14. schôdza

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda vlády nemohol byť prítomný v prvom čítaní, tak by som to chcel povedať aj v druhom a v jeho prítomnosti. Tu som to síce hovoril aj na výbore. Chcem oceniť prístup Úradu vlády k hromadnej pripomienky, v ktorej sme spolu s kolegami z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika žiadali dve veci, a to väčšinu zástupcov neštátneho sektora v monitorovacích výboroch a automatické zverejňovanie informácií z informačných systémov týkajúcich sa čerpania eurofondov, ktoré sú, teda aby boli zverejňované na internete.
O oboch návrhoch sme viedli veľmi seriózne rokovania a cítili sme aj na druhej strane snahu sa dohodnúť. Výsledkom je kompromisné riešenie. Tieto opatrenia nebudú zavedené hneď, ale s odloženou účinnosťou až na 1. januára 2018, ale to je v poriadku, lebo vyžaduje si to isté zmeny a istý čas. A zástupcovia neštátneho sektoru budú mať v monitorovacích výboroch väčšinu, aj keď neštátny sektor neznamená automaticky len nejaké kritické mimovládne organizácie, ktoré sú nastavené na dôslednú kontrolu monitorovania eurofondov. Patria tam aj samosprávy, patria tam aj ďalšie inštitúcie, ktoré sú napojené na verejné zdroje. Čiže neznamená to automaticky, že tam bude väčšina kritikov, ktorá sa bude chcieť dôsledne pozerať na prsty tomu, čo sa deje v eurofondoch, ale bude tam prítomný a šanca na to, že kontrola bude dôslednejšia ako doteraz, nepochybne sa zvyšuje.
Rovnako pokiaľ ide o informačné systémy, tam sme chceli presadiť zásadu, ktorá je zásadou, na ktorej je založený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo nie je tajné, je verejné. Chceli sme, aby boli zverejňované, automaticky zverejňované na internete všetky informácie, pri ktorých nie je nejaký zákonný dôvod utajovať ich, osobné údaje, obchodné tajomstvo a podobne. Aj v tomto prípade sme na rozporovom konaní pristúpili na kompromis a na formuláciu, že sa budú zverejňovať tie informácie v rozsahu dostupnej funkcionality, čo interpretácia tohto slovného spojenia je samozrejme na prevádzkovateľoch informačného systému. Ale boli sme uistení, že funkcionalita bude nastavená tak, aby sa zverejňovalo všetko, čo sa zverejňovať môže. Bude treba samozrejme aj sledovať, ako sa bude rozsah zverejňovaných informácií po prvom januári 2018, ale aj dovtedy, vyvíjať a ako tam informácie budú alebo nebudú pribúdať.
Keďže sme v druhom čítaní, chcel by som sa dotknúť jedného problému. V zákone o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa spomínajú tri informačné systémy, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania eurofondov. Jednak je to informačný monitorovací systém (§ 49 ods. 1), ktorý zahŕňa štandardizované procesy programového projektového riadenia, obsahuje údaje, ktoré sú potrebné na transparentné a efektívne riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevkov a na zabezpečenie informácií podľa osobitných predpisov. Tento systém slúži na evidenciu informácií a osobných údajov fyzických osôb získaných pri poskytovaní príspevku. Tento informačný systém býva označovaný ako ITMS systém. Okrem toho je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a potom je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného systému Interakt, ktorý spravuje a prevádzkuje riadiaci orgán, ktorým je Bratislavský samosprávny kraj.
Na rozporovom konaní sa nám podarilo presadiť, aby sa to automatické zverejňovanie informácií v rozsahu dostupnej funkcionality týkalo toho najdôležitejšieho systému ITMS, pričom pokiaľ ide o systém Interakt, tak tam argumentácia bola, že ide o cezhraničnú záležitosť, týka sa to viacerých krajín, neprideľuje teda nenávratné finančné prostriedky na základe výziev a predkladania projektov a aj administratíva operačného programu sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Tak sme povedali, v poriadku, tam je dôvod, tam ustupujeme od tej požiadavky, aby to bolo v režime automatického zverejňovania. Pokiaľ však ide o ten poľnohospodársky fond, tak tam to odôvodnenie, prečo to nejde, prečo nemôžu byť rovnakým alebo podobným spôsobom zverejňované informácie, bolo už slabšie, bolo iba také, že poľnohospodárstvo má nejaké špecifiká, riadi si to a že to nejde, čo je teda veľmi častý argument. A bol som teda rád, že zo strany úradu podpredsedu vlády sa o tento argument neopreli pri prístupe k ITMS systému. A to, čo sa podarilo vďaka ústretovosti úradu podpredsedu vlády pri zapracovaní hromadnej pripomienky verejnosti, je krok správnym smerom. Tak väčšina zástupcov neštátnych organizácií v monitorovacích výboroch, ako aj automatické zverejňovanie informácií v ITMS vznikajú hromadným spôsobom, teda na webe, a som rád, že toto si osvojil aj pán podpredseda vlády, dokonca aj myslím, že pán premiér Fico, a že sú to veci, ktorými sa aj oni teraz prezentujú, že môžu pomôcť v boji proti korupcii.
