14. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva pán Drucker.
Pán podpredseda Národnej rady, som pripravený v stanovenom termíne odpovedať na otázky poslancov Národnej rady.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Posledné predikcie vývoja hrubého domáceho produktu, zamestnanosti a hospodárskeho rastu celkovo naznačujú, že v nasledujúcich dvoch rokoch bude pretrvávať pomerne významná investičná aktivita tak, ako sme jej svedkami aj v súčasnosti. Je potešiteľné, že medzi investičných ťahúňov našej ekonomiky a hospodárstva sa budú podľa prognóz Európskej komisie a Národnej banky Slovenska v najbližších rokoch radiť najmä súkromné investície s predpokladom ich ďalšieho rastu do budúcnosti.
Myslím si, že nepoviem nič zvláštne, ak zopakujem, že dlhodobo patríme k atraktívnym lokalitám investorov pre umiestnenie svojich investícií. Potvrdzuje to niekoľko trendov, a to predovšetkým stály záujem nových investorov, expanzia už etablovaných investorov, ale i zvyšovanie vnútornej kvality prichádzajúcich investícií.
Vláda má dnes podľa údajov ministerstva hospodárstva rozpracovaných približne 100 nových potenciálnych investícií, ktoré by mohli vytvoriť do 30-tisíc nových pracovných miest. Celkovo ide o investície v hodnote viac ako 2,5 miliardy eur. Z tých najvýznamnejších, na ktoré sa pýtate, spomeniem najmä potvrdenú investíciu spoločnosti Amazon do vybudovania centra strategických služieb v Seredi, ktorej spustenie bude verejne ohlásené začiatkom mája tohto roku a ktoré v najbližšom čase vytvorí viac ako 1 000 pracovných miest.
Nemusím taktiež osobitne pripomínať, že nitriansky projekt Jaguar Land Rover pred pár dňami získal ocenenie svetovej asociácie agentúr na podporu investícií v Dubaji pre najlepší investičný projekt v regióne strednej a východnej Európy. Tento závod priamo vytvorí takmer 3 000 pracovných miest avšak naviaže na seba ďalších 6 000 v dodávateľskej sieti. Bez bližšej špecifikácie konkrétnych investorov v tejto súvislosti veľmi intenzívne pracujeme na komunikácii s novými dodávateľmi Jaguaru, ktorých investície sa dajú očakávať ešte v tomto roku.
Osobne ma však veľmi teší aj iný pozorovateľný trend v investíciách na Slovensku, ktorým je zvyšovanie vnútornej kvality investícií. Nebývalý rozmach súkromných investícií do technologických centier a centier strategických služieb je priamym predpokladom toho, aby sme raz a na vždy prestali o Slovensku hovoriť ako o akejsi montážnej dielni, čoho dôkazom sú pripravované investície v Prešove, v Žiari nad Hronom, v Spišskej Novej Vsi, či v okolí Košíc. Tu si musíme taktiež uvedomiť, že príchod nových investícií, ktoré sú diametrálne rozdielne oproti bežným montážnym činnostiam tak, ako sme ich poznali v predchádzajúcom desaťročí, Slovensko stavajú pred neľahkú úlohu účinnej a dynamickej transformácie nášho vzdelávacieho systému smerom k zvyšovaniu počtu a kvality absolventov s technickým vzdelaním.
