15. schôdza

Ďakujem. Na začiatku chcem povedať, že nikdy som nepovedal a netvrdím, že v zariadení nedošlo k porušeniam. Otázka je, do akej miery tieto nedostatky ovplyvnili vôbec činnosť Čistého dňa. Stále tvrdím, stále tvrdím, že to, tieto problémy nevznikajú pred týždňom, pred rokom, pred pol rokom a tento jav je už niekoľkoročný, ktorý vzniká hlavne v týchto zariadeniach.
A čo zase teda sa mi páči, že ste na to reagovali, je presne to, čo pán Dostál, keď na konci svojej výpovede hovoril. To je presne to, tá nervozita z toho, že 90 % ľudí alebo možno viac ako 90 % jednak rodičov, jednak tých detí, zamestnancov nehovoriac, lebo tých spochybňujete, jednoducho vyjadrili názor, že názory pani Blahovej a vôbec jej angažovanie sa v tomto prípade je výrazné poškodenie ich a ich mena. Jednoducho Čistý deň dnes mohol budovať aj 10 rokov svoje renomé, ale za týždeň stratil všetko to, čo teda budoval možno niekoľko rokov. Ja len chcem dať do pozornosti a ešte raz zopakujem, veľmi ťažko sa buduje meno, ľahko sa ho stráca. A vy jednoducho ste takýmto spôsobom postavili týchto ľudí aj podľa ich výpovede, tých detí, ktoré hovorili, že keď vyšli vonku mimo zariadenia, tak sa cítili ako ľudia, ktorí sú z nejakého, nejakej, nejakého, ja neviem, ustanovizne, kde je zverinec, kde sú proste šialené veci, a stali sa terčom vôbec problémov v celej Galante a v okolí. Mali problém, aby sa z tohto zariadenia vôbec vzďaľovali.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil za náš poslanecký klub a vyjadril sa k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi.
V dôvodovej správe som sa okrem iného dočítal: Minister je politicky zodpovedný za skutočnosť, že v našom štáte sú závažným spôsobom systematicky ohrozované práva a záujmy maloletých detí, je ohrozovaný ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický, sociálny vývin. Minister Richter konaním či nekonaním spôsobil, že platné zákony Slovenskej republiky nie sú rešpektované. Porušovanie základných práv a slobôd týkajúce sa tých najbezbrannejších obyvateľov krajiny – maloletých detí - je fatálnym prehreškom voči ľudskosti.
Odpustite mi, ale táto štylizácia mi pripomína, ako keby sme boli na Norimberskom procese alebo minimálne na Haagskom vojenskom tribunále, ktorý súdi najtvrdších zločincov, ktorí sa prehrešili proti najtvrdším zločinom proti ľudskosti. Myslím si, že to tam nemalo vôbec čo robiť.
Prvé konštatovanie, s ktorým môžem súhlasiť, je na strane 5, citujem, "kedy prebiehajú trestné stíhania vo veci znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ohrozovania mravnej výchovy mládeže". Opakujem, "kedy prebiehajú", pretože niekedy mám dojem, že, niektoré dámy a páni z opozície, vás nezaujíma, že či je výsledok na konci, ale vy jednoducho máte svoj názor na vec a tento názor neustále prezentujete ako hotovú vec.
Myslel som si, že tuná odôvodnenie končí, ale mýlil som sa, pretože ďalej uvádzate dôvody, pre ktoré chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi, a to je, že nezamestnanosť síce klesá, ale pomalým tempom, že môže za to, že sú nízke mzdy na Slovensku, dokonca za regionálne rozdiely. Ďalej citujem: "Minister Richter riadi rezort... od roku 2012, ... nezamestnanosť sa na Slovensku znižuje, ale nie je to zásluha ministra; nezamestnanosť sa znižuje v celej Európskej únii." Nuž, u viacerých pánov a dám z opozičného spektra sme si už zvykli, že keď nezamestnanosť stúpa, na vine je Robert Fico a zlé opatrenia z dielne ministerstva práce, ale keď už nezamestnanosť klesá, tak sa opozícia dá do takého strohého konštatovania, že klesá, pretože máme dobrú ekonomickú situáciu v Európskej únii. Nuž, dámy a páni, zdá sa mi to, že nepoužívate rovnaký meter.
