14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Sekundu. Ďakujem pekne. Takže dovolím si vo svojom príspevku podotknúť alebo pripomenúť, že na tento návrh zákona som pomerne obšírne reagovala už v rozprave k prvému čítaniu, kde som upozornila na to, ako Slovensko vyzerá v skutočnosti s prípravou eurofondov. Škoda, že ste tu, pán Pellegrini, vtedy neboli. Ale myslím, že napriek tomu viete, že na totálnu nepripravenosť ako po obsahovej, tak aj formálnej stránke upozorňujem dlho a veľmi konkrétne, či už ako členka monitorovacieho výboru pre IROP alebo neskôr aj ako poslankyňa Národnej rady. Ale nie som zďaleka sama, ktorá zúfalý stav s eurofondami vníma a ktorá si ho všíma. Nechcem sa príliš opakovať, ale konkrétne som napríklad uviedla príklad toho, že pýšiť sa tým, ako zavedenie dvojkolovosti nejako dramaticky zvýši transparentnosť alebo spravodlivosť rozdeľovania eurofondov, nemá opodstatnenie podľa mňa, lebo vieme, že sme už v situácii, kde sa tento postup dá uplatniť už len v mizivom percente projektov. Ide o zopár materských škôlok, možno komunitných centier, nejakých sociálnych projektov, ale tie karty pre tie naozaj veľké projekty naprieč jednotlivými operačnými programami, tie už boli rozdané inak a zaviesť dvojkolovosť tam jednoducho už nie je možné.
Ja som vlastne už pri vašom nástupe do funkcie koordinátora pre eurofondy vyjadrila určité obavy, ak sa pamätáte, že vy už vlastne nastupujete do príliš rozbehnutého vlaku. Nikto, ktorí pozorne sledujeme prípravu na eurofondy, v podstate vášmu nejakému kľúčovému prínosu pre nejaký kľúčový zvrat v nastavení eurofondov neverí, a bežnému človeku sa možno z vašich mediálnych vystúpení môže zdať, že sa niečo zmení, ale verte, že je tu množstvo ľudí zo samosprávy, krajských miest, vyšších územných celkov, obcí, miestnych akčných skupín, záujmových združení a tak ďalej, ktorých jednoducho žiadne nejaké vzlietne reči ani gestá o transparentnosti príliš nepresvedčia. Takže dnes, keď už je jasné, pre aký typ prijímateľov a projektov sú eurofondy primárne predurčené, a nie sú to len agrodotácie, o ktorých tu hovoril kolega Dostál, tak počuť vlastne také slová o nejakom zjednodušení byrokracie a ďalších snahách o nejaké rýchle a efektívne čerpanie mi príde pomerne nedôveryhodné.
Takže vravím, zo svojej pozície môžete, bohužiaľ, meniť len veci kozmeticky, ale tá obludná podstata čerpania eurofondov na Slovensku zostane rovnaká. Opakujem, karty sú už dávno rozdané. Programové obdobie 2014 až 2020, povedzme si rovno, preferuje národné projekty, rôzne štátne rozpočtové organizácie budú podávať, resp. podávajú nezmyselné projekty, lebo našou prvoradou úlohou nie je čerpať zmysluplne, ale čerpať. Čerpať, to je mantra, ktorej sa držíte aj vy vo svojej dôvodovej správe, a možnože aj plniť sľuby, ktoré vláda dala nejakým veľkým nadnárodným korporáciám a z rozpočtu ich nedokáže vykryť, tak si možno chce pomôcť eurofondami. Pozrime si nastavenie Operačného programu Kvalita životného prostredia a porovnajme s nejakými záväzkami z memoranda pre U.S. Steel, alebo oblasť tepelného hospodárstva a tak ďalej, kde sú proste eurofondy určené niektorým vybraným štátnym firmám.
