15. schôdza

Pred tým, ako otvorím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu, máme jeden procedurálny návrh. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem citovať § 34 rokovacieho poriadku. Podanie procedurálneho návrhu poslancov sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci. Chcem požiadať a navrhnúť, aby predsedujúci schôdze, ktorýkoľvek, predchádzajúci, teraz nasledujúci, aby dbali na dodržiavanie slušnosti v sále i v prípade členov vlády aj samotného premiéra.
Odôvodnenie: To, čo robil pán premiér, je nielen neslušné, ťažko na to nájdem slovo, aby som sám nebol neslušný, pre mňa je to absolútne za čiarou. Trikrát verejne uraziť ženu je absolútne zlyhanie. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Ďakujeme pekne, pán poslanec Vašečka, za mňa máte absolútne teda súhlas k tomuto procedurálnemu. (Reakcie z pléna.) Určite budem dávať pozor na to, aby sa všetci správali tak, ako sa majú.
Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý v rámci rozpravy vystúpi pán minister Richter. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hoci som od apríla 2012, kedy som bol prvýkrát menovaný a stal som sa ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stál som na tomto mieste tu v parlamente už mnohokrát, vždy som pred vás predstupoval s pokorou a úctou ako k Národnej rade, zákonodarnému orgánu. S plným rešpektom tiež prijímam kontrolnú funkciu parlamentu vo vzťahu k výkonnej moci, preto som sa vždy usiloval v maximálnej miere zodpovedne reagovať na vaše otázky, prípadne interpelácie. V poslednom období aj na poslanecké prieskumy.
S rešpektom a úctou pristupujem aj k inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky. Rovnako som k tomu pristupoval aj ako poslanec Národnej rady, do tohto zákonodarného zboru som bol zvolený štyrikrát. Asi som staromódny, ale rovnaký rešpekt a úctu očakávam aj od dnešnej opozície, ak sa parlament nemá zmeniť na eldorádo bez akýchkoľvek princípov a hodnôt. To je moje osobné vyznanie a zároveň očakávanie, kolegovia, smerom k vám. (Potlesk.)
O to viac ma zarmucuje, že predložený návrh na moje odvolanie musím označiť za prejav neúcty ku kontrolným právomociam parlamentu voči výkonnej moci a za dehonestáciu inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády. Jeho predkladatelia z neho urobili nástroj primitívneho politického boja, v ktorom sa neštítia klamať, znášať obvinenia bez dôkazov, vydávať svoje subjektívne tvrdenia za realitu, samozrejme, bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Ba dokonca si nedali ani len toľko námahy, aby si overili niektoré štatistické údaje a používajú vymyslené čísla.
Opozícia sa rozhodla vyvolávať proti vláde negatívne vášne, zneužívať city ľudí, lebo toto je spôsob, pri ktorom netreba argumenty, fakty sa stávajú nepozorovateľnými, falošné obvinenia ani netreba dokazovať. (Potlesk.) Dôležité je predniesť ich dostatočne dramaticky, vyšperkovať ich hrôzostrašnými obrazmi, predstierať rozhorčenie, a najmä útočiť, útočiť a útočiť s použitím tých najprimitívnejších a osobných úderov pod pás, aby nezostal priestor na otázky o kompetentnosti člena vlády a o jeho reálnom výkone a obraze, ale aby ostal špinavý a nemorálny politik.
Všetky tieto atribúty v plnej miere napĺňa aj návrh, o ktorom dnes rokujeme. Za kľúčový moment pre podanie tohto návrhu označuje opozícia nezrušenie akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň. Vo svojom návrhu na moju adresu uvádza, že je dôvodné podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadenie nebolo zrušené, a to aj napriek tomu, že ďalšou činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalším závažným poškodzovaniam klientov, maloletých detí, ktoré si následky nekonania štátnych orgánov budú niesť celým svojím životom ako traumatizujúce udalosti. Táto veta lepšie ako iné v návrhu ilustruje filozofiu predkladateľov: najskôr si niečo vymyslieť, predložiť to ako nevyvrátiteľný fakt bez akýchkoľvek dôkazov, opísať to ako najobludnejšími výrazmi a potom z toho urobiť obvinenie. Pritom neexistuje jediný reálny fakt, ktorý by skutočne odôvodňoval podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadeniu nebola zrušená akreditácia. Neexistuje ani len jeden čo i len nepriamy dôkaz, že by som sa kedykoľvek stretol či komunikoval s predstaviteľmi Čistého dňa. Nikdy som s nimi nespolupracoval, nikdy som toto zariadenie osobne nenavštívil.
Predsedom dozornej rady stále je, ak sa náhodou v poslednom čase niečo nezmenilo, donedávna dlhoročný okresný predseda SDKÚ a niekdajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Zoltán Horváth, ktorý bol váš, vážení poslanci za SaS a OĽANO, a nie môj koaličný partner. (Potlesk.) S vami, pani poslankyňa Blahová, a s vami, pani poslankyňa Jurinová, ako aj, ako váš kolega celé jedno volebné obdobie spolupracoval, s vami spoločne a s vami koordinoval váš spoločný postup v sociálnom výbore Národnej rady, politicky je to teda váš partner. (Potlesk.)
Absolútne vymysleným je vaše tvrdenie, že činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalšiemu závažnému poškodzovaniu klientov. Toto tvrdenie ste vo svojom návrhu nepreukázali absolútne ničím. Navyše je v príkrom rozpore s tým, čo si poslanci vypočuli na poslaneckom prieskume, kde sa tak maloletí klienti, ako i ich rodičia veľmi jasne vyjadrovali práve úplne opačne. Dňa 30. septembra 2016 osobne prezentovali členom akreditačnej komisie ministerstva stanovisko s dvadsiatimi šiestimi podpismi rodičov, v ktorom sa uvádza: "Vyslovujeme, že naše deti, prípadne blízke osoby umiestnené v tomto stredisku nie sú v ohrození života a zdravia a nie sú systémom práce alebo postupom zamestnancov ohrození, ich zdravý, psychický a sociálny vývin."
Nie je však len subjektívnym pocitom klientov zariadenia, ale aj súdne rozhodnutia, a tu chcem pripomenúť, aj rodič súdom prideleného dieťaťa do resocializačného zariadenia nestráca rodičovské práva. Vždy je to jeho dieťa, vždy má právo do každého počinu, aj ktorý rieši súd, sa, samozrejme, prihlásiť a vysloviť svoj konkrétny názor.