Musím povedať, že súčasná aj predchádzajúca vláda trvalo kladie dôraz na to, aby investície zahraničných spoločností na Slovensku prinášali svoje ovocie aj po stránke podpory menej rozvinutých okresov a tak isto aj na to, aby sme úmerne k ich podpore podporovali aj investície slovenských podnikateľov. Posledným príkladom je minulotýždňové spustenie výroby závodu na lisovanie hliníkových dielcov skupiny Matador, ktorý priamo aj nepriamo vytvorí niekoľko stoviek pracovných miest. Potvrdzuje sa taktiež úspech konceptu podpory najmenej rozvinutých okresov a dnes evidujeme takmer 30 potenciálnych investícií smerujúcich do najmenej rozvinutých okresov, ktoré by mohli vytvoriť takmer 5 000 nových pracovných miest. Podpora najmenej rozvinutých okresov patrí medzi priority tejto vlády a v tejto ambícii budeme naďalej pokračovať. Pripomínam však, že stojíme pred najväčšou výzvou, a to je výzva absolútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj výzva, že tu máme pomerne veľa ľudí, ktorí jednoducho odmietajú prijímať pracovné ponuky, ktoré dostávajú. Tejto výzvy sme si vedomí a myslím si, že v krátkom čase predstavíme tak Národnej rade, ako aj celému Slovensku niekoľko zaujímavých návrhov, ako zabezpečovať túto kvalifikovanú pracovnú silu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, dámy a páni, dôvodom mojej cesty do Nemecka bolo 25. výročie podpisu zmluvy o dobrom susedstve medzi Nemeckom a vtedajšou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Je treba oceniť, že v tom čase v roku 1992, kedy sa Nemecko vysporiadavalo s dôsledkami zjednotenia, bola veľká ambícia tejto krajiny podporiť európsku orientáciu prípadných adeptov o členstvo v Európskej únii a v tomto duchu sme cítili podporu od Nemecka aj my a dostalo sa nám jej v roku 2004.
Toto stretnutie samozrejme nebolo len formálne a oslavné, naopak, hovorili sme o mnohých mimoriadne dôležitých trendoch, pokiaľ ide o región, v ktorom sa nachádza Slovensko. Predovšetkým som dohodol so spolkovou kancelárkou, že v niektorých oblastiach medzi Slovenskom a Nemeckom začne tzv. štrukturálny dialóg, teda obrovská masa komunikácie, ktorá prebieha medzi Slovenskom a Nemeckom, dostane určitú kvalitu a chceme začať v dvoch rezortoch, a to je rezort koordinujúci zahraničnú politiku a potom rezort ministerstva vnútra, pretože téma bezpečnosti dnes absolútne dominuje.
Čo ale je podstatne dôležitejšie, je, že tri krajiny - Nemecko, Česko a Slovensko predstavujú významné priemyselné jadro v Európe. A práve tu sme dostali ponuku od Nemecka, aby sme si spoločne naplánovali na najbližšie obdobie, aké formy spolupráce v oblasti priemyslu môžeme pripraviť, pretože je to predovšetkým automobilový priemysel, ktorý nás spája. Je to výzva, na ktorú budú reagovať v krátkom čase ministri hospodárstva, zamestnávateľské zväzy, ako aj vedecké a inovatívne inštitúcie, pretože je to výzva, ktorá môže určiť budúcnosť Slovenska na ďalších 20, možno až 30 rokov.
Dôležitou témou bola aj diskusia o budúcnosti Európskej únie. Znovu chcem pripomenúť každému na Slovensku, aká je dôležitá politická stabilita a aké je dôležité, že máme dobré ekonomické výsledky a že máme finančné, verejné financie absolútne pod kontrolou. Nemôžem totiž vylúčiť, že okrem dvoch rýchlostí, ktoré dnes v Európskej únii máme, teda krajiny, ktoré majú euro a krajiny, ktoré euro nemajú, môže prísť tretia rýchlosť dnes v podobe mechanizmu tzv. posilnenej spolupráce. Tento mechanizmus môže stavať niektoré členské krajiny pred také úlohy, že ich nemusí jednoducho takáto krajina zvládnuť.
Ja by som preto chcel požiadať každého v tejto krajine, aby sme nešpekulovali o tom, kde je miesto Slovenska v budúcnosti v Európskej únii. Slovensko je náš životný priestor, Slovensko je krajina, ktorá pri akýchkoľvek okolnostiach musí zostať v jadre európskej integrácie. Osemdesiatpäť percent našej produkcie ide na trhy Európskej únie. Sme krajina, ktorá má šiestu najotvorenejšiu ekonomiku na svete. Dosiahli sme najvyššiu možnú mieru integrácie, sme v Schengene a sme v eurozóne a bola by obrovská chyba, ako navrhujú niektorí politici na Slovensku, zaradiť spiatočku.
