17. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, je to zaujímavá otázka, ale typická pre vás. Na rôznych internetových fórach, ale, bohužiaľ, sa to už opakuje často aj v Národnej rade, dostávam otázky, na ktoré pýtajúci sa má už vopred jasnú odpoveď, lebo Fico, lebo medveď. Pamätám si aj vašu otázku z minulosti, keď ste sa ma spýtali, že či voľba nového riaditeľa RTVS nie je náhodou nedemokratická.
Pán poslanec, chcem vám jednoducho povedať, že nemôžem za povojnové usporiadanie Európy. Rád by som možno mal na to nejaký vplyv, ale to, čo sa udialo po roku 1945, bolo mimo mojich možností.
Pán poslanec, minulosť Slovenska je vykladaná v učebniciach dejepisu. A bez emócií a na základe faktov a úrovne poznania spoločenských javov hodnotia historici časy minulé, aj ich príčinné súvislosti. To, že povojnové usporiadanie Európy sa rodilo ešte pred koncom druhej svetovej vojny a bez zásadného vplyvu Slovákov na toto usporiadanie, je obsahom už stredoškolského štúdia. Ďalší vývoj na Slovensku v kontexte spoločného štátu Čechov a Slovákov a pod gesciou vtedajšieho Sovietskeho zväzu v ekonomickom previazaní v podobe Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vojenského zväzku Varšavskej zmluvy popisujú učebnice tak isto. Slovensko má svoj historický osud, ktorý je determinovaný časom a priestorom, a hádam uznáte aj vy, pán poslanec, že pozitívom dnešnej doby je, že môžeme oveľa objektívnejšie hovoriť o minulosti, že súčasná história oveľa plastickejšie môže popisovať minulosť. Práve v tomto kontexte sa ukazuje, že čierno-biele videnie sveta snahe o pochopenie histórie veľmi nesvedčí.
Nekritického prístupu k hodnoteniu života spoločnosti sme si užili pred rokom 1989, ale užívame si ho, bohužiaľ, aj dnes. Diagonálne vzdialené názorové skupiny vychvaľujú alebo úplne zatracujú socialistický spoločenský systém pred rokom 1989 a oba extrémne názory nie sú objektívne. Môžu vychádzať z rôznych osobných skúseností, ale isto sú znakom nepoznania historických štúdií alebo aspoň učebníc zo stredných škôl. Šírenie poloprávd zbytočne polarizuje spoločnosť a pod ľúbivou zámienkou principiálneho postoja len odvádza pozornosť od riešenia súčasných akútnych vecí. Je paradoxom doby, že viac dostupných informácií a objektívnejší obraz o minulosti je pre pochopenie zložitejší a bez hlbšieho poznania a záujmu aj ľahšie manipulovateľný.
Ako som už povedal, nemal som absolútne žiadny vplyv na povojnové usporiadanie Európy. Ale zopakujem to, čo som jednoducho vždy povedal. Keď som v Nitre na 1. mája, pán poslanec, a za týmito slovami si stojím, na deň Sviatku práce hovoril o tom, že som nikdy nepatril k tým, ktorí v našej krajine pred rokom ´89 videli len čiernu dieru, hovoril som o nespochybniteľných výsledkoch práce a rešpekte k práci a generáciám ľudí, ktorí sú už dnes na dôchodku. Rešpekte k hodnotám, ktoré svojou prácou vytvorili. Dodal som aj to, čo už necitujete, že ak by toto nebola pravda, nebolo by čo na Slovensku privatizovať. A vy ste veľký podporca privatizácie, takže tešte sa z toho, čo ľudia za socializmu vybudovali (potlesk), lebo ste to všetko mohli potom aj porozkrádať (doznievanie potlesku). A v týchto metaforách o čiernej diere doslova išlo o privatizáciu, o dehonestáciu štátu. Keď sme so SMER-om prišli s témou sociálneho štátu a volali po väčších istotách pre ľudí, tak sme tu boli pomaly za kontrarevolucionárov, ktorí chcú zvrátiť, nebodaj, chod dejín.
Takže ja si za svojimi slovami, pán poslanec, stojím a vy tiež porozmýšľajte o tom, čo vám tá predchádzajúca doba dala. Pretože určite aj vám niečo musela dať.
