17. schôdza

Piatu otázku položil pán poslanec Laurenčík pánovi ministrovi dopravy a výstavby Árpádovi Érsekovi. "Vážený pán minister, v akom stave je proces vytvorenia legislatívnych predpokladov pre rýchle a efektívne vyriešenie vysporiadania pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestami druhej a tretej triedy a pod pozemnými komunikáciami, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého civilného útvaru? Čo bráni tomu, aby sme sa s týmto dlhodobým neriešeným stavom vysporiadali?"

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som spojil otázku 5, 11 a 16, lebo sú totožné, aby som odpovedal naraz.

Pokiaľ kolegovia budú súhlasiť. Áno, súhlasia, takže nech sa páči.

Vážený pán, nebudem opakovať otázku, ďakujem pekne za otázku. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, podľa § 3 písm. a) a čl. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli cesty druhej a tretej triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce do vlastníctva VÚC. Podľa bodu 8 čl. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších prepisov, § 24b ods. 3, Slovenská správa ciest, ktorá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona mala v správe majetok uvedený, § 3d ods. 2, veci, ktoré slúžia na činnosť jeho organizačných jednotiek určených k dohode podľa ods. 1, spíše písomný protokol s príslušným samosprávnym krajom o odovzdaní tohto majetku najneskôr do dvanástich mesiacov odo dňa prechodu majetku podľa tohto zákona, t. j. k 1. 1. 2004.
Na riešenie uvedených problémov bol prijatý zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Od 1. 12. 2013 je účinné prechodné ustanovenie § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o znení zákona č. 386/2013 Z. z., podľa ktorého pozemky nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest, ale ministerstva vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosial nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľničnými cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k týmto pozemkom môže podať najneskôr do 31. decembra 2020.
Ďakujem, skončil som.

Vzhľadom k tomu, že sa spojili niektoré otázky, doplňujúcu otázku bude dávať pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

Áno, ďakujem, pán minister. Ja mám pocit, že možno došlo k nedorozumeniu, ale ja som nepočula odpoveď na tú otázku, ktorú sme kládli. Lebo gro tej otázky nebolo vysvetliť, akým spôsobom prešli vlastne tieto komunikácie pod správu samospráv, ale gro otázky bolo, že či ministerstvo podniká alebo vôbec začalo nejaké kroky alebo či sa začalo zaoberať tou otázkou, že koľkých ciest napríklad sa to týka, akým spôsobom sa dá k tomu prispôsobiť legislatíva. Pretože toto je obrovský problém, ktorý sa týka množstva obcí v samosprávnych krajov, aj krajov, aj iných samospráv, teda pod správu ktorých tieto komunikácie jednotlivé patria. Lebo je množstvo proste situácií, kedy starosta sa musí starať o cestu, o nejakú miestnu komunikáciu, ktorá v zásade je na cudzích pozemkoch. Čiže podľa zákona o obecnom zriadení mu ukladá povinnosť, aby teda zabezpečil dostupnosť pre občanov. Čiže už len to, že odhŕňa na tejto komunikácií sneh, že ju nejakým spôsobom udržuje a že nemá dosah na to, ako si ju vysporiadať teda bez toho, aby, že by samozrejme mal zaplatiť množstvo peňazí za geometrické plány, lebo to je otázka, že kto to zafinancuje. Jednoducho je to obrovský balík problémov, na ktorý sme upozornili aj pri včerajšom prerokovaní zákona o pozemkových úpravách, a kde sme teda upozornili na to, že táto téma sa týka aj komunikácií.
Takže moja otázka bola, že či vôbec ministerstvo podniká nejaké kroky, či sa týmto vôbec zaoberá, či má napríklad zmapované, akého množstva úsekov alebo koľkých kilometrov takýchto ciest sa to týka, prípadne aký by to malo dosah na štátny rozpočet a tak ďalej. Čiže akým spôsobom ministerstvo pristupuje k tomuto veľmi závažnému problému, ktorý sa len podľa informácií, ktoré mám ja v Trenčianskom kraji, napríklad môže týkať možno až tretina obcí. Je to naozaj veľké množstvo obcí a veľké množstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, nech sa páči, môžte odpovedať.