Ale som presvedčený, že viac svetla treba pustiť aj do poľnohospodárskych eurofondov. A tu sa, bohužiaľ, kvôli nevôli príslušného rezortu zatiaľ veľmi nedarí. Preto by bolo vhodné, aby sa minimálne ten prístup, ktorý sa bude uplatňovať pri nepoľnohospodárskych eurofondoch v rámci ITMS systému, uplatňoval aj pri poľnohospodárskych eurofondoch. Preto by bolo vhodné, aby sa našla podpora pre pozmeňujúci návrh, ktorý predložím spolu s kolegyňou Renátou Kaščákovou v mene pätnástich poslancov. O pochybeniach pri prerozdeľovaní projektovej podpory pre projekty z agroeurofondov, tak to nazvime, nedávno sme sa mohli presvedčiť aj z informácií, ktoré zverejnil Najvyšší kontrolný úrad. Ak to zjednodušíme a zhrnieme, tak kontrolóri agroagentúre, ktorá o tom rozhoduje, vyčítajú napríklad takéto veci, že vyhlásila v pomerne krátkom čase desiatich mesiacov od mája 2015 do volebného marca 2016 možno až príliš veľa výziev naraz. Celkom až devätnásť. Alebo zverila hodnotenie žiadostí alebo, ak chcete, projektov do rúk hodnotiteľov, ktorým chýbala patričná odbornosť. To hovorí Najvyšší kontrolný úrad. Alebo umožnila hodnotiteľom používať subjektívne slovné hodnotenie ako dobrý, veľmi dobrý, vynikajúci a nastavila laťku tak "proklatě" nízko, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu prejsť mohol aj vyslovene zlý projekt. A aby bolo úplne jasné, že zlyhania v poľnohospodárskej platobnej agentúre nie sú náhodné, ale priam systémové, šéf kontrolórov to celé zaklincoval vyhlásením, že, a teraz citujem, "veľmi zle bol nastavený aj systém vnútornej kontroly, ktorý bol, podľa názoru našich kontrolórov takmer vôbec nefungoval". A to hovoríme len o takzvanej projektovej podpore, ktorej sa týka zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Silné podozrenia na korupciu existujú aj pri klasických agrodotáciách z takzvaných priamych platieb. Poukazuje na to nielen nedávno medializovaný prípad úplatného pracovníka poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorý tiež, teda jeho zadržanie alebo odhalenie, si dal do štítu v rámci boja proti korupcii pán premiér Fico. V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, nie je vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách a vyplýva to aj z výsledkov rozporového konania k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, s ktorou sme tiež prišli podobne ako k tomuto návrhu zákona. Tiež sme absolvovali rozporové konanie, ale hoci práve v nadväznosti na tú kauzu odhaleného a prichyteného zamestnanca poľnohospodárskej platobnej agentúry sa zástupcovia rezortu pôdohospodárstva nechali počuť, že stransparentní procesy prideľovania agrodotácií, z výsledkov nášho rozporového konania, ktoré sme mali možnosť absolvovať, to tak, veru, nevyzerá. Aj tam bolo cieľom rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií o agrodotáciách. Ministerstvo pôdohospodárstva však odmietlo náš návrh smerujúci k tomu, aby boli na internete zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zverejňovaniu nebránia právne predpisy. Na požiadavku verejnosti, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstaráva a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejneniu nebráni zákon. Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Ministerstvo zároveň tvrdí, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Spor sa viedol o to, že ak nariadenie niečo stanovuje taxatívne, či to znamená, že krajina už nemôže zverejniť ani o milimeter viac, alebo je to len to nevyhnutné minimum, ktoré od nás Európska únia vyžaduje, aby bola zabezpečená transparentnosť na úrovni, akú Európska únia považuje za nevyhnutnú. Keďže sme ako zástupcovia verejnosti na pripomienke trvali, návrh zákona o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka ide do vlády s neodstráneným rozporom s hromadnou pripomienkou verejnosti. Na rozdiel od návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole a kde sa na rozporovom konaní podarilo rozpory odstrániť, podarilo sa nájsť kompromisné riešenie.
Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer, kde rozhodovanie trvá dlho či podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania je jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako v návrhu zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bude predmetom rokovania tejto snemovne zrejme už čoskoro, môže vládna koalícia preukázať úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii aj v rámci priamych platieb tam, ale aj v rámci návrhu zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý máme na stole dnes, a vláda môže, alebo vládna koalícia, lebo teraz je to v rukách poslancov, môže to ukázať tak, že potvrdí, aby aj projektová podpora v rámci agroeurodotácií nebola v takomto korupčnom pološere a vystúpila z tieňa do svetla.
Takže prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Kaščákovou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 349).
V čl. I sa za doterajší bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
"55. V § 49 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa predchádzajúcej vety elektronicky spôsobom umožňujúcim hromadný prístup a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. To neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Za slovom "hromadný prístup" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117a a za slová "osobitných predpisov" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117b, ktoré už existujú v rámci zákona. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť zákona. Inými slovami, nejde o nič iné ako o to, že rovnaké pravidlo ako a odkedy sa majú zverejňovať informácie z informačnému systému ITMS by sa uplatnilo aj na poľnohospodársky projektový fond.
Takže dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ak by bol schválený, tak by vniesol viac svetla aj do rezortu pôdohospodárstva, do rozdeľovania projektovej podpory, v ktorom, ako už aj zo spomínanej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, existujú problémy s transparentnosťou a kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Sekundu. Ďakujem pekne. Takže dovolím si vo svojom príspevku podotknúť alebo pripomenúť, že na tento návrh zákona som pomerne obšírne reagovala už v rozprave k prvému čítaniu, kde som upozornila na to, ako Slovensko vyzerá v skutočnosti s prípravou eurofondov. Škoda, že ste tu, pán Pellegrini, vtedy neboli. Ale myslím, že napriek tomu viete, že na totálnu nepripravenosť ako po obsahovej, tak aj formálnej stránke upozorňujem dlho a veľmi konkrétne, či už ako členka monitorovacieho výboru pre IROP alebo neskôr aj ako poslankyňa Národnej rady. Ale nie som zďaleka sama, ktorá zúfalý stav s eurofondami vníma a ktorá si ho všíma. Nechcem sa príliš opakovať, ale konkrétne som napríklad uviedla príklad toho, že pýšiť sa tým, ako zavedenie dvojkolovosti nejako dramaticky zvýši transparentnosť alebo spravodlivosť rozdeľovania eurofondov, nemá opodstatnenie podľa mňa, lebo vieme, že sme už v situácii, kde sa tento postup dá uplatniť už len v mizivom percente projektov. Ide o zopár materských škôlok, možno komunitných centier, nejakých sociálnych projektov, ale tie karty pre tie naozaj veľké projekty naprieč jednotlivými operačnými programami, tie už boli rozdané inak a zaviesť dvojkolovosť tam jednoducho už nie je možné.
