17. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžete reagovať.

Pán poslanec Galko, myslím, že sa zhodneme, že nám ide o vec, nejde nám o nejaké autorské práva. Podobne je to aj pri návrhoch zákonov, kde sa nie úplne výnimočne stáva, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona alebo pozmeňujúcim návrhom. Koalícia ten návrh odmietne, lebo veď opozičné návrhy sa štandardne neschvaľujú. A potom po čase príde nejaký koaličný poslanec s podobným návrhom. Je to realita. Netreba z toho nič ďalekosiahle odvodzovať. A myslím si, že keď nám ide o vec, tak je lepšie, keď sa dobrá vec presadí takýmto spôsobom, ako keby sa nepresadila vôbec.
Ale tuto predsa len si myslím, že sme v trochu špecifickej situácii, pretože zákony bežne rozdeľujú koalíciu a opozíciu a na otázky ekonomické, sociálne, školstvo, zdravotníctvo je normálne, ak má koalícia a opozícia rôzny názor. A tu, hovoril som o tom aj vo svojom vystúpení a hovoril nakoniec aj v tom úvodnom vstupe pán poslanec Fedor, je dôležité, aby existoval konsenzus medzi koalíciou a demokratickou opozíciou v otázkach bezpečnosti, v otázkach zahraničnej politiky. Tak možno aj takéto maličkosti, že miesto toho, aby sme sa naťahovali, alebo miesto toho, aby sme iba očakávali, že ten druhý podporí náš návrh, myslím si, že by zlepšeniu tej atmosféry a budovaniu konsenzu v zásadných otázkach pomohlo aj to, keby dokázali koaliční a opoziční poslanci v takýchto veciach výnimočne prichádzať povedzme aj s nejakými spoločnými návrhmi a iniciatívami.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Ďakujem za svižnú a celkom dobrú rozpravu, podpornú rozpravu. Chcem všetkých ubezpečiť, že som posledný z tých, ktorý by niekedy niekomu niečo odkopíroval. Naopak, mám skúsenosti práve úplne opačné.
Veľmi pekne ďakujem pánom poslancom, ktorí poukázali ešte raz na kontext. Debatujeme o takejto, o návrhu deklarácie na podporu obrany, pretože naozaj kontext je o bezpečnostnom prostredí Slovenskej republiky, preto je mimoriadne dôležité, aby sme začali tie strategické dokumenty, ako je bezpečnostná stratégia, naozaj riešiť veľmi skoro a rýchlo. Rovnako si veľa sľubujem od dokumentov koncepčných, ktoré by mali prísť na rokovanie vlády, ale aj parlamentu veľmi skoro.
Pán poslanec Droba, myslím, to bol, ktorý hovoril o jadre EÚ. Ja sám zastávam názor, že práve otázky obrannej spolupráce by mali byť primárne zaradené aj z našej iniciatívy v našich rokovaniach o tom, ako by Únia mala ďalej vyzerať. Stále ste sa vracali k tomu, že kto má za kým prísť alebo, no niekto asi musí prísť s iniciatívou. A som rád, že tá iniciatíva bola na mne. Priznám sa, že pán podpredseda Glváč bol jeden z tých, za ktorým som teda išiel ako prvým, pretože, pretože sa mi to zdalo byť logická nadväznosť okrem toho aj zdokumentovateľná tým, že väčšinu svojej politickej kariéry som bol v ostrom, v ostrej opozícii voči nim a myslím si, že práve aj tento spoločný podpis pod takýmto návrhom ukazuje to, na čo chceme poukázať, a síce na politickú pripravenosť tohto parlamentu, jednotlivých poslancov, ktorí tu sedia, na to, aby sme adekvátnym spôsobom dokázali navýšiť finančné prostriedky pre obranu.
Áno, je tu aj téma povedzme nejakého lineárneho navyšovania obranného rozpočtu v blízkej budúcnosti až do toho roku 2020. Myslím ale, že problematická je trošku aj absorpčná kapacita samotného rezortu, pretože ako uvádzame, v blízkej dobe čakáme prezentáciu koncepčných a rozvojových materiálov, ktoré by mali prísť z vlády, z ministerstva obrany, a myslím, že to bude ten správny čas. Ale už teraz by bolo vhodné a povedal som tie dôvody už v úvodnom slove, ktoré sú mimoriadne dôležité a podstatné z hľadiska toho načasovania. Tvorí sa štátny rozpočet, podporme vládu v tom, aby napísali to číslo dvetisíc, do roku 2020, aby to bolo v súlade so záväzkami. Síce máme programové vyhlásenie vlády, ale neobsahuje špeciálne číslo, neobsahuje konkrétne číslo. Dajme tam to číslo už teraz, v príprave štátneho rozpočtu je, myslím, že veľmi dôležité.
Druhý bod, áno, NATO summit koncom práve tohto mesiaca, potrebujeme vyslať jednoznačný a jasný signál aj zo Slovenskej republiky, že je tu politická vôľa na adekvátne vynakladanie prostriedkov v štátnom rozpočte na obranu Slovenskej republiky.