Mám päť minút, nemôžem ísť ďalej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

Pán predseda vlády, ďakujem vám za odpoveď. Ubezpečujem vás, že jediná moja forma účasti na privatizácii bolo, že som si kúpil kupónovú knižku. A nepripisujem vám vinu za povojnové usporiadanie Európy, ale s poľutovaním konštatujem, že som sa z vašej odpovede opäť nedozvedel váš jednoznačný názor na komunistický režim. Vy sám často hovoríte alebo občas hovoríte o boji proti extrémizmu, o tom vlastne bolo vznik vašej vlády údajne, že staviate hrádzu proti extrémizmu. A v tejto súvislosti je dôležité, aby politici zaujímali jasné postoje nielen k extrémizmu, ale aj k obom totalitným režimom, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí a ktoré sú zdrojmi extrémizmu. A tie totalitné režimy sú ako fašistický, tak komunistický. A nemali by sme relativizovať zločinnosť ani jedného z týchto režimov.
Čo by ste povedali napríklad na to, keby niekto o fašistickom Slovenskom štáte sa vyjadroval takým spôsobom, ako sa vy vyjadrujete o komunistickom režime? Teda, že to nebolo všetko len čierna diera, že ľudia poctivo pracovali, čo je nepochybne pravda, že nám je síce ľúto tých 10 tisícov ľudí, ktorí skončili v koncentračných táboroch, lebo ich tam ten štát vyviezol a ešte bolo zopár iných zlých vecí. Ale veď bola to slovenská štátnosť, rozvíjalo sa hospodárstvo, rozvíjala sa kultúra. Nemôžme to predsa zatracovať ako celok z úcty k tým ľuďom. Nebola by to relativizácia zločinov komunistického režimu?
A úplne, úplne záverom. Chcem sa spýtať, či vám nie je trochu trápne, aké otázky vám kladú poslanci vašej vlastnej strany, pretože toto má byť priestor pre slobodnú diskusiu v demokratickom parlamente medzi vládou a opozíciou a nie priestor na kladenie servilných otázok, ako by mohli zaznieť aj v komunistickom režime.

Pán premiér, nech sa páči, ak máte záujem, môžete.

No, ja teraz neviem, aký mám čas.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Päť minút znovu.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Môžem päť minút?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, samozrejme.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ja budem veľmi, budem veľmi stručný. Predovšetkým, pán poslanec, ste prešli všelijakými stranami, ktoré nikdy nemali žiadny vplyv v tejto krajine. A treba pripomenúť aj to, že vaše extrémne názory, bohužiaľ, nikomu nepomáhajú. Ja nie som extrémista v názoroch. Vy ste extrémista v názoroch. (Potlesk.)
Prečo máme klamať? Ja si myslím, že rozumní ľudia z vecí, ktoré boli pozitívne, sa veľa poučia a z vecí, ktoré boli negatívne, odsúdia a odmietnu ich. Áno, v období do roku ´89 som aj ja žil. Mal som možnosť študovať a v roku 1987 som nastúpil do zamestnania. Možno je to krátke obdobie, ale ma nikdy neprinútite povedať, že to bola čierna diera. Nikdy. Pretože boli zlé veci a k tým sa staviam otvorene a odmietam ich. Porušovanie ľudských práv považujem za veľkú chybu, že krajina neumožnila ľuďom slobodne cestovať, že bola potláčaná náboženská sloboda, že boli potláčané iné ľudské práva. Áno, ale súčasne musím povedať, že ľudia vytvárali obrovské hodnoty.
Pán poslanec, politici ako vy, ste odovzdali Slovenský plynárenský priemysel Západu. Politici ako vy, ste odovzdali Slovenské elektrárne Západu. Politici ako vy, ste odovzdali distribučné firmy na elektrinu Západu. Vy ste to urobili. (Potlesk.) A tieto firmy, tieto firmy (doznievanie potlesku) nevznikli, nevznikli na ulici v roku ´89 v novembri. Tieto firmy sa budovali po desaťročia. Jednoducho boli výsledkom poctivej tvrdej roboty ľudí. To mám ľuďom napľuť do tváre kvôli vašim extrémnym názorom? Mám povedať dôchodcovi, ktorý má 70 rokov, že ty si vlastne nič neurobil? Ty si celý čas žil v nejakom režime, za ktorý sa máš hanbiť? Ja prejavujem svojimi postojmi k ľuďom to, že si ich vážim, lebo tí ľudia naozaj, naozaj tvrdo pracovali. A ja hovorím o hodnotách, ktoré boli vytvorené, o hodnotách, ktoré ste vy a vám podobní politici rozdali Západu zadarmo, za korunu. Takže toto je celý váš problém, ktorý ste urobili. (Potlesk.)