Takže to slovo čerpanie, to je asi ten základ, o čom nám v eurofondoch najmä ide. Ale jeden príklad za všetky, aby som bola aj konkrétna. Program rozvoja vidieka. Z opatrenia na prevenciu proti požiarom, kde bolo na celé obdobie vyčlenených 30 mil. eur, sa schválil projekt Lesom Slovenskej republiky za temer 22 mil. eur. Je to na nákup nejakých kamier, päťdesiatich stacionárnych kamier v Nízkych a Vysokých Tatrách, myslím za nejakých 16 mil. eur, v Bielych Karpatoch za takmer 7 mil. eur. Tie kamery majú monitorovať územie, napríklad aj Liptovskú Maru, neviem, či sa tam má ťažiť ropa a hrozí jej nejaké prípadné vznietenie, že tie kamery teda tam budú neprestajne monitorovať tú situáciu. Ten podpis zmlúv bol po voľbách, niekedy na konci marca 2016, takže vravím, ten vlak je už veľmi rozbehnutý. Možno budeme tie požiare potom hasiť helikoptérami, to je ďalší príklad z opatrenia z Operačného programu Kvalita životného prostredia, krízové opatrenia. Tam bol zase schválený projekt na nákup leteckého alebo budovanie modulu, aby som bola presná, leteckého hasenia požiarov s využitím helikoptér za 46 mil. eur pre ministerstvo vnútra. Takže ideme nepretržite monitorovať územie zo vzduchu helikoptérami aj kamerami za 68 mil. eur, ktoré odčerpávame z programu, ktorý je primárne určený na zlepšenie kvality životného prostredia. No čerpáme, áno, čerpáme, ale otázka, či zmysluplne, tá tu je.
Ďalší príklad zmysluplnosti čerpania je technická pomoc. Tak vieme, že tam idú desiatky, ba až stovky miliónov vybraným konzultačným firmám typu Deloitte. Budujeme informačné poradenské centrá v sídlach samosprávnych krajov podľa mňa nezmyselne, lebo štruktúry tam už máme, sú tam sprostredkovateľské orgány, sú tam vlastné kapacity VÚC-iek, jednoducho tie informačné centrá v zásade nemajú o čom zatiaľ veľmi informovať.
Mohla by som pokračovať, určite by sa dalo nájsť množstvo ďalších príkladov, kde je vidno, že prvoradým a kľúčovým slovkom pri eurofondoch nie je zmysluplnosť, nie je trvalo udržateľnosť, nie je nejaká previazanosť a logickosť tých riešení, ale čerpanie. Je nám jasné, že po tých nekonečných medzirezortných ťahaniciach, kedy, ktoré sa ťahali naozaj niekoľko rokov, kedy sa zdalo, že už žiadnu výzvu na Slovensku nevyhlásime, tak že teraz musíme nasadiť vysoký rýchlostný stupeň. Výzvy sa nám rozbiehajú jedna za druhou. Je to aj za cenu chýb, aj za cenu rizika, že to neskôr budeme musieť vracať. Ale no a čo?! Prioritné je čerpanie, čerpanie.
Takže mne nedalo, aby som aj týmto príspevkom opätovne nepripomenula, aby sme nezabúdali na to, že transparentnosť, skutočná transparentnosť mala nastať už niekde veľmi, veľmi dávno, aby eurofondy naplnili ten základný cieľ integrovanej podpory, na ktorý boli pre toto programové obdobie určené. Čiastočne o tom teda hovoril aj môj kolega Dostál vo svojom predchádzajúcom príspevku. Ale samozrejme, že sa teším každému, aj keď malému, pokusu o zvýšenie transparentnosti. A keď si odmyslím tieto svoje dlhodobé výhrady voči tomu samotnému nastaveniu európskych fondov, tak platí to, čo povedal kolega Dostál, je dôležité, ako budú aj odteraz zverejňované všetky informácie o samotnom čerpaní, ako budú využívané jednotlivé informačné systémy, k čomu smeruje aj náš pozmeňovací návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem... Aha, dobre.
Tak nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem pekne, dovolím si vystúpiť v rozprave, aby kolegovia mohli na mňa reagovať ešte prípadne faktickými poznámkami. Ďakujem za vystúpenia oboch pánov poslancov.
Pán poslanec Dostál, chcem povedať jednu vec, že sme diskutovali o tom, že treba čo najviac zverejňovať informácie z nášho informačného systému ITMS 2014. Chcem vám oznámiť, že už dnes máme v beta verzii v pilotnej prevádzke API aplikáciu v rámci Open Data, v rámci poskytovania strojovo spracovateľných údajov tak, že dnes bez ohľadu na potrebu akéhokoľvek vyžiadania si môže hocikto tieto dáta v prípade, že si dokonca naprogramuje svoju vlastnú aplikáciu, využívať a zdieľať akékoľvek údaje. Momentálne sú tam všetky údaje o subjektoch EŠIF, o programovej štruktúre, o výzvach, o žiadostiach o NFP, o projektoch, o žiadostiach o platbu vrátane účtovných dokladov, o verejných obstarávaniach vrátane zmlúv z nich plynúcich. Toto všetko sú dáta, ktoré sú dnes zverejnené v technickom rozhraní API pre Open Data a môže s nimi hocikto narábať.