"Minister Richter hovoril," ďalej pokračuje vaša citácia, "že naša krajina je skokanom roka v znížení počtu nezamestnaných do 25 rokov. Odborníci pracujúci s týmito mladými nezamestnanými tvrdia, že počet nezamestnaných mladých ľudí v takomto rozmere je škandál." Nuž ale poďme teda na nejaké fakty a argumenty, ako zvykne hovoriť pán minister Kaliňák, pozrime, kto to hovorí. Takže v júni v roku 2010, je to obdobie nástupu Radičovej vlády, bol počet mladých nezamestnaných do 25 rokov 58 375, na konci vlády Ivety Radičovej už bol 85 793. A viete, aký je to počet v dnešnej dobe? Údaj k februáru 2017 hovorí, že počet nezamestnaných mladých do 25 rokov je na úrovni 36 287, to je pokles takmer o 50-tisíc mladých ľudí.
Pani Blahová, tomuto hovoríte škandál? Možno máte rada hit skupiny Polemic Škandál, ale poprosím vás, v budúcnosti používajte toto spojenie vtedy, kedy je to vhodné, ale nie v tomto prípade.
Ďalej pokračujem: Koncom roku 2016 bolo 137 322 osôb dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaných znamená, že sú v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov. V súčasnosti je to číslo ešte nižšie, je 131 544 osôb. A čo si myslíte, v apríli 2012 na konci Radičovej vlády, aké bolo toto číslo? 190 168. To znamená, že sa nám toto číslo podarilo znížiť takmer o 60-tisíc. Nuž, nedá mi, aby som nepoužil ľudový frazeologizmus, ktorý je taký vhodný na túto tému a ktorý je tak príznačný pre časť opozície, aj pre vás, pani Blahová, a ten znie: Povedala sova vrabcovi, že má veľké oči.
Mohol by som pokračovať aj v ďalších štatistikách, viaceré spomenul už pán minister Richter, ale spomeniem jún 2010: evidovaná nezamestnanosť 12,34 %, koniec Radičovej vlády 13,4 %, v súčasnosti 8,39 %, pokles o viac ako 5 percent. Štatistika mladých nezamestnaných do 29 rokov. Na konci Radičovej vlády 134 038, v súčasnosti 67 732 mladých do 29 rokov. Pokles takmer o 50 percent. Podľa Eurostatu sa nezamestnanosť na Slovensku znížila vo februári 2017 na 8,6 % a priemer eurozóny je na úrovni 9,5 percenta. Od februára 2016 sme stále pod priemerom eurozóny a postupne sa od neho vzďaľujeme. Nezamestnanosť mladých do 25 rokov od apríla 2012 poklesla až o 15,8 percentuálneho bodu a len pre ilustráciu, v apríli 2012 bola na úrovni až 35 percent.
Ruka v ruke s nezamestnanosťou treba hovoriť aj o zamestnanosti a dúfam, že, dámy a páni, nikoho nemusím presviedčať, že Slovensko má historicky najvyššiu mieru zamestnanosti. A môžeme urobiť porovnanie medzikvartálne alebo medziročné, napríklad medziročné porovnanie štvrtého kvartálu 2015 so štvrtým kvartálom 2016 stúpla zamestnanosť na Slovensku o 2,6 percentuálneho bodu a znamenalo to piaty najvyšší rast v Európskej únii. Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o 198 258, je to údaj Sociálnej poisťovne, a v roku 2016 pribudlo viac ako 63 500 nových riadnych zamestnancov, de facto nových pracovných miest. Mnohí možno viete, že cieľom vlády v národnej stratégii zamestnanosti je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť v kategórii 20- až 64-ročných na úrovni 72 % a už koncom minulého roka bola zamestnanosť v tejto kategórii na úrovni 70,3 percenta.
Od apríla 2012 poklesol počet evidovaných nezamestnaných do 25 rokov o približne 50,7 percenta. Pokračuje aj priaznivý vývoj v kategórii dlhodobo nezamestnaných nad 4 roky, vo februári 2017 ich bolo 60 369, medziročný pokles bol 11 676 osôb. Znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných bezpochyby pomáhal od začiatku roka 2015 aj súbeh mzdy a hmotnej núdze a osobitného príspevku, ktorý využilo už viac ako 30-tisíc ľudí. S týmto súvisí aj pokles počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, v septembri 2016 sa ich počet po dvanástich rokoch dostal konečne pod hranicu 100-tisíc, aktuálne máme 96 506 poberateľov pomoci.
Mám tu prognózy Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska v otázkach zamestnanosti, kedy rok 2017 by mal byť rast 1,8 až 2 %, v roku 2018 1,1 až 1,2 %, v roku 2019 na úrovni 0,9 percenta. Čo sa týka nezamestnanosti, tá by podľa týchto inštitútov mala v tomto roku dosiahnuť hranicu 8,4 %, v nasledujúcom roku niekde hranicu medzi 7,6 až 7,7 %, v roku 2019 6,9 až 7,1 percenta.
