14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegovia, ja len kratučko chcem tiež nadviazať na to, čo povedal kolega Galek, a možno tak poukázať na pár súvislostí, ktoré tu nastali, aby sme naozaj sa vedeli, by som povedal, tak komplexne pozrieť na to, že či je dôvod na to, aby toto bolo prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že potrebujeme si trošku pozrieť aj tie súvislosti alebo vôbec čo sa dialo. Tuto kolega Galek veľmi dobre povedal, že vlastne tento model už dlhodobo sme videli alebo dlhšie vidíme, že tento model nie je dobrý, že nie je funkčný správne, že nám to vytkla aj Európska únia. Čiže tá požiadavka na tú zmenu tu už je dlhšie. Preto vlastne ten impulz na riešenie to novým zákonom už bol dávnejšie a mohol byť bez problémov vypracovaný tak, aby sa to stihlo do toho napríklad, povedzme, do toho 5. 3., kedy bol termín na predkladanie zákonov na túto schôdzu.
Druhá dôležitá vec, ktorú vidíme, je, že táto kríza vypukla začiatkom januára a videli sme teda, kde, tak ako povedala aj kolegyňa Kiššová, že tie škody vlastne už nastali, čo opäť dávalo dostatok času na to, minimálne mesiac február, ak by sme brali do úvahy to, že teda videli sme, že ten model nie je dobrý, vypukla nám kríza v januári, čo jasne poukázalo na to, že treba to riešiť. A viac-menej to, že to dneska dávame v skrátenom legislatívnom alebo že to vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je len následok toho, že sa tá práca nerobila dobre, že proste zanedbali, zanedbali, vláda zanedbala tento problém a teraz sa snaží toto dobehnúť. Takže toto podľa mňa je dôležité, aby sme si pomenovali aj z hľadiska tej inštitucionálnej roviny.
Druhá je tu personálna rovina a myslím si, že tá je tiež veľmi dôležitá. A to je práve, ako sme sa bavili o obsadení šéfa ÚRSO, že momentálne je možnosť, máme ten nástroj, ako môžme ho obsadiť a ide o to, či máme dobrého kandidáta. Ak máme dobrého kandidáta, tak nič nám nebráni, lebo totižto aj keď príde zmena legislatívna, tak opäť to budeme musieť obsadiť nejakým človekom. A teraz otázka je, nemáme ešte takého dobrého človeka, z ktorého chceme, aby bol šéf ÚRSO, a preto alebo aj preto, lebo nielen preto, ale aj preto potrebujeme získať viac času, aby sme ho našli? Ale opäť to sme mohli vidieť už v januári, keď vlastne táto kríza nastala a všetko sa to sypalo na pána Holjenčíka, že bude potrebné hľadať nového kvalitného človeka, ktorý bude vedieť zastávať túto funkciu. Takže či už bude zvolený takým alebo onakým spôsobom, určite tú funkciu obsadiť musíme. A tak ako dneska sme sa bavili aj na výbore, táto funkcia je obsadzovaná na sedem rokov, čiže je dôležité, aby to bol kvalitný človek. Ale ak ho už dnes máme a vieme o takom človeku, tak nám to nebráni, aby bol vymenovaný. Takže to je podľa mňa druhá dôležitá rovina o ktorej potrebujeme hovoriť, keď sa bavíme o skrátenom.