Chcem povedať, že veľmi pozitívne je tento náš počin hodnotený aj zo zahraničia, kde práve v Nemecku momentálne v rámci EŠIF sa realizuje projekt Open Data, platforma pre celú Európu. Zastrešuje to Generálne riaditeľstvo Európskej komisie a Slovensko bolo označené ako jedna z prvých krajín Európskej únie, ktorá takouto strojovou formou sprístupňuje dáta o EŠIF. Aby ste si to mohli predstaviť, je to zhruba ako, keď štát zverejnil register účtovných závierok a nad tým vznikla aplikácia Finstat. To nemá s ňou nič štát. To je aplikácia, ktorá využíva dáta, ktoré sú čerpané z registra účtovných závierok. A takéto aplikácie budú môcť vzniknúť aj našim informačným systémom ITMS a v tomto sme naozaj jedna z mála krajín Európske únie, ktorá zašla tak ďaleko, a berú si od nás príklad aj ostatné krajiny. Takže treba povedať aj to niečo pozitívne, lebo je ráno a netreba byť veľmi pochmúrny.
Vážim si váš korektný prístup, pán poslanec, že ste ocenili aj to pozitívne, čo sa podarilo spraviť. A ja chcem povedať, že nemám najmenšiu mieru alebo najmenšiu chuť nejaké údaje alebo dáta nezverejňovať a zatajovať. A vy viete môj postup, že chceme ísť ďalej.
A ak sa, najprv sa ešte dotýkam nášho systému ITMS, tak mi dovoľte, aby som vás informoval, že prípravu náhodného prideľovania projektov chceme urobiť, aplikáciu v našom systéme, niekedy počas druhého polroku 2017 – povinné zverejňovanie údajov o predložených zámeroch národných projektov na jednom mieste. Takisto by sme chceli urobiť, zmeniť systém riadenia a predpokladaný termín v máji 2017, aby všetky plánované národné projekty boli zverejnené na jednom mieste. Takže my rozvíjame tú funkcionalitu systému ITMS. Máme tam veľmi šikovných mladých ľudí, ktorí na tom pracujú a ktorí ju vedia programovať priamo od nás z úradu. Takže pevne verím, že oceníte tú zvýšenú mieru transparentnosti.
Čo sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu, pán poslanec, pre mňa logiku dáva a ja aj z tohto miesta chcem vyjadriť podporu vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predložili aj v mene pani poslankyne Kaščákovej, a chcem požiadať kolegov z koalície aj opozície, aby tento pozmeňujúci návrh predložili. My sme ho konzultovali aj s predstaviteľmi ministerstva pôdohospodárstva a myslím, že takisto súhlasia, aby sme takýto, takéto ustanovenie do zákona dali, pretože ak môžeme zverejňovať z ITMS, prečo by sme nemohli zverejňovať údaje aj z iného informačného systému, keďže sa to týka podobného typu prostriedkov. Takže vyjadrujem ešte raz podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a poprosím ctenú snemovňu, aby tento pozmeňujúci návrh schválila. Je aj súhlasné stanovisko rezortu pôdohospodárstva k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Pani kolegyňa, poslankyňa Kaščáková, vy ste sa síce vo svojej rozprave nedotkli ani zmienkou zákona, o čom bola táto rozprava, išli ste štandardne tou svojou cestou, ako je všetko zlé, ako nič nefunguje a ako je to úplne celé zbytočné, aby sme tu vôbec sedeli, lebo všetko je to už rozhodnuté a všetko je už fuč. Chcem vám povedať, že, a pripomeniem a budem to pripomínať, ako skončila Slovenská republika v roku 2007 – 2013 v programovacom období, lebo aj to, aby ste, pani poslankyňa, kľudne si čísla zapíšte, aby ak budete hodnotiť predchádzajúce programové obdobie, aby ste narábali s reálnymi číslami, chcem povedať, že Slovenská republika zatiaľ, k 24. 3. 2017 čerpala prostriedky z predchádzajúceho programového obdobia na úrovni 97,01 percenta. Priemer celej Európskej únie k 31. 12. 2016 predstavoval 91,53 a toto čerpanie radí Slovenskú republiku na 7. miesto v rámci všetkých krajín EÚ. Treba si uvedomiť, že štrukturálne neprijíma len vybraná skupina, ale štrukturálne fondy prijíma aj krajina ako Nemecko pre svoje spolkové krajiny, atď., čiže je, sme siedmi v rámci celého, celej Európskej únie a to je náš výsledok za predchádzajúce programovacie obdobie.
