14. schôdza

Ďakujem za faktické poznámky. Kolega Paška, chcem na vás reagovať, pretože na jednej strane hovoríte veľmi dobre, ale na druhej strane dovolím si vám trošku oponovať, pretože toto je presne to pokušenie riadenia, že keď vidíme, že niečo nevychádza, tak chceme to ešte viacej riadiť. Ale toto je proti princípom demokracie a proste proti princípom nejakej slobody a transparentnosti. A práve opačná je tá cesta, ktorou sa potrebujeme vybrať, a to je zodpovedné s dôkladné, dôkladná nominácia. Práve toto je ten proces, ktorý potrebujeme výborne vyladiť a mali by sme sa na ňom spoločne zhodnúť a vybrať takého kandidáta, u ktorého vieme garantovať, že počas svojho obdobia, pokiaľ bude tým regulátorom, bude konať čestne, zodpovedne, transparentne, v prospech záujmov poslania tohto úradu. Toto je úplne kľúčové.
Takže myslím si, že nedajme sa zlákať tým, že keď sa niečo pokazí, tak zoberme si ešte viacej, aby sme to mohli opraviť, lebo toto riziko tu naozaj je a môže sa pokaziť, ale dbajme na to, aby sme vybrali úplne kvalitného človeka, a spolu, myslím si, že spoločnými silami, toto je veľmi dôležité, že spoločnými silami, ak navrhneme ten proces, tak verím tomu, že expertíza viacerých ľudí aj tu v parlamentne, aj kolega Galek, môže byť veľmi prínosná tomu, aby sme takýto proces vedeli nájsť. A možno hľadať aj proces ako s takýmto človekom jednať, ak nebude konať svoju prácu, ale určite by som ju nedával len do rúk vlády. To je podľa mňa veľmi nebezpečné a tendenčné. Ďakujem.

Ďakujem.
Poprosím vás, pán poslanec Simon, idete vystúpiť, aby som vás nemusel prerušiť, bude to dlhšie? Lebo ide grémium o 12.00 hod. Ďakujem. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri tomto návrhu sú tam niektoré pragmatické veci, ktoré je treba vyriešiť aj vo vzťahu k Európskej únii. S tým viem súhlasiť. Ale s čím neviem súhlasiť, je, alebo môj žalúdok to nestrávi, aby sme brali kompetencie od prezidenta a dávali na vládu. Nehnevajte sa, celý minulý týždeň, myslím si, že aj zajtrajší deň bude o tom, že budeme riešiť Mečiarove amnestie. Mečiar, keď mal konflikt s Kováčom, s prezidentom vtedy a Kováč nechcel vymenovať Lexu za šéfa SIS, tak Mečiar sa uchýlil k tomu, že zmenil zákon a povedal, že menovať šéfa SIS bude v kompetencii vlády. Prečo? Aby verejnosť ani prezident sa nemohol vyjadrovať k menovaniu a k tej persóne, ktorého navrhuje vláda, lebo vláda si to urobí pod pokličkou a donesie si to z jednej chvíle na druhú do vlády, schváli to a je to urobené. Je to o tej persóne, ktorý má strážiť záujmy občanov tejto krajiny.
Kladiem si otázku, kde je problém medzi vládou Roberta Fica, Andreja Danka a Bélu Bugára a prezidenta Kisku? Však ešte žiadny človek nebol pomenovaný, koho by ste tam chceli mať na návrh vlády. A vy už zrovna idete tým, že chcete brať kompetencie od prezidenta a prenášate ju na vládu.
Práve preto podávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh predkladateľovi na dopracovanie.
Exekutíva má alebo nemá, pán kolega Paška hovoril o tom, že má, či nemá možnosť ovplyvniť cenovú reguláciu? Ja si myslím, že aj dnes má. Vláda má možnosť podložiť, dať návrh na vymenovanie, teda a odvolanie šéfa ÚRSO. Nech to odôvodní u prezidenta, ako tá právomoc aj tam dnes existuje. Nemusíme zasahovať do tejto kompetencie.
