, aj keď bol veľakrát tvrdý, ďakujem našim opozičným partnerom, že tento zápas sme spoločne tiahli a že sme ho podľa môjho názoru dotiahli do úspešného konca. Rozhodnutie za poslancov nášho poslaneckého klubu oznámime za pol hodinku spoločne na tlačovej konferencii s pani Annou Remiášovou a možno aj tušíte, aké to rozhodnutie bude.
Každopádne z tých piatich podmienok alebo z piatich návrhov, ktoré sme dávali na doplnenie koaličného návrhu, nám najviac úplne, úplne najviac záležalo na tej prvej, a to je to, aby sme zabezpečili, že zrušením amnestií, aby sme si nedali pred oči len nejaké ružové okuliare a opili sa rožkom, ale aby sme zabezpečili, aby páchatelia na konci skončili v base. Čiže pre nás absolútne najkľúčovejšia podmienka a návrh, bez ktorej by sme tento návrh v žiadnom prípade nepodporili, bola podmienka, aby sme zabezpečili nepremlčateľnosť skutkov, ktoré sa v minulom storočí či tisícročí v dobe hlbokého mečiarizmu stali. Preto splnenie tejto podmienky je kľúčové pri našom rozhodnutí, ktoré s pani Remiášovou spoločne oznámime. A ešte raz teda hovorím, nakoniec ďakujem pekne za tento zápas, myslím si, že navzájom sme používali síce tvrdé zbrane, ale férové.
Zároveň treba konštatovať, že ak tento návrh prejde, tak neprejde preto, lebo koalícia, neprejde preto, lebo opozícia, ale prejde preto, lebo tu zvíťazí v tejto sále zdravý rozum. Dnes je to jediná možná cesta, ako môžme napraviť krivdy, po ktorých dvadsať rokov ľudia na Slovensku márne volali. Áno, mnohí z vás aj dnes, ktorí budú hlasovať, sa do hrude bili ešte pred dvomi týždňami, že amnestie sa zrušiť nikdy nebudú dať. Ja pevne verím, že hlasovaním naším spoločným dnes o piatej zabliká nádej, že spravodlivosť alebo boj za spravodlivosť nikdy nesmieme vzdať. A môže sa to stať aj symbolicky taký zaujímavý deň, že dnes pred pár minútami v Bratislave zomrel hazard. A pevne verím, že za hodinu dvadsať na Slovensku zomre Mečiarova nespravodlivosť, ktorú vyprodukoval formou Mečiarových amnestií. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Matovič, je to pravda, tento zápas, ktorý sme tu zvádzali, nebol ľahký, každý si myslel, že robí zrejme maximum. Ja nemám ani krvavé oči a zo srdca si želám, aby cesta, ktorú si zvolíte, viedla k cieľu. Budem veľmi rád, ak moja skepsa voči tým, ktorým odovzdávame i moju právomoc, sa nenaplní, a keď Ústavný súd prerastie svoj tieň, ktorý je dlhý a nie veľmi pozitívny a umožní návrat spravodlivosti. Pravdou ale je, že zatiaľ a nieže zatiaľ, ale u mňa zrejme, ako hovorí pani ministerka spravodlivosti apriórne, v tomto prípade tá skepsa prevláda a veľká obava, že ak sa tá skepsa naplní a návrat spravodlivosti bude pochovaný Ústavným súdom navždy, je horšia ako čokoľvek druhé.
Preto, citujúc Martina Luthera, na tomto stojím a inak nemôžem, budem hlasovať proti, želajúci si vášmu rozhodnutiu dobrý koniec. A ak hovoríme o hazarde, áno, hazard v Bratislave sme zrušili, ale hazard s osudom Mečiarových amnestií, žiaľbohu, nerušíme.