Ak hovoríte o tom, že už vlastne nič sa nedeje, už, načo to vôbec robíme, tak ja vám môžem povedať len toľko, pani poslankyňa, že ja môžem robiť len od toho dátumu, odkedy som sa ujal funkcie a odkedy úrad vznikol. A nemáte úplne pravdu, pretože ešte 40 % všetkých zdrojov k dispozícii je a to je skoro 5 mld. eur, ktoré ešte budú, budú vypísané výzvy, budú pripravované projekty a ktoré idú v zmysle našich nových nariadení a našich nových právomocí.
Keď sa pýtate na dvojkolovosť. Dvojkolovosť si žiadali samotné mestá a obce. To nebol môj výmysel. Žiadali si to sami a na mnohé ešte budú môcť použiť. Pripravujeme elektronické výzvy. Prvá elektronická výzva bude v nasledujúcich týždňoch vypísaná na niektorých rezortoch, kedy všetko bude stačiť urobiť elektronicky a nebude potrebné prikladať v papierovej podobe žiadne prílohy. Takže myslím, že je to ďalší posun a ďalšie zjednodušenie. V krátkej dobe predstavíme zoznam všetkých príloh, ktoré navrhneme vyškrtnúť z povinných príloh, ktoré musia byť predkladané, pretože sú zbytočné a mnohými údajmi štát už disponuje. Urobili sme audit týchto príloh a mnohé sú nad rámec nariadení Európskej únie a sú len výmyslom úradníkov v Slovenskej republike. A tieto prílohy ja milerád odporučím aj navrhnem vyškrtať, pretože sú úplne zbytočné a nemajú nič s transparentnosťou a s inými vecami.
Je jasné, že mnohé projekty sa musia implementovať aj na národnej úrovni, ale musím vás tiež upozorniť, že projekt, o ktorom ste hovorili, napríklad Vysoké Tatry, bol podpísaný ešte predtým. A viete kedy bol? Dnes už tie všetky výzvy, ktoré sú vypisované, prechádzajú našim úradom a musia byť schvaľované. Náš úrad by už nikdy nepustil výzvu, kde by neboli dodržané nejaké synergie alebo iné povinnosti, ktoré my vyžadujeme od jednotlivých riadiacich orgánov. Takže takýto projekt by musel naozaj preukázať svoje opodstatnenie.
A je pravda, že sa tam vyskytujú aj niektoré národné projekty, ktoré vychádzali z nejakého memoranda. Áno, je tam aj projekt zo životného prostredia pre U.S. Steel, ale opäť, išlo o dobu, kedy U.S. Steel signalizoval vážne problémy a kedy hrozilo, že môže uzavrieť svoju prevádzku v Košiciach a o prácu by mohlo prísť viac ako 10-tisíc ľudí. Takže tu treba trošku chápať aj tie národohospodárske záujmy štátu a na to majú reagovať aj eurofondy.
Ja si nedovolím s vami polemizovať, či helikoptéry áno, alebo nie. Ja si myslím, že mnohí starostovia ocenili, že ak z operačného programu životné prostredie obdŕžali alebo boli z operačného programu preplatené protipovodňové vozíky, protipovodňové výbavy, ktoré s veľkou radosťou obce dostávajú aj žiadajú o ne a veľmi radi ich prijímajú, aby sa vedeli postarať o majetok svojich spoluobčanov. A ja si myslím, že ak k takejto zvýšenej miere bezpečnosti má prispieť aj to, že Slovenská republika nebude mať 2 helikoptéry, 2 helikoptéry na celé územie a pre 5 miliónov ľudí, ale Policajný zbor a ministerstvo vnútra bude disponovať aspoň ôsmymi alebo desiatimi, že to určite prispeje aj k zvýšeniu bezpečnosti, lebo ten prístroj, ten stroj a helikoptéra sa dá využiť naozaj pri živelných pohromách, pri pátraní po nezvestných osobách, pri nejakých škodách, ktoré vznikajú monitorovaním ťažkej situácie. Ja si myslím, že nemôže mať nikto nič proti tomu, ak Slovenská republika okrem dvoch helikoptér bude mať šesť. Ja si myslím, že takáto krajina by ich mala mať podstatne viac, ako ich má dnes.