Veľmi ťažká otázka, pretože pod niektorými diaľnicami a rýchlostnými cestami nie je dodnes vysporiadaný majetok. To treba povedať. Samozrejme ideme ďalej, cesty prvej triedy, druhej triedy a tretej triedy. Myslím si, že neviem vám na to práve dať odpoveď, ale viem zistiť, že to sú tisíce kilometrov ciest, ktoré nie sú vysporiadané. Samozrejme aj o tom sme nepriamo doobeda hovorili, že jednoducho tento proces vyvlastňovania týchto pozemkov bude niekedy treba začať. Je tu napísaný termín do 31. decembra 2020. Ja sa obávam, ja sa obávam, že všetko to, čo by sme mali vysporiadať do roku 2020, bude vysporiadané. Môžem vám povedať, že nebude. Pretože už len pri tých cestách, ktoré opravujeme a chceme rozširovať, nech sú to cesty prvej triedy, čo máme my v kompetencii robiť, sa stretávame zas už s tými nákupcami určitých polôh, ktoré tak isto žiadajú potom výkupy, aby sme sa vôbec mohli dostať k rozšíreniu ciest prvej triedy. To je taký istý prípad jak pri diaľniciach, že keď nemám súhlas vlastníka tej pôdy, nemôžem na ňu vkročiť.
Takže nehnevajte sa, koľko je to kilometrov, neviem vám povedať, ale samozrejme viem vám zistiť, že v jakom je to štádiu, lebo túto otázku vám neviem odpovedať veľmi úprimne. Ale jednoducho ja viem, že do roku 2020 toto sa nebude vedieť spraviť. A či to je teraz obecná cesta, či to bude obce vyvlastňovať, odkiaľ budú mať na to finančné prostriedky. Musia spraviť geometrické plány na základe, osloviť tisíce vlastníkov, kde sa postavila za socializmu cesta, kde ukázali, tade pôjde cesta, postavili a bol pokoj, a teraz ju musíme vyvlastniť. Je to obrovská otázka a záťaž pre štát, som si toho vedomý. Neviem vám na to konkrétnejšie odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Šiestu otázku položil pán poslanec Farkašovský pánovi ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi. "Vážený pán minister, od požiaru hradu Krásna Hôrka, ktorý je historickým klenotom Slovenska, už uplynulo 5 rokov. Chcem sa vás opýtať v mene občanov gemerského regiónu, ale aj širokej kultúrnej verejnosti Slovenska, kedy budú rekonštrukčné práce definitívne ukončené a hrad Krásna Hôrka opätovne otvorený pre návštevníkov? Zároveň si vás dovoľujem požiadať o vyčíslenie celkových finančných nákladov na rekonštrukciu."
Nech sa páči pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorá je vo svojej podstate jednoduchá, ale predsa len si zaslúži trošku širšiu odpoveď. Hrad Krásna Hôrka utrpel pri požiari v roku 2012 naozaj veľmi rozsiahle poškodenia historických stavebných konštrukcií, najmä striech a iných drevených konštrukcií a poškodené boli aj zbierkové predmety umiestnené v expozícii.
Chcem vás ubezpečiť, že projekt revitalizácie hradu Krásna Hôrka patrí medzi ťažiskové predmety Slovenského národného múzea, v ktorého správe hrad je, a hlavným cieľom je profesionálna a zodpovedná obnova hradu. Dôležité je povedať aj to, že cieľom obnovy hradu Krásna Hôrka je nielen dosiahnutie stavu pred spomínaným devastujúcim požiarom, ale komplexná obnova hradného areálu, ktorá ešte vyzdvihne vysokú mieru autenticity jeho zachovania spolu s mnohými funkciami, ktoré budú lákadlom pre návštevníkov hradu.
Po požiari bolo potrebné v prvých fázach hrad dôsledne preskúmať. Boli realizované archeologické výskumy, rozsiahly architektonicko-historický výskum, ako aj reštaurátorské výskumy, ktoré odhalili nové poznatky a tvoria dôležité podklady pre ďalší postup pri obnove hradu a stanovení celkového prístupu k obnove. Od požiaru bolo taktiež ošetrených viac ako 500 zbierkových predmetov v konzervátorských dielňach a reštaurátorskom ateliéri Slovenského národného múzea, 77 predmetov bolo ošetrených v technickom múzeu v Brne. Smútočná, to len pre zaujímavosť hovorím, ale je to zaujímavé podľa mňa, smútočnú róbu grófky Andrássyovej reštaurovali kolegovia z múzea Istvána Dobó v Egri, skriňu barónky Žofie Serédyovej v reštaurátorskej dielni Árpáda Mézesa, reštauroval sa sarkofág Žofie. Boli reštaurované aj štyri veľkorozmerné olejomaľby z hradu a práve prebieha reštaurovanie unikátnej kolekcie štyridsiatich papierových a hodvábnych mortuárií Andrássyovcov a dvoch drevených barokových mortuárií.
Takže tým chcem naznačiť, že pod ten dlhší čas sa podpisujú aj také menej viditeľné činnosti, ale nevyhnutné, ako sú rôzne typy prieskumov, ako je stanovovanie postupu a metód reštaurovania a napokon aj samotná zložitosť týchto obnovovacích a reštaurátorských prác. Okrem toho na priebeh obnovy zložitého súboru objektov hradu Krásna Hôrka od začiatku pôsobia aj podmienky a časové lehoty plynúce zo zákona o verejnom obstarávaní. To musím otvorene povedať, sme niekedy jednoducho obeťami aj týchto zákonných lehôt a, žiaľ, najmä prvá etapa obnovy hradu, ktorú tvorili sanačné práce a dočasné zastrešenie, trvala z dôvodu problémov v obstarávaní dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Druhá etapa zameraná na trvalé krovy a strechy už bola zrealizovaná podľa plánu. Prvé dve etapy obnovy už boli ukončené. Počas týchto prác sa zároveň reštaurátorsky obnovovala aj autentická historická interiérová výzdoba hradnej kaplnky.
V súčasnosti prebieha tretia etapa obnovy hradu. V apríli tohto roku bola odovzdaná architektonická štúdia, tzv. predprojektová dokumentácia, ktorá bola predložená na posúdenie medzinárodnej odbornej komisii, ktorá určí aj ďalší postup prác. Táto architektonická štúdia komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka neobsahuje rozpočet, na základe ktorého by bolo možné stanoviť v tejto chvíli celkové finančné náklady obnovy. Tento bude súčasťou až projektovej dokumentácie projektu pre stavebné povolenie a tento aproximatívny rozpočet bude aj súčasťou stavebného zámeru, ktorý bude predložený vláde Slovenskej republiky na schválenie.
Plánovaný termín ukončenie prác na obnove areálu Krásna Hôrka v priebehu roku 2020 je stále aktuálny. Takže to je tá jednoduchá odpoveď na vašu otázku. A zatiaľ sa náklady na tú obnovu hradia z poistky, ktorá teda, chvalabohu, bol majetok ministerstva kultúry poistený, pretože do roku 2006 poistený nebol. Keby nebol, tak by sme boli na tom oveľa horšie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.