Pán kolega Osuský, samozrejme, že aj my aj sme to prejavovali verejne a v podstate v každom jednom vystúpení, že nedôverujeme ľuďom v koalícii, ale iná možnosť nie je, ako byť dobromyseľní. A zároveň ale hovorím sám za seba, že ja pevne verím, že ak by nakoniec nás aj podviedli a nakoniec by sa tá najhoršia predtucha splnila, že by to mali dohodnuté na Ústavnom súde, tak to referendum, ktoré zorganizujeme za zrušenie amnestií, jednoducho bude druhé platné referendum na Slovensku na tisíc percent. Nedokážem v tejto atmosfére si predstaviť, že by tí ľudia k tomu referendu neprišli a nezabezpečili by si takýmto spôsobom tú spravodlivosť. Preto aj za tejto situácie, aj v situácii, kedy sme namierili reflektory na sudcov Ústavného súdu a ukázali sme ľuďom, že netreba len umelo alebo nejako sa poklonkovať Ústavnému súdu ako nejakej morálne autorite, ale treba sa pozerať, kto tam v skutočnosti rozhoduje, takže za tejto situácie si ústavní sudcovia netrúfnu toto rozhodnutie Národnej rady s ústavnou podporou nejakým spôsobom zvrátiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy ako spravodajca nie preto, aby som silou-mocou chcel byť posledný v rozprave, ale hlavne kvôli tomu, že tiež po ďalších konzultáciách s legislatívou by som rád v závere svojho vystúpenia predložil drobné technické vylepšenia, ktoré sa týkajú pôvodného vládneho návrhu. Ja vás s ich obsahom za chvíľočku oboznámim. Pred tým, ako tak urobím, ale dovoľte mi tiež povedať pár slov aj k tomu, čo sme za posledné dni zažívali.
Poviem svoj veľmi taký osobný pohľad na vec, osobný pohľad možno aj preto, že, samozrejme, nemôžem povedať to, čo Béla, že on bol pri všetkých siedmich či ôsmich hlasovaniach, ja zase môžem povedať, že bol som v roku ´98 pri tom prvom rozhodnutí, ktoré sa pokúsilo zrušiť tieto amnestie cez vlastne rozhodnutie zastupujúceho prezidenta Mikuláša Dzurinda, a že teraz veľmi dúfam, že som pri tom poslednom rozhodnutí Národnej rady. Nie ostatnom, ale poslednom, keď sa to už konečne podarí.
Ďalšia taká vec, o ktorej pokladám za potrebné v tejto súvislosti hovoriť a ktorá zaznievala ale nie príliš v takých príjemných konotáciách, ale zase chcem povedať veľmi svoj osobný názor. Bol som pri tých ťažkých rozhovoroch najprv koalície a potom koalície s opozíciou. Bolo tu veľakrát opakované, že došlo, bolo to nazývané premety alebo obraty, ja poviem, že došlo k zmene názoru časti politického spektra, a som veľmi rád, že k tomu došlo, len tá zmena názoru znamená pre mňa jeden veľmi významný signál pre slovenskú spoločnosť a ten signál, že aj tak rozdielne orientovaná koalícia je funkčná a dokáže sa dohodnúť na veciach. A potom prišiel ten druhý zlom, a to je to, za čo som veľmi povďačný viacerým kolegom opozície, ktorí teraz vystúpili, keď povedali, že podporia túto iniciatívu. To je to, o čom chcem hovoriť, to je to hľadanie zhody potom nielen vo vnútri koalície, ale hľadanie zhody medzi koalíciou a opozíciou. Viacerí ste povedali, nebolo to ľahké rokovanie, to je svätá pravda, ale pokiaľ sa nám podarí splniť cieľ, tak vôbec neľutujem ani tých síl, ani toho času.
Ešte pár poznámok k veciam, ktoré súvisia s tým návrhom zákona. Pomerne často sa predložený vládny návrh kritizoval za to, že istým spôsobom obmedzuje suverenitu parlamentu, že ju zhadzuje na Ústavný súd. Musím povedať, že ja ako človek, ktorý sa skutočne venuje ústavnému právu, to celkom tak nemôžem vidieť a vysvetlím prečo. Netvrdím, že každý musí so mnou súhlasiť, ale iba chcem vysvetliť dôvody. Tento parlament sa v minulosti veľakrát utiekal k skratkovitému riešeniu. A to skratkovité riešenie, samozrejme, pokiaľ prešlo a bolo účelové a malo svoj zmysel, ale zakotvilo v pamäti parlamentu jednu vec, ktorá nemôže byť uznaná a správna. A tou vecou je to, že keď chceme niečo prelomiť, tak to prelomíme brutálne ústavným zákonom.