Naozaj zaviedli sme povinnú menšinu zástupcov. Vytvorili sme nový partnerský projekt so zástupcami neziskových organizácií, kde sme vyčlenili 250-tisíc na úhradu platov tých ľudí z tretieho sektora, ktorí pre splnomocnenca pre otvorené vládnutie dnes pracujú a snažia sa vylepšiť spôsob nielen prípravy projektov, ale aj samotnej implementácie, následného hodnotenia, ako som hovoril, unikátnou formou možnosti strojového spracovania zverejňujeme dáta z nášho ITMS systému 2014. Podporujeme pozmeňujúci návrh pána poslanca Dostála.
Informačno-poradenské centrá, verte či neverte, majú svoju návštevnosť a ľudia sa chodia dopytovať na možnosti financovať svoje projekty z projektov Európskej únie. Dvojkolovosť som hovoril. Významným momentom je zjednodušenie výdavkov. Opäť, aj odstránenie korupčného správania pri kontrole, pretože aj kontrola je subjektívny nejaký akt, kedy kontrolór môže alebo nemusí nejaký výdavok posúdiť, či je správny alebo nie, a preto percentuálne zadefinovanie vykazovania výdavkov, si myslím, je tiež správny smer, pretože ten nemôže nikto spochybniť. A tieto všetky veci sú, pani poslankyňa, pod ostrým drobnohľadom Európskej únie a viete, že my si tu nemôžme v rámci čerpania štrukturálnych fondov robiť hocičo a musíme podliehať aj predpisom a nariadení Európskej komisie. A tie sú naozaj veľmi tvrdé a musíme spĺňať množstvo ex ante kondicionalít a podmienok. A súhlasím s vami a tam možno treba smerovať tú kritiku, treba sa pýtať na konkrétny operačný program. Vy ste ho pomenovali. Áno, tam je dnes najväčšia nervozita. Pri obciach, mestách. Masky, o ktorých hovoríme už rok a nie a nie sa pohnúť z miesta, trikrát pomaly zrušená výzva. Tam treba smerovať tú svoju kritiku a možno aj zo strany pléna žiadať väčšie informácie, ako sa tieto veci pohnú k lepšiemu. Pretože ja svojou intervenciou robím, čo môžem v zmysle zákona a svojich právomocí, ale určite bude dobrý aj tlak širšej verejnosti, aby sa veci v tomto operačnom programe pohli, pretože momentálne po tretej výmene šéfa stále akoby pokrivkáva a nie a nie sa rozbehnúť tak, aby konečne prinášal efekty. V tom sa s vami zhodnem a nebudem to zakrývať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec, dvaja. Ukončujem možnosť sa prihlásiť. Áno, pani poslankyňa, vidím vás.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za ústretový prístup k tomu pozmeňujúcemu návrhu a teda verím, že koaliční poslanci budú brať do úvahy jeho odporúčanie. A ja, samozrejme, vítam aj všetky ďalšie kroky, ktoré pomáhajú k stransparentneniu tejto problematiky a tým aj k účinnejšej kontrole a k obmedzovaniu priestoru pre korupciu. A v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či pán podpredseda vlády plánuje nejako nadviazať na tú tradíciu, keď sa raz za polroka zverejňovali správy o implementácii a čerpaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci operačných programov národného strategického referenčného rámca, ktorá sa týkala predchádzajúceho programového obdobia. Naposledy bola táto správa vládou prerokovaná, schválená 7. júla 2016 a v rámci toho bola zrušená tá úloha. Tak by ma zaujímalo, či plánujete v tejto tradícii pokračovať a aj pre ďalšie programové obdobie v nejakých pravidelných intervaloch zverejňovať správy o čerpaní a zazmluvňovaní. Pomohlo by to tiež aj tej kontrole, pretože jedna vec je zverejňovanie čo najviac údajov pre tých, ktorí sa v nich dokážu orientovať a dokážu to spracovať. Ale aj vzhľadom na ten nový prístup zmenený a ochotu k väčšej transparentnosti, ako to bolo v minulosti, si myslím, že nemal by v tomto nastať nejaký regres a teda, že takéto správy by mali byť zverejňované aj v budúcnosti.

Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková.