Z tohto a ešte ďalšiu vec, čo by som chcel k tomu povedať, je, že padol tu aj taký argument, alebo neviem, či to bolo priamo na výbore, ktorý sme teraz pred chvíľkou mali, že je tu riziko, ale nie, kolega Galek to povedal, že je tu riziko, áno, je tu to riziko, že by, povedzme, tento zákon mohol byť odkladaný a vracaný a podobne a tým pádom by sa to naťahovalo. Osobne si myslím, že ak by tento návrh bol dobrý a vieme sa na ňom zhodnúť celé plénum, aj opozícia, aj koalícia, tak neni dôvod, prečo by tento zákon nemal napredovať veľmi rýchle. Vieme sa potom baviť aj naozaj o nejakých kratších lehotách. Ale my vidíme, že tento model je pripravený z dielne vlády a celé vlastne si to ako keby, tento celý nezávislý orgán, ako by mal byť, si vláda teraz berie pod svoje krídla a tým pádom úplne stráca svoju nezávislosť. A, samozrejme, s takýmto niečím nemôžme súhlasiť a myslím si, že preto to ani nie je dobrý spôsob takto riešiť. A naozaj toto je tak dôležitý orgán, pri ktorom je podľa mňa taktiež dôležitá práve tá komunikácia aj s opozíciou, aby sa vytvoril vyvážený, vyvážený spôsob voľby tohto človeka a vôbec regulátora, ktorý má slúžiť ľuďom. Takže to len na záver, zhrnutie tých rovín inštitucionálnej, personálnej aj systémovej.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, podobne ako moji predrečníci považujem návrh na skrátené legislatívne konanie za nedostatočne odôvodnený a tie dôvody, ktoré sú tam uvádzané, nezodpovedajú podľa môjho názoru dôvodom, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skracovanie legislatívneho konania. Samotný fakt, že sa uvedie, že hrozia značné hospodárske škody, nie je zákonným dôvodom pre skrátenie legislatívneho konania a podľa môjho názoru by akýkoľvek návrh na skrátenie legislatívneho konania mal byť vysvetlený a dôkladne odôvodnený, čo v tomto prípade nenastalo.
Dovolím si zároveň poukázať na istý rozpor medzi návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa tvrdí, že hrozia značné hospodárske škody, a zároveň doložkou vplyvov, ktorá je, alebo doložkou zlučiteľnosti a doložkou vplyvov navrhovaného materiálu k samotnému návrhu zákona, kde sa tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie budú žiadne, vplyvy na služby pre občana budú žiadne. Tak buď ten, buď ten zákon bude mať nejaké pozitívne vplyvy, alebo potom nehrozia, nehrozia žiadne hospodárske škody, ani keby sa, ani keby sa nič nezmenilo. Pretože keby sa nič nezmenilo, tak by zrejme nenastali žiadne dôsledky, dopady na vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej.
Druhá vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že, a to už tiež myslím kolegyňa Kiššová povedala, že je pozitívne, aj ja to oceňujem, že skrátené legislatívne konanie nemusí znamenať to, že v jeden deň schválime skrátené legislatívne konanie, zároveň návrh zákona v prvom čítaní a na druhý alebo tretí deň schválime zákon v druhom a treťom čítaní, ale budeme to riešiť aj na ďalšej schôdzi, až na ďalšej schôdzi. To je pozitívne a myslím si, že v prípadoch, keď vláda pristupuje k skrátenému legislatívnemu konaniu a je to možné, tak by sa malo postupovať týmto spôsobom, nie spôsobom toho superskráteného legislatívneho konania. Len potom nie je celkom jasné, prečo v takomto prípade to nemohlo ísť riadnym legislatívnym konaním. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. júna. Keby sme išli riadnym legislatívnym konaním, tak ešte tu máme májovú schôdzu a júnovú. Ten zákon by pokojne mohol nadobudnúť účinnosť buď 1. júla, alebo dokonca ešte niekedy koncom júna, keby sa tam dala účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Čiže ten posun by bol maximálne pár týždňov. A tým, že sme sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak podľa môjho názoru sa zvyšuje riziko, že tento zákon môže byť vetovaný pánom prezidentom a teda tým pádom sa to aj tak natiahne až do toho júla a budeme definitívne schvaľovať to až na júnovej schôdzi. A nerozumiem tomu aj z hľadiska toho, že ten proces, ktorý sa týka regulačnej politiky a ktorý má byť nanovo, povedzme, že transparentnejším spôsobom upravený v tom návrhu zákona, aj tak nie je otázkou júna, júla či júla. A ako už kolegovia povedali, je tam dostatočný priestor na to, aby tá zmena sa premietla do zákona aj v prípade, že nebudeme postupovať skráteným legislatívnym konaním.