Väčšinu klientov sa napriek našim návrhom nepodarilo z Čistého dna presunúť práve preto, lebo súdy skonštatovali, citujem, že "na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by v súčasnej dobe bol ohrozený alebo narušený zdravý, priaznivý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa v predmetnom zariadení". Takže nie Richter, ale vyše desať rôznych okresných a krajských súdov na základe vykonaného dokazovania vás usvedčuje, že ste si toto tvrdenie jednoducho vymysleli. (Potlesk. Pískanie v sále.)
Odvolačky na krajský súd nedávali len rodičia, ale dávala aj prokuratúra, tá, ktorá dozorovala celý prípad. To o to viac potvrdzuje, že orgány činné v trestnom konaní hodnotili úplne inak ako vy celý tento postup a stav. A možno je treba povedať a zopakovať, to tu nezaznelo, v roku 2014, keď vzniklo prvýkrát podozrenie o nejakom sexuálnom zneužití jednej z tých klientiek, na základe ktorej ste vy pripravila ten svoj blog, sociálna kuratela podala návrh na okresný súd na premiestnenie dieťaťa. Rozhodnutie súdu bolo, že nie, že má ostať v tom zariadení. Je to zodpovednosť sociálnej kurately a mojich kolegov z rezortu, alebo je to rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré bolo v tomto prípade nutné akceptovať? Možnože keby to rozhodnutie bolo iné, istý stav a vývoj aj ďalšie pohľady mohli byť úplne iné, ktoré sa celej tejto problematiky týkali. A to už nespomínam vyjadrenie Generálnej prokuratúry, ktorá naše podozrenia, že; prokuratúry, Krajskej prokuratúry v Trnave, ktoré boli, samozrejmá vec, že medializované, a Okresnej prokuratúry v Galante. Vykonali v zariadení previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných pohovorov s chovancami umiestnenými v zariadení neboli zistené skutkové odôvodnenia, prijatie tzv. prokurátorských opatrení. To je prokuratúra.
Takže ešte raz, vaša veta znie naozaj hrôzostrašne, mal som napísané, že nakydali, ospravedlňujem sa, poviem, nakládli ste na mňa priam obludné obvinenia, ale nielenže ste ma, ale len sa pokúsili nejakým spôsobom zdôvodniť, ale jednoducho ignorujete overiteľné fakty a skutočnosti, ktoré vaše obvinenia preukázateľne vyvracajú. Podľa princípu zlodej kričí, chyťte zlodeja, obviňujete štátne orgány, že deťom z Čistého dňa spôsobili traumatizujúce udalosti, ktorých dôsledky budú niesť celý život. Pretože v skutočnosti ste to práve vy, úplne konkrétne viacerí poslanci, ktorí ste sa podpísali pod návrhom, kto ste s deťmi z Čistého dňa bezohľadne, neľudsky, absolútne sebecky urobili nástroj vlastného zúfalého politického boja. Keď ste vlani pochopili, že v mojom rezorte nedokážete s nami viesť korektný súboj postavený na faktoch a argumentoch, rozhodli ste sa zlikvidovať ma tým najpodlejším spôsobom, vyvolaním vášní. Čiastočne sa vám to podarilo. Negatívne namierených, samozrejmá vec, že proti mne aj ako osobe. A čím lepšie vyvolať vášne proti človeku než cez údajné ubližovanie či dokonca týranie a zneužívanie detí?
Bol som to ja a moje ministerstvo, kto na všetky problémy okolo detí vždy sa usiloval riešiť bez zasahovania do ich súkromia a bez vťahovania intímnych detailov z ich osobného života. Možno aj preto niekedy ťahám, minimálne mediálne, za kratší koniec, lebo sa odmietam znížiť k tomu, že o deťoch v ťažkých a komplikovaných osobných životných situáciách budem na internete vypisovať intímne detaily. Napr. o ich skutočných vzťahoch k údajne starostlivým rodičom alebo ich dokonca sfetované ťahať pred kamery a nútiť k zmanipulovaným výpovediam či dokonca k podplácaniam, ktoré tu evidentne boli. (Potlesk. Výkriky z pléna.)
Pani predkladateľka, k tomuto ste sa nevyjadrili, očakávam, že sa dodatočne k tomuto vyjadríte, ako to hodnotíte, či je to úplne v poriadku.
Môžem preukázať, že ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v minulosti preverovalo podnety... (ruch v sále), podnety na stredisko Čistý deň. Napr. v septembri 2014 kurátori v osobných rozhovoroch s dvomi dievčatmi preverovali sťažnosti ich matiek, pričom ani jedno sa nepotvrdilo, že by ich práva boli obmedzené. Napr. medializované ostrihanie dohola nebolo trestom, ale opatrením proti šíreniu parazitov po návrate jedného dievčaťa z úteku. Alebo v prípade sťažnosti na stravu sa ukázalo, že dievča skutočne dostáva málo sladkostí, pretože z terapeutického hľadiska pôsobia ako kompenzácia na návykovú látku, preto im ich konzumáciu obmedzili.
Pani poslankyňa Blahová od nás dostala prístup ku kompletnému protokolu z kontroly, ktorú od 13. septembra do 23. novembra minulého roku vykonávala kontrolná skupina nášho ministerstva. Bolo to dlhé obdobie, aby kontrola mohla byť skutočne hlboká a detailná. Upozorňujem, že z hľadiska zákonných pravidiel protokol vždy obsahuje výlučne zistenia porušenia pravidiel, neuvádza sa v ňom, v čom kontrolný subjekt nepochybil, čo je prirodzené. Kontrolná skupina napr. skonštatovala, že využívanie tzv. averzívnych intervencií, napr. telesné cvičenia, komunitné úlohy navyše, dočasná strata nejakých privilégií aj s ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov neporušilo ich práva, a teda neprekročilo hranice zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Tzv. medzistrediskové výmeny sa nikdy nekonali svojvoľne a bezúčelne, ale len v prípadoch, kedy bola vzhľadom na objektívne okolnosti resocializácia dieťaťa v danom zariadení vážne ohrozená. V prípadoch vážnych konfliktov v rámci komunity, v prípade vážnych konfliktov s personálom zariadenia, celkom prirodzene – po zvážení všetkých najlepších záujmov dieťaťa – dochádzalo aj k medzistrediskovým výmenám. I keď ja ich v tomto prípade v plnej miere nerešpektujem. Premiestnenia sa diali za ďalšie s vedomím zákonného zástupcu dieťaťa, ktorý takýto postup nenamietal, v niektorých prípadoch máme jednoznačne preukázané, že o tomto postupe mal vedomosť nielen príslušný sociálny kurátor, čo je úplne pochopiteľné, ale aj súdy a prokuratúra a ani tieto orgány takýto postup nerozporovali.