Filozofia tohto vládneho návrhu je ale iná. Filozofia tohto vládneho návrhu je v tom, že ak chceme dosiahnuť takúto zásadnú zmenu alebo takýto zásah, otvorme ústavný text, férovo vstúpme do ústavného textu, neprelamujme to surovo ústavným zákonom, dajme to férovo do ústavného textu ako kompetenciu pre Národnú radu, ako novú kompetenciu pre Ústavný súd. Čiže v tom tento parlament prejavil schopnosť obmedziť svoju všemohúcnosť. A ja keď som v jednom zo svojich príspevkov na tú tému hovoril o neobmedzenej moci parlamentu, samozrejme, bolo to obrazne povedané a bolo to myslené v istých limitoch. A toto ja chápem ako prejav jedného z tých limitov, ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti.
Áno, odznelo tu aj veľa kritiky na adresu Ústavného súdu. Opakovane som sa vyjadril a budem to hovoriť stále, nemusíme súhlasiť s jeho rozhodnutiami všetkými, ale, prosím, nespochybňujme ho ako ústavnú inštitúciu. Nedemontujme tento štát tým, že spochybňujeme najprv parlament, časť politického spektra. Časť politického spektra potom spochybní hlavu štátu, ďalšia časť spochybní Ústavný súd. To sú základné kamene slovenskej štátnosti. Je našou prvoradou povinnosťou napriek všetkým názorovým rozdielom zápasiť, diskutovať, ale nerozbíjať kamene štátnosti, lebo som presvedčený, že útočíme na samotnú podstatu štátu Slovenskej republiky.
Tiež pokladám za potrebné aj z tohto miesta zvýrazniť, nemajme, prosím, krvavé oči. Nečakajme alebo nehovorme občanom, že tým, ak sa nám podarí zrušiť tie amnestie, pôjde osoba X alebo Y do väzenia. Nie. Toto nebolo cieľom ani nebude cieľom tejto činnosti. My chceme iba, aby sa obnovila spravodlivosť, aby sa po dvadsiatich rokoch Slovenská republika dokázala hrdo pozrieť do očí, obrazne poviem, svojim občanom, ale aj v medzinárodnom spoločenstve. Je to pokus dať skutočne, a verím, že úspešne, definitívny bodku za tými rokmi vlády, ktoré sa, žiaľ, spájajú s prvými rokmi Slovenskej republiky, ktoré boli sprevádzané potláčaním základných práv a slobôd.
Chcem teda povedať na záver, lebo nechcem zdržovať, lebo už som vecne k tomu povedal vo svojich vystúpeniach, myslím, že dosť, chcem vám povedať na záver, že toto hlasovanie nás všetkých nebude iba hlasovaním o zrušení Mečiarových tzv. amnestií, ale bude to hlasovanie nás všetkých o našom vzťahu k demokratickému a právnemu štátu. To je oveľa viac. To je oveľa viac a to si musíme uvedomiť.
Takže toľko iba pár poznámok k obsahu diskusie a k obsahu návrhu ako takého. Ešte raz vďaka za, aj za tie kompromisy, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť, a verím, že budeme úspešní.
A úplne na záver dovoľte teda tie dva malé formálne pozmeňujúce návrhy.
V čl. I bod 4, to je čl. 129a, sa slovo "vydaného" nahrádza slovom "prijatého".
Legislatívna technika, ako vidíte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa vlastne týka novely zákona 38/93 o organizácii Ústavného súdu. Ten prvý, ak som zabudol, prepáčte, doplniť, že to je k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 483).