Ja som vlastne už pri vašom nástupe do funkcie koordinátora pre eurofondy vyjadrila určité obavy, ak sa pamätáte, že vy už vlastne nastupujete do príliš rozbehnutého vlaku. Nikto, ktorí pozorne sledujeme prípravu na eurofondy, v podstate vášmu nejakému kľúčovému prínosu pre nejaký kľúčový zvrat v nastavení eurofondov neverí, a bežnému človeku sa možno z vašich mediálnych vystúpení môže zdať, že sa niečo zmení, ale verte, že je tu množstvo ľudí zo samosprávy, krajských miest, vyšších územných celkov, obcí, miestnych akčných skupín, záujmových združení a tak ďalej, ktorých jednoducho žiadne nejaké vzlietne reči ani gestá o transparentnosti príliš nepresvedčia. Takže dnes, keď už je jasné, pre aký typ prijímateľov a projektov sú eurofondy primárne predurčené, a nie sú to len agrodotácie, o ktorých tu hovoril kolega Dostál, tak počuť vlastne také slová o nejakom zjednodušení byrokracie a ďalších snahách o nejaké rýchle a efektívne čerpanie mi príde pomerne nedôveryhodné.
Takže vravím, zo svojej pozície môžete, bohužiaľ, meniť len veci kozmeticky, ale tá obludná podstata čerpania eurofondov na Slovensku zostane rovnaká. Opakujem, karty sú už dávno rozdané. Programové obdobie 2014 až 2020, povedzme si rovno, preferuje národné projekty, rôzne štátne rozpočtové organizácie budú podávať, resp. podávajú nezmyselné projekty, lebo našou prvoradou úlohou nie je čerpať zmysluplne, ale čerpať. Čerpať, to je mantra, ktorej sa držíte aj vy vo svojej dôvodovej správe, a možnože aj plniť sľuby, ktoré vláda dala nejakým veľkým nadnárodným korporáciám a z rozpočtu ich nedokáže vykryť, tak si možno chce pomôcť eurofondami. Pozrime si nastavenie Operačného programu Kvalita životného prostredia a porovnajme s nejakými záväzkami z memoranda pre U.S. Steel, alebo oblasť tepelného hospodárstva a tak ďalej, kde sú proste eurofondy určené niektorým vybraným štátnym firmám.
Takže to slovo čerpanie, to je asi ten základ, o čom nám v eurofondoch najmä ide. Ale jeden príklad za všetky, aby som bola aj konkrétna. Program rozvoja vidieka. Z opatrenia na prevenciu proti požiarom, kde bolo na celé obdobie vyčlenených 30 mil. eur, sa schválil projekt Lesom Slovenskej republiky za temer 22 mil. eur. Je to na nákup nejakých kamier, päťdesiatich stacionárnych kamier v Nízkych a Vysokých Tatrách, myslím za nejakých 16 mil. eur, v Bielych Karpatoch za takmer 7 mil. eur. Tie kamery majú monitorovať územie, napríklad aj Liptovskú Maru, neviem, či sa tam má ťažiť ropa a hrozí jej nejaké prípadné vznietenie, že tie kamery teda tam budú neprestajne monitorovať tú situáciu. Ten podpis zmlúv bol po voľbách, niekedy na konci marca 2016, takže vravím, ten vlak je už veľmi rozbehnutý. Možno budeme tie požiare potom hasiť helikoptérami, to je ďalší príklad z opatrenia z Operačného programu Kvalita životného prostredia, krízové opatrenia. Tam bol zase schválený projekt na nákup leteckého alebo budovanie modulu, aby som bola presná, leteckého hasenia požiarov s využitím helikoptér za 46 mil. eur pre ministerstvo vnútra. Takže ideme nepretržite monitorovať územie zo vzduchu helikoptérami aj kamerami za 68 mil. eur, ktoré odčerpávame z programu, ktorý je primárne určený na zlepšenie kvality životného prostredia. No čerpáme, áno, čerpáme, ale otázka, či zmysluplne, tá tu je.
Ďalší príklad zmysluplnosti čerpania je technická pomoc. Tak vieme, že tam idú desiatky, ba až stovky miliónov vybraným konzultačným firmám typu Deloitte. Budujeme informačné poradenské centrá v sídlach samosprávnych krajov podľa mňa nezmyselne, lebo štruktúry tam už máme, sú tam sprostredkovateľské orgány, sú tam vlastné kapacity VÚC-iek, jednoducho tie informačné centrá v zásade nemajú o čom zatiaľ veľmi informovať.
Mohla by som pokračovať, určite by sa dalo nájsť množstvo ďalších príkladov, kde je vidno, že prvoradým a kľúčovým slovkom pri eurofondoch nie je zmysluplnosť, nie je trvalo udržateľnosť, nie je nejaká previazanosť a logickosť tých riešení, ale čerpanie. Je nám jasné, že po tých nekonečných medzirezortných ťahaniciach, kedy, ktoré sa ťahali naozaj niekoľko rokov, kedy sa zdalo, že už žiadnu výzvu na Slovensku nevyhlásime, tak že teraz musíme nasadiť vysoký rýchlostný stupeň. Výzvy sa nám rozbiehajú jedna za druhou. Je to aj za cenu chýb, aj za cenu rizika, že to neskôr budeme musieť vracať. Ale no a čo?! Prioritné je čerpanie, čerpanie.
Takže mne nedalo, aby som aj týmto príspevkom opätovne nepripomenula, aby sme nezabúdali na to, že transparentnosť, skutočná transparentnosť mala nastať už niekde veľmi, veľmi dávno, aby eurofondy naplnili ten základný cieľ integrovanej podpory, na ktorý boli pre toto programové obdobie určené. Čiastočne o tom teda hovoril aj môj kolega Dostál vo svojom predchádzajúcom príspevku. Ale samozrejme, že sa teším každému, aj keď malému, pokusu o zvýšenie transparentnosti. A keď si odmyslím tieto svoje dlhodobé výhrady voči tomu samotnému nastaveniu európskych fondov, tak platí to, čo povedal kolega Dostál, je dôležité, ako budú aj odteraz zverejňované všetky informácie o samotnom čerpaní, ako budú využívané jednotlivé informačné systémy, k čomu smeruje aj náš pozmeňovací návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, dovolím si vystúpiť v rozprave, aby kolegovia mohli na mňa reagovať ešte prípadne faktickými poznámkami. Ďakujem za vystúpenia oboch pánov poslancov.
