14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. A ja by som začal tak empaticky alebo tak aktuálne. Keď sa pozrieme do tejto sály, tak vidíme, že je takmer prázdna. Sme tu skoro v minimálnom zložení na to, aby vôbec mohla bežať schôdza. Aký je k tomu dôvod? No neviem, či ste videli film Shrek, tak tam zaznela taká veta, prepáčte, že nebude v našom úradnom jazyku, ale bude v češtine, že: "Sláva, kámo, že je pátek!" Jednoducho je piatok už popoludní, ide víkend a tak ako aj poslanci v parlamente, tak aj ostatní občania vnímajú, že je rozdiel medzi pracovným týždňom a medzi víkendom.
Keď sa pozriete niekedy na sociálne siete, tak vidíte, že opakovane sú tam rôzne narážky na pracovný týždeň verzus víkend a hlavne teda nedeľa. Napríklad ako deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi pozitívny, je piatok. Deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi negatívny, je pondelok, hej? Minule som videl taký obrázok, kde bolo napísané, že: "Milý pondelok aj so zimou, chyťte sa za ruky a choďte do kelu." Lebo ľudia majú radi jar napríklad viac ako možno zimu, keď im je chladno, a určite majú radšej piatok, keď končí pracovný týždeň a začína víkend, ako pondelok.
No. Prečo to takto možno voľne, neformálne uvádzam? Ide totiž o to, že práve náš návrh zákona reaguje na to, čo je ľuďom úplne prirodzené a čo je aj zaužívané a vidieť to vo všetkých oblastiach ľudského života. Skupina poslancov z poslaneckého klubu OĽANO – NOVA prednáša návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa Zákonník práce, a to tak, že v § 94 v odseku 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak deň uvedený v prvej vete pripadne na nedeľu, použije sa ustanovenie odseku 6," o chvíľu vysvetlím.
A po druhé, § 94 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) V nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."
A v článku II sa uvádza účinnosť zákona od 1. júla tohto roku, čiže v druhej polovici tohto roku.
Toľko paragrafové znenie, ktoré je teda veľmi stručné, krátke.
Niečo z dôvodovej správy. Ja potom nejaké také ďalšie údaje, ďalšie údaje a odôvodnenia uvediem v rozprave ako navrhovateľ, ale teraz by som chcel povedať to, že v poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno, teda venovať sa rodine, deťom svojim, koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať. To sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu. Štatisticky každý piaty Slovák trávi v nedeľu v práci najviac zo všetkých európskych krajín, pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.
Chcem povedať k tomu jednu vec, zopakovať ju. Hovorili sme už na tlačovkách, opakovane budeme pripomínať, máme vážny problém, z krajín Európy máme najvyšší počet ľudí pracujúcich v nedeľu, až 21 %, pričom to číslo stúpa za posledné roky stále viac a viac. Časť z toho je spôsobená tým, že máme veľké nejaké, nazvem to, že strojárske alebo montážne firmy, špeciálne v automobilovom priemysle, kde sa teda pracuje nepretržite a kde to má určité odôvodnenie, aj keď si myslím, aj keď to je iná téma, že nie je úplne vždy úplne nevyhnutnosť, ale v každom prípade sa to týka aj maloobchodného predaju, kde pracuje, predaja, kde pracuje veľké množstvo ľudí, až zhruba 300-tisíc ľudí, ktorých sa týka maloobchodný predaj aj ten predaj v nedeľu.
Myslím, že nám je každému zrejmé, že bývajú vždy niekde nejaké výnimky. My budeme hovoriť v rozprave o tom, ako to funguje v krajinách západnej Európy, ale nielen západnej Európy, ale v tých vyspelých krajinách. Aj tam sú, samozrejme, výnimky, keď bývajú niektoré typy obchodov otvorené, prípadne v niektoré dni, ktoré pripadnú, alebo niektoré dátumy, ktoré pripadnú na nedeľu, obchody otvorené, ale sú to výnimky. U nás sa z tejto výnimky stalo pravidlo. A to pravidlo neblaho vplýva na sociálny status ľudí, na ich rodinný život, na ich zdravie. Keď sa pozrieme napríklad na dožitie v zdraví, tak naozaj na Slovensku máme jedno z najnižších čísel alebo, ak ma Anka Verešová opraví, úplne najnižšie číslo dožitia v zdraví, úplne najnižšie, špeciálne u žien. Pochopiteľne, veľmi často v obchode prevažujú, v maloobchode prevažujú ženy.
Podľa súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce sa zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celkovo 3,5 dňa v roku. To znamená 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra. Na tejto schôdzi sme však prijali novelu Zákonníka práce, ktorá tento čas rozširuje na 15 dní, teda na štátne sviatky. Ja tento posun vítam, podporili sme ho aj ako celý klub, aj ako jednotlivci, avšak tento zákon, táto novela Zákonníka práce nijak nerieši ten problém, o ktorom hovoríme, nedeľa, že sme rekordérmi v nedeľu, pretože 15 dní, v ktorých je zakázaný maloobchodný predaj, teda zamestnanci v maloobchode majú voľno, a ktoré prichádzajú ale, bohužiaľ, počas roka veľmi nepravidelne, niekedy hustejšie, niekedy redšie, neriešia ten problém toho pravidelného rytmu práce a oddychu, ktorým je ten jeden deň v týždni, a to je nedeľa.