Nemôžem tiež opomenúť fakt, že ak by sme takto mali, za toto mali trestať Čistý deň, a to hovorím veľmi otvorene, no mali by sme trestať aj tie iné zariadenia a vyvstáva otázka, kde by sme resocializáciu detí robili. Ja sa vrátim potom k istým východiskám, ktoré sú z toho úplne nevyhnutné.
Otázkou je, kontrolná skupina po dvoch mesiacoch práce skonštatovala, že hoci zistila niektoré pochybenia, nepreukázalo sa, že by spôsob činnosti zariadenia alebo aj zamestnanci mohli ohroziť život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a, samozrejme, že aj sociálny vývin. Dovolím si citovať zo samotnej správy alebo protokolu tejto komisie: "Pri hodnotení týchto intervencií je treba mať na pamäti, že deti, ktoré sú umiestnené v tomto zariadení, prešli ťažkými životnými situáciami, neraz boli aj trestané, prípadne stíhané, a z ktorých sa jednoducho nevedia v istom mladom veku bezprostredne vyrovnať bez vonkajšieho usmernenia."
Mnohé z týchto detí majú vážne poruchy správania, vďaka ktorým sa neraz dopúšťajú konania, ktoré je ohrozujúce ich okolie, ako aj pre ne samé. Ochrana práv týchto detí teda spočíva aj v ochrane pred vlastným ohrozujúcim konaním. Možno je to na prvý pohľad nepochopiteľné, ale u takýchto detí je to veľmi prirodzené. Realizácia týchto ochranných opatrení však musí byť striktne podriadená rešpektovaniu ľudských práv dieťaťa a zohľadneniu jeho najlepšieho záujmu. Rovnako tiež musia podliehať jasným pravidlách pri ich realizácii, ktoré zabránia pochybeniam pri ich udeľovaní v mimoriadne náročných situáciách. Boli tu spomínané niektoré, ktoré sa toho týkajú. Do toho je treba zaradiť možno aj agresívne správanie ohrozujúce sama seba, ktoré u týchto klientov môže jednoducho prirodzene byť.
Aj keď kontrolná skupina v rámci protokolu konštatovala v niektorých prípadoch averzívnych intervencií porušenia, to v plnej miere pripúšťam, interných pravidiel zariadenia, po zvážení všetkých týchto okolností aj ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov zariadenia nedospela k záveru, že v súvislosti s udelením zistených averzívnych intervencií došlo k porušeniu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Dámy a páni, zároveň mi dovoľte, aby som sa dôrazne ohradil proti bezohľadnému hanobeniu a ponižovaniu sociálnych kurátorov, ktorých opoziční poslanci obvinili, že sa z akéhosi čierneho fondu nechávajú uplácať pri návrhoch na umiestnenie detí do resocializačných stredísk. Okrem faktu, že o tom rozhoduje súd, vykonalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny finančné kontroly v resocializačných strediskách. V jednom prípade napríklad na strednom Slovensku nariadilo vrátenie prostriedkov vo výške 5 040 eur. Vo všetkých ostatných prípadoch boli aj pri medzistrediskových výmenách všetky štátne financie použité na stanovený účel. Zverejnené, ničím nepodložené obvinenia kurátorov zákerným spôsobom dehonestujú ľudí, ktorí vykonávajú také náročné povolanie, akým jednoducho sociálna kuratela je. Viacerí kolegovia z rezortu ma už upozornili, že mnohí títo ľudia, najčastejšie sú to ženy, strácajú motiváciu, dostávajú strach, aby sa za akékoľvek svoje rozhodnutie nestali terčom verejnej šikany alebo manipulácie alebo nactiutŕhaní. Vyzývam vás preto, pani poslankyňa, aby ste sa vecne sociálnym kurátorom za svoje nepodložené obvinenia verejne ospravedlnila. (Potlesk.)
Len za posledné tri roky parlament prijal dokopy desať legislatívnych zmien vo vzťahu k sociálnoprávnej ochrane detí. Už na jeseň minulého roku sme do tohtoročného plánu legislatívnych úloh vlády zaradili ďalšiu novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorá prinesie nové, dovolím si povedať, že aj systémové opatrenia a bude reagovať na rôzne praktické problémy vrátane tých, ktoré sme zistili alebo ktoré aj jednotlivé prieskumy poslanecké zistili pri jednotlivých resocializačných zariadeniach. V oblasti ľudských zdrojov aktívne využívame európske fondy na personálne posilnenie výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch po celom Slovensku.
Zaujímavé štatistiky, čo sme zdedili a kde sme dnes z hľadiska personálnych vecí: V roku 2013 sme k existujúcim 652 pracovníkom prijali ďalších 238 na úrady a ďalších 146 pracovníkov výlučne na terénnu prácu. Vlani sme tieto počty rozšírili o ďalších 300, pričom išlo o pozície sociálnych pracovníkov, psychológov i rodinných asistentov tak, aby boli k dispozícii aj na detašovaných pracoviskách minimálne v každom okresnom meste. A od januára tohto roku sme v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, opakujem, detí, posilnili o sto nových kmeňových štátnych zamestnancov. Sú to trojnásobné nárasty v porovnaní s tým, čo sme preberali, a práve preto si myslím, že je dôležité pristúpiť k väčším opatreniam. Cesta navyšovania pracovníkov po tomto všetkom už nie je riešenie.
Dámy a páni, žiaľ, to, o čom sa dnes bavíme, nie je už len otázka a hra o Čistom dni, ale o resocializácii ako systému vrátane sociálnej kurately. Je nevyhnutné pripraviť novú postupnosť odbornej pomoci rodinám a jednotlivcom, najmä deťom ohrozených drogovou a inou závislosťou. Preto je nevyhnutné, aby novela zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorú pripravujeme a mala by byť predložená na septembrové rokovanie Národnej rady, zadefinovala nové multifunkčné zariadenia, centrá pre deti a rodiny, ktoré budú rozvíjať ambulantnú a pobytovú starostlivosť. Toto sa musí uskutočniť pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonov súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Má sa to týkať detských domov, krízových stredísk a resocializačných zariadení.