Pretože doterajšie členstvo Slovenska v Únii bolo pre nás prospešné, je to náš životný priestor a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme si tento životný priestor aj uchránili a ja verím, že aj dôveryhodnosť, ktorú Slovensko získalo počas predsedníctva, nám v tomto môže pomôcť.
Chcem pripomenúť všetkým médiám, ktoré to neuverejnili, a viem, prečo to neuverejnili, čo povedala spolková kancelárka Merkelová na slovenské predsedníctvo, keď skonštatovala, že Slovensko previedlo Európsku úniu v ťažkých časoch, v ťažkých vodách, čo považujem za vyhodnotenie slovenského predsedníctva ako vyhodnotenie, ktoré potvrdzuje, že sme túto mimoriadne vážnu úlohu zvládli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, ďakujem za vašu otázku, ale chcem vám pripomenúť, že máte krátku pamäť. Je napríklad generálna prokuratúra nezávislá inštitúcia? Je. Je to dokonca inštitúcia, ktorá má právo prijímať vážne rozhodnutia. Keď bol generálny prokurátor pán Trnka, tak ste všetci kričali, že treba generálneho prokurátora vymeniť, lebo ste na to mali možnosť, v Národnej rade Slovenskej republiky sa tu totiž takéto rozhodnutie prijímalo. Tak prečo vyčítate predsedovi vlády a predsedovi politickej strany, ktorá má najviac poslancov v Národnej rade, ktorí budú hlasovať o chvíľku o riaditeľovi RTVS, že máme inú predstavu o vedení RTVS? To nie je žiadne šliapanie po zákone. Evidentne sa vám páči vysielanie Slovenskej televízie a rozhlasu, lebo je čisto opozično ladené. My máme na to iný názor jednoducho a keďže tu bude demokratická voľba, je to veľmi korektné a čestné a ja to budem hovoriť dopredu a veľmi jasne, ja si myslím, že súčasné vedenie RTVS nezvládlo verejnoprávnosť.
Jedna vec je zdvíhanie sledovanosti, to je samozrejme chvályhodné, ale ja si myslím, že verejnoprávna televízia by si mala predovšetkým strážiť verejnoprávnosť a nie sledovanosť. A my si nespomíname na prípad pána poslanca Grendela z opozície, ktorý esemeskami riadil dokonca vysokých predstaviteľov RTVS. Nepamätáte sa na nejapné útoky redaktorov Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu na predstaviteľov vlády, na správanie sa moderátorov konkrétnych diskusných relácií v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii? My si to všetko pamätáme. Preto ak dovolíte, ak sú tu demokratické voľby a budú tu, dúfam, demokratické voľby a ideme my voliť, tak snáď sa má právo rozhodnúť poslanecký klub SMER-u, či podporí terajšieho riaditeľa, alebo podporí niekoho iného. Ja ako predseda politickej strany SMER budem dávať jasné pokyny poslancom Národnej rady, aby došlo k zmene na čele RTVS.
Dodám ešte aj to (potlesk), že situácia v slovenských médiách je neuveriteľne pokrivená. Dokonca si dovolím konštatovanie, že pokiaľ ide o mediálnu oblasť, je natoľko pokrivená, že znemožňuje demokratickú politickú súťaž. Všetko, čo robíme my pozitívne, je zatajované a absolútne sa o tom neposkytujú žiadne informácie. Akonáhle sa stane hoc aká malá drobnosť, tak sa z toho robia obrovské škandály, opakujem, obrovské škandály.