Spomínam si teraz – na oživenie – na jeden tiež obrázok, ktorý hovoril o nedeli, kde na jednej fotografii bol; neviem, či to správne poviem; Usain Bolt, ten šprintér, ktorý hovorí, že "som najrýchlejší na svete". A pod tým bola nedeľa so smajlíkom. Akože ja som ešte rýchlejšia. To znamená, ľudia majú pocitovo, vnímajú, že nedeľa prejde veľmi rýchlo, a preto si ju cenia, sú radi, že nedeľa je voľno a že sme doma.
My sme však spravili z nedele v mnohých prípadoch nie nevyhnutne, nie v nevyhnutných prípadoch pracovný deň. Avšak chcem povedať jednu vec, ktorú budeme opakovať, a to, že nedeľa nie je streda. Keď si zoberiete už napríklad dopravu alebo školské vyučovanie, je normálne, že činnosti, pracovné, študijné činnosti, sú skoncentrované do pracovného týždňa, pondelok až piatok, niektoré z nich aj v sobotu, a k tomu je prispôsobený celkový rytmus života a práce spoločnosti, služieb a tak ďalej, ktoré sú k dispozícii práve počas toho pracovného týždňa, a v nedeľu je celkovo problém sa niekam dopraviť do práce.
Ďalšia vec je, že ak sa na to pozrieme tak individualisticky, tak si môžeme povedať, že veď každý má voľno, kedy chce. Ale asi vám je zrejmé, že ak má otec voľno v utorok, mama vo štvrtok a deti v sobotu, nedeľu, tak to nie je ideálne zo žiadnej stránky.
Okrem toho zladenie týchto vecí – rodinných, sociálnych, cestovných, pracovných – vyvoláva problémy, ktoré pokiaľ to voľno pripadne na jeden deň, tak nevznikajú. Preto sme s kolegami prišli s týmto návrhom zákona, ktorým chceme posunúť to, čo sa udialo a čo sa aplikovalo na štátne sviatky, práve na nedele, pretože je to podľa nás oveľa pálčivejšie. Ja som presvedčený, že v tomto volebnom období túto vec posunieme dopredu a že sa nám podarí vybojovať pre našich pracujúcich, teraz hovorím špeciálne v maloobchode, také podmienky, aké sú úplne bežné celé desaťročia vo vyspelých krajinách, pretože to je náš cieľ.
Viete, niekedy sa tak hovorí, že no, to sú náboženské dôvody, ty si veriaci, a preto chceš, aby v nedeľu bolo voľno. Áno, som veriaci kresťan a som veľmi rád, že som veriaci kresťan, ale ja tento zákon absolútne nepotrebujem. Ja ho absolútne nepotrebujem. Ja v nedeľu nepracujem, doobeda ideme na bohoslužby, máme spoločný nedeľný obed a poobede máme oddych alebo ideme na nejakú prechádzku do prírody. Týmto zákonom ja pre seba nezabezpečujem nič. Ani nič nezabezpečujem veriacim ako takým a ani naším cieľom nie je zakazovať nakupovať v nedeľu, akoby že hí, my kresťania považujeme nedeľu za posvätný deň a ten, kto vtedy nakupuje alebo robí niečo iné, tak hreší. Dobre viete a mali by ste pravdu, ak by ste namietali, že toto by bolo neprípustné vnášanie náboženských vecí do politiky, teda že by sme chceli zákonom obmedzovať niečo, lebo je to z náboženského hľadiska hriech alebo nemorálne, že by to bolo neprípustné.
Ale my to nerobíme. My myslíme na tých, ktorí sú zamestnaní. Hovoril som, že v maloobchode je 300-tisíc zamestnancov a mnohí z nich v nedeľu pracujú. Sme v Európe najviac pracujúci v nedeľu. A týka sa to špeciálne aj tých ľudí v maloobchode, čo nie je nevyhnutná aktivita. A preto myslíme na týchto ľudí, aby mohli mať voľno. Poviem to možno teraz tak, tak veľmi až polopatisticky. Niekto povie: "Ale ja chcem pracovať v nedeľu, lebo si zarobím." No, aj po prijatí tohto zákona bude veľmi veľa príležitostí, stále ešte veľmi veľa príležitostí ľudí pracujúcich v nedeľu v rôznych odvetviach, keď niekto potrebuje teda zarobiť, tak môže pracovať aj v nedeľu. Úplne bezpochyby.
Druhá vec je sociálny aspekt toho celého. Prečo ľudia musia zo sociálnych, z ekonomických dôvodov pracovať v nedeľu? Myslíme si, že smer, ktorým sa chceme uberať, je to, aby to bolo vo vyspelých krajinách, aby ľudia nemuseli z týchto dôvodov pracovať, aby si mohli dopriať voľno.
Návrh tohto zákona je navyše veľmi praktickým prevedením článku 41 ústavy, keďže v minulom volebnom období sme to ustanovili do ústavy asi, myslím, 106 hlasmi, ja som bol jeden z nich, že Slovensko podporuje ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých. Toto je vec, ktorá k tomu naozaj bezpochyby prispieva.