Pán poslanec Dostál, chcem povedať jednu vec, že sme diskutovali o tom, že treba čo najviac zverejňovať informácie z nášho informačného systému ITMS 2014. Chcem vám oznámiť, že už dnes máme v beta verzii v pilotnej prevádzke API aplikáciu v rámci Open Data, v rámci poskytovania strojovo spracovateľných údajov tak, že dnes bez ohľadu na potrebu akéhokoľvek vyžiadania si môže hocikto tieto dáta v prípade, že si dokonca naprogramuje svoju vlastnú aplikáciu, využívať a zdieľať akékoľvek údaje. Momentálne sú tam všetky údaje o subjektoch EŠIF, o programovej štruktúre, o výzvach, o žiadostiach o NFP, o projektoch, o žiadostiach o platbu vrátane účtovných dokladov, o verejných obstarávaniach vrátane zmlúv z nich plynúcich. Toto všetko sú dáta, ktoré sú dnes zverejnené v technickom rozhraní API pre Open Data a môže s nimi hocikto narábať.
Chcem povedať, že veľmi pozitívne je tento náš počin hodnotený aj zo zahraničia, kde práve v Nemecku momentálne v rámci EŠIF sa realizuje projekt Open Data, platforma pre celú Európu. Zastrešuje to Generálne riaditeľstvo Európskej komisie a Slovensko bolo označené ako jedna z prvých krajín Európskej únie, ktorá takouto strojovou formou sprístupňuje dáta o EŠIF. Aby ste si to mohli predstaviť, je to zhruba ako, keď štát zverejnil register účtovných závierok a nad tým vznikla aplikácia Finstat. To nemá s ňou nič štát. To je aplikácia, ktorá využíva dáta, ktoré sú čerpané z registra účtovných závierok. A takéto aplikácie budú môcť vzniknúť aj našim informačným systémom ITMS a v tomto sme naozaj jedna z mála krajín Európske únie, ktorá zašla tak ďaleko, a berú si od nás príklad aj ostatné krajiny. Takže treba povedať aj to niečo pozitívne, lebo je ráno a netreba byť veľmi pochmúrny.
Vážim si váš korektný prístup, pán poslanec, že ste ocenili aj to pozitívne, čo sa podarilo spraviť. A ja chcem povedať, že nemám najmenšiu mieru alebo najmenšiu chuť nejaké údaje alebo dáta nezverejňovať a zatajovať. A vy viete môj postup, že chceme ísť ďalej.
A ak sa, najprv sa ešte dotýkam nášho systému ITMS, tak mi dovoľte, aby som vás informoval, že prípravu náhodného prideľovania projektov chceme urobiť, aplikáciu v našom systéme, niekedy počas druhého polroku 2017 – povinné zverejňovanie údajov o predložených zámeroch národných projektov na jednom mieste. Takisto by sme chceli urobiť, zmeniť systém riadenia a predpokladaný termín v máji 2017, aby všetky plánované národné projekty boli zverejnené na jednom mieste. Takže my rozvíjame tú funkcionalitu systému ITMS. Máme tam veľmi šikovných mladých ľudí, ktorí na tom pracujú a ktorí ju vedia programovať priamo od nás z úradu. Takže pevne verím, že oceníte tú zvýšenú mieru transparentnosti.
Čo sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu, pán poslanec, pre mňa logiku dáva a ja aj z tohto miesta chcem vyjadriť podporu vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predložili aj v mene pani poslankyne Kaščákovej, a chcem požiadať kolegov z koalície aj opozície, aby tento pozmeňujúci návrh predložili. My sme ho konzultovali aj s predstaviteľmi ministerstva pôdohospodárstva a myslím, že takisto súhlasia, aby sme takýto, takéto ustanovenie do zákona dali, pretože ak môžeme zverejňovať z ITMS, prečo by sme nemohli zverejňovať údaje aj z iného informačného systému, keďže sa to týka podobného typu prostriedkov. Takže vyjadrujem ešte raz podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a poprosím ctenú snemovňu, aby tento pozmeňujúci návrh schválila. Je aj súhlasné stanovisko rezortu pôdohospodárstva k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Pani kolegyňa, poslankyňa Kaščáková, vy ste sa síce vo svojej rozprave nedotkli ani zmienkou zákona, o čom bola táto rozprava, išli ste štandardne tou svojou cestou, ako je všetko zlé, ako nič nefunguje a ako je to úplne celé zbytočné, aby sme tu vôbec sedeli, lebo všetko je to už rozhodnuté a všetko je už fuč. Chcem vám povedať, že, a pripomeniem a budem to pripomínať, ako skončila Slovenská republika v roku 2007 – 2013 v programovacom období, lebo aj to, aby ste, pani poslankyňa, kľudne si čísla zapíšte, aby ak budete hodnotiť predchádzajúce programové obdobie, aby ste narábali s reálnymi číslami, chcem povedať, že Slovenská republika zatiaľ, k 24. 3. 2017 čerpala prostriedky z predchádzajúceho programového obdobia na úrovni 97,01 percenta. Priemer celej Európskej únie k 31. 12. 2016 predstavoval 91,53 a toto čerpanie radí Slovenskú republiku na 7. miesto v rámci všetkých krajín EÚ. Treba si uvedomiť, že štrukturálne neprijíma len vybraná skupina, ale štrukturálne fondy prijíma aj krajina ako Nemecko pre svoje spolkové krajiny, atď., čiže je, sme siedmi v rámci celého, celej Európskej únie a to je náš výsledok za predchádzajúce programovacie obdobie.
Ak hovoríte o tom, že už vlastne nič sa nedeje, už, načo to vôbec robíme, tak ja vám môžem povedať len toľko, pani poslankyňa, že ja môžem robiť len od toho dátumu, odkedy som sa ujal funkcie a odkedy úrad vznikol. A nemáte úplne pravdu, pretože ešte 40 % všetkých zdrojov k dispozícii je a to je skoro 5 mld. eur, ktoré ešte budú, budú vypísané výzvy, budú pripravované projekty a ktoré idú v zmysle našich nových nariadení a našich nových právomocí.
Keď sa pýtate na dvojkolovosť. Dvojkolovosť si žiadali samotné mestá a obce. To nebol môj výmysel. Žiadali si to sami a na mnohé ešte budú môcť použiť. Pripravujeme elektronické výzvy. Prvá elektronická výzva bude v nasledujúcich týždňoch vypísaná na niektorých rezortoch, kedy všetko bude stačiť urobiť elektronicky a nebude potrebné prikladať v papierovej podobe žiadne prílohy. Takže myslím, že je to ďalší posun a ďalšie zjednodušenie. V krátkej dobe predstavíme zoznam všetkých príloh, ktoré navrhneme vyškrtnúť z povinných príloh, ktoré musia byť predkladané, pretože sú zbytočné a mnohými údajmi štát už disponuje. Urobili sme audit týchto príloh a mnohé sú nad rámec nariadení Európskej únie a sú len výmyslom úradníkov v Slovenskej republike. A tieto prílohy ja milerád odporučím aj navrhnem vyškrtať, pretože sú úplne zbytočné a nemajú nič s transparentnosťou a s inými vecami.