Miroslav Lajčák ako minister zahraničných vecí sa rozhodol, že chce kvalitné predsedníctvo, dobrú reprezentáciu Slovenska a takmer ste ho odvolávali a urobili ste aféru v súvislosti s tým, ako MZV organizovalo predsedníctvo. Ale to, že pán prezident prelietal milión eur, že lieta z Popradu do Košíc, pán poslanec, ešte raz, viete si to predstaviť? Lietadlo letí z Bratislavy prázdne do Popradu, tam si pán prezident nastúpi do lietadla a preskočí si do Košíc, napríklad na tenisový turnaj. Potom sa z Košíc vráti naspäť do Popradu, 100 kilometrov vo vzduchu a potom lietadlo letí prázdne z Popradu do Košíc. Toto je v poriadku. Všetky médiá kryjú pána prezidenta, že v podstate to je úplne normálne, lebo on je 24 hodín prezidentom. A ja som predsedom vlády 12 hodín denne alebo 24 hodín denne?
Preto opakujem ešte raz, musíme vrátiť mediálny priestor do objektívneho prostredia, pretože na jednej strane sa kryjú prešľapy, totálne prešľapy, na druhej strane sa kryjú akékoľvek veci, ktoré by sa v inej krajine jednoducho nedokázali pokryť.
Pán poslanec, mňa uráža, ak medzi nami sedí poslanec, opakujem ešte raz, uráža, ktorý preukázateľne s mafiánmi chodil na dovolenky, ktorý preukázateľne obchodoval s drogami a ktorý chcel vyšukať 15-ročné dievča. Mňa to uráža. (Šum v sále.)
A teraz médiá, a to chcem teda povedať, a toto sú médiá, ktoré to pokrývajú. Keby to urobil ktorýkoľvek z našich ľudí, tak ho popravíte v priamom prenose. Musíme vrátiť mediálny priestor do prostredia, kde budeme môcť viesť demokratický politický súboj. Bohužiaľ, takýto priestor dnes v slovenských médiách nie je.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Slovenská republika prejavila záujem o presunutie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Za týmto účelom sme aj zriadili medzirezortnú koordinačnú skupinu, ktorým hlavným gestorom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci aj s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Prvé stretnutie tejto medzirezortnej koordinačnej skupiny sa uskutočnilo 27. februára tohto roku a pod vedením mojej štátnej tajomníčky pani Andrey Kálavskej. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia všetkých dotknutých rezortov, ktoré môžu poskytnúť akékoľvek relevantné informácie pre potreby vypracovania návrhu ponuky Slovenskej republiky o uchádzanie sa o presídlenie Európskej liekovej agentúry z Londýna na Slovensko. Výsledkom prvého zasadnutia tejto pracovnej skupiny pre presídlenie Európskej liekovej agentúry bola dohoda o úzkej spolupráci medzi všetkými dotknutými rezortmi v podobe výmeny informácií súvisiace s presunom. Predstavitelia rezortu zdravotníctva tak isto iniciovali osobné stretnutie s riaditeľom Európskej liekovej agentúry, na základe ktorého sme získali v rámci rezortu dostačujúce dokumenty obsahujúce konkrétne kritériá, ktoré by sa mali podľa predstaviteľov Európskej liekovej agentúry splniť na to, aby sa táto agentúra mohla presťahovať.
Aktuálne tieto kritériá spracuvávame, v priebehu tohto týždňa ich rozpošleme všetkým rezortom na vypracovanie daných kritérií, ktoré spadajú pod jednotlivé rezorty. Predovšetkým idú otázka vzdelávania, sociálneho zabezpečenia zamestnancov liekovej agentúry na rozdiel od tých väčších investícií, ktoré tu boli aj v podobe automobiliek, v tomto prípade ide o väčší počet kmeňových zamestnancov, ktorí by sa sem presúvali až do úrovne tisíc. To znamená, je potrebné im zabezpečiť všetky adekvátne sociálne služby aj vrátane vzdelávania.