Nedá mi nespomenúť aj najdôležitejšie opatrenia od roku 2012 a ja za najdôležitejšie považujem zmeny v Zákonníku práce v prospech zamestnancov. Pamätám si, keď sme v minulom volebnom období schvaľovali Zákonník práce, mnohí poslanci vtedajšej opozície, hlavne zo strany Sloboda a Solidarita, kričali, že to bude viesť k zániku mnohých pracovných miest, nebudú vznikať nové pracovné miesta, že krivíme pracovný trh. Ale našťastie, nič z toho sa nenaplnilo a nezamestnanosť klesá a nové pracovné miesta vznikajú.
Keď sme pri Zákonníku práce, chcem poďakovať pánovi ministrovi Richterovi aj za to, že nám dovolil, aby sme, a umožnil stretnúť sa na tripartite s odborármi a hlavne zamestnávateľmi, aby sme dokázali presadiť náš návrh zákona, za čo patrí vďaka najmä pánovi poslancovi Podmanickému, ale aj ďalším kolegom zo Slovenskej národnej strany a MOSTU – HÍD, a dneska sme zmenili Zákonník práce, ktorý zakazuje predaj v maloobchode počas dní štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, dokopy 15,5 dňa.
Naša krajina sa aj v európskom meradle stála príkladom best praktices projektov na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí. Keď sme my zlí, akou optikou sa môžeme pozerať na vás, dámy a páni z vtedajšej opozície? Mám na mysli najmä zástupcov a predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita a štvorku z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Od novembra 2013 si môžu zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaného, uplatňovať odvodovú úľavu. Za takéhoto zamestnanca platia 12 mesiacov iba sociálne odvody vo výške 1,05 % z jeho hrubej mzdy, inak by platili viac ako 35 percent. Okrem podpory v zamestnanosti je tu snaha zlepšovať životnú úroveň ľudí aj razantnejším zvyšovaním minimálnej mzdy, pamätáte si, že najskôr to bolo o 28 eur, potom 25 eur a v tomto roku o 30 eur, a ja sa už teším, kedy minimálna mzda bude začínať číslicou 5.
A posledná vec, ktorá tu ešte dnes neodznela, pomer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou nominálnou mzdou, takzvaný Kaitzov index, už dosahuje úroveň 52 %, pričom v roku 2012 to bolo iba 45 percent. Treba pripomenúť, že Európsky výbor sociálnych práv dlhodobo odporúča, aby minimálna mzda v čistom vyjadrení dosahovala aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, k čomu sa postupne aj dostávame.
Ďalej ma dosť prekvapilo výčitka opozície a hlavne predkladateľov ohľadne nízkych miezd. Citujem: "Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera." Dámy a páni, myslím si, že tomuto tvrdeniu už nemôžu chápať ani redaktori a čitatelia Denníka N, teda tí redaktori, ktorí politikov zo SMER-u – sociálna demokracia priam nenávidia. Minimálnu mzdu predsa každoročne zvyšujeme, aj tak dávame týmto určitý tlak na rast miezd, a predsa, nechcem vás školiť, ale vláda je zodpovedná za mzdy len štátnych a verejných zamestnancov, ja si neviem predstaviť, že by som môjmu asistentovi, ktorý je zároveň majiteľ firmy, povedal, že prosím ho, aby tento mesiac dvihol mzdu svojich zamestnancov o 50 alebo 100 eur.
Ďalšia výčitka, pre nízke mzdy ľudia utekajú do zahraničia. Nuž, je pravda, tento stav mňa osobne neteší, ale svojím spôsobom je to aj výdobytok novembra ´89, kedy sme získali slobodu a slobodu pohybu a naozaj sa to ešte viacej prehĺbilo, keď sme vstúpili do Európskej únie a do schengenského priestoru a dneska je oveľa jednoduchšie získať si prácu v zahraničí, najmä v štátoch Európskej únie. Ale je zaujímavé, že aj Slovenská republika sa stáva zaujímavá z hľadiska zamestnanosti a možno aj miest pre viaceré štáty Európy. Možno sa budete smiať, keď spomeniem Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu alebo bývalé štáty Juhoslávie.
Ďalšia výčitka na ministra Richtera sú regionálne rozdiely. Ak dovolíte, nepatrí to pod priamu gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto sa k tejto problematike vyjadrovať nebudem.
Už na záver tohto môjho polčasu spomeniem asi toľko, že argumenty v oblasti nezamestnanosti, nízkych miezd a ďalších vecí, mám dojem, že predkladatelia si strelili do vlastného kolena.