Zároveň si dovoľujem vyjadriť poľutovanie, že pán poslanec Jahnátek sa nestihol prihlásiť a pre prípad, že by sa mu to zmestilo do dvoch minút, tak môže na mňa zareagovať faktickou poznámkou.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Jahnátek. Nech sa páči, máte slovo.

Takže využil som výzvu, pán kolega, keď ste ma vyzvali, aby som teda vystúpil k diskusii. Páni, dáma, ktorí ste vystupovali v tejto diskusii, uvedomme si jednu vec, alebo poďme trošku do histórie, dozadu. Január, február ste kŕmili média netransparentnou situáciou na ÚRSO, zlými faktúrami a tak ďalej. Dôvod, aký bol? Zle nastavená vyhláška, podľa ktorej sa potom stanovovali ceny. Keby sme išli, toto bolo treba vyriešiť, tam je základ tej vyhlášky a vôbec transparentnosti celého procesu, keby sme išli riadnym procesom, už tento návrh, aby sa dostal do tejto schôdze, by musel byť 5. marca vypracovaný a nebol ešte ani v koalícii dohodnutý. Čiže preto bolo potrebné urobiť skrátené legislatívne konanie. To, čo pán Dostál povedal, že však to mohlo ísť v májovej a v júnovej schôdzi. Samozrejme, ale keby to pán prezident vrátil, ide to naspäť v septembrovej, a tam je ten kľúčový moment. Lebo vyhláška o regulácii musí byť do 30. 9. s definitívnou platnosťou uza-vre-tá a potom sa už nedá do nej vstúpiť. A práve táto novela zákona upravuje celý tento proces a dáva tam dokonca povinnosti ÚRSO, že musí urobiť aj ekonomický dopad.
Čiže, dámy, páni, tu nie je o nejaké politikárčenie alebo chytračenie, ale skutočné úprimné riešenie tejto situácie, aby sa nezopakovalo to, čo bolo pred rokom alebo na začiatku tohto roku. Čiže keď chceme chytiť termíny, aby sa nám situácia nezopakovala z tejto zimy, je nutné, aby sme aspoň na tejto schôdzi otvorili prvé čítanie a maximálne na ďalšej schôdzi ho dokončili. Čiže preto je potrebné, tento zrýchlený proces.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžte reagovať.

Pán poslanec Jahnátek, ja som už upozornil na to, že tým, že sa postupuje skráteným legislatívnym konaním, iba zvyšujeme riziko, že pán prezident bude mať dôvod vetovať tento návrh zákona, napríklad aj z dôvodu, že zasahuje do jeho doterajších právomocí a mení ich, čo, keby prebehol riadny legislatívny proces, tak som presvedčený, že by bol o dôvod menej.
No ale k tomu argumentu, že ak by to vetoval, tak by sa to posunulo až do septembra, tak nie je to pravda. Ak by sme zákon v prvom čítaní prerokovali na májovej schôdzi, tak júnová schôdza, kde by sme to mohli prerokovať a schváliť v druhom a treťom čítaní, začína 13. júna. Predpokladám, že keď na tom koalícii záleží, tak by sme to 13. júna prerokovali a schválili v druhom a treťom čítaní, a pán prezident by mal 15-dňovú lehotu potom, aby zákon buď podpísal, alebo prípadne vetoval, a ešte na tej istej schôdzi by sme mohli opätovne rokovať o prezidentom nepodpísanom návrhu zákona. Čiže bez ohľadu na rozhodnutie prezidenta bol tam dostatočný priestor, aby sme prerokovali návrh zákona v riadnom legislatívnom procese bez skracovania legislatívneho konania. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Takže hlasovať budeme samozrejme o jedenástej, až potom pristúpime k prvému čítaniu.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 454.