Na budúci týždeň... Ešte, ešte k tomu, k tým kritériám, pardon. Predmetné kritériá sú ale zatiaľ neoficiálne, my stále čakáme na oficiálne zverejnenie kritérií zo strany Európskej komisie. Na budúci týždeň je naplánované stretnutie ďalšie tejto koordinačnej skupiny, na ktorej sa dohodneme, či budeme predkladať samostatný materiál na rokovanie vlády, alebo pridáme iba doplňujúcu informáciu, súčasťou materiálu, ktorý predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí k príprave Slovenskej republiky na rokovanie o Brexite na 26. apríla.
Dvadsiateho deviateho apríla sa uskutoční summit Európskej únie, dvadsať sedmičky, kde Slovenská republika plánuje začať komunikáciu v prospech našej kandidatúry. Predpokladá sa, že zverejnené kritériá zo strany Európskej komisie budú prísne, ale napriek tomu Slovenská republika je odhodlaná a má ambíciu splniť tieto kritériá potrebné na získanie Európskej liekovej agentúry.
Ťažiskovým bodom ponuky budú závery Európskej rady z rokov 2003 a 2008, podľa ktorých by sa mali sídla budúcich úradov alebo agentúr v prvom rade nachádzať v členských štátoch, ktoré k Európskej únii pristúpili až v roku 2004 alebo neskôr, pričom náležitú prednosť by mali dostať tie členské štáty, v ktorých ešte žiadny úrad ani agentúra Európskej únie nesídli. Slovenská republika je jedna z piatich takýchto krajín, v ktorej sa nenachádza žiadna európska agentúra, navyše spomedzi týchto piatich krajín vychádza Slovensko ako ekonomicky najsilnejšia krajina. Slovenská republika sa navyše nachádza v bezpečnom prostredí, je členom eurozóny, je schengenského priestoru, disponuje vysokou vzdelanou pracovnou silou, čo sú ďalšie argumenty v prospech našej kandidatúry o presídlenie Európskej liekovej agentúry.
Napriek tomu vedenie Európskej liekovej agentúry sa vyjadrilo, že by preferovalo krajinu, ktorá už má skúsenosti s niektorou z európskych agentúr. My veríme, že podstatné bude pracovať aj na úrovni partnerov, to znamená, prostredníctvom rezortu zahraničných vecí presviedčať aj ostatných lídrov.
Ak sa bavíme o časovom horizonte, hovoríme zhruba o dvoch rokoch, dokedy je potrebné zabezpečiť všetky príslušné náležitosti. A okrem toho Slovenská republika sleduje situáciu aj v ostatných krajinách, ktoré prejavili záujem o získanie Európskej liekovej agentúry. Máme dosť informácií prostredníctvom partnerov z rezortu zahraničných vecí a jednotlivých ambasád, ktoré krajiny majú v akom štádiu rozpracované zhruba tieto, tieto materiály. Silným adeptom je Rakúsko, adeptom je aj Dánsko, tu si myslíme ale, že vzhľadom na to, že tam je aj Svetová zdravotnícka organizácia, budú možno slabším adeptom.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Ja len jedna krátka doplňujúca otázka, či si vy osobne viete predstaviť, že by takáto agentúra nemusela sídliť len v Bratislave, ale v prípade aj v niektorom z regiónov Slovenskej republiky.

Môžeme to posudzovať. Môj osobný na teraz pohľad je, že by to bolo náročnejšie, tá infraštruktúra, ktorú si to vyžaduje, najmä teda pre tie doplňujúce zložky, pretože takáto lieková agentúra pritiahne strašne veľa ďalších partnerov. Vyžaduje si to dostupnosť aj dostatočne dobrú, medzinárodného letiska a dobrých spojení v rámci Európy. To je jeden bod.
A druhý, ten najväčší problém ja vnímam práve v tej otázke napríklad bilingválneho vzdelávania, pretože tisíce zamestnancom, majú svoje rodiny, ktorí veľmi, jeden z tých kritérií a tých akcentov je práve na otázku práve vzdelávania a zázemia pre tieto rodiny. Hovorím na rozdiel povedzme od tých veľkých investícií, ktoré sa realizovali, ten počet cudzincov, ktorý by prišiel na Slovensko, je niekoľko desať, stonásobne väčší, ako to bolo v prípade povedzme automobiliek.