Pripomeniem ešte v skratke posledné rokovanie s mojím kolegom ministrom zdravotníctva minulý piatok. Mám eminentný záujem ako minister garantovať rodičom aj spoločnosti striktnú ochranu najlepšieho záujmu všetkých detí a maloletých v takýchto zariadeniach. Nie je to reálne možné len prostredníctvom nástrojov kontroly a dohľadu, ktoré sú v právnom štáte možné smerom k súkromným zariadeniam. Preto som sa rozhodol vytvoriť materiálne a personálne podmienky pre vznik dvoch nových štátnych resocializačných zariadení. Do týchto zariadení budú detskí klienti prechádzať po medicínskej liečbe, po diagnostike a detoxikácii na resocializačný program. To je prísľub ministra zdravotníctva, ktorý, samozrejmá vec, v veľkej miere vnímam. Tieto zariadenia budú úzko prepojené na zdravotnícke zariadenia, ktoré ministerstvo zdravotníctva plánuje zriadiť v Pezinku a v Košiciach. Preto aj štátne resocializačné zariadenia budú na západnom a východnom Slovensku. Tento zámer mám záujem pripraviť do konca tohto kalendárneho roka. Je to hlavné posolstvo a odkaz, ako dnešnú situáciu vzhľadom na to, že sú zneistení všetci, ktorí resocializačné služby poskytujú deťom, vyriešiť. Hlásim sa k zodpovednosti za deti, ktoré na základe súdu alebo na základe odporúčania rodičov potrebujú resocializáciu. Mám záujem budovať personálne, materiálne, kapacitne tieto zariadenia, aby v plnej miere vyhovovali a napĺňali zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. To je moja odpoveď na systémové riešenie danej situácie.
K jednotlivým vyjadreniam, ktoré zazneli v zdôvodnení, by som rád zaujal jedno spoločné stanovisko. Pani poslankyňa Blahová, vyzývam vás, ak máte akékoľvek dôkazy alebo pochybnosti o trestnej činnosti týkajúcich sa detí v tomto resocializačnom zariadení, chcem vás pekne poprosiť, konajte. Sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré každú novú skutočnosť pri svojom riešení a šetrení privítajú. A chcem pripomenúť jednu vec, často ste vo svojich vyjadreniach aj pri takzvaných výpovediach tých detí používali slovo týranie. Týranie je trestný čin. Neváhajte, je vaša ľudská zákonná povinnosť konať. Ja vás k tomu vyzývam. Konajte a dajte podklady orgánom činným v trestnom konaní! Ja budem v maximálnej miere s nimi súčasný. (Potlesk.)
To sa týka aj finančných podozrení, ktoré ste tu prezentovali. Ak ste tie podklady nedali vy, my sme odovzdali tie podklady kompletne polícii, pretože sme presvedčení o tom, že to je jeden z veľkých bludov a výmyslov. O akých stotisícoch hovoríte, keď, preboha, 12 a niečo tisíca je celoročný príjem toho zariadenia na jedno dieťa?! Štyri výmeny sa uskutočnili. O akých stotisícoch hovoríte?! Veď ste sa sama chytili do vlastného klepca. (Potlesk.) A samozrejmá vec, tie prostriedky boli presne použité na účel, na ktorý boli aj vydané, len nie v tom zariadení, ale v tom druhom, kde bolo dieťa premiestnené.
Vážené dámy a páni, musím konštatovať, že kritikou mojej činnosti v oblasti, v ktorých ste vy nedosahovali žiadne hmatateľné výsledky, sa tu v návrhu na odvolanie jednoducho len tak hemží. Príkladom je takzvaný jasličkový zákon. Keď ste sedeli vo vládnych laviciach, ani ste si nevšimli, že tu 25 rokov nemáme žiadnu právnu reguláciu starostlivosti o deti vo veku do troch rokov. My sme do tejto oblasti jednoducho vstúpili a jasne sme povedali, čo je naším cieľom: Zadefinovať sociálnu službu na podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života. Citlivo sme zvažovali nové pravidlá, ale nie z pohľadu podnikateľov, ako to robíte vy, ale z pohľadu rodičov a detí. Aby si rodičia boli istí, že niekto dozoruje isté pravidlá a princípy, aby bola táto služba pre ich deti bezpečná a neohrozovala ich zdravie. A áno, aby boli uprednostňovaní tí rodičia a matky, ktorí by bez tejto služby stratili zamestnanie alebo by nemohli sa vrátiť po materskej dovolenke do svojho pôvodného zamestnania, lebo by nedokázali zabezpečiť dennú starostlivosť o svoje dieťa. Ja sa otvorene k tomuto princípu hlásim. Obdobná situácia je napríklad u susedov v Českej republike, najmä z hľadiska viaczdrojového financovania.
Konkrétne spresnenia, áno, spresnenia, mám záujem v maximálnej miere vložiť do veľkej novely zákona o sociálnych službách. A z tohto miesta hovorím a je to úplne jasná tá odpoveď, v prvom rade budú uprednostnené matky, ktoré idú pracovať alebo pracujú, ale to neznamená, že do tých zariadení, ak kapacity dovolia, nemôžu byť prijaté ostatné deti od ostatných matiek. Všetky tieto výklady jednotlivých ustanovení zákona dnes môžem kedykoľvek nájsť na našej internetovej stránke ministerstva, kde trpezlivo moji kolegovia odpovedajú na množstvo otázok, ktoré s tým súvisí, aj pre odbornú, aj pre laickú verejnosť.
Rozumiem, že zneistenie ľudí je nástrojom vášho politického boja vo vláde. Ale keďže komunikujeme aj so samotnými samosprávnymi krajmi, nikto sa masového zániku detských jaslí obávať nemusí. Ak niekto má zariadenie podľa iného zákona, napríklad školského zákona, dvestoštyridsaťpäťky, no tak sa ho jednoducho zákon o sociálnych službách nedotýka.