Prejdem k tej druhej téme, tá sa týka odobratia či neodobratia akreditácií v resocializačnom stredisku Čistý deň. Hneď na úvod chcem povedať, že sa nepovažujem za odborníka na problematiku, ktorá sa venuje ochrane detí a mladistvých. To však neznamená, že nemám na toto svoj vlastný názor a že nemôžem používať zdravý rozum. Mojou snahou a snahou všetkých nás by malo zistiť, na ktorej strane je pravda. Kto je v tejto kauze ten, ktorý ubližuje, a kto sú tí, ktorým je ubližované. Ale rozoznať dobro od zla je čoraz náročnejšie aj pre časté zmeny názorov, postojov a výpovedí od zainteresovaných. Mám však pocit, že hneď v úvode, ako vznikla kauza Čistý deň, nebola táto téma uchopená po odbornej stránke, ale bola uchopená výsostne politicky. K tomu konštatovaniu ma vedie blog pani poslankyne Natálie Blahovej.
Teraz by som sa venoval tomu, čo vychádzalo zo zistení a prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodlo o neodobratí akreditácií. Po a) Krajská prokuratúra v Trnave, po b) súdy, a mám na mysli najmä trinásť rozhodnutí súdov, či už okresných alebo krajských, ktorými súdy nevyhoveli návrhom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na nariadenie neodkladného opatrenia. A po c) rodičia a blízke osoby klientov resocializačného strediska vyhlásili, že ich deti nie sú v ohrození zdravia či života.
Spomeniem aj otvorený list rodičov, na základe ktorého ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovalo stretnutie rodičov s členmi akreditačnej komisie. To sa udialo 30. septembra minulého roku. Ministerstvo sa takisto obrátilo na prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a prezident Policajného zboru informoval, že bolo podané trestné oznámenie. Na základe procesných úkonov bolo začaté trestné stíhanie za tri trestné činy, ktoré sa mali odohrať v rokoch 2014 – ´15. Ministerstvo sa ďalej obrátilo aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktoré však informovalo, že je nepravdepodobné, že vyšetrovanie bude ukončené do konca roka 2016.
7. decembra minulého roku sa ministerstvo obrátilo na Generálnu prokuratúru a podľa mňa jej závery považuje ministerstvo za zásadné pre ďalšie rozhodovanie vo veci zrušenia akreditácie. Generálna prokuratúra konštatuje, že prokurátori krajskej, okresnej prokuratúry vykonali v Čistom dni previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných rozhovorov s chovancami neboli zistené skutočnosti, ktoré by viedli k prijatiu opatrenia prokurátora.
Teraz odbočím a vrátim sa k utorňajšiemu zasadnutiu a rokovaniu nášho zahraničného výboru, kedy sme rokovali o vyjadrení nedôvery pánovi ministrovi Richterovi. Pani poslankyňa Blahová ma obvinila z toho, že keď teda túžim poznať pravdu, prečo som priamo nenavštívil resocializačné stredisko Čistý deň v Galante a prečo som priamo na mieste činu nehľadal pravdu. No už na môj argument, že tam nebola ani verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová, už nijako nereagovala. A, pani poslankyňa Blahová, prečo by som mal chodiť do resocializačného strediska Čistý deň? Aby ste ma potom podrobili mediálnemu lynču ako môjho kolegu Erika Tomáša?
Panie poslankyne, páni poslanci, zdá sa vám nezvyčajné, že ministerstvo viacej dôverovalo informáciám z Generálnej prokuratúry, informáciám z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave než informáciám z blogu pani poslankyne Blahovej? Lebo mne určite nie. Navyše Generálna prokuratúra uistila ministerstvo, že prokuratúra konala a koná, preveruje podozrenia z trestnej činnosti, ale doposiaľ skutočnosti prezentované v médiách neboli dokazovaním preukázané.
Dámy a páni, možno si to ani neuvedomujete, ale rozdúchaním vášní a emócií, ktoré ste do tejto problematiky vniesli, ste nepremyslene zasiahli do systému. Napríklad v Zlatých Moravciach máme reedukačné centrum, je to štátne zariadenie, ak sa nemýlim, pre dievčatá staršie ako 13 rokov a slobodné mamičky. Do tohto a ďalších podobných centier prichádzajú mladiství s ťažkými poruchami správania. Poznám ľudí, ktorí pracujú v tomto centre, a tí mi potvrdili, že každý klient je svojím spôsobom individuálny a potrebuje individuálny prístup. Tie dievčatá, nechcem sa ich dotknúť, sú schopné za pár eur, niekedy aj krabičku cigariet urobiť takmer čokoľvek. Sociálni pracovníci naozaj majú strach ďalej pracovať v tejto sfére, lebo čo keď sa nejaká chovankyňa rozhodne pomstiť sa a napíše list pani poslankyni Blahovej, v ktorom ich krivo obviní z niečoho, čo nespáchali? Pracovníci sa boja škandalizácie. Kto by sa nebál? Niektorí sa boja robiť nepopulárne rozhodnutia, a to sú tresty a sankcie, veď tie sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a samotnej prevýchovy. A tresty ako dlhšie pracovať alebo zákaz pozerať televízor sú podľa mňa úplne normálne. A to, čo povedal pán Galko, mlátenie hokejkou, tak samozrejme, ak by sa to preukázalo, tak to odsudzujem a určite to normálne nie je.