Na druhej strane, musím povedať, že vláda má svojich nominantov v tých úradoch. Posilnite ich kompetencie, tak ako pán minister hovoril, že treba posilniť, aby nominanti za štát mohli sa dostať k tým niektorým informáciám. S tým v plnej miere súhlasím. Aby sa dostali k tomu, ako ide daný podnik žiadať o schválenie cien, ktoré má schvaľovať ÚRSO. To znamená, že vy môžete ovplyvniť aj do strany ÚRSO a viete ovplyvniť aj zo strany vašich nominantov, lebo v tých firmách všade sú vaši nominanti a hlasujú za tie návrhy, ktoré tam idú, resp. môžte si zmeniť a pritom sa nemusíte dotýkať transparentnosti regulátora ako takého. Ale to, čo nechápem, je, aký pohnútok zo strany vlády, hneď, ešte predtým, aby pán prezident nepovedal, že váš návrhy vlády neakceptuje, nevymenuje, vy utekáte dopredu a hovoríte: berme kompetenciu! Ja chápem, že je to ťažké. Robert Fico, keď sedel v týchto laviciach, prezidentom bol Gašparovič, tak urobil všetko pre to, aby posilňoval túto pozíciu. Keď tam neni Gašparovič, ale je tam iný prezident, tak urobíme všetko pre to, aby sme tie kompetencie zobrali. Nehnevajte sa, s tým sa vnútorne neviem stotožniť, a preto dávam tento procedurálny návrh, resp. apelujem na vás, aby ste v ďalšom čítaní minimálne toto ustanovenie vypustili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadne faktické poznámky. Na základe uvedeného ukončujem vystúpenie poslancov, ktorí sa písomne prihlásili. Budeme pokračovať. Alebo pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ako bolo avizované, o 12.00 pokračuje poslanecké grémium a schôdza Národnej rady pokračuje o 14.00 hodine v prerušenej rozprave k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, a uvedie ho pán poslanec Vašečka. Ďakujem, prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 14. schôdze Národnej rady a to v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce (tlač 454).
Prosím pána poslanca Vašečku, aby zaujal svoje miesto. A tak isto aj pani poslankyňu Shahzad. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak, ktorý stráca poradie.
Pán poslanec Krajčí, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 454.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som k tejto téme k tomuto zákonu si dovolil začať možno trošku netradične citáciou, ktorá, verím, že väčšine z vás bude veľmi dobre známa: "Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je dňom odpočinku. Nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach".
Veľmi nerád by som týmto textom chcel otočiť celú tú debatu od argumentov, ale zase na druhej strane rád by som ho použil. A nakoniec je to text, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanského vnímania sveta a tak isto aj zásad života, a myslím si, že pre takmer 70 % ľudí v našej spoločnosti je toto niečo, čo vo svojom živote, viac alebo menej o ňom vedia a snažia sa dodržovať.
Tak isto chcem povedať veľmi otvorene, že ja som teista a verím, že tento svet nevznikol náhodou. Som veľmi rád, že v súčasnosti už aj vedci potvrdzujú tú domnienku, že náhodou náš vesmír by vznikol veľmi, veľmi ťažko. Štatisticky tá pravdepodobnosť toho, že náš vesmír a život na tejto Zemi by vznikol náhodou, je asi taká pravdepodobnosť alebo taká malá pravdepodobnosť, že dneska, keby som nemal na rukách hodinky a zajtra by som sa zobudil a mal by som na ruke takého krásne hodinky, tak tá pravdepodobnosť, že tie hodinky budem mať na rukách je vyššia ako pravdepodobnosť, že naša Zem vznikla náhodou. Možno ste zachytili, aj relatívne nedávno to bolo, jeden profesor teoretickej fyziky a spolutvorca svetoznámej teórie strún Michio Kaku vydal vedeckú štúdiu a prácu, v ktorej vysvetľuje, že je presvedčený, že vesmír nevznikol náhodou. Poukazuje na existenciu Boha pomocou teórie strún, pričom to nie je samozrejme kresťan. On hovorí o svojej práci, že: "Dospel som k záveru, že žijeme vo svete, ktorý sa riadi pravidlami, ktoré vytvorila inteligencia. Nie ako napríklad v počítačovej hre, ale samozrejme nepredstaviteľne zložitejším a nespochybniteľným." Vyhlásil podľa Geophilosophical Association of Anthropological and Cultural Studies. Jeho vyhlásenie podráždilo vedeckú komunitu, pretože to nie je žiadny vedec druhej kategórie. Práve naopak, dr. Kaku je považovaný za jedného z jej najuznávanejších a najvýznamnejších hlasov.
Hovorím to kvôli tomu preto, že Biblia hovorí, že my sme boli stvorení na boží obraz. A Boh sám tento svet podľa písma tvoril šesť dní a potom ten siedmy deň oddychoval. A toto isté naprogramoval aj do nás, do bytostí, ktoré sú stvorené na jeho obraz. A od tohto by som sa rád, od tohto vzorcu odvinul, pretože ak je tento vzorec pravdivý, tak pokiaľ ľudia budú neustále pracovať a tento vzorec nebudú rešpektovať vo svojom živote, tak sa im to nejakým spôsobom pravdepodobne bude vypomsťovať, keďže pôjdu podľa vzorcu toho, ktorý ich stvoril. Takže Biblia je plná skvelých inšpirácií aj pre moderného človeka, si myslím.
Samozrejme tiež chcem povedať, že žijeme v liberálnej demokracii a pre mňa je osobná sloboda najvyššou hodnotou. Nakoniec aj osobne považujem Ježiša Krista ako za osobu, ktorá chodila tu na Zemi, ktorá bola najvyšším zástancom slobody a bojovala za ňu. Dokonca položil za ňu svoj život. Častokrát si však treba uvedomiť, že naša osobná sloboda sa stáva aj naším vlastným osídlom a upadáme do závislostí, ktoré nám v konečnom dôsledku našu vlastnú slobodu berú. Celý problém moderných liberálnych demokracií tiež spočíva v tom, že peniaze a zisk diktujú podmienky a obmedzujú osobnú slobodu. A v tomto prípade hovoríme o ochrane zamestnancov. Pri nedeľňajšom predaji klesajú práva zamestnancov, lebo si nemôžu dovoliť odmietnuť pracovať v nedeľu, aby ich zamestnávateľ neprepustil, aj keby preferovali stráviť nedeľný čas napríklad s rodinou. A preto som presvedčený, že zákon, ktorý teraz s kolegami predkladáme, je pre každého dobrý. A v konečnom dôsledku by dokonca nemal ani negatívny ekonomický dopad.
Prečo si to myslím? Pretože máme za sebou skúsenosť v Maďarsku, kde v roku 2015 zaviedli zákaz nedeľného predaja a mnohí sa obávali, že toto bude mať negatívny efekt na ekonomiku. A boli to odporcovia najmä z radov asociácie obchodu a zástupcov podnikateľského sektora. Napriek tomu dôkazy sú k dispozícii, nedošlo k poklesu tržieb, obchody to často riešili predĺžením otváracej doby v iné dni. Tak ako som naznačil v úvode, tak pokiaľ sme naozaj stvorení tak, alebo pre človeka je najlepšie, aby ten jeden deň v týždni mal voľno, tak toto by malo mať samozrejme dopad na jeho zdravie. A samozrejme sú k dispozícii štúdie, ktoré toto presne dokazujú. Štúdia audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, bola to štúdia o organizácii pracovného času, cituje ďalšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia pracujúci aj v nedeľu si vo vyššej miere sťažujú na negatívne zdravotné dôsledky ich práce. V nedeľu je podľa ich štatistík takisto dokázané, že je vyššie riziko úrazov a pracovných nehôd. Ďalej táto štúdia konštatuje, že práca v tzv. nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Sme si toho vedomí. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Má to však negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa a oddych. Človek má vyšší duševný komfort, pokiaľ má presne rozdelený čas medzi prácu a voľný čas. Naopak, nestály pracovný čas udržuje človeka v napätí.
Pritom zaujímavé je to, že podľa tejto štúdie je práca v nedeľu nebezpečná aj v tom, že ľudia pracujúci v nedeľu potom pracujú aj v sobotu, čo ale neplatí opačne. Teda ľudia, ktorí pracujú v sobotu, neznamená, že nutne pracujú aj nedele. Štúdia Deloitte zároveň argumentuje aj negatívnymi dôsledkami na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Je to nakoniec vcelku logické. Lenže táto rovnováha je dôležitá pre kvalitný pracovný, efektívny a spokojný život.
A teraz len, aby ste si uvedomili, ono niekedy ani zamestnanci, ktorí pracujú len cez týždeň, nemajú túto rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom optimálnu alebo dobrú. Takže dobrú ju nemá 17 % takýchto zamestnancov, ktorí pracujú len cez pracovný týždeň. U zamestnancov, ktorí pracujú o večeroch, je nerovnováha vyššia, až 33 %, u zamestnancov, ktorí pracujú aj v soboty, je to 31 %, ale najväčší podiel nerovnováhy medzi pracovným a súkromným časom je práve u zamestnancov, ktorí pracujú aj v nedeľu, a je to 39 percent.
Keďže Slovensko sa radí k európskym krajinám, v ktorých ľudia najviac pracujú v nedele, každý piaty Slovák musí chodiť v nedeľu do práce, asi nás ani nebude prekvapovať štatistika dožitia v plnom zdraví. Máme ju najnižšiu v Európskej únii. Zároveň patria títo zamestnanci k jedným z najhoršie zarábajúcich pracovníkov v Európskej únii. Podľa štúdie Helden Glanz z roku 2015 má Slovensko suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby, ale naozaj suverénne. Nemôžem vám, žiaľ, ukázať graf. V roku 2006 skupina fínskych vedcov dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby.
Takže ja by som sa len chcel spýtať zákonodarcov, čo je pre nás dôležitejšie? Ekonomika, na ktorú zatvorenie nedeľného predaja nemá až taký veľký dopad, a ako obchod tvrdí, alebo zdravie, sociálna pohoda, duševný komfort, pevnejšie rodiny našich občanov? V niektorých vyspelých krajinách sa experimentuje so 4-dňovým pracovným časom v týždni. My tu, žiaľ, dnes zvádzame argumentačný boj za zachovanie voľnej nedele. Pritom vzhľadom na technickú revolúciu je a bude voľná nedeľa vo vyspelých krajinách čím ďalej tým väčšou samozrejmosťou.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Vašečka ako jediný. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Mňa potešilo, že Marek sa jednoznačne prihlásil ako veriaci kresťan k Svätému písmu, k Biblii a zároveň ukázal aj to, čo možno niektorým ľuďom uniká. On je špičkový detský kardiológ a mohol by sa venovať a vlastne stále je v kontakte aj s touto krásnou profesiou lekára, ktorý pomáha deťom na vysoko odbornej úrovni. A je to vlastne aj znak toho, že veci, ktoré sú inšpirované vierou, Sväté písmo, Biblia a veda, sú veci, ktoré idú ruka v ruke. Tak ako v tej druhej časti potom uvádzal tie argumenty, ktoré sú vedecké, ktoré sú medicínske a ktoré sú také zrejmé. A nám presne o to ide.
Nevidíme problém v tom, hovorí o tom, že naša viera nás inšpiruje, že Biblia je praktická kniha, ktorá má veľa dobrých princípov, ale to, čím argumentujeme, to, že tie princípy majú pretavenie aj do úplne civilnej, svetskej verzie a sú overené, nieže stáročiami, ale tisícročiami, a fungujú. A preto o nich hovoríme. Čiže nie preto, že, viete, nefunguje to, je to nezmysel, má to chybu, ale my sme veriaci, tak preto ju presadzujeme. Nie, my veríme Bohu, ale vidíme, že tie veci fungujú a že prinášajú dobré výsledky aj v bežnom civile, v bežnom svete.
Ak hovoríme o voľnom dni, ak hovoríme o rytme pracovného času a odpočinku, tak to sú veci, ktoré vám potvrdí nielen lekár alebo nejaký vedec, ale ľudia, ktorí vidia, že naozaj ten konzum, neustále hnanie sa za nejakým hospodárskym rastom alebo za ziskom nie je to, čo ľuďom pomáha, ale naopak, čo ich ničí.
Takže, Marek, ďakujem ti veľmi pekne.

Pán poslanec Krajčí, môžte reagovať.

Ďakujem, Richard. Ja sa, samozrejme, hlásim k všetkému, čo si hovoril. Len ešte raz chcem zdôrazniť, že umožniť našim občanom, aby aspoň v tú nedeľu mohli mať nejaký voľný deň, a teda tento pravidelný rytmus striedania oddychu a práce je nevyhnutné aj pre ich pracovné výsledky. Ako som poukázal, štúdie hovoria, že je to veľmi dôležité pre ich duchovnú, duševnú rovnováhu, a teda som presvedčený, že pokiaľ by sme naozaj argumentovali len ekonomickými parametrami, ktoré, ako v Maďarsku som poukázal, vôbec nevyšli v prospech nejakých, znižovania marží a ziskov, tak si myslím, že naša spoločnosť by získala oveľa, oveľa viac.
A preto verím, že ako si aj ty naznačil predtým, že aj keď tento zákon teraz nebude schválený alebo neprejde, že sa k nemu veľmi skoro vrátime, a je to podľa mňa trend. Trend aj Európy a nielen vyspelých európskych krajín. Ale verím, že jedného dňa aj na Slovensku budeme môcť mať nedeľu voľnú a budeme sa všetci môcť tešiť z benefitov, ktorý by tento jeden voľný deň našim občanom poskytol. Ďakujem.