Sociálne služby sú osobitnou kapitolou návrhu na moje odvolanie. Aj tu ste, dámy a páni z opozície, použili osvedčený prístup. Ničím nedokázané obvinenia okorenené silnými slovami a zamlčovaním podstatných faktov. Napríklad takého, že za môjho pôsobenia sa bezprecedentne zrýchlil nárast výdavkov štátu na sociálne služby. Zdôvodňujem to preto, lebo sociálne služby patria do pôsobnosti krajských a miestnych samospráv a štát ich má len spolufinancovať. Lenže napriek tomu sa vynaložené prostriedky nášho ministerstva na sociálne služby zvýšili. Keď som preberal rezort s 33,5 mil. eur v dvanástom roku na 86 mil. v minulom roku. Pre tento rok je to viac jak 90 miliónov. Kým v roku 2013 sme v toľko kritizovaných zariadeniach pre seniorov financovali 9 445 miest, v tomto roku ich financujeme už vyše 16-tisíc. Nemôžem vylúčiť, že sa niekde môže dlhšie meškať alebo že sa čaká, ale veľakrát je to aj subjektívny záujem konkrétnych klientov na konkrétne zariadenia. Zamlčovať to a hádzať celú zodpovednosť na mňa pokladám za veľmi zákerné.
Úplným klamstvom je tvrdenie, že sme štyri roky nič nerobili, nekonali vo vzťahu k denným stacionárom. Dôvodom mojich slov je vlaňajšia novela, ktorá bola práve výsledkom našich opakovaných kontrol a zistení niekoľkoročných. Státisíce eur sme nevyplatili a ďalšie sme si vyžiadali vrátiť pre hrubé pochybenia a porušenia zákona. A o tom, že nové pravidlá v žiadnom prípade nie sú likvidačné, svedčí fakt, že v tomto roku sme zaznamenali nárast oproti vlaňajšku o 2 700 miest a iba v denných stacionároch ich počet už dosiahol takmer 9,5-tisíca.
Ale zároveň zopakujem, čo som už na tomto mieste hovoril vlani. Nové pravidlá musia zabrániť špekulantom, aby zarábali na sociálnej službe len preto, lebo ju poskytujú nekvalitne a redukujú ju na posedenie pri novinách s obedom. Upozorňujem, že sprísnenie priniesol nielen náš zákon, ale aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ale ak niekto nie je schopný splniť si ani len hygienické a zdravotné štandardy, ten skutočne nemá právo na dotáciu od štátu. Ani koniec koncom poskytovanie sociálnych služieb.
Celkom na smiech vyznieva tvrdenie, že chcem zákon o sociálnych službách meniť potichu, v úvodzovkách potichu. Vážené poslankyne a poslanci, na našom ministerstve je zriadená veľká pracovná skupina. Začal ju viesť bývalý štátny tajomník pán Burian, dnes pokračuje vo vedení tej komisie pán štátny tajomník Ondruš. O každej jednej pripomienke sa podrobne diskutuje, od začiatku len tohto roku sa tá skupina už štyrikrát zišla, v priebehu niekoľkých dní predstavíme kľúčový návrh na štátne spolufinancovanie sociálnych služieb. Prvý základ – stupeň odkázanosti, druhý základ – rovnaké financovanie bez ohľadu na zriaďovateľa, či je ním obec, mesto, samosprávny kraj alebo súkromník, to znamená neverejný.
Dnes ešte neviem ani ja, pretože urobím všetko preto, aby riešenie bolo vo všetkých istým prijateľným kompromisom. A ak si myslíte, že všetci v oblasti sociálnych služieb majú úplne rovnaký pohľad na vec, no tak môžem vám len odkázať, že sa veľmi mýlite. Diskusie na komisii sú neraz veľmi búrlivé, opäť si uvedomujeme, že kľúčovým partnerom sú samosprávy, ktoré majú zákonné kompetencie. A bol by som rád, keby sme našli dlhodobejšie udržateľné riešenie, ktoré sa prejaví na rastúcich platoch zamestnancov v sociálnych službách, ktoré, bohužiaľ, aj s veľkým znepokojením, možno čiastočne aj mojím prispetím, pretože som málo bojoval, sú najhoršie platené z celého verejného sektora. Preto jednou zo zásad nového systému financovania bude, že štátny príspevok bude určený výlučne na mzdy zamestnancov, aby to zvyšovanie štátnych výdavkov pocítili práve títo ľudia. Je to základný predpoklad zvyšovania kvality sociálnych služieb aj personálneho riešenia do budúcna, pretože ten nedostatok tých pracovníkov sa aj v tejto oblasti začína prejavovať.
A keď sa už vyjadrujem k službám pre odkázaných ľudí, musím sa dotknúť aj kritiky v oblasti kompenzácie zdravotného postihnutia. Mrzí ma, že tu nie je pani podpredsedníčka. Pán Mihál a pani Ďuriš Nicholsonová, pani Blahová, ale aj pani Jurinová, čo tak pozrieť sa do vlastného zrkadla? Alebo aspoň nezamlčovať štatistiky, ktoré dokazujú, že dnes dávame na kompenzácie viac, ako keď ste vy na tomto rezorte vládli a mali ste svoju vlastnú koaličnú vládu? (Potlesk.)
Konkrétne, konkrétne oproti roku 2011 narástli do roku ´16 výdavky na kompenzačné príspevky o 20 mil. eur, čo predstavuje 17-percentný nárast, a dosiahli 132,5 milióna. To je moja odpoveď na tú kritiku, na tie onkologické deti, kto tu má záujem vťahovať do takejto zložitej problematiky. Ja viem, že je to stále málo. Po tom, čo sme prijali isté opatrenia vlani ohľadom 12-ročnej hranice pri platení dôchodkového poistenia z hľadiska opatrovateľov a hlavne opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých detí, hovorím ešte raz a dávam ďalší verejný prísľub, že do konca tohto volebného obdobia máme záujem dosiahnuť, aby ich príjem z hľadiska príspevku dosahoval úroveň minimálnej mzdy v čistom vyjadrení. Tým si myslím, že v značnej miere pomôžeme tejto problematike.
Rád by som vám ešte pripomenul, že v roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy. A opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste nechali úplne bez povšimnutia. Porovnávajte a vráťte sa a pozrite sa do zrkadla, aj pani bývalá štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer, ktorý som tu už bol povedal, že do konca ´20. roku musia byť opatrovatelia riešení, ako keby pracovali na úrovni aspoň minimálnej mzdy.