Pani poslankyňa Blahová v úvode hovorila o morálnom rozvrate na ministerstve. Nuž ja mám tiež dojem z morálneho rozvratu, ale nie na ministerstve, ale v spoločnosti. A spôsobujete to vy, pani poslankyňa Blahová, aj všetci okolo vás, a to tým, čo stvárate. Nechcel som spomínať dve medializované slečny, ale v krátkosti to urobím. Slečna Tamara, ktorá spomínala, že dostala odmenu 5-tisíc eur za to, že bude vypovedať na Generálnej prokuratúre v neprospech Čistého dňa, priznala, že podala trestné oznámenie na svojho vychovávateľa, lebo bola na neho nahnevaná a chcela sa mu pomstiť. Vy si neuvedomujete, že toto môže spustiť obrovskú lavínu? Ďalšia medializovaná slečna, slečna Simona tiež zmenila pôvodnú výpoveď, či už to bolo na základe spomínaných 5-tisíc eur alebo na základe niečoho iného, nechám na zvážení každého z vás. Ale verím tomu a verím tej komunikácii s pánom poslancom Kollárom, predstaviteľom netradičnej slovenskej rodiny, a verím tomu preto, lebo túto komunikáciu sám priznal.
Dámy a páni, pokúsme sa v tejto kauze, ktorá traumatizuje spoločnosť, zachovať si aspoň istý nadhľad a aspoň kúsok zdravého rozumu. Ak by sa ukázalo, že došlo k porušeniu zákona, a to buď násilím páchanom na mladistvých, alebo nebodaj sa dokáže sexuálne zneužívanie a bude naplnený dôvod na zrušenie akreditácie, budem medzi prvými, ktorý povie ministrovi Richterovi, že je nevyhnutné pristúpiť k odobratiu akreditácie pre resocializačné stredisko Čistý deň v Galante. Ale ako ho poznám a myslím si, že Jána Richtera poznám veľmi dobre, pretože obaja máme korene v okrese Zlaté Moravce, nebude to nutné a on bude konať bez toho, aby ho k tomu museli vyzývať nejakí Kéryovci alebo nejaké Blahové.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, rozmýšľam nad tým, že čo dokáže prinútiť bývalého kolegu, futbalového rozhodcu, ktorý mal v minulosti vždy zmysel pre fair play, aby takto vystúpil v rozprave a aby obhajoval tie hrozné zverstvá, ktoré sa proste obhájiť nedajú. Načo chcete čakať, pán Kéry? Na aké ukončenie trestného stíhania? Za znásilnenie? Za pohlavné zneužívanie? Pán kolega, my dnes nesúdime riaditeľa toho domu hrôzy ani jeho zamestnancov, to nech spravia súdy. My hovoríme o odobratí akreditácie. Kolegyňa Blahová tu povedala desiatky nespochybniteľných argumentov, pochybení, ktoré boli uvedené aj v tej správe, na ktorú ste sa odvolávali. Vy ste nevyvrátili ani jeden jediný argument! Mlžíte, rozprávate tu o nezamestnanosti, tripartite, mzdách. Ja neviem, kto vám to písal, ale myslím, že sme všetci videli, že len odkláňate pozornosť od Čistého dňa, kvôli ktorému tu dnes sme. Ani neviete, pán kolega, že ako svojím vystúpením usvedčujete pána Richtera z toho, že by mal zo svojej funkcie odísť, že by sa mal porúčať. Ja by som očakával, že vysvetlíte, prečo minister nenaplnil odporúčanie svojej vlastnej akreditačnej komisie. Prečo nesplnil to, čo mu bolo odporučené v tej správe?
Pán Kéry, vy by ste dali do toho domu hrôzy svoje dieťa teraz? Vy by ste tam umiestnili svoje dieťa? (Reakcia z pléna.) Tak prečo chcete, aby tam súdy umiestňovali deti iných, pre živého boha?! Svojím spôsobom vás musím ľutovať, pán kolega, lebo ja osobne si myslím, že vám to bolo možno aj nepríjemné, že ste museli vystúpiť k tomuto bodu, že vás k tomuto na klube poverili. A skutočne je mi vás úprimne ľúto, že ste to museli urobiť.