Prosím teraz pána poslanca Vašečku, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu Silviu Shahzad pre spravodajcov. Ďalší v poradí z písomne prihlásených poslancov je Ján Marosz, ktorý tu ale nie je. A ešte faktické boli? A nech sa páči, takže faktické. Pán poslanec Bernaťák? Nie. Pani poslankyňa Verešová? Nie. Takže pán poslanec Marosz tu nie je, stráca poradie.
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 454.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl.
Pre nás je dôležité jednak hovoriť o pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, teda telo človeka potrebuje odpočívať, a zároveň sme sa v našom návrhu snažili, zatiaľ sme to možno zdržiavali, túto diskusiu, vniesť do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Ešte pár rokov dozadu sme mali v Zákonníku práce pojem dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce. Dnes už ani toto nemáme a tým si myslíme, že je zúžená ochrana pracujúcich ľudí. Ako som hovorila, rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžeme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich.
Poviem vám jeden príbeh, ktorý som tu už raz hovorila, ale rada ho zopakujem, pretože si myslím, že má veľký zmysel takéto veci opakovať. Pred mnohými rokmi, bolo to ešte v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie v Anglicku, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem čoho všetkého preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Teda ich cieľ bolo mať vyššiu produktivitu práce. Povedali si, že zamestnancom budú dávať voľno nie každých 7 dní, tak ako to bolo bežne zaužívané, alebo 6. deň a 7. voľný, ale skúsia to predĺžiť na 10 dní. To znamená, že chceli nastaviť pracovný cyklus na pravidelnosť na každý desiaty deň, deň voľna. Veď mysleli si, že čo by to malo urobiť? Ľudia budú viac pracovať a to znamená, malo by im to priniesť, teda tým zamestnávateľom, väčšie benefity. Ale predpokladali nesprávne, predpokladali nesprávne, že s organizmom ľudí sa nič neudeje. Po čase na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená, nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobne aj príčinou smrti z preťaženia týchto zamestnancov.
Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku k lepšiemu. Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto je už naozaj prekonané, ale najmä kedy oddychovať. Určite sa nechceme vtláčať niekomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca, a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu aj takí majstri, ktorí povedia, že to je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu, verím, že väčšina spoločností je nastavená na rovnaký čas oddychu.
Pripomeniem ešte zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude schránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu a mám na mysli teraz rozšírený Zákonník práce z dielne vládnych poslancov, beriem to naozaj ako začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená, nepracovných nedieľ a budem, možno nie až tak nahlas, ale stále sa snažiť o to, aby sme mali nedele v čo najväčšej možnej miere voľné. Teraz nehovorím samozrejme o povolaniach, ktoré si z princípu, u ktorých je v princípe nutná práca cez víkendy, alebo aj nočná práca. Reguláciu, ktorú by sme radi zaviedli našou novelou, sa týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz o voľnej nedeli, kratučko povedala, že nám predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných smenách a vo výrobných činnostiach. A preto ako veľmi dôležité beriem, že do Zákonníka práce je potrebné vniesť aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu a práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu, a pripomeniem, že existujú už aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena, si myslím, nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícií svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj žien, ktoré pracujú práve v maloobchode. Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj keď s novelou, ktorá bola prijatá už v našom pléne ohľadom voľna v štátne sviatky, súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej a prijatím novely, ktorú dnes predkladáme, obmedzíme aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím si, že stále je dostatok priestoru aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané, a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Dovoľte mi zopár príkladov z okolitých krajín, z krajín Európskej únie. Zdá sa, podľa toho, čo vám prečítam, sami uvidíte, že vyspelejšia časť Európy vôbec nerieši problém, že či mať obchody otvorené alebo zatvorené. Väčšina krajín, severných krajín alebo vyspelých krajín Európskej únie už sú s týmito problémami vysporiadané. Napríklad Belgicko, počas sviatkov sú obchody a banky zvyčajne zatvorené. Pomerne zložité pravidlá upravujú ich otváracie doby v nedeľu. Umožňujú totiž zamestnávanie predavačov len po šesť nedieľ v roku. Na majiteľoch podnikov je, pre ktoré nedele sa rozhodnú. Väčšinou tak robia po dohode s ďalšími obchodníkmi či s radnicou. Najčastejšie mávajú v nedeľu otvorené pred Vianocami, medzi sviatkami či na začiatku zliav. Výnimkou sú turisticky atraktívne a pobrežné oblasti, kde môžu radnice nedeľný predaj povoliť, rovnako ako konanie trhov a podobne. Vo Francúzsku obchody sú zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako 6 dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa. Výnimku majú len malé prevádzkarne v turistických zónach stanových miestnymi prefektúrami, alebo napríklad na staniciach. Potravinárske obchody môžu predávať v nedeľu dopoludnia. Zamestnanci musia ale mať náhradné voľno a v nedeľu môžu slúžiť len každý druhý týždeň. Ich služba musí byť dobrovoľná, potvrdená podpisom. V Maďarsku, vieme, že nedávno zrušili platnosť zákona, ktorý zakazoval prácu v nedeľu, ale povedzme si otvorene, že na rozdiel od Slovenska, kde patríme medzi rekordérov v nedeľnej práci, Maďarsko bolo, je jednou z krajín, kde tá nedeľná práca naozaj je vo veľmi nízkom meradle. V Maďarsku je, myslím, že okolo 6 % tvorí nedeľná práca, kdežto na Slovensku cez 20 percent.
Rovnako mi dovoľte ešte povedať, že Parlamentný inštitút nám poslal ešte materiály, ktoré vypracoval na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Európskej únie v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu. Dotazovali 19 krajín Európskej únie. Odpovede alebo teda odpovede prišli z devätnástich krajín – z Belgicka, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Z týchto devätnástich krajín bolo 8 krajín bez regulácie, to znamená, z tých, ktorí poslali svoje vyjadrenia, 11 krajín ju nejakým spôsobom regulujú o nedeľný predaj. Je veľmi zaujímavým, že ak by ste si pozreli prehľad v tejto tabuľke, tak zistíte, že naozaj vyspelá časť Európy, by sme mohli jednoznačne povedať, že tam sú vysporiadaní s prácou v nedeľu rôznymi spôsobmi. Ide o to, že aj v krajinách, ktoré majú jednoznačný zákaz práce v nedeľu, vždy existuje nejaká možnosť, ja neviem, na samospráve, územných samosprávach alebo miestnych samosprávach, ktorá vie tento úplný zákaz obmedziť, ak existujú alebo, ja neviem, ak sa organizujú rôzne festivaly alebo nejaké iné spoločenské udalosti.
Takže možno na záver, nebuďme veľmi malicherní a umožnime aj zamestnancom, najmä ženám, ktoré pracujú v maloobchode, viac času stráveného s rodinou, so svojimi deťmi, so svojimi priateľmi, pripojme sa naozaj k západnej časti Európskej únie, k vyspelej časti Európske únie, ktorá s týmto vôbec nemá problém. A preto si myslím, že vôbec neobstojí ani argument, že nemáme sa pchať ľuďom do toho, akým spôsobom fungujú, pretože je evidentné aj z rôznych, aj sociologických štúdií, že práve pravidelný oddych má veľký vplyv na kvalitu práce, na efektivitu v práci, na lepšiu náladu zamestnancov a podobne.
Takže len taká výzva na záver. Snažme sa sceľovať rodiny. Je jedno, že či má dieťa alebo teda vôbec nie je jedno, či má dieťa voľnú sobotu, nedeľu a rodič v stredu alebo vo štvrtok, malo by nám záležať na tom, aby rodiny alebo členovia rodiny mohli tráviť čas spoločne. Pripojme sa teda k vyspelej časti Európy!
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kéry.