Nehnevajte sa na mňa, ale za prejav úplného politického zúfalstva považujem fakt, že ma navrhujete zbaviť postu ministra za výsledky v oblasti zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Ak už nemôžete poprieť pozitívny vývoj v oboch ukazovateľoch, tak aspoň detinsky a malicherne upierate podiel našich opatrení na ňom. Rád by som vám preto pripomenul, že môj predchodca vymyslel za 42 mil. euro projekt, prostredníctvom ktorého získalo 15-tisíc ľudí manuálnu prácu v lesoch. Účel nebol zlý. Bez ohľadu na ich kvalifikáciu, bez zohľadnenia ich možnosti trvalo sa umiestniť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa takmer všetci vrátili do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pracovali, chvíľu zarábali, ale nešlo o žiadne opatrenie, ktoré by bolo udržateľné. Aj preto napriek hospodárskemu rastu, ktoré bolo vtedy takmer 3 % HDP, nezamestnanosť v roku 2011 narástla o pol percenta na 14,59 percenta. A keď odchádzal z funkcie, počet ľudí bez práce bol vyšší o 21-tisíc než v čase, keď preberal rezort pán Mihál.
Napokon, mojím prvým projektom vo funkcii ministra bolo opatrenie na podporu mladých nezamestnaných. Využili sme naň 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo ich vláda pani Ivety Radičovej nedokázala efektívne využiť, a zamestnali sme 13-tisíc mladých ľudí. Ja si uvedomujem, že to bolo viac peňazí a o niečo menej ľudí, lenže zamestnanie každého jedného trvalo trojnásobne dlhšie, teda 1,5 roka, a až 86 % z nich zostalo pracovať aj po skončení tohto obdobia, to znamená, štandardne získali zmluvu na dobu neurčitú. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roka ich bolo 36 237. Ide o pokles takmer o 58 percent. Za päť rokov sme sa zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 hlboko pod priemerom eurozóny a pre mňa je veľmi potešiteľné, že mieru nezamestnaných mladých do 25 rokov máme ďaleko, ďaleko lepšiu ako napríklad Francúzi alebo Fíni, ktorí nám v istom čase boli skôr príkladom.
Opäť verný pravidlu, že keď nemáme argumenty, nahradíte ich aspoň silnými a dehonestujúcimi slovami, ste na môj; ste sa za môj; prekvapujúce veci označili armádu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. No, skúsme nejaké štatistiky konkrétne toho. Tak naozaj neviem, čo je škandalózne na tom, že dlhodobá nezamestnanosť klesá. A s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015 za posledný rok od februára ´16 do februára ´17 nastúpilo do práce 36 705 dlhodobo nezamestnaných. Z nich 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, evidovaných nad štyri roky. Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej o takmer 59-tisíc. Napokon, počas úradovania môjho predchodcu pribudlo do evidencie takmer 17 800 dlhodobo nezamestnaných. A to sú dva roky necelé. Pritom riešenie dlhodobej nezamestnanosti nespočíva v rýchlych receptoch. Ide o kombináciu sociálnej inklúzie, služieb zamestnanosti, ale inak povedané, najskôr týchto ľudí treba začleniť do spoločnosti a potom je možné im nájsť prácu. Preto sme sa najskôr sústredili na tých, u ktorých je tento proces jednoduchší. Zavedením súbehu a mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku sme začiatkom roku 2015 motivovali viacej ako 30-tisíc dlhodobo evidovaných, ktorí dnes sú už zamestnaní.
Vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti sme podporili vytvorenie takmer 8,5-tisíca nových miest pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných. A na rozdiel od vás, ktorí ste z pojmu sociálny podnik urobili nadávku, my sme sa poučili a zo všetkých chýb a nabrali sme odvahu vytvoriť – a na tom tvrdo pracujeme – systémové prostredie pre sociálne podnikanie, plne rešpektujúc úspešné európske krajiny i európske pravidlá. V septembri tohto roku mám záujem takýto zákon predložiť do Národnej rady. Samozrejme, že viaceré z týchto riešení prioritne realizujeme a budeme realizovať najmä v rozvinutých okresoch. A nielen tých dvanástich, ale je všeobecne známe, že máme ich záujem o ďalších päť v budúcom roku rozšíriť.
Čo však chcem doplniť, je vývoj zamestnanosti, lebo len samoúčelné znižovanie nezamestnanosti bez toho, že by ľudia nenachádzali novú prácu, by asi neplnilo môj základný prístup k tejto problematike. Opäť nebudem komentovať, že ma robíte zodpovedným aj za to, že desaťtisíce Slovákov využili jednu zo základných európskych slobôd – bez prekážok pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte v Európskej únie. Len pripomeniem, že keď Podnikateľská aliancia Slovenska, aby som použil zistenia neštátnej organizácie, zisťovala u slovenských študentov v zahraničí, prečo sa nechcú vrátiť pracovať u nás, suverénne na prvom mieste boli pracovné podmienky a mzdy. To znamená, skôr by táto otázka mala smerovať niekde inde, do prostredia združení zamestnávateľov. Preto má dnes Slovensko historicky najvyššiu mieru zamestnanosti v celej svojej novodobej existencii. Len v priebehu druhého polroka 2016 podľa Eurostatu sa zvýšila o 0,6 % a zaznamenali sme šiesty najvyšší rast spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Medziročne stúpla vlani o 2,6, čo predstavuje piaty najvyšší nárast v Európskej únii.
Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o bezmála 200-tisíc ľudí. Presne 198 258. To sú ľudia, ktorí našli prácu, zlepšili si svoj sociálnoekonomický status a som presvedčený, že aj postavenie v jednotlivých rodinách. A podľa údajov Sociálnej poisťovne ich pribudlo len vlani 63 500. To sú konkrétne čísla a štatistiky, ktoré sa nedajú v ničom jednoducho oklamať.
Ideme investovať z eurofondov na individuálne opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných. A keď im pomáhame jednoducho sa zbaviť dlhov z exekúcií, je k tomu príslušná legislatíva, k tomu všetkému rozširujeme súbeh pomoci v hmotnej núdzi vrátane mzdy, aby sa zvýšil ich čistý príjem, to znamená, riešime hlavne otázku a postavenie tých najchudobnejších po nástupe do zamestnania. O násilnom vyraďovaní nemôže byť ani reč.
Použijem znovu konkrétne číslo, pani Nicholsonová. Štatistiky porovnania rokov ´10, ´11, ´12 a rokov minulých, keď som ja riadil ministerstvo, je 15-tisíc viac vyradených, nedobrovoľne, ako za môjho obdobia. Potrebuje to ďalší komentár? Kto koho vyháňa z úradov práce? Ja im ponúkam prácu. Mám iný problém, že viacerí z nich tú prácu nechcú prijať.