Ďakujem pekne.

Pán Kéry, vy ste povedali, že ak sa preukážu tie veci, ktoré sú predmetom trestných stíhaní, tak budete prvý, ktorý bude tlačiť na to, aby bola Čistému dňu odobratá akreditácia. To je v poriadku. A teraz si to poďme rozobrať. Budete tiež prvý, ktorý v rámci vyvodenia politickej zodpovednosti bude tlačiť na ministra, aby sa vzdal svojej funkcie? Lebo viete, my sa tu nerozprávame teraz o tom procese udeľovania alebo odoberania akreditácií. Prvotným záujmom a predmetom našej diskusie je politicky kultúrne vyvodiť politickú zodpovednosť voči človeku, ktorý má toto všetko na starosti.
A druhá otázka je, čo všetko bude potrebné, aby sa preukázalo, že je pravda. Bude stačiť jedno trestné oznámenie, keď sa ukáže, že je založené na pravde? Alebo dve? Alebo to bude tak, ako hovoril pán Burian, že 10 % možno z tých chovancov je nespokojných reálne, a preto posiela tie maily. Aká je tá miera? Ja oceňujem, že dokážete priznať, že zrejme tam nebolo všetko v poriadku. Ale moja otázka je, kde je tá čiara, pri ktorej u vás je to nastavené tak, že ak je prekročená, tak na základe politickej zodpovednosti minister musí odstúpiť zo svojej pozície.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec Kéry, patríte k tým, o ktorých sa tak zamýšľam, že ste na prvý pohľad, ba aj na poldruhý slušný človek a máte teraz takú nepríjemnú úlohu brániť to, čo bránite, aj keď je to takmer neubrániteľné. Prvý polčas, pekne ste to povedali, ste venovali nezamestnanosti a budovateľským úspechom na tomto poli. To je v poriadku. Veľkú súvislosť s ohniskom tejto schôdze to nemalo. Pripusťme, že mohlo to byť povzbudením pre spasiteľov ohrozenej mladej generácie na balkóne, ktorí možno nadobúdajú nádej, že ak by náhodou tam prišli o miesto, tak že sa predsa pre nich nejaká práca nájde.
Ale keď ste sa tak básnicky spýtali, že či sa divíme, že minister verí viacej orgánom činným v trestnom konaní ako blogu poslankyne Blahovej, lebo tak nejak ste sa spýtali, tak ja sa zase pýtam alebo divím sa, nedivím sa vám, že sa divíte, ale divím sa, že pán minister neverí vlastnej akreditačnej komisii, že neverí vlastným kontrolným orgánom, lebo to je niečo, nad čím by som sa ja divil, buda vami. Pretože ak dostane takýto nález od komisie, ktorá je na to, a on čaká na nález v trestnom konaní? To je taká veľmi ošidná záležitosť. To ani keby tí rodičia, ktorí utýrali to dievčatko za tichého dozoru sociálnych štruktúr, mali doma ešte jedno, ale my ich tam necháme s tým druhým, to jedno bolo v skrini uložené, až do momentu, kým ich odsúdia. To je trošku proti zdravému rozumu.
To znamená, argument o desiatich percentách nespokojných, predstavte si pri operácii a pôrode. Iba jedna z desiatich umrie a bude to vaša žena. Je fajn, že deväť je spokojných. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že je najlepšou odpoveďou na ten hyenizmus opozície práve ten pokojný a vecný prístup, ktorý predviedol kolega Kéry. Viete, keď ja počúvam to moralizovanie od niektorých kolegov opozície, ale ani slovko o Borisovi Kollárovi. To si všimnite. Jediný empiricky tvrdý fakt, ktorý je preukázaný v tejto kauze, je to, že Boris Kollár laškoval perverzne, úchylne, deviantne s mladou drogovo závislou dievčinou, ktorá mala pätnásť rokov. Toto je jediný tvrdý fakt, že Boris Kollár je úchyl. Ale o tom ani slovko. Všimnite si to. Ani slovko. Opozícia kryje Kollára. Ja si to pamätám, tú televíznu diskusiu v TA3, kde tam boli celá, všetci lídri opozície a dobre že ešte nebúchali po pleci Kollára, že ty si taký chlapák. Však on je chlap, on môže. On môže zneužívať ako taký pedofil mladé dievčatá. Ale to je v poriadku! To, že on sa správa ako deviant, to je v poriadku! Ale najväčší problém je minister Richter, ktorý sa snaží dopátrať pravdy. A nemá náhodou ten istý postoj ako pani poslankyňa Blahová, lebo ona vo svojom blogu napísala, tak to musí byť pravda.