Pán premiér, druhú otázku vám položil pán poslanec Goga. "Vážený pán predseda, mohli by ste informovať o výsledkoch rokovania s predstaviteľmi ZMOS-u, ktoré sa uskutočnili v posledných dňoch?" Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, toto naozaj považujem za podstatne vážnejšiu tému ako extrémne názory pána Dostála, pretože hovoríme o inštitúcii, ktorá dnes združuje takmer, možno viac ako 90 % všetkých primátorov a starostov. Inštitúcii, ktorá zohráva dôležitú úlohu v politike Slovenskej republiky.
Chcel by som oceniť túto spoluprácu a chcem oceniť aj to, že sa pravidelne stretávame a reagujeme na potreby miest a obcí. Chcel by som vám pripomenúť, dámy a páni, že je prax zavedená, na základe ktorej v priebehu roka sa vláda hlási k niektorým záväzkom vo vzťahu k samospráve a potom si robíme bezprostredne pred snemom ZMOS-u určité vyhodnotenie, inventúru, či tieto záväzky boli alebo neboli naplnené.
Teším sa, že pred dvoma dňami, a chcem poďakovať aj pani ministerke Matečnej, ktorá tu sedí, sme spoločne podpísali memorandum, ktoré hovorí o cestovnej mape pri implementácii významných operačných programov zabezpečujúcich rozvoja vidieka. Ide o Operačný program Rozvoj vidieka, ide o integrovaný operačný program. A je veľmi dobré, že dnes vedia primátori a starostovia, čo sa bude diať v najbližšom období, pokiaľ ide o čerpanie týchto finančných prostriedkov.
Dokonca v tomto memorande sme spoločne konštatovali s pani ministerkou aj s predsedom ZMOS-u, že v prípade vzniku dodatočných finančných zdrojov počas implementácie integrovaného regionálneho operačného programu, programu Rozvoja vidieka a po priebežnom naplnení cieľov obidvoch programov, ktoré vláda prijala a následne po predložení Slovenskou republikou Európska komisia schválila, vytvorí podmienky pre intenzívnejšie implementácie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v objeme až do výšky 60 mil. eur. Jednoducho, keď budú peniaze, keď bude treba peniaze ďalšie, sme pripravení tieto peniaze nájsť. A tie možnosti sú rôzne, napríklad presunom z iných operačných programov alebo z iných zdrojov.
Pokiaľ ide o stretnutie so ZMOS-om v utorok, hovorili sme aj o opatreniach, ktoré sa dotýkajú limitov vo verejnom obstarávaní. Dámy a páni, my si možno ani neuvedomujeme, aké dôležité rozhodnutie sme prijali, pokiaľ ide o limity vo verejnom obstarávaní, pretože dávame priestor na miestny rozvoj. Dávame priestor na uplatnenie sa miestnych firiem, lokálnych firiem, že je nejaký okres a keď sa tam robilo štandardné verejné obstarávanie, tak sa mohlo stať, že tam prišli firmy z úplne z iných častí Slovenska, často rôzni špekulanti a podvodníci. Preto som veľmi rád, že v tomto prípade si budú môcť podstatne operatívnejšie primátori a starostovia organizovať svoj ekonomický život vo svojom regióne.
My sme tento limit v minulosti zvýšili na 5-tisíc eur a teraz sa nám podarilo zvýšiť limit na tovary na elektronickom trhovisku až na 15-tisíc eur a pri ostatných tovaroch a službách až na 50-tisíc eur. Čiže bavíme sa pomaly už v korunách ako miliónových sumách, kde bude môcť starosta a primátor podstatne jednoduchšie konať. Rovnako novelou zákona o verejnom obstarávaní pri zákone sme zvýšili limit na stavebné práce na 150-tisíc eur.
Ďalej chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že dnes sú mestá a obce vo vynikajúcej finančnej kondícii. Je to aj preto, lebo sme napravili to, čo urobila pravicová vláda, kedy ten podiel z dane z príjmu fyzických osôb bol výrazne znížený pre mestá a obce. My sme vrátili naspäť pomer 7:3. Sedemdesiat percent dostávajú obce a mestá a 30 percent dostávajú vyššie územné celky a môžem teda dnes skonštatovať aj po rozhovoroch s predstaviteľmi samosprávy, že finančná kondícia miest a obcí je naozaj veľmi dobrá, čo umožňuje našej samospráve, aby sa sústredila aj na ďalšie projekty, ktoré možno nemala možnosť financovať v minulosti. A v tomto duchu im chceme držať palce.
Pracujeme aj na sociálnom zabezpečení primátorov a starostov. Vážime si prácu týchto ľudí, pretože ak niekto je dvakrát, trikrát za sebou primátorom a starostom, veľmi ťažko sa zaraďuje vo svojom prostredí do možno pracovného pomeru a hľadáme nejaké možnosti, ako to máme pri policajtoch, pri vojakoch, týchto ľudí zabezpečiť a súčasne aj aby mali aj istotu, že po skončení takejto práce bude o nich primerane postarané.