Ešte jedna poznámočka, ktorá sa týka predaja a ekonomiky. Viete, ak je nejaký výrobný podnik, ktorý vyrába a každý deň vyrobí 100 áut, tak ak robí 7 dní v týždni, tak vyrobí 700 áut. Dobre rátam? Ak mu jeden deň v týždni zakážeme robiť, napríklad tú nedeľu, tak vyrobí len 600 áut. Ale v maloobchodnom predaji to takto určite nie je. Pretože ak ten predaj za týždeň je nejaký, nejaký objem má, že sa predá povedzme za 100-tisíc eur v tom obchode, tak ak obmedzíme ten jeden deň, tak ten pokles toho predaja bude veľmi malý. Samozrejme, len v prípade, že súčasne budú zatvorené všetky ostatné prevádzky. Keby to nebolo súčasne, tak by prišiel na škodu, lebo tí ľudia by mohli nakúpiť v inom obchode. Preto argument, že kto chce, nech si zatvorí, je vlastne chybný, pretože núti toho človeka, aby zatvoril za cenu svojej straty. V prípade, že by bol predaj obmedzený úplne, tak tí ľudia si nenakúpia v nedeľu v tom obchode, do ktorého možno pravidelne radi chodia, alebo zrovna im to tak vyjde, tak si nakúpia v sobotu alebo v pondelok a ten objem môže síce klesnúť o nejaký tzv. náhodilý predaj, alebo sa ten náhodilý predaj rozloží na iné dni. Takže považujeme to za úplne korektné.
Dôležitá vec. Je nás tam niekoľko spolupredkladateľov, aby bolo jasné, že to nie je tak, že tu je vôľa nejakých 15 poslancov OĽANO, ktorí chcú zavrieť obchody v nedeľu. Túto vec žiadajú ľudia, v prvom rade, pochopiteľne, zamestnanci, ktorí pracujú. Máme údaje k dispozícii, budeme v rozprave o nich rozprávať, kde žiadajú, aby nemuseli, neboli nútení pracovať v nedeľu, viaceré organizácie zo Zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, s ktorými sme rozprávali, o tom hovoria. Podobne sú v tomto zajedno aj zamestnávatelia a súhlasia s tým. Okrem jedného takého väčšieho reťazca, ktorý dlhodobo razí teóriu, že chce, aby bolo v nedeľu otvorené, tak ostatné s tým súhlasia, nemajú s tým problém, pokiaľ to bude nariadené celoplošne, čiže naozaj nedôjde k nejakej konkurencii. A tak isto robili sa prieskumy medzi občanmi, teda medzi spotrebiteľmi, lebo tí budú, áno, to je pravda, budú obmedzení spotrebiteľsky, väčšina, až vyše 60 % spotrebiteľov súhlasí alebo skôr súhlasí s tým, aby sa takáto vec udiala. A tá zvyšná časť, ktorej možno sa to nepáči, alebo nie je až tak za to, tak zase im to neprekáža až tak zásadne v tom zmysle teda, že pôjdu štrajkovať alebo budú robiť tak, ako je protikorupčný nejaký pochod alebo petícia proti Mečiarovým amnestiám, že budú protestovať za to, aby v nedeľu si mohli kúpiť, ja neviem, ponožky alebo bicykel. Až tak im to zase na srdci neleží.
Keď som hovoril o tom zdraví, tak naozaj ten luxus mať voľno je niečo, čo veľmi dobre vplýva na kvalitu života, na zdravie. Bol by som rád, keby možno v rozprave vystúpili – asi pravdepodobne až v utorok, keďže teraz už ide ten víkend, tak tu už nie je veľa kolegov – nejakí lekári, ako napríklad možno náš pán doktor Marek Krajčí, a povedali, ako je to s človekom, ako je to s jeho pracovným rytmom.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať na úvod tejto diskusie, že žiadne voľno nezavádzame. Veď Zákonník práce určuje nejaký rozsah pracovného času. My ho len zjednocujeme. Viete, keď by ste si povedali, že školy budú vyučovať v dni, ktoré sa dohodnú, a niektoré budú učiť od utorka do soboty a niektoré od stredy do nedele a niektoré od pondelka do piatku, tak asi by z toho vznikol dosť veľký chaos, aj čo sa týka dopravy, viete, v cestovných poriadkoch býva tak uvedené také že céčko, že premáva v dňoch školského vyučovania. To znamená, keď sú prázdniny, nepremáva, alebo keď nie sú školské dni. My to voľno iba zjednocujeme. Tak isto, keby sme povedali, že nech má každá škola prázdniny, kedy chce, asi by bol z toho chaos. Tak ešte raz, nezavádzame nejaké nové voľno, nepoškodzujeme tým zamestnávateľov, ale zjednocujeme voľno, ktoré už zákonom nariadené je.
Otázka, že prečo je to v nedeľu, keby som bol veľmi, veľmi otvorený, môžme debatovať o utorku spokojne, ale mám taký pocit, že na Slovensku bude predsa len tá nedeľa schodnejšia z rôznych dôvodov. Jednak je to dlhodobá tradícia, jednak naozaj väčšina občanov Slovenska sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu, či už katolíckeho alebo nekatolíckeho, zhruba možno skoro takmer tri štvrtiny obyvateľstva, pre ktoré nedeľa je tým dňom odpočinku, a je to zaužívané aj u tých, ktorí veriacimi nie sú. Keby sme asi boli v Izraeli, tak by sme sa pravdepodobne bavili o sobote, úplne logicky, a mohlo by sa mi síce páčiť ako kresťanovi, že by sme mali voľnú nedeľu, asi by som ju v Izraeli nepresadil a musel by som akceptovať, že voľno je v sobotu proste. Takže preto nedeľa. Chceme to zjednotiť, chceme dosiahnuť zjednotenie voľna pre dobro rodín a aj jednotlivcov.