Čo sa týka ústavného zákona, som pripravený na rozhovory, ale vrátim tú nahrávku. Rovnako môžem povedať aj ja, presne vykonávacie predpisy alebo povinnosť rezortu financií je obsiahnutá v zákone o štátnom rozpočte. Podporte štátny rozpočet na rok 2018 a plus a budeme mať jasne napísané tieto rozpočtové výdavky tam.
Ďakujem pekne aj za slovo.

Ďakujem pekne.
Chcem sa opýtať spravodajcu. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (tlač 540).
Dávam teraz slovo poslankyni Jane Kiššovej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Eugena Jurzycu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 540.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene aj mojich kolegov Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zmeniť a hlavne zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme hodinu alebo deň po tom, ako tento zamestnanec začal pracovať. Podľa platného zákona však prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. A práve tento nežiaduci stav, ktorý chcem veriť, že je dôsledkom nejakej nepozornosti alebo zle napísaného zákona, práve chceme v tomto návrhu upraviť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2017.
Toľko v predložení. Ďakujem veľmi pekne a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gaborčákovej. Nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 540. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 556 z 24. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Mihála, ale predtým sa hlási, samozrejme, navrhovateľka.
Pani poslankyňa Kiššová, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona s kolegami podávame už druhýkrát. Podali sme ho aj v minulom roku. Vtedy v komunikácii s poslancami koalície sme zistili, že by tento návrh zákona aj podporili, pretože tiež vnímajú súčasný stav za absurdný. No napriek tomu tento návrh neprešiel, vraj pán minister chystá vládnu novelu, do ktorej chce tento náš návrh zákona zapracovať. Síce sa mi to nepáčilo, veď prečo, keď vieme, že máme v zákone hlúposť, tak budeme čakať, kým ju predloží niekto iný, keď máme na stole návrh zákona, ktorý by sme mohli schváliť a hlúposť z legislatívy odstrániť. No napriek tomu som sa celkom potešila, že aspoň takouto formou sa legislatíva zmení. Prešlo ale vyše pol roka a pán minister v tejto veci neurobil vôbec nič. Doteraz túto zmenu nepredložil, a preto využívam svoje právo a spolu aj s kolegami opakovane navrhujeme odstrániť z nášho právneho systému túto absurdnosť.
A to, aká je to absurdnosť, to skúsim vysvetliť na príbehu, ktorý teraz veľmi stručne poviem. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate ľudí a – ako to už v živote chodí – z času na čas niekto neplánovane vypadne. Napríklad pre chorobu alebo pre nejaký iný, akýkoľvek, ľubovoľný dôvod. A predstavte si, že ho nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami. Jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených nadčasov, u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku a tak ďalej. Jednoducho nemáte možnosť nahradiť ho z vlastných zdrojov. Máte však v zozname niekoľkých potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho nájde práca. Tento človek príde ráno o šiestej do práce a dohodnete si s ním zamestnanecký pomer. Človek aj nastúpi. Vašej účtovníčke začína pracovná doba o deviatej. Po príchode do práce spracuje potrebné formality pre prihlásenie nového zamestnanca a okolo desiatej ho prihlasuje na všetky potrebné inštitúcie, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa zaňho riadne platíte všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti.
O niekoľko mesiacov neskôr vám príde kontrola z inšpektorátu práce. Tá zistí, že jeden váš zamestnanec nastúpil o šiestej ráno na rannú zmenu, no prihlásili ste ho do Sociálnej poisťovne až o desiatej hodine a siedmej minúte. Otvárate oči, pretože za tento strašný prehrešok dostávate pokutu vo výške dvoch tisíc eur, pretože to je najnižšia suma, akú vám inšpektorát práce za túto strašnosť môže udeliť. Druhýkrát ako zamestnávateľ vyvalíte oči, keď zistíte, že to nebolo všetko. Okrem pokuty 2-tisíc euro ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Niežeby ste mali niekedy pocit, že zrovna vy ste ten vyvolený, ktorý má nárok na takéto príspevky, ale predsa len akási teoretická šanca tu bola. No po tomto ste aj z takýchto možností, teoretických možností, diskvalifikovaný.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca na Sociálnej poisťovni a nefunguje im systém. Je to preukazné, pretože už poučený z minulých období si naskenujete obrazovku, kde vám systém hlási, že nefunguje, a prihlásite tohto zamestnanca až po sfunkčnení systému Sociálnej poisťovni, ale opäť neskoro. A scénka s kontrolou sa opakuje. Príde vám kontrola, zase zistí, že ste zamestnanca prihlásili neskôr, hoci ste mu všetko od prvého momentu jeho práce riadne platili, prihlásený bol neskôr, tentokrát ani nie vašou vinou, ale vinou Sociálnej poisťovne, a keď vám príde kontrola, tak vám