Máme aj ďalšie rôzne projekty, ale ja verím, že bude príležitosť predovšetkým na sneme ZMOS-u, ktorý bude budúci týždeň v stredu, o nich bližšie hovoriť.
Ešte raz ďakujem za otázku. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pán premiér, za odpovede.
Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na položené otázky.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Jurinová pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi Richterovi. "Vážený pán minister, prosíme vás o informácie o priebehu prešetrovania podnetu ohľadom resocializačného zariadenia Čistý deň na akreditačnej komisii podaného kolegyňou Blahovou."
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Hneď v úvode by som chcel uviesť, že vlastne obsahove sú otázky č. 1 a 9 dosť totožné, pokúsim sa odpovedať na jednu aj na druhú. Týkajú sa takisto problematiky zariadenia Čistý deň a zasadnutia akreditačnej komisie.
Vážená pani poslankyňa, akreditačná komisia na svojich zasadnutiach dňa 22. marca tohto roku a 19. apríla 2017 prerokovala ako jeden z bodov rokovaní aj aktuálnu situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň a podnet pani poslankyne doručený ministerstvu 14. marca tohto roku. Tu treba zdôrazniť, že zasadnutia akreditačnej komisie sú vopred plánované, pričom akreditačná komisia na svojich zasadnutiach prerokováva aj iné body a nezasadala iba k predmetu a problémom, ktoré sú obsiahnuté v resocializačnom stredisku Čistý deň.
Na zasadnutia akreditačnej komisie 22. marca bol pozvaný aj riaditeľ tohto zariadenia. Riaditeľ sa zo zasadnutia ospravedlnil a ním poverený zástupca tlmočil jeho záujem zúčastniť sa osobne na rokovaní a zodpovedať otázky k metódam práce, komunikácii v resocializačnom stredisku. Následne bol riaditeľ resocializačného strediska Čistý deň pozvaný na zasadnutie akreditačnej komisie 19. apríla tohto roku, na ktorom zodpovedal otázky členov akreditačnej komisie. Otázky smerovali tak k informáciám, ktoré obsahovalo podanie pani poslankyni Blahovej, ako aj k aktuálnej situácii v resocializačnom stredisku v nadväznosti na aktuálne medializované informácie a ich možný vplyv na fyzický, psychický a sociálny vývin detí.
Akreditačná komisia prerokovala tiež vyjadrenie resocializačného strediska k podnetu pani poslankyne Blahovej. Na základe rozhovoru so zodpovedným zástupcom resocializačného strediska a po oboznámení sa s vyjadrením resocializačného strediska akreditačná komisia zatiaľ nedospela k jednoznačnému záveru a nevydala žiadne odporúčanie ani rozhodnutie, to sa očakáva možno na najbližšom zasadnutí.
Akreditačná komisia sa systematicky zaoberá novými skutočnosťami, vrátane medializovaných informácií, ktoré jej boli doručené, resp. oznámené v dobe od vydania rozhodnutia o nezrušení akreditácie. Z pochopiteľných dôvodov nie je možné v súčasnosti poskytnúť k veci bližšie informácie, nakoľko akreditačná komisia sa vecou bude zaoberať aj na nasledujúcom zasadnutí. Toto nasledujúce zasadnutie akreditačnej komisie je plánované na 24. mája tohto roku. Členovia akreditačnej komisie sa okrem iného budú zaoberať tiež aktuálnymi informáciami súvisiacimi s resocializačným zariadením Čistý deň.
Akreditačná komisia je poradným orgánom, ktorý pracuje autonómne a sám si volí postupy a konkrétne postupy.
Pro domo, po prvé, pani poslankyňa podala žiadosť o začatie konania o zrušenie akreditácie, ktorú ministerstvo vyhodnotilo ako podnet podľa zákona o správnom konaní, nakoľko pani poslankyňa nie je oprávnená podať žiadosť podľa správneho poriadku. Po druhé, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa začalo podnetom zaoberať a oboznámilo s obsahom akreditačnú komisiu. A po tretie, vážená pani poslankyňa, ani v minulosti sme neinformovali o tom, čo odznelo na zasadnutí akreditačnej komisie, a tak je to jednoducho správne, pretože zasadnutia akreditačnej komisie sú neverejné a prezentovať to, čo ktorý z jednotlivých členov povedal, by nebolo, nebolo správne a v konečnej miere zo zákona ani možné.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, keď chcete položiť otázku, musíte sa prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.