Takže nebudem vás unúvať, keďže už je ten piatok a blíži sa ten víkend, a teda aj nedeľa, keď si chceme všetci nejakým spôsobom odpočinúť a toľko v tom úvodnom slove, aby som možno otvoril rozpravu, poukázal na niektoré tie aspekty. Takže ďakujem a odovzdávam slovo späť predsedajúcemu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 454. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 466 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v novembri minulého roku sme s kolegom Vašečkom opätovne priniesli do verejnosti tému voľna v nedeľu pre zamestnancov v sektore obchodu. Nehovorili sme, že by sme prišli s niečím novým, objavným, táto téma sa naozaj v našej spoločnosti opakovane dostáva do diskusie už niekoľko rokov. Naozaj niekoľko rokov. Totižto týka sa viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v maloobchodných prevádzkach. No a samozrejme, netýka sa len týchto pracovníkov, ale aj všetkých občanov a zamestnávateľov podnikajúcich v odvetví obchodu. A preto sme cítili ako poslanci počúvajúci svojich voličov a vôbec aj občanov Slovenskej republiky, aby sme túto tému doniesli do parlamentu, do Národnej rady, a preto prichádzame s týmto legislatívnym návrhom.
Teším sa, že posledné mesiace neprešiel pomaly týždeň, aby sa o téme voľna v nedeľu pre zamestnancov v obchode nepísalo či nehovorilo v médiách. Áno, naštartovala to aj, naštartovali sme to aj my, ale aj poslanci vládnej koalície, ktorí prišli so svojím legislatívnym návrhom, ktorý rozširoval voľno pre zamestnancov obchodu počas štátnych sviatkov. Tento zákon sme podporili, nebol to žiadny problém pre nás, ale už pri prvom čítaní som hovorila predkladateľom o tom, že boli málo ambiciózni. A že je teda škoda, že neprišli v prvom rade s návrhom o voľne pre pracovníkov obchodu počas nedieľ, pretože, ako povedal môj predrečník kolega Vašečka, nedeľa naozaj nie je tým istým dňom ako streda alebo štvrtok, pretože naše deti chodia do školy od pondelka do piatku, a nie v nedeľu. Takže keď zamestnanec dostane za prácu v nedeľu náhradné voľno, ktoré si môže vybrať napríklad v stredu, tak doma zostáva sám, pretože jeho deti, jej deti a manžel či manželka sú v práci.
Takže to je taká odpoveď všetkým tým, ktorí hovoria, že nedeľa je taký istý deň, alebo respektíve že nedeľa, to je len kresťanská téma. Voľno v nedeľu je iba kresťanská téma, a teda nech my kresťania do tých obchodov nechodíme. Nuž, nedeľa nie je ten istý deň, minimálne v našej krajine a – dovolím si povedať – v celej Európskej únii, ako všedný deň od pondelka do piatku.
Tá ambicióznosť im naozaj chýbala, ale teším sa, že tento zákon o štátnych sviatkoch je prijatý. Ale vtedy som zaregistrovala aj pána ministra Richtera, ktorý hovoril, že verejnosť ešte nie je pripravená na voľno v nedeľu a že ani v tripartite by nenašli nejakú zhodu.
Dovolím si tvrdiť, že to nie je celkom pravda. Už pred troma-štyrmi rokmi agentúra Focus robila prieskum, uvedomte si, že pred štyrmi rokmi, takže tá téma je naozaj dlhodobo vo verejnosti. Agentúra Focus robila prieskum a zistila, že jedna tretina spotrebiteľov by bola za zatvorené obchody v nedeľu a jedna tretina by bola skôr za, aby boli obchody zatvorené. To znamená, dve tretiny spotrebiteľov, dve tretiny obyvateľstva v našej krajine by bolo za zatvorenie obchodov v nedeľu.
Ale ja veľmi nerada hovorím o zatváraní obchodov. Ja by som opäť sa vrátila k tomu termínu, voľno v nedeľu pre pracovníkov obchodu, lebo o tom často rozhodujeme my, ktorí to voľno v nedeľu máme. Takže nie zákaz, ale práveže taká empatia aj voči pracovníkom obchodu, ktorí musia v nedeľu kvôli nám byť v práci. No a tak som si pozrela na postoje občanov ešte viac, pozrela som si na postoje zamestnávateľov, pozrela som si aj na postoje odborov a dovolím si teda citovať z niektorých článkov, odborných článkov, ktoré sme v tlači mohli, práve v týchto mesiacoch nejak zarezonovali.