Tento druhý sa týka teda toho novelizovaného zákona o organizácii Ústavného súdu (tlač 485).
Bod 1. V druhom bode v úvodnej vete sa slová "Za piaty oddiel sa " nahrádzajú slovami "V tretej časti druhej hlave sa za piaty oddiel".
Opäť legislatívna technika. Legislatívnotechnická úprava.
A druhý bod. V čl. I druhom bode § 48b ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová "Slovenskej republiky".
To je text, ktorý hovorí, že sa vydá v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, zistili sme, že v predchádzajúcom texte sa už nachádza skratka "Zbierka", čiže "Slovenskej republiky" je nadbytočné.
Takže toľko k legislatívnotechnickým spresneniam, ku ktorým sme prišli ešte počas rokovania s legislatívou Národnej rady.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a želám všetkým šťastnú ruku pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte naozaj veľmi krátko, keďže som mala tú česť stráviť v pléne s vami celú túto rozpravu, tak pár slov na záver predsa len.
V prvom rade, myslím, za predkladateľa si musím splniť aj svoju povinnosť z rokovacieho poriadku a chcem za predkladateľa, za vládu Slovenskej republiky, vysloviť súhlas s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Budaj a bol podpísaný poslancami zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou Ľudovej strany. A zároveň, samozrejme, bez ďalšieho aj súhlas s týmito dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Kresák a ktoré sú len technického charakteru.
Chcem sa na záver tejto diskusie poďakovať všetkým vám za, musím povedať a vnímam to tak, za zmysluplnú diskusiu, myslím, ktorá nás všetkých v niečom posunula dopredu. Verím tomu. Chcem sa osobitne poďakovať Petrovi Kresákovi za jeho legislatívnu prácu, ale nielen legislatívnu prácu, ale aj kľudný a vyrovnaný odborný tón, ktorým nám pomáhal sa preniesť cez túto diskusiu a hľadať zhodu.
Myslím si, že to, že dnes tu viacerí hovoríme o tom, že je tu momentum, ktoré treba využiť, to momentum je dané spoločenskou aj politickou klímou, tak myslím si, že je namieste sa v tejto chvíli poďakovať aj verejnosti. Tým ľuďom, ktorí podpísali petíciu, a tým všetkým, ktorí robili všetko pre to, aby sme sa do tohto štádia dostali. Ďakujem tým, ktorí sa vyslovili, že po prijatí pozmeňovacieho návrhu budú hlasovať za návrh, a všetkým tým, ktorí ešte tak nepovedali alebo ešte rozmýšľajú, tých chcem poprosiť o to, aby tak urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som krátko zhrnula dnešnú rozpravu, ale len naozaj v počte vystúpení, pretože pani ministerka zhodnotila aj samotnú rozpravu, aj spravila závery k prerokovaným návrhom zákona.
Ja len chcem povedať, že v rozprave vystúpilo celkom 14 poslancov a k ústavnému zákonu boli predložené štyri pozmeňujúce návrhy a k zákonu k tlači 485 o Ústavnom súde boli predložené dva pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli predložené dneska, určite o 17. hodine pred tým, ako budeme o nich hlasovať, dám návrh na skrátenie lehoty.
Takže pevne verím, že aj ústavný zákon, aj zákon o Ústavnom súde a jeho postavení dneska schválime.

Ja si teda pamätám, že som bol prihlásený vo faktických poznámkach na vystúpenie pána Igora Matoviča, a myslím, že tam bolo ešte ďalších deväť kolegov, ale je veľmi ťažké sa teraz preniesť z témy rušenia Mečiarových amnestií do témy, ktorá bola do tohto pléna parlamentu iniciovaná pánom Nemkym.