Ja som zaregistrovala informáciu, že Slovensko je veľmi dobré v tom čerpaní. Tých 98 % je fakt, ale to je asi aj presne to, čo som hovorila, že v tom čerpaní, to čerpanie, v tom sme naozaj dobrí. Ja som hovorila o zmysluplnosti toho čerpania. A to je rozdiel. A teda ak máme hovoriť o nejakej hodnote za peniaze, za tie vyčerpané teda prostriedky. A oceňujem vašu úprimnosť aj teda snahu, aj to, že ste priznali, že samozrejme niektoré tie národné projekty reflektujú a musia reflektovať aj národno-hospodárske záujmy štátu, čím ste de facto priznali, že vlastne áno, z eurofondov vykrývame aj takéto nejaké naše záväzky. Znova sme pri tej hodnote za peniaze. A takisto, samozrejme, je mi jasné, že ste, ako som povedala, nastúpili do rozbehnutého vlaku. Niektoré veci už vy zo svojej pozície jednoducho pozmeniť nedokážete, ale musíte uznať, že napríklad to, že urobíte teraz audit zbytočných príloh pre žiadosti, to je super, to veľmi oceňujem, ale, preboha, uznajme, že je to výmysel našej vlády, tejto vlády. Je to výmysel tých úradníkov, ktorí nám napríklad prišli pomôcť, aj konzultačné firmy, mimochodom, za ťažké peniaze, ktorí najskôr túto celú byrokraciu vymysleli, a teraz ju znovu za ťažké peniaze auditmi rušíme. Čiže toto kritizujem. Ale, samozrejme, som rada, že sa prejavuje snaha o zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie, povedzme, nejakej byrokracie, ktorá je dnes naozaj teda nastavená obludne. Ale pri čerpaní som hovorila najmä, najmä o hodnote za peniaze. Čiže ja nespochybňujem, že vieme čerpať, to dokážeme a určite budeme čerpať vo veľmi rýchlom tempe aj z tohto obdobia. Ja som hovorila o niečom inom.

Ďakujem. S reakciou pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nemyslím, že je nejakým problémom pre nás, aby sme pravidelne zverejňovali aktuálny stav čerpania. Ja si myslím, že dokonca tie informácie budú k dispozícii online, pretože systém ITMS bude generovať tieto dáta na dennej báze. Čiže tam sa môžete pozerať každý deň, ako sa vyvíja, rôzne tie parametre, o ktorých ste hovorili. Ale nemáme ani problém s tým, aby sme raz za polroka podali správu o aktuálnom stave čerpania. Skôr ja ešte budem ale preferovať verziu takú, že ak systém ITMS a nejaká aplikácia nad nim dokáže generovať v podobe zrozumiteľnej aj laickej verejnosti samotné čerpanie, tak budem preferovať, aby si to každý pozrel každý deň a aby sme zase neplatili dvoch, troch úradníkov, ktorí iné nebudú mať na robote, len písať správy, potom ich vyhodnocovať a budú to mať vlastne ako svoj kor biznis, prečo vôbec v štáte pracujú. Čiže ak to nebude robiť systém automaticky, že všetky tieto dáta nájdete na dennej báze, presne aké percento kontrahovania, čerpania, v ktorom operačnom programe po jednotlivých prioritných osiach, tak to raz za polroka samozrejme dodáme. Teraz nás bude čakať tá veľká hlavná správa po uzavretí celého predchádzajúceho programového obdobia, ale absolútne nemám s tým problém a do parlamentu takúto správu, resp. na výbor môžeme vždy raz za polroka predložiť pánom poslancom, aby si to mohli v ucelenej podobe pozrieť.
No a čo sa týka ešte pani poslankyne, áno, hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, že v krátkej dobe predložím spolu s ministrom financií na vládu aj zelenú knihu, ktorá presne povie, ako sa majú hodnotiť projekty od určitej hodnoty jednotnou metodikou, pretože aby každý nepoužil svoju metodiku, ktorá mu viac vyhovuje, ale aby to bol aj jednotný systém, ktorým, sitom, musí prejsť každý jeden veľký projekt. To bude tak isto vec, ktorá asi prispeje k veci. No a, áno, tá byrokracia tu je, ale jednoducho musíme s ňou bojovať a aj... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte, pán navrhovateľ, keby ste chceli dorozprávať? Tak nie. Nech sa páči. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Galeka a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 422. Prosím pána poslanca Galeka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Miroslava Ivana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Jozef Mihál, ktorému odovzdávam týmto slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 422.)