Nie náhodou som spomenul finančnú motiváciu pracovať pri najchudobnejších, pretože by som sa chcel ešte vyjadriť k jednému absurdnému obvineniu vo vašom návrhu na moje odvolanie. Tvrdíte, že "až 55 % pracujúcich nemá ani priemernú mzdu. Ide o tzv. pracujúcu chudobu. Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera."
Vážne veci preberáme, ale ak dovolíte, teraz sa pousmejem. Takže v prvom rade slovenská opozícia ako jediná na svete definuje pracujúcu chudobu ako skupinu ľudí zarábajúcich menej, než je priemerná mzda. Hlboko sa mýlite. Všade inde je za pracujúcu chudobu považovaná tá skupina pracujúcich, ktorej zárobok neprekročí oficiálnu hranicu rizika chudoby. Tá predstavuje 60 % mediánu, čo je u nás v súčasnosti asi 45 % priemernej mzdy. Samozrejme, ani toto nemožno istým spôsobom paušalizovať. Ak niekto z jednej priemernej mzdy živí napríklad šesťčlennú rodinu, pravdepodobne padne pod hranicu chudoby rizika vzhľadom na počet osôb tej domácnosti. Ale ak dvaja dospelí žijú a sami zarábajú o niečo menej, ako je priemer, celkom určite pod hranicou chudoby jednoducho nebudú.
Štatistiky hovoria, že sme znížili hranicu chudoby na Slovensku, a to nie sú naše štatistiky. Samozrejmá vec, tým nechcem povedať, že som s výškou priemernej mzdy spokojný. Napríklad od roku 2004 neklesol tento podiel pod 64,5 % a túto najnižšiu úroveň za posledných 12 rokov sme dosiahli v roku 2013. Čiže v období, keď som už vyše roka bol ministrom práve ja. O celé percento bol tento podiel vyšší v roku 2011, teda v čase, keď bol vyše roka ministrom práce môj predchodca za vašej vlády. A ak by ste mi dodatočne chceli vyhadzovať na oči zahraničie, no tak na porovnanie, v Českej republike mali minulý rok tento podiel nižší o jednu desatinu percenta oproti Slovensku. Relatívne o desatinu sme na tom lepšie. Takže ani v dlhodobom, v medzinárodnom porovnaní, ani v domácej, tá súčasná situácia Slovenska nie je jednoducho žiadnou výnimkou.
Nuž a už inak ako demagógiou nemôžem nazvať tvrdenie, že dnešné mzdy na Slovensku sú výsledkom môjho pôsobenia. Nehnevajte sa, ale to už ste odhodili akékoľvek zábrany a už ani neusilujete sa predstierať, že vám ide o niečo seriózne. V prvom rade sme to práve my, naša vláda a úplne konkrétne strana SMER – sociálna demokracia, kto vytrvalo a dlhodobo opakuje, že pri vytváraní pracovných miest sa musíme zamerať aj na ich kvalitu a že ich chceme, aby rástla zamestnanosť, nechceme, aby rástla za cenu udržiavania nízkych miezd a zlých pracovných podmienok.
Naopak, ste to vy, opozičné strany, kto počas môjho pôsobenia doslova torpédoval každý môj krok vedúci k lepším zárobkom. Príkladom sú útoky na zmenu Zákonníka práce, ktorým sme posilnili pozíciu odborov v kolektívnom vyjednávaní na podnikovej úrovni i ochranu zamestnanca. Dávam vám do pozornosti, že ste to boli vy opoziční poslanci, kto na Ústavnom súde napadol rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv. Pritom štatistiky jednoznačne ukazujú, že v podnikoch, kde pôsobia odbory, sú dlhodobé mzdy vyššie zhruba o osemnásť percent v porovnaní s podnikom, kde odbory nie sú.
Chronickým terčom vašich útokov je zvyšovanie minimálnej mzdy. Vždy uprednostňujem dohodu zamestnávateľov a odborárov. Ale keďže k nej veľmi často neprichádza, počas môjho pôsobenia zakaždým som v súlade so zákonom vláde navrhol také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov, nemáte rád ten výraz, európskymi skokanmi a minimálnu mzdu sme zvýšili z 327,20 na dnešných 435. A možno vás prekvapí, keď vám poviem, ak sa nedohodnú odborári a zamestnávatelia, budeme pre budúci rok navrhovať 480. (Potlesk.) A keďže na Slovensku nemáme štátnu mzdovú reguláciu, vláda má veľmi obmedzené možnosti vplyvu na mzdy v národnom hospodárstve a práve minimálna mzda je jednou z nich. Takže my sme si plne vedomí, že takéto ovplyvňovanie vývoja ostatných miezd sú isté štatistické údaje, ktoré naše ministerstvo pravidelne zverejňuje.
Teraz poďme k priemernej mzde. Dve čísla: Štatistický úrad a reálne vyplatené mzdy, pretože Štatistický úrad vychádza zo základných miezd. Za rok 2011 786, skutočne vyplatené 846. V roku ´13 Štatistický úrad 824, skutočne vyplatený priemer 902. Vlani Štatistický úrad 912, skutočne vyplatené priemerné mzdy na Slovensku boli 1 034 eur. Takmer o päť a pol percenta viac. A keďže reprezentatívnejším údajom je medián mzdy, tak jednoducho v rovnakom období v roku ´11 predstavoval medián 661 a vlani už bol 807. Takže ak to mám zhrnúť do jednej veci, je to nárast v porovnaní rokov ´11 a ´16 o 22 percent.
Milé dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mi veľmi ľúto, že namiesto serióznej diskusie o hľadaní reálnych riešení tu teraz budeme a koniec koncov aj sme svedkami neľútostného očierňovania, obviňovania často bez argumentov, prezentácie domnienok či vyslovených klamstiev a veľakrát aj prekrúcania pravdy. Text návrhu skupiny poslancov, ako aj ich viaceré doterajšie vyjadrenia poukazujú, že budem terčom ponižovania, osobných útokov a urážok, dehonestovania, nactiutŕhania. Ale ide mi teraz nielen o seba. Naopak, mám záujem bojovať za tisíce poctivých pracovníkov v sociálnej sfére a opozícia sa sústredí na jediné: pošpiniť moju povesť, dôveryhodnosť ako politika a moju česť ako človeka. Preto na záver chcem zopakovať, čím som začal. Otvorene a bez strachu vám hľadím do očí a hovorím, že ste sa rozhodli použiť proti mne tie najprimitívnejšie metódy vyvolávania vášní, lebo nie ste schopní so mnou a s našou vládou zviesť čistý politický súboj postavený nie na urážkach, ale na obsahu a na programe. To je moja odpoveď na návrh na moje odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána ministra 29 faktických poznámok.