To, že postoj občanov, tak ako som povedala, že vyplýva aj z toho prieskumu agentúry Focus, tak postoj občanov k zníženiu nákupného pohodlia je prevažne tolerantný a uznanlivý voči pracovníkom obchodu. Rešpektujú túto skutočnosť a vedia pochopiť zamestnancov obchodu i to, že ide o ústretový a zaslúžený krok voči nim. Súhlasia tiež s tým, že nákupná potreba sa dá vo väčšine prípadov bez akýchkoľvek ťažkostí o jeden či dva dni odložiť. Objavili sa tiež aj názory, že je to obmedzovanie demokratických práv občanov, a preto chcem byť naozaj objektívna, chcem hovoriť aj o tomto postoji. Tieto však nepredstavujú väčšinový názor obyvateľstva ani odbornej verejnosti k danej problematike a ani samotných zamestnancov v obchode.
Postoj Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako stavovskej zamestnávateľskej organizácie jednoznačne podporil poslanecký návrh, aby všetky obchodné prevádzky bez ohľadu na ich veľkosť boli počas štátnych sviatkov a aj v dňoch pracovného pokoja zatvorené, pretože obchod nepatrí k odvetviam, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, ako je to v zdravotníctve, u bezpečnostných zložiek, požiarnikov a tak ďalej, teda tých, ktorí naozaj chránia naše životy a zdravie počas víkendov aj počas nocí. Postoj veľkej väčšiny zamestnávateľov v obchode nepovažuje dopady na svoju ekonomiku za významné. Nepovažuje dopady na ekonomiku za významné. Vo väčšine prevádzok sú tržby v týchto dňoch oveľa nižšie ako priemer ostatných dní, ba dokonca bilancia nákladov na prevádzku a nižšie tržby často nielenže nespôsobí zníženie výnosov, ale opačne. Na druhej strane sú zasa tržby z predaja pred a po dňoch, kedy je prevádzka zatvorená, oveľa vyššie. Toľko zainteresované strany.
A teraz aj pre dobrú pamäť, hoci to už kolega hovoril, znova chcem zopakovať niekoľko čísel o našich pracujúcich spoluobčanoch, Slovenky a Slovákov. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu. Sme prví zo všetkých členských krajín Európskej únie, takmer 20 percent. V krajinách V4, aby som teda porovnala krajiny, ktoré sú nám podobné kultúrou, ale sme aj v rovnakom zriadení žili niekoľko desaťročí, tak v Maďarsku pracuje 6 % občanov v nedeľu, v Poľsku trošku viac od 7 % a v Českej republike je to 12,8 percenta. V Slovenskej republike pracuje 20 % zamestnancov, Slovákov v nedeľu. To je škandalózne číslo.
No a keďže v sektore obchodu pracuje viac žien ako mužov, dovolím si upriamiť pozornosť na ženy, pretože som žena a táto téma a táto otázka sa ma silne dotýka. V dobrom zdraví, a hovorili sme to už viackrát, v dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožijú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehli nás aj v Rumunsku. Rumunky sa dožívajú 59 rokov v dobrom zdraví. Češky sa dožívajú 65 rokov v dobrom zdraví a naše ženy na Slovensku sa dožívajú v dobrom zdraví 54 a pol roka. A vy to musíte vidieť okolo seba, že ženy odchádzajú veľmi predčasne na invalidné dôchodky. To mi potvrdzujú ľudia, ja sa s tými ženami stretávam, sama som pracovala v organizácii, kde sme zamestnávali 99 % žien. A naozaj po dožití 50. roku života tieto ženy často maródujú a skutočne odchádzajú predčasne na invalidný dôchodok. To je škandál! To je škandál!
No a keďže už sa teraz v súčasnosti nedá hovoriť o tom, že iba ženy pracujú v nedeľu, pretože na Slovensku už je ten pomer, čo sa týka pohlaví, päťdesiat na päťdesiat, pretože veľa mužov začalo pracovať v priemysle, zvlášť v automobilovom priemysle, tak je dôležité si povedať aj tento údaj, ktorý sa už týka aj všetkých obyvateľov a obidvoch pohlaví, mužov i žien. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia, ktoré mohli byť odvrátiteľné. Som presvedčená, že na týchto desivých číslach sa podpisuje nedostatočný relax, práca v sobotu, v nedeľu a v noci.
Hoci dnes hovorím o práci v nedeľu, nedá mi nepovedať aj ďalšie otrasné štatistiky. Sme ako sovy na Slovensku. Naši ľudia pracujú, každý šiesty zamestnaný Slovák pracuje v noci. V trojzmenných prevádzkach sme prví v európskych krajinách. To sú otrasné čísla! Práca v noci je, taktiež máme najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len 6 % zamestnancov, ale na Slovensku je to 16 percent. Takže chorobnosť, ale aj úmrtnosť, ktorá bola zbytočná, predčasná invalidita, ktorá odčerpáva finančné prostriedky z nášho štátneho rozpočtu, je výsledkom týchto otrasných štatistík, ktoré na Slovensku máme. A my s tým musíme niečo robiť, pretože sa na nás ľudia s týmito požiadavkami obracajú.
No a samozrejme, ďalšie číslo, nízke mzdy. Sme krajinou, patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami zo všetkých členských krajín Európskej únie napriek tomu, že naši ľudia pracujú v nedeľu, v sobotu a v noci a v trojzmenných prevádzkach. Znamená to, že by mali mať vysoké príplatky, a preto ich mzda by mala byť vyššia. Ako je to možné, že patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami? Vysmievajú sa nám a hovoria o nás, že sme pracujúca chudoba. A práve pre tieto nízke mzdy ľudia pracujúci v nedeľu, v sobotu a v noci nemajú peniaze na relax, na vitamíny, na dovolenky a podobne, kde by sa naozaj mohli naštartovať do ďalšej práce.