Je jasné, že mnohé projekty sa musia implementovať aj na národnej úrovni, ale musím vás tiež upozorniť, že projekt, o ktorom ste hovorili, napríklad Vysoké Tatry, bol podpísaný ešte predtým. A viete kedy bol? Dnes už tie všetky výzvy, ktoré sú vypisované, prechádzajú našim úradom a musia byť schvaľované. Náš úrad by už nikdy nepustil výzvu, kde by neboli dodržané nejaké synergie alebo iné povinnosti, ktoré my vyžadujeme od jednotlivých riadiacich orgánov. Takže takýto projekt by musel naozaj preukázať svoje opodstatnenie.
A je pravda, že sa tam vyskytujú aj niektoré národné projekty, ktoré vychádzali z nejakého memoranda. Áno, je tam aj projekt zo životného prostredia pre U.S. Steel, ale opäť, išlo o dobu, kedy U.S. Steel signalizoval vážne problémy a kedy hrozilo, že môže uzavrieť svoju prevádzku v Košiciach a o prácu by mohlo prísť viac ako 10-tisíc ľudí. Takže tu treba trošku chápať aj tie národohospodárske záujmy štátu a na to majú reagovať aj eurofondy.
Ja si nedovolím s vami polemizovať, či helikoptéry áno, alebo nie. Ja si myslím, že mnohí starostovia ocenili, že ak z operačného programu životné prostredie obdŕžali alebo boli z operačného programu preplatené protipovodňové vozíky, protipovodňové výbavy, ktoré s veľkou radosťou obce dostávajú aj žiadajú o ne a veľmi radi ich prijímajú, aby sa vedeli postarať o majetok svojich spoluobčanov. A ja si myslím, že ak k takejto zvýšenej miere bezpečnosti má prispieť aj to, že Slovenská republika nebude mať 2 helikoptéry, 2 helikoptéry na celé územie a pre 5 miliónov ľudí, ale Policajný zbor a ministerstvo vnútra bude disponovať aspoň ôsmymi alebo desiatimi, že to určite prispeje aj k zvýšeniu bezpečnosti, lebo ten prístroj, ten stroj a helikoptéra sa dá využiť naozaj pri živelných pohromách, pri pátraní po nezvestných osobách, pri nejakých škodách, ktoré vznikajú monitorovaním ťažkej situácie. Ja si myslím, že nemôže mať nikto nič proti tomu, ak Slovenská republika okrem dvoch helikoptér bude mať šesť. Ja si myslím, že takáto krajina by ich mala mať podstatne viac, ako ich má dnes.
Naozaj zaviedli sme povinnú menšinu zástupcov. Vytvorili sme nový partnerský projekt so zástupcami neziskových organizácií, kde sme vyčlenili 250-tisíc na úhradu platov tých ľudí z tretieho sektora, ktorí pre splnomocnenca pre otvorené vládnutie dnes pracujú a snažia sa vylepšiť spôsob nielen prípravy projektov, ale aj samotnej implementácie, následného hodnotenia, ako som hovoril, unikátnou formou možnosti strojového spracovania zverejňujeme dáta z nášho ITMS systému 2014. Podporujeme pozmeňujúci návrh pána poslanca Dostála.
Informačno-poradenské centrá, verte či neverte, majú svoju návštevnosť a ľudia sa chodia dopytovať na možnosti financovať svoje projekty z projektov Európskej únie. Dvojkolovosť som hovoril. Významným momentom je zjednodušenie výdavkov. Opäť, aj odstránenie korupčného správania pri kontrole, pretože aj kontrola je subjektívny nejaký akt, kedy kontrolór môže alebo nemusí nejaký výdavok posúdiť, či je správny alebo nie, a preto percentuálne zadefinovanie vykazovania výdavkov, si myslím, je tiež správny smer, pretože ten nemôže nikto spochybniť. A tieto všetky veci sú, pani poslankyňa, pod ostrým drobnohľadom Európskej únie a viete, že my si tu nemôžme v rámci čerpania štrukturálnych fondov robiť hocičo a musíme podliehať aj predpisom a nariadení Európskej komisie. A tie sú naozaj veľmi tvrdé a musíme spĺňať množstvo ex ante kondicionalít a podmienok. A súhlasím s vami a tam možno treba smerovať tú kritiku, treba sa pýtať na konkrétny operačný program. Vy ste ho pomenovali. Áno, tam je dnes najväčšia nervozita. Pri obciach, mestách. Masky, o ktorých hovoríme už rok a nie a nie sa pohnúť z miesta, trikrát pomaly zrušená výzva. Tam treba smerovať tú svoju kritiku a možno aj zo strany pléna žiadať väčšie informácie, ako sa tieto veci pohnú k lepšiemu. Pretože ja svojou intervenciou robím, čo môžem v zmysle zákona a svojich právomocí, ale určite bude dobrý aj tlak širšej verejnosti, aby sa veci v tomto operačnom programe pohli, pretože momentálne po tretej výmene šéfa stále akoby pokrivkáva a nie a nie sa rozbehnúť tak, aby konečne prinášal efekty. V tom sa s vami zhodnem a nebudem to zakrývať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za ústretový prístup k tomu pozmeňujúcemu návrhu a teda verím, že koaliční poslanci budú brať do úvahy jeho odporúčanie. A ja, samozrejme, vítam aj všetky ďalšie kroky, ktoré pomáhajú k stransparentneniu tejto problematiky a tým aj k účinnejšej kontrole a k obmedzovaniu priestoru pre korupciu. A v tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, že či pán podpredseda vlády plánuje nejako nadviazať na tú tradíciu, keď sa raz za polroka zverejňovali správy o implementácii a čerpaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci operačných programov národného strategického referenčného rámca, ktorá sa týkala predchádzajúceho programového obdobia. Naposledy bola táto správa vládou prerokovaná, schválená 7. júla 2016 a v rámci toho bola zrušená tá úloha. Tak by ma zaujímalo, či plánujete v tejto tradícii pokračovať a aj pre ďalšie programové obdobie v nejakých pravidelných intervaloch zverejňovať správy o čerpaní a zazmluvňovaní. Pomohlo by to tiež aj tej kontrole, pretože jedna vec je zverejňovanie čo najviac údajov pre tých, ktorí sa v nich dokážu orientovať a dokážu to spracovať. Ale aj vzhľadom na ten nový prístup zmenený a ochotu k väčšej transparentnosti, ako to bolo v minulosti, si myslím, že nemal by v tomto nastať nejaký regres a teda, že takéto správy by mali byť zverejňované aj v budúcnosti.