A myslím, že jednu podstatnú myšlienku, ktorú som chcel po prejave Igora Matoviča povedať, je, že tak ako teraz vyzýval pán poslanec Kresák, aby sme nebúrali piliere ústavnosti, ako je Ústavný súd, ako je toto plénum parlamentu, tak aj týmto podľa mňa veľmi dehonestujúcim spôsobom pri tejto debate búrame jeden pilier ústavnosti, alebo búrate, a to je prezidentský úrad. Myslím si, že existujú iné možnosti a budem sa v ústnej rozprave veľmi podrobne pýtať toho, kto je za vládnu letku alebo za ochranu ústavných činiteľov zodpovedný, a to je minister vnútra, ako mohlo k tomu, čo sám rozprával v úvodnom slove, jednoducho prísť. Mám pripravených niekoľko otázok a dúfam, že sa v nejakom rozumnom horizonte dočkáme odpovedí od zodpovedného človeka, a to je minister vnútra, prečo, ak sú tie fakty naozaj také, ako ich predniesol, prečo to vlastne dopustil. Takže skúsime teda nadviazať na včerajšiu debatu a uvidíme, ako to bude pokračovať.

Ďakujem. Aby bolo všetkým jasné, reagujem na včerajšie vystúpenie pána poslanca Matoviča.
Pán poslanec, obvinili ste podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, že prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky so správou týkajúcou sa využitia Letky ministerstva vnútra. A čo mal podľa vás urobiť? Porušiť zákon? Veď ho k tomu hlasovaním zaviazala Národná rada Slovenskej republiky.
Navyše dosť úboho ste zaútočili na pána poslanca Martina Nemkyho, ktorý prišiel s doplňujúcim návrhom, aby bola schôdza Národnej rady Slovenskej republiky doplnená o túto problematiku. Vraj neviete, kto je. Nuž, keby ste viacej času trávili v rokovacej sále, tak by ste vedeli, kto je poslanec Martin Nemky. Okrem iného je aj viceprimátorom mesta Nitry a môj kolega v poslaneckých laviciach zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Pán poslanec Matovič, a v akých komunálnych alebo regionálnych voľbách ste sa o hlasy občanov uchádzali vy a v akých komunálnych či regionálnych voľbách ste boli úspešný? To by ma zaujímalo.
Ďalej ste povedali, že sa bojíme politickej súťaže s prezidentom Slovenskej republiky. Nie je to vôbec pravda. Práve naopak, tešíme sa. Len neviem, komu bude nová strana brať viacej voličov, či SMER-u - sociálna demokracia, alebo vašej politickej strane.
A jedna vec, ktorá mi nie je jasná, že taký bojovník za spravodlivosť obhajuje konanie, resp. nekonanie prezidenta vo veci nevymenovania ústavných sudcov legitímne zvolených v Národnej rade Slovenskej republiky.
A posledná poznámka. Ak vašou optikou je minister vnútra, citujem, "skorumpovaný", tak potom aké slovo by sme mali použiť na vašu osobu, pán poslanec Matovič?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. V duchu toho, čo hovoril rečník, by som chcel vyzvať poslancov koalície, aby sa dnes, keď sme dospeli k nejakej zhode, čo sa týka tak dôležitej témy, ako je zrušenie Mečiarových amorálnych amnestií, aby sa pri tejto príležitosti neznižovali k tomu, k čomu sa znížili včera, k naozaj nevyberaným podpásovým útokom na pána prezidenta. A ešte na základe rôznych zmanipulovaných čísiel a minimálne teda poloprávd.
Viete, že sme za transparentnosť ako opozícia, ako SaS, a preto sme aj ako opozícia podporili správu o letke alebo o letoch a s tým, že sme očakávali aspoň akú-takú serióznosť tejto správy, to znamená, že tam budú údaje dané do súvislostí, porovnania objektívneho charakteru atď. Dočkali sme sa nejakého poloutajeného dokumentu, skrývaného, s nejakými zmanipulovanými a účelovými číslami.
Naozaj chcem prízvukovať, neznižujte sa k tomuto aj dnes, teraz, keď sme dorokovali o amnestiách a budeme o nich hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ja rozumiem, že ste nevedeli o tom, že bol podaný procedurálny návrh. No nemohli ste ani vedieť, keďže do roboty nechodíte. Ďakujem pekne.