No a ešte jeden údaj tu mám, aby ste boli úplne v obraze. Keďže hovoríme o zamestnancoch obchodu, priemerný plat predavača, predavačky je 537 eur v hrubom, čo znamená 440 eur v čistom a príplatky pre nich sú úplne mizivé.
Ešte raz k príplatkom. Postoj zamestnancov k otázke zníženia miezd, pretože prídu o príplatky, ktoré v týchto dňoch dostávali, je veľmi realistický z ich strany a sami pracovníci obchodu oceňujú skôr možnosť získať viac voľna než celkovo nevýznamný dopad na ich mzdy, ktorých výška je, samozrejme, závislá od mnohých kritérií: stanovená minimálna mzda, prepočtové koeficienty, pracovné vzdelanie, ale aj to, koľko boli na PN, pracovné zaradenie, kvalita ich odvedenej práce, dĺžka pracovného pomeru u dotyčného zamestnávateľa a podobne.
Sme si zároveň ako predkladatelia vedomí, že týmto návrhom sa vlastne, sa snažíme ošetriť pracovníkov obchodu, keďže naozaj v týchto prevádzkach nie je nutnosť práce, žiadna nutnosť, pretože tu nejde o žiadnu ochranu života a zdravia občanov. Sme si vedomí, že Slováci pracujú v nedeľu naozaj v priemysle v nepretržitých prevádzkach, kde je pásová výroba a zastavenie strojov by znamenalo značné škody a straty, a vieme, že títo ľudia, ktorí musia pracovať počas nedele, ostatní, v priemysle, mnohí z nich nemajú vyrokované žiadne príplatky za prácu počas víkendov v kolektívnych zmluvách, a teda je len a len na zamestnávateľovi, či takéto príplatky pracovník dostane. A preto už na túto schôdzu prídeme, predkladáme ďalší legislatívny návrh, aby príplatky za prácu počas víkendu boli garantované, garantované Zákonníkom práce, v Zákonníku práce, pretože teraz to tak nie je. A naozaj mnohí zamestnávatelia síce skutočne dávajú aj dobré príplatky za prácu v nedeľu, ale mnohí zamestnávatelia tak nečinia a nahradzujú prácu v nedeľu voľnom v ktorýkoľvek deň počas pracovného týždňa.
No a nedá mi nepovedať aj to, že kto sa odvoláva na vyspelú Európu, na vyspelé európske krajiny, tak vskutku vo vyspelej Európe už nemajú záujem o trávenie nedeľného času v obchodoch a my to všetci dobre vieme. Ľudia si vo vyspelých európskych krajinách vážia viac svoj voľný čas a venujú ho práve fitnes, turistike, športu a podobne. V krajinách Európskej únie je naozaj významná skupina štátov, ktoré majú uzákonenú reguláciu prevádzok obchodu, čo sa týka sviatočných dní, ale aj nedieľ. Spomeniem Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Dánsko a podobne, Portugalsko. Obchody sú v nich zatvorené nielen počas sviatkov, ale aj bežnú nedeľu.
Príklady: Vo Fínsku obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, vo Fínsku, pretože často nám je vyčitované, že vraj to robíme len preto, že je to kresťanská téma. Vo vyspelých európskych krajinách to je kresťanská téma? V Holandsku? Vo Fínsku teda sú zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, november, december, napr. obchody s menej ako 400 metrov štvorcových môžu mať v nedeľu otvorené alebo sú to dni ako Deň matiek alebo Deň otcov.
V Nemecku vo všeobecnosti je vo všetkých spolkových krajinách neprípustné, aby boli obchody otvorené počas nedieľ, sviatkov a na Vianoce. Výnimky platia pre určité druhy tovarov a skupiny obchodov. Predajne môžu byť otvorené z dôvodu výnimočných udalostí, ale aj tu je obmedzenie, nanajvýš počas štyroch nedieľ do roka. Obce sú z dôvodu trhov, jarmokov, miestnych sviatkov a podobných podujatí oprávnené povoliť otvorenie predajní nanajvýš, ako som povedala, počas štyroch nedieľ a sviatkov do roka. Takže miestne slávnosti, jarmoky, trhy a aj adventné nedele.
Takže vidíte, že naozaj vyspelé európske krajiny majú zatvorené obchody počas sviatkov aj nedieľ, aj nedieľ. V mnohých ostatných témach a otázkach sú nám tieto krajiny predkladané ako vzor. Ale nie v téme voľna počas nedele pre pracovníkov obchodu.
Preto si vás dovoľujem, vážení kolegovia a kolegyne, požiadať, aby ste pri hlasovaní o tomto legislatívnom návrhu nemysleli na seba ako spotrebiteľov, ako tí, ktorí majú voľno v nedeľu, ale aby ste mysleli na tie predavačky a predavačov, ktorí tiež chcú byť v nedeľu doma so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a tiež chcú využiť tento čas na relax. Stretávam sa s nimi, mne v tých obchodoch predavačky, ženy hovoria, že ako príplatok dostanú 10 eur za štyri hodiny práce, za dve hodiny práce, za tri hodiny práce, že im idú katastrofálne autobusové spoje do práce. Viac trávia na ceste, na cestovaní ako v tom obchode niektoré, ktoré sú 40, 30 km vzdialené od svojho pracoviska, pretože im idú veľmi zle spoje.