Takže začíname pánom poslancom Poliačikom.

Vážený pán minister, tí, ktorých milovať je najťažšie, to potrebujú najviac. Toto možno platí aj o vás, aj o tom pánovi, ktorého mnohí by sme radšej nepoznali, ale poznáme. Ale pri tejto téme to platí vo veľkej miere o tých deťoch v tých resocializačných zariadeniach. Tie decká pochádzajú častokrát z veľmi ťažkého, problémového prostredia a tým, že im v detstve málokto vštepil rešpekt k niekomu, koho môžu mať radi a komu môžu dôverovať, tak to takzvané resocializačné zariadenie má nejakým spôsobom nahradiť tieto vzorce správania aspoň čiastočne.
A ja sa teda pýtam: Ak tvrdíte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v resocializačných zariadeniach, je v poriadku nastavenie pravidiel, ak pri všetkých tých popisovaných trestoch, tej štruktúre hierarchickej, ktorá tam je nastolená, tom správaní sa, tom ponižovaní, tých pomenúvaniach, ak tam neboli nájdené porušenia pravidiel, sú tie pravidlá v poriadku? A ak vy ste za zostavenie takýchto pravidiel, ich vymáhanie a kontrolu zodpovedný od roku 2012, naozaj si myslíte, že neexistuje dôvod na vaše odvolanie? Hovoríte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v tých zariadeniach, ale tie deti boli sklamané, tie deti minimálne sa nepohli z toho miesta, ako sa tam dostali, a toto je vaša zodpovednosť. Preto musíte skončiť.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne.
Pán minister, čo bolo podľa vás len subjektívne vyjadrenie navrhovateľov? Ktorá z výpovedí ktorého dieťaťa, čo tu bola čítaná? O tom, ako ich mlátili hokejkami? Alebo to, ako museli chodiť v ružovom pyžame? Alebo to, ako ich zamestnanci sexuálne zneužívali a vynucovali si na nich sex? Alebo ako im dávali drogy? Nalievali alkohol? Alebo ako ich držali o hlade? Vy sa nehanbíte?! Vy ste sa spreneverili tomu, čo by nám, pán minister, bez ohľadu na stranícke tričko malo byť všetkým sväté. Vy ste neochránili, ale práve naopak, hodili ste cez palubu bezbranné deti, deti, ktoré ste boli povinný chrániť.
Pán minister, vy si skutočne myslíte, že v tejto miestnosti existuje čo len jeden človek, ktorý verí tomu, že tie otrasné výpovede detí a dospelých bývalých klientov predmetného zariadenia, o ktorom dnes hovoríme, ktoré tu čítala Natália Blahová, sú vymyslené? Tak si buďte istý, že ani jeden takýto človek tu nie je. Všetci vieme, že to je pravda bez ohľadu na to, či vás dnes tí ľudia podržia alebo nie. Pretože takéto množstvo výpovedí u rôznych ľudí v rôznych časoch sa jednoducho nedajú vymyslieť, pán minister. Všetci to vieme. Viete to vy, viem to ja, vedia to vaši kolegovia a vie to aj obyvateľ Bašternákovho bytu, ktorý sa nezmohol na nič iné len na to, že tu trikrát urazil kolegyňu a zdrhol zbabelo odtiaľto preč.
Pán minister, vy ste obetovali tých najbezbrannejších, obetovali ste tých najzraniteľnejších, zneužívané a závislé deti. Vy by ste nemali byť odvolávaný, vy by ste mal stáť pred prokurátorom a pred sudcom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Blaha.

No áno, všetci vieme, že najdôveryhodnejšie bytosti na svete sú mladí narkomani, ktorí píšu listy. A, samozrejme, všetko, čo napísali, musí byť zákonite pravda. A netreba to ani overovať. Slepo tomu verme. Toto je svet pána Galka z Kauflandu a on nám ide rozprávať o tom, čo má byť sociálna práca. Fantastické! (Potlesk.)
Viete, tu bol krásne vidieť ten kontrast pána ministra Richtera, ktorý hovoril fakty, čo veta, to fakt. A pani Blahová? Čo veta, to sprosté slovo, vulgarizmus. Ona nemá v sebe toľko inteligencie, aby neprečítala ťažké vulgarizmy z tých listov tých narkomanov. To je niečo neuveriteľné! A teraz pán Galko tu ide moralizovať.
Všetkým nám záleží na deťoch, všetkým nám záleží na deťoch a je neuveriteľné, že tu niekto robí z ministra a z nás niekoho, komu nezáleží na deťoch. Toto je chrapúnstvo non plus ultra, páni kolegovia z opozície! Neobviňujte nás z vecí z takých, akých by ste neobvinili ani tých najhorších nepriateľov! Všetkým nám záleží na tých deťoch. Ale, preboha, nemôžeme spochybňovať ministerských úradníkov, sociálnu kuratelu, policajtov, súdy, všetkých týchto odborníkov, psychológov spochybníme, aby sme teraz dali priestor listom mladých ľudí, ktorí sú drogovo závislí a z nich teraz spravíme vrchol dôveryhodnosti. To hádam nemyslíme vážne! Však každé to svedectvo musíme preveriť. A to práve minister spravil. Preveril a zistil, že k takýmto pochybeniach, o akých sa hovorilo, jednoducho nedošlo. Tak potom čo od neho chcete? Chcete, aby lynčoval? Ja si myslím, že vaše metódy pripomínajú reálne Ku-Klux-Klan. Dať si biele plachty a ísť zlynčovať nejakého človeka len preto, že masa si to povedala. To je niečo neuveriteľné! Oblečte si teraz červené kabátiky a choďte obesiť tohto Tománka. To je neuveriteľné!
Čiže, páni kolegovia, skúsme vecnú, odbornú diskusiu, tak ako to hovoril pán minister Richter. Ja mám pocit, že nikto z nás sa nevenuje problematike drogovo závislých. Ja osobne poznám vlastne iba jediného človeka, ktorý užíval drogy, heroín a pervitín, pána Poliačika. (Smiech v pléne.) A myslím si, že nikto z nás nepozná viacerých narkomanov, ako je pán Polia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)