Ona to dokonca vo svojom prejave povedala: Pravda je iba jedna. Tomuto, tomuto výroku naozaj musel tlieskať celý Islamský štát. Pretože všetci vieme, že pravdy sú rôzne a treba hľadať rôzne stanoviská. Tí konkrétni ľudia, ktorí písali listy, mali svoju pravdu. Tí, ktorí píšu Erikovi Tomášovi, majú svoju pravdu. Tí rodičia majú svoju pravdu a dokonca slečna Tamara, ktorú spomínal pán kolega Kéry, má tri pravdy za dva mesiace. Najskôr obviňovala tých, potom tých a nakoniec tých. Tak si vyberte. Ja, ja by som strašne chcel vedieť, páni kolegovia z opozície, ako sa vysporadúvate s touto nekonzistentnosťou niektorých tých klientov Čistého dňa. Ako je možné, že na jednej strane do poslednej bodky veríte listom niektorých klientov, ale pani Tamare alebo pani Simone neveríte. Tak potom povedzte, kto má pravdu? Iba tí, ktorí vám pomáhajú vo vašej nechutnej politickej hre. A to je tá špinavosť!
Ďakujem. (Výkriky z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kéry, zabudli ste ale pripomenúť pri tých vypočítavaniach všetkých úspechov, že keď nastúpila vláda Ivety Radičovej v 2010., tak preberala krajinu s deficitom 7,8 percenta. To bolo po bačovaní vašich ministrov Počiatka, Kaliňáka, no však premiéra Fica. A po prvom roku vlády klesol deficit na 4,3 percenta. Takže z čoho mala tá vláda robiť také úžasné opatrenia, ako robíte teraz vy za päť rokov? A nezabudli ste, samozrejme, napočítať všetko, nasčítať, aby to lepšie vyzeralo. Veď, chvalabohu, že aspoň v tejto oblasti vykazujete podľa mňa úplne prirodzené zlepšenie, lebo celá Európa sa zlepšuje v tomto. Aj v zamestnanosti, aj v produktivite, vo všetkom. Takže boli by ste už naozaj úplne čudní, ak by ste, ak by sa vám nepodarilo držať tieto čísla.
Odporúčala by som vám, aby ste si prečítali článok dnes, ktorý, robil ho, bol na Denníku N a robil ho riaditeľ (smiech v pléne), riaditeľ zariadenia, kde sa teraz nachádza jedna klientka zariadenia Čistý deň, bývalá klientka, pána riaditeľa Gábriša. Prosím vás, prečítajte si, tam možnože uvidíte tie spôsoby práce, tie spôsoby práce, aké používajú v ich zariadení.
Hovorili ste, obhajovali ste, že minister, že však je samozrejmé, že minister dôveroval viac prokuratúre a súdom. Ja stále ale nerozumiem, že čo vlastne, o čo vám vlastne išlo, keď ste to hovorili, pretože stále sú tie trestné oznámenia neukončené. Ony neboli vyvrátené, že sa to nestalo. Takže tie podozrenia stále existujú. Žiadna prezumpcia neviny, tunak ide o opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí. Toto ide o opatrenia sociálnoprávnej ochrany, o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Poprosím vás, môžte ma prestať vyrušovať, pán poslanec Osuský? Ďakujem vám veľmi pekne.
Ja zase, pán Kéry, ako vy hovoríte, neverím určitým blogom a začnem asi týmto: Ak niekto chce naozaj pravdu, tak sa opýta obidvoch strán. Ja mám skúsenosť, že ak sa u mňa nejaký občan sťažuje, tak mi napíše premiér, ak sa mu sťažuje, aby aj mesto dalo vyjadrenie. Napíše mi to aj prezident. Ale pani Blahová nepíše nikomu. Ona sa tu postaví a číta príbehy, ktoré jej niekto napísal. Ktoré jej jednostranne niekto napísal. Keby prečítala, že a takéto vyjadrenie som dostala z úradu práce a takéto vyjadrenie som dostala z kurately, tak by som tomu verila.
To, čo vy máte, pani Blahová, – neokrikujte ma! –, ma nezaujíma, tak ako ste mali na výbore s pani Nicholsonovou 14 prípadov, keď sme sa pýtali pani Nicholsonovej ohľadom detí, ja sa k tomu ešte dostanem, že 14 prípadov máme v mobile a má ich pani Blahová. To sú tie vaše, vaša skutočná práca, ktorú rozprávate. Áno, ak budete mať všetky vyjadrenia.