Ja som zaregistrovala informáciu, že Slovensko je veľmi dobré v tom čerpaní. Tých 98 % je fakt, ale to je asi aj presne to, čo som hovorila, že v tom čerpaní, to čerpanie, v tom sme naozaj dobrí. Ja som hovorila o zmysluplnosti toho čerpania. A to je rozdiel. A teda ak máme hovoriť o nejakej hodnote za peniaze, za tie vyčerpané teda prostriedky. A oceňujem vašu úprimnosť aj teda snahu, aj to, že ste priznali, že samozrejme niektoré tie národné projekty reflektujú a musia reflektovať aj národno-hospodárske záujmy štátu, čím ste de facto priznali, že vlastne áno, z eurofondov vykrývame aj takéto nejaké naše záväzky. Znova sme pri tej hodnote za peniaze. A takisto, samozrejme, je mi jasné, že ste, ako som povedala, nastúpili do rozbehnutého vlaku. Niektoré veci už vy zo svojej pozície jednoducho pozmeniť nedokážete, ale musíte uznať, že napríklad to, že urobíte teraz audit zbytočných príloh pre žiadosti, to je super, to veľmi oceňujem, ale, preboha, uznajme, že je to výmysel našej vlády, tejto vlády. Je to výmysel tých úradníkov, ktorí nám napríklad prišli pomôcť, aj konzultačné firmy, mimochodom, za ťažké peniaze, ktorí najskôr túto celú byrokraciu vymysleli, a teraz ju znovu za ťažké peniaze auditmi rušíme. Čiže toto kritizujem. Ale, samozrejme, som rada, že sa prejavuje snaha o zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie, povedzme, nejakej byrokracie, ktorá je dnes naozaj teda nastavená obludne. Ale pri čerpaní som hovorila najmä, najmä o hodnote za peniaze. Čiže ja nespochybňujem, že vieme čerpať, to dokážeme a určite budeme čerpať vo veľmi rýchlom tempe aj z tohto obdobia. Ja som hovorila o niečom inom.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nemyslím, že je nejakým problémom pre nás, aby sme pravidelne zverejňovali aktuálny stav čerpania. Ja si myslím, že dokonca tie informácie budú k dispozícii online, pretože systém ITMS bude generovať tieto dáta na dennej báze. Čiže tam sa môžete pozerať každý deň, ako sa vyvíja, rôzne tie parametre, o ktorých ste hovorili. Ale nemáme ani problém s tým, aby sme raz za polroka podali správu o aktuálnom stave čerpania. Skôr ja ešte budem ale preferovať verziu takú, že ak systém ITMS a nejaká aplikácia nad nim dokáže generovať v podobe zrozumiteľnej aj laickej verejnosti samotné čerpanie, tak budem preferovať, aby si to každý pozrel každý deň a aby sme zase neplatili dvoch, troch úradníkov, ktorí iné nebudú mať na robote, len písať správy, potom ich vyhodnocovať a budú to mať vlastne ako svoj kor biznis, prečo vôbec v štáte pracujú. Čiže ak to nebude robiť systém automaticky, že všetky tieto dáta nájdete na dennej báze, presne aké percento kontrahovania, čerpania, v ktorom operačnom programe po jednotlivých prioritných osiach, tak to raz za polroka samozrejme dodáme. Teraz nás bude čakať tá veľká hlavná správa po uzavretí celého predchádzajúceho programového obdobia, ale absolútne nemám s tým problém a do parlamentu takúto správu, resp. na výbor môžeme vždy raz za polroka predložiť pánom poslancom, aby si to mohli v ucelenej podobe pozrieť.
No a čo sa týka ešte pani poslankyne, áno, hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, že v krátkej dobe predložím spolu s ministrom financií na vládu aj zelenú knihu, ktorá presne povie, ako sa majú hodnotiť projekty od určitej hodnoty jednotnou metodikou, pretože aby každý nepoužil svoju metodiku, ktorá mu viac vyhovuje, ale aby to bol aj jednotný systém, ktorým, sitom, musí prejsť každý jeden veľký projekt. To bude tak isto vec, ktorá asi prispeje k veci. No a, áno, tá byrokracia tu je, ale jednoducho musíme s ňou bojovať a aj... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja len dve-tri vety. Chcem vysoko oceniť prácu pána poslanca Galeka a chcem upozorniť ctených kolegov a ostatných, že pri tej situácii, ktorá je dnes na Slovensku v energetike, nestačí len kritizovať, ale treba prinášať aj návrhy a riešenia. A pán kolega Galek je presne ten typ, ktorý dokáže nielen skritizovať, nielen robiť tlačovky o tom, ako je niečo zlé, ale vie investovať obrovské množstvo času, energie a svojich znalostí do toho, aby pripravil kvalitný návrh, ktorým sa veci môžu posunúť ďalej. Čiže chcem to oceniť touto formou skromnou. Ja sa necítim byť doma v tejto tematike, čiže nebudem komentovať samotnú podstatu návrhu, ale je mi jasné, pretože predkladateľom je Karol, že ten návrh je vynikajúci, a chcem ho dať do vašej pozornosti a požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vystúpiť ešte krátko v záverečnom slove, keďže v piatok, keď tento bod končil, tak nás tu nebolo veľa. Situácia je dnes o trošku lepšia.
Ďakujem veľmi pekne Jozefovi za tie slová. Koniec koncov s ním som riešil asi pred dvomi rokmi odvolávanie predsedu regulačného úradu, kedy sme prvýkrát upozorňovali na to, že tento úrad pod vedením tohto človeka nefunguje ani transparentne, ani systémovo a už vôbec nie nezávislo. O čom je náš návrh, som myslím, že predstavil dostatočne obšírne práve v ten piatok, a dneska by som chcel iba doplniť zopár vecí, ktoré v ten piatok nezazneli a ktoré veľmi úzko s týmto návrhom súvisia.