Tak vás opakovane prosím, žiadam, aby ste pri hlasovaní mysleli na tieto ženy, ktoré sú v obchodoch, na pracovníkov, a aby ste to nevideli iba ako zákaz, ale aby ste to videli ako voľno pre tých ostatných. Aby sme my boli tí, ktorí nevyužívajú iba rôzne výhody alebo nevyužívajú zo zákona to právo byť v sobotu a v nedeľu doma, ale aby sme to dopriali aj ostatným. Lebo aj my všetci potrebujeme byť v nedeľu, naozaj relaxovať, pretože dnes je práve piatok a už všetci sme tak isto veľmi unavení z práce.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Keďže sme už aj všetci unavení, tak by som to znova odľahčil tematickým vtipom. Viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Pondelok šestnásteho.
Viete a to naznačuje to, že ľudia majú radi víkend, majú radi nedeľu, je to úplne normálne. Je to tak v nás, môžme sa pozerať na určité zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a, samozrejme, tie sú normálne a prirodzené a je to tak stále v dejinách. Ale je tu kdesi čosi hlboko, nejaký náš pracovný rytmus a tá nedeľa je tu dostupná. Tu je návrh zákona, s ktorým môžme niečo urobiť.
Je nám jasné, že teraz sme možno tí, ktorí len roztáčame diskusiu. My sme s Ankou Verešovou, ako spomínala v úvode, 2. novembra na tlačovej konferencii vyzvali aj vládne strany, aby rokovali a aby na tom pracovali. A skutočne čosi sa pohlo a vlastne na tejto schôdzi sme prijali novelizáciu, ktorá dáva voľno v štátne sviatky, čo berieme, ako sme povedali, podporujeme, ale nerieši to ten problém, ktorý sme nastolili. A viem, že aj vo vládnych stranách alebo v koaličných stranách sú dokonca programové hodnoty, ktoré tieto strany chcú presadzovať, a verím, že sa nám to v tomto volebnom období podarí. Toto je náš príspevok do diskusie. Budeme o ňom hovoriť aj teda v utorok, budem mať za sebou skúsenosť, že čo je lepšie, že či pracovný týždeň alebo víkend. A tak sme začali túto tému pred nedeľou a skončíme ju po nedeli.
Takže ja vám ďakujem za to, že sme si mohli vypočuť také skvelé vystúpenie Anky Verešovej a prajem vám krásny víkend, zvlášť si vychutnajte voľnú nedeľu.

Ja len veľmi kratučko. V skutočnosti naozaj vo vyspelej Európe nie je záujem o prácu cez víkendy alebo o prácu v nedeľu. Vtedy sa viac ľudia zaujímajú o šport, o relax, o stretnutie s priateľmi, s rodinou a podobne. Takže kiež by boli naším vzorom v tomto smere štáty vyspelej Európy. Ide takmer o všetky krajiny severnej Európy. Berme si z nich príklad. Fíni, Dáni, Francúzi, Nemci, myslím, že toto by stálo za to. Nerozširujme naozaj u nás stále existujúcu pracujúcu chudobu. Ľudia, ktorí pracujú cez víkendy, nie sú bohatší. Bohužiaľ, nie sú bohatší. Robme s týmto niečo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Štrnásť hodín, prerušujem rokovanie do utorka do deviatej. A v utorok budeme pokračovať v rokovaní o deviatej, a to návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Prajem vám pekný víkend a peknú nedeľu.

(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno. Dôvodom skráteného legislatívneho konania je hrozba značných hospodárskych škôd vyplývajúcich zo skutočnosti, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach, ktorý má v hospodárstve a jeho regulácii nezastupiteľnú úlohu, nie je inštitucionálne plnohodnotne zabezpečený. Preto je potrebné inštitucionálne a procesne upraviť fungovanie úradu tak, aby sa zabránilo opakovaniu situácie zo začiatku tohto roka a aby nové pravidlá pre fungovanie úradu a pravidlá pre cenové konania boli prijaté v dostatočnom časovom predstihu pred termínom predkladania cenových návrhov regulovaných subjektov.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 504 z 29. marca 2017 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/12012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti tento návrh prerokoval a na svojej 25. schôdzi dňa 4. apríla 2017, uznesením č. 90 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno, prajem všetkým. Takže tento návrh na skrátené legislatívne konanie sme mali pred chvíľkou aj na výbore. Mali sme k tomu pomerne bohatú diskusiu. Inokedy teda tie zákony schvaľujeme alebo teda tieto návrhy prechádzajú pomerne rýchlo. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že si nemyslíme, že by naozaj bol nejaký dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Bohužiaľ, v poslednej dobe sme si zvykli na to, že budeme tie zákony ohýbať podľa našich potrieb. Koniec koncov na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania.
Ja si dovolím teda zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku 350/96 Z. z. v jeho poslednom znení, kde sa hovorí, že, v § 89 ods. 1, "skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní".