A tak ako možno si robíte z toho, čo pán Kéry povedal, všetci srandu. Ale komu má veriť minister? Má veriť súdom v Piešťanoch, v Galante, v Banskej Bystrici, Považskej Bystrici, Prievidzi, Pezinku, Trenčíne, v Bratislave, v Trnave a v Nitre? Všetci sudcovia sa mýlili? Všetci sa mýlili a Blahová mala pravdu. Pán Kéry, ja by som tiež verila sudcom.
A ešte jednu takú vec, už ani nestihnem. Pán Kaník sa tu kedysi so mnou stavil, že ich zákonník urobí nezamestnanosť pod 10 percent. Že príde domov variť mne, ma pozve na večeru. Nikdy sa to nestalo. Potom povedal, že mal na to dva roky. Všetci ste kričali, že náš zákonník vyženie ľudí z práce. Ja som aj takéto stávky tu zažila. Dámy, vy ste tu ešte nesedeli. A dodneska sa to nestalo.
Vy ste tu sedeli, pani Blahová, keď už hovoríte, ale nemala by som vo faktickej, keď ste povedali, že ste si zobrali dieťa z detského domova a že ste ho na pumpe prezliekala. Je to klamstvo. Vždycky deti v detskom domove vám dajú prezliecť tam, lebo si ich beriete v svojich šatách. Ja som sa to pýtala. A že bolo škaredé, špinavé a neviem, aké ste... (Ukončenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, pán poslanec Kéry, chcem ti poďakovať za vystúpenie a za množstvo faktov a pokojný tón. Pretože, aj keď sa to ťažko opozícii počúva, pretože oni tam predovšetkým vidia ten politický rozmer. Vysvetlil si aj, prečo akreditácia bola v rukách ministra. To sa nepovedalo, že akreditačná komisia je poradný orgán. Ale samotná zodpovednosť je na ministerstve, ktoré musí zohľadniť všetky fakty. A boli zobrané do úvahy tak stanoviská prokuratúry, súdov, polície, dokonca aj vyhlásenie rodiny. To si myslím, že nie je jednoduchá vec, a túto zodpovednosť pán minister zobral so všetkým, čo k tomu patrí. Ale toto nie je meritom toho, čo dnes tu chcete vy urobiť, páni poslanci z opozície.
Pán poslanec, plne ťa podporujem, pretože ak oni sa tvárili, že má byť predovšetkým problém alebo je problém Čistý deň, tak prečo potom do tých dôvodových správ tam dávajú také veci, že v podstate je minister zodpovedný za to, že sú tu nízke mzdy, zodpovedný za to, že nezamestnanosť je taká slabá, mala byť ešte väčšia a tak ďalej. Tým vlastne sa demaskovali, že im vadí, že ministrovi sa darí aj vláde takéto veci doťahovať do konca. Tým sa demaskovali, pretože ten Čistý deň, to je len čisto marketingová vec, ktorá je hyenistickým zneužitím toho, čo sa v týchto zariadeniach naozaj deje. Pretože zoberme si, a teraz hovorím aj zo skúsenosti, lebo aj u nás v kraji máme takéto zariadenia, pracovať ako kurátor sociálny, starať sa o takéto deti je tak ťažká záležitosť, že vy neviete, čo bude dnes a čo bude zajtra s tým klientom. Čo povie dnes, čo povie zajtra. A opierať sa o takéto vyhlásenia týchto klientov bez toho, aby boli nejaké pádne dôkazy, je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kéry, vo svojom príspevku ste spomínal niekoľko argumentov, pre ktoré minister Richter neodobral akreditáciu zariadeniu Čistý deň. A jeden z týchto argumentov som si aj ja v rozhodnutí pozrel. Je to protokol Krajskej prokuratúry v Trnave. Tu sa ministerstvo opiera o tvrdenie, budem citovať, že "previerkou nebola zaznamenaná žiadna mimoriadna udalosť, usmrtenie, zabitie alebo úmrtie osoby umiestnenej v zariadení, útek za použitia fyzického násilia, respektíve pomoci zvonku, prípadne iná udalosť, o ktorej by mal prokurátor vedomosť." Koniec citátu.
Ja sa pýtam, to ideme čakať, kým naozaj niekoho usmrtia alebo zabijú? Nestačí znásilnenie, sex so zamestnancom, týranie detí a neprimerané tresty? To myslíte, že tento argument ako môže stačiť na to, aby sa pán minister rozhodol, že nezoberie akreditáciu Čistému dňu? Ja si to teda nemyslím.