Máme tu napríklad správu o krajine Slovensko. Správa o krajine Slovensko hodnotila fungovanie Slovenska v rôznych oblastiach, medzi inými aj v energetike a z tej energetiky tak isto sa tam nachádza zmienka o fungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Píše sa tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Toto sa píše v správe o krajine Slovensko. Je, nepoviem, že prekvapujúce, ale je možno zaujímavé, že aj v tom Bruseli si všimli, akým spôsobom funguje na Slovensku regulácia, že je čo meniť alebo zlepšovať. Ale nie je to prvýkrát, my tu máme od minulého roka od februára jeden Pilot, to je vlastne takéto úvodné začatie nejakého konania voči Slovenskej republike, resp. dotaz na to, či sme správne implementovali niektoré zo smerníc. Tento Pilot, ak by ste si ho, niekto chcel vyhľadať a pozrieť, má referenčné číslo 8073/15/NR a týka sa transpozície smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES do slovenského právneho poriadku. Pre tých, ktorí nevedia, o čom tieto smernice sú, ide o vlastne tretí energetický balíček, ktorý sme implementovali ešte v roku 2012.
V tomto nám Komisia vyčíta viacero vecí, okrem iného aj to, že predseda úradu je zároveň predsedom Rady, teda toho odvolacieho orgánu, kde sa môžu tí jednotliví dotknutí aktéri odvolať. Takže nie je to vôbec nová vec. No a v našom návrhu zabezpečujeme prísne oddelenie Rady od regulačného úradu, predsedníctvo zavádzame ako trojčlenný orgán s rotačným princípom pri výmene tých jednotlivých členov, zabezpečujeme prísnu nezávislosť týchto oboch orgánov tak, aby návrhy na týchto jednotlivých členov neboli v kompetencii ani politikov, ani ministerstva a ani regulovaných subjektov. Definujeme požiadavku na prax, vzdelanie, odbornosť, jednotlivých členov. No, ako som povedal už minule, nevymýšľame žiadne koleso, vychádzame z praxe v iných členských krajinách, ktoré majú tento tretí energetický balíček implementovaný bez pripomienok. Ide totiž o to, že ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, by mal fungovať tak, aby ľudia o ňom ani len nevedeli. V podstate toto je taká základná požiadavka aj na politikov. Jednoducho keď všetko funguje, tak ľudia sa nemusia zaujímať, čo tí politici robia, a dvakrát to platí pre nejaký úrad, pre nejaký dokonca nezávislý úrad. To znamená, ľudia by nemali vedieť, kto je alebo kto bol Jozef Holjenčík, ľudia by nemali ani poznať v podstate tú skratku ÚRSO. Ide o to, že toto by sa dialo, ak by sme mali naozaj transparentne, systémovo nastavené ceny energií. Pretože práve tieto ceny, s týmito sa stretávajú ľudia každý jeden deň alebo teda, povedzme si, mesiac alebo pri nejakom vyúčtovaní, či už sa to týka elektriny, plynu, tepla alebo vody. Práve toto naštartovalo tú kauzu tých vysokých cien energií, ktorá odhalila tie základné alebo zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení tohto úradu.
Vieme, že pán Jozef Holjenčík z tohto úradu, nepoviem, že odišiel, ale bol odídený alebo bol odstúpený, a ÚRSO, pre ÚRSO týmto ale nič nekončí, tento úrad treba naozaj komplexne prekopať. A toto, toto dokáže naozaj iba nezávislé, nezávislé vedenie úradu, ako aj Rada, ktorá je od tohto úradu oddelená. A práve toto zavádza aj náš zákon.
Tiež je potrebné zaviesť systém a otvorenosť do ich fungovania. Jedno z možností, o ktorom napríklad v tomto návrhu sa nehovorí, ale bolo to už viackrát spomenuté, páni poslanci, pani poslankyňa. Veľmi jednoducho by sme vedeli napríklad zabezpečiť nižšie ceny energií zverejnením, stransparentnením vstupov do tejto cenovej regulácie. To znamená, aby sme my vedeli, čo je prirodzené, teraz nehovorím o všetkých regulovaných subjektoch, ale hovorím o prirodzených monopoloch, to znamená, čo si prirodzené monopoly uplatňujú v rámci cenovej regulácie. Nehovorím teraz o tých položkách v zmysle, že sú to náklady na mzdy alebo náklady na prevádzku, ale aj koľko si tam uplatňujú. Sú to prirodzené monopoly, ktoré fungujú na nejakom vymedzenom území, kde nemajú inú konkurenciu. No a pomôžem si ešte výrokom pána Šefčoviča, nášho eurokomisára pre energetickú úniu, ktorú, alebo jedným citátom, ktorý povedal práve minulý týždeň v rámci Energy Union Tour v Bratislave: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sme mohli rozprúdiť trhové mechanizmy." Veľmi jednoducho preložené: odstráňme reguláciu všade, kde sa len dá. Ale opäť, toto dokáže urobiť iba nezávislý úrad, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom politikov, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom regulovaných subjektov. Náš návrh zabezpečí túto nezávislosť, transparentnosť a tak isto, keď tam dosadíme skúsených odborníkov, bude dodržaná aj jeho systémovosť.
Chcel by som vás z tohto miesta podporiť (pozn. red.: správne má byť – "požiadať") o jeho podporu. Ak budú akékoľvek pripomienky, som pripravený o tomto návrhu diskutovať, či už v druhom čítaní, chcel som to v tomto prvom, ale pripomienky neprišli žiadne. Tak isto rád o ňom budem diskutovať aj na výbore.