Pán minister odprezentoval niekoľko alebo dve konkrétne pripomienky, na základe ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných, pardon, k hrozbám pre štát, že by mohli vzniknúť značné škody, ale ja si nemyslím, že je to celkom tak, pretože, ako aj bolo na dnešnom výbore povedané a povedal to práve môj kolega Edo Heger, keď sa bavíme o novom predsedovi, tak my tu predsa máme dneska platný zákon o regulácii, ktorý umožňuje vymenovať tohto predsedu. Takže poznámky, ktoré padli práve na tom výbore, že by mohol napríklad predseda, pardon, zastupujúci predseda či podpredseda ochorieť, nie sú z tohto pohľadu nejakým spôsobom relevantné.
Takisto za relevantné nepovažujem to, že by sme my mali dneska nejakým spôsobom zrýchlene schvaľovať tento zákon, aby sme mali nové vedenie, nového predsedu, nové fungovanie tohto úradu práve kvôli cenovým konaniam, pretože cenové konania, ktoré prebiehali k jednotlivým cenovým rozhodnutiam, tak tie cenové rozhodnutia nemajú obmedzenú platnosť jedného roka.
Takisto z môjho pohľadu prečo by to nemohlo podliehať práve tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ešte pred tým, ako teda došlo k tomu, že by sme mohli mať nový zákon o ÚRSO, čo ja veľmi vítam, pretože naozaj ten zákon z môjho pohľadu je zlý. Koniec koncov vyčítala nám to už aj Európska komisia práve v tom poslednom Pilote, myslím, že to bolo z decembra roku 2016, kde namietala práve to oddelenie tej Regulačnej rady. Tak na základe tohto by určite k tej revízii toho zákona dôjsť malo, pretože tá smernica musí byť implementovaná správne. Ale viacero organizácií, viacero zástupcov spotrebiteľov podalo pripomienku, že by boli radi účastní takéhoto konania. Pochopiteľne túto možnosť majú aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale ja si pamätám prípady, kedy tá odborná verejnosť bola do toho, do tvorby zákona zaintervenovaná ešte pred tým, ako ten zákon prišiel do Národnej rady, a potom to MPK bolo už iba takou čerešničkou na torte. A ja si myslím, že tieto zákony sú jedny z najkvalitnejších.
Ak dneska budeme zase narýchlo schvaľovať nejaký zákon, ja netvrdím, že je zlý, k tomu sa dostaneme v tej druhej časti po tej 11.00 hodine, nerád by som, aby nastala naozaj tá situácia, ktorá tu trvá od toho januára. Takisto v podstate je tam tá, to riziko toho pridlhého legislatívneho procesu. To znamená, ak by sme dneska nejakým spôsobom neschválili ten zákon, ako ste spomínali, mohlo by sa to natiahnuť až do toho októbra, možnože platnosť by bola od novembra, ale ako som už spomenul, tie cenové konania alebo tie cenové rozhodnutia, ony nie sú limitované tým októbrom. Áno, môžu byť, môžu sa vydať nové na ďalší rok, ale štandardne môžu kľudne trvať aj dlhšie. Takže tam dôvod nie je.
No a potom vlastne opäť, ešte raz ten dôvod, my ten zákon v súčasnom znení tu máme od roku 2012. V roku 2012 ten zákon prešiel, bol vymenovaný pán Holjenčík, ktorý bol dovtedy iba nejakým zastupujúcim predsedom, pokiaľ si dobre pamätám. On v podstate už sedel na dvoch stoličkách, on bol iba zastupujúci a v tom 2012 bol vymenovaný za toho riadneho predsedu. Potom prišiel ten Pilot v 2015, v máji 2016 sme dali náš návrh zákona o regulácii, ktorý nebol vtedy žiadnym spôsobom pripomienkovaný. Nechcem ho tu nejak vyťahovať, vytiahli sme ho minulý týždeň, opätovne neprešiel. Ale som veľmi vďačný, že tentoraz tá podpora bola omnoho väčšia. Nebudem sa sporiť teraz, ktorý návrh je komplexnejší. Ja možnože iba poviem, že ten náš návrh bol podľa mňa alebo vytváral nezávislejšie prostredie pre ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Čiže z toho pohľadu podľa mňa nie je dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Nespĺňa to tie náležitosti, ktoré predpisuje rokovací poriadok na skrátené legislatívne konanie, a z tohto dôvodu toto skrátené legislatívne konanie nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pridávam sa k názoru pána poslanca Galeka a súhlasím s tým, že ak by tu bol úprimný záujem naozaj v rozumnom čase riešiť štruktúru regulačného úradu a veci s tým súvisiace, ten návrh zákona bol na stole minimálne dvakrát. Bol priestor ho riešiť, bol priestor ho možno v zmysle vašich predstáv v druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy upravovať. Ten záujem tu nebol. Potom sa musí riešiť takto narýchlo, takto v skrátenom konaní. Nemyslím si, že je dôvod na to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože som presvedčená, že napriek tomu, že hospodárske škody už vznikli tou situáciou, ktorá sa tu odohrala, tak neboli spôsobené tým, čo idete vy v návrhu zákona riešiť. Som presvedčená, že vznikli niečím úplne iným. A preto si myslím, že na toto skrátené legislatívne konanie nie je dôvod.
Na druhej strane ale musím oceniť, že to až nelámete cez koleno, že by ste to chceli na jednej schôdzi riešiť. To už by bolo naozaj asi príliš. Takže aspoň, aspoň v tom zrýchlenom takto netlačené cez koleno. Ďakujem veľmi pekne.