Vážený pán poslanec, v mene ministra pána Érseka ďakujem pekne za otázku. Dodatok k zmluve so spoločnosťou RegioJet bol podpísaný dňa 8. 3. 2017 a alternatívne súpravy boli nasadené od 10. 3. 2017, takže je ešte krátke obdobie na definitívne zhodnotenie vykonaných opatrení. Faktom však je, že najkritickejším vlakom bol vlak OS 4308 ráno do Bratislavy, hlavnej stanice s príchodom o 7.20 hod. V minulom cestovnom poriadku boli na daný vlak nasadzované dve súpravy Bombardier Talent s kapacitou 320 miest na sedenie. V súčasnej dobe je na daný vlak nasadzovaná súprava zložená z troch jednotiek radu DB 628 s celkovou kapacitou miest na sedenie 432, čo znamená nárast kapacity o jednu štvrtinu. Osobne som sa bol previesť, nie ja, ale pán Érsek, s týmito novými jednotkami. Aj na základe rozhovorov s cestujúcimi som presvedčený, že súčasné riešenie je z dnešného pohľadu dostatočné.
Samozrejme, ak by sa ukázalo, že záujem o tieto vlaky dlhodobo prevyšuje kapacity, budeme hľadať riešenie, ako tento problém vyriešiť. Ale celkovo z 56 vlakov vypracovaných v oboch smeroch v pracovnom dni je už dnes až 21 radených s dvojenými alebo inak posilnenými súpravami. Vlaky REX 1771 a REX 1774 sú dočasne radené s rušňom s prívesnými vozňami klasickej stavby. V minulom cestovnom poriadku bolo z počtu 56 vlakov v pracovných dňoch zdvojovaných len 16. Aj to svedčí o tom, že ministerstvo dopravy má záujem na tom, aby cestujúci aj na tejto trati mohli cestovať kultúrne s primeranou kvalitou poskytovaných služieb zo strany dopravcu. Samozrejme ministerstvo dopravy si bude realizovať prieskumy dodržiavania riadenia vlakov a stav ich obsadenosti a v prípade, že dopyt cestujúcich bude prevažovať nad dostupnou kapacitou, prijmeme príslušné opatrenia na zvládnutie tohto dopytu.
Skončil som.

... pekne. Nemám záujem o doplňujúcu otázku, ale chcel by som veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi Sólymosovi a samozrejme, odkážte aj pánovi ministrovi Érsekovi, že aj jemu veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, očakávame, že rozhodnutie o schválení alebo neschválení žiadosti v súvislosti s výzvou na podopatrenie 61, to znamená podpora na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020 bude poskytovateľ Platobná agentúra vydávať ešte tento mesiac po pozitívnej alebo negatívnej správe. Ak bude pozitívna, okamžite sa začnú podpisovať zmluvy s mladými farmármi. Predmetná výzva, na predmetnú výzvu bolo alokovaných 25 mil. eur, ale vzhľadom na veľké množstvo žiadostí, ktoré prišlo na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak sme dohodli s Asociáciou mladých farmárov a alokovali sme pri druhej modifikácii, ktoré sme dohodli v Bruseli, ďalších 18 plus 5 zo starej výzvy, čiže ešte ďalších 23 miliónov, ale tam predpokladáme, že tú ďalšiu výzvu pre mladých farmárov budeme na úvod roka 2018 dávať ešte. Čiže táto výzva v objeme 18, teda 25 miliónov tento mesiac, hneď sa budú podpisovať zmluvy a ďalšia výzva, kde sa nám podarilo presunúť v rámci PRV-čka nejaké peniaze, 18 plus 5, 23, budú, začiatkom budúceho roka vypíšeme. Stačí takto? Myslím, že celkom pozitívna správa už pre mladých farmárov.