Možno na záver iba jedna veta. Máme tu návrh, vládny návrh, ktorý sa tak isto týka fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je to možno na také odľahčenie, pretože môj návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale prešiel rokovaním v rámci rozpravy v Národnej rade. Tak v rámci medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo dostal 183 pripomienok, z toho 117 zásadných, ktoré naozaj poukazovali na to, že je tam rozpor s tou smernicou, s tým tretím energetickým balíčkom. Z toho bolo akceptovaných, prosím pekne, iba 8 zásadných pripomienok a ďalších 9 čiastočne zo 117 zásadných pripomienok. K môjmu návrhu zatiaľ nebola pripomienka žiadna, ale ak sa akákoľvek pripomienka objaví, budem veľmi rád o nej diskutovať, či už na výbore alebo v rámci druhého čítania. Tým vám veľmi pekne vopred ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, tento zákon, ktorý dnes opäť predkladáme spolu s kolegami, je zákonom, ktorý, to už som opakoval a nedá sa nezopakovať, nie je zákonom straníckym, nie je zákonom, ktorý rieši problémy opozície, problémy liberálov, pravice, ľavice. Nikoho takého, pre ktorého by bolo, pre vládnucu koalíciu, primerané odmietnuť ho, ako to už urobila viackrát. Návrh týkajúce sa, týkajúci sa podľa nielen mojej mienky protiprávneho odnímania občianstva občanom Slovenskej republiky je nepochybne na hrane ústavy, ak nie za ňou. Pretože ústava vo svojom príslušnom článku jasne hovorí, že občianstvo nemožno nikomu odňať proti jeho vôli. Táto dikcia ústavy je kategorická a zákon, ktorý novelizujeme, sa práve tohto dopúšťa.
Opäť treba len kvôli reminiscencii zopakovať etiológiu jeho vzniku, dôvody jeho vzniku, prečo ho máme. Ako vieme, bol skratovou, poviem to celkom smelo, skratovou reakciou na Orbánov zákon všemaďarský, ktorým sme sa prslili ako našou odpoveďou. V dôvodovej správe sa môžte dočítať, koľko občanov Slovenskej republiky sme vyhnali z občianstva Slovenskej republiky od 17. júla 2010 v tomto prípade do 12. januára 2017. Bolo ich 1 648, z toho sa týkalo, toto postihnutie, v dôsledku maďarskej verzie presne osemdesiatich štyroch, čo je na stotiny percenta 5 percent. Päť percent je tých, ktorí akýmsi spôsobom súvisia s prijatím maďarského občianstva, pričom vonkoncom nie je povedané nikde, že sa nejednalo o sobáš, o vážny rodinný vzťah, ktorý, ako aj v mnohých iných prípadoch, viedol k tejto zmene; 1 648 ľudí prišlo o občianstvo našej krajiny, ktorá sa na inej časti tváre svojej snaží o zahraničných krajanov, o zahraničných Slovákov, ale vyháňa občanov zo svojho občianstva.
Už minule som hovoril o tom, že tohto sa dopúšťali totalitné režimy, v našich dejinách sa to dopustil tzv. Slovenský štát, ktorý zbavil občianskych práv, občianstva, majetku a všetkého svojich občanov. Potom sa to dialo v totalite komunistickej, ktorá nepohodlných odporcov, ktorí boli dostatočne známi na to, aby ich likvidácia, poprava, zabitie, odsúdenie do väzenia vzbudilo prílišné vlny odporu vo svete, tak ich proste "vyobčanili". Vytlačili ich do priestoru na letisku a tam ich zbavili občianstva. Pavla Kohouta na hraniciach na Šumave do Spolkovej republiky, kde mu za rampou vzali pas a občianstvo.
No, ešte raz, myslím si, že nie je žiadnou hanbou a vonkoncom nejakým ponížením pre vládnucu koalíciu uznať, že tento krok netrafil cieľ, že sa minul tomu, k čomu smeroval. Že poškodzuje občanov Slovenskej republiky tým najhanebnejším spôsobom, že im berie občianstvo. Myslím si teda, že nie je nijakou hanbou po siedmich rokoch uznať, tak ako to teraz, veľmi jeho cti slúžiac, predviedol pán podpredseda vlády Pellegrini, ktorý uznal, že naši štátni úradníci nakopili vrstvu nezmyslenej byrokracie, ktorú on teraz ako Herkules musí z Augiášovho chlieva byrokratov vyhádzať. A tak si myslím, že i tento zákon je dnes na čase zmeniť a bez akýchkoľvek finančných záťaží pre tých, ktorým bol nezmyselne štatút občana Slovenskej republiky odňatý, to týmto ľuďom vrátiť.
A úplne nakoniec pre všetkých dvoch poslancov kolegov zo SMER-u a malého počtu zvyšných koaličných poslancov chcem povedať jedno, pred pár dňami, možno dvoma týždňami na eurovýbore pán premiér Fico na jednej zo svojich ciest do európskych štruktúr hovoril o tom v súvislosti s brexitom, ako budeme bojovať za práva našich občanov v Británii. Samozrejme, že Slovensko nič nevybojuje ako také, ani premiér Fico nevybojuje nič, než to, čo vybojuje Európska únia. S premiérom Ficom sa o slovenských občanoch nikto nebude rozprávať. Samozrejme, že to sú slová dané do vzduchu, ktoré nemajú nijaký dosah, pretože nebude partnerom on ako reprezentant 5-miliónovej krajiny v európskych rokovaniach s Britániou o brexite. Mohol niekde, samozrejme, v kuloároch alebo inde povedať, možno aj na mikrofón, ale nikoho to nebude špecificky zaujímať, nikoho nezaujíma 70-80-tisíc Slovákov v Európskej únii ako nosný bod akéhosi zápasu.
Chcem teda povedať, že čo ale môže premiér Fico a koalícia, ktorú vedie, skutočne urobiť pre svojich občanov, pre svojich 70- či 80-tisíc občanov v Anglicku, je to, že ak sa rozhodnú v rámci svojej snahy o zotrvanie v Británii, alebo v tom, čo z nej po všetkom ostane, ostať občanmi Slovenskej republiky napriek tomu, že budú okolnosťami a pravidlami hry nútení rozhodnúť sa prijať britské občianstvo, tak si myslím, že toto pre nich premiér Fico a jeho koalícia urobiť môže. Môže teda zrušiť tento nezmyselný zákon a neviesť ani ďalšie tisíce ľudí k strate občianstva. Nie je to vlastne nič než to, že sa poučíme. Pripusťme chyby, omylu, reakcie skratovej, ktorá viedla k vzniku tohto zákona, a povieme si, je čas toto zrušiť a je čas nestrácať ďalších a ďalších občanov Slovenskej republiky nezmyselným a na hrane alebo za hranou ústavy stojacim zákonom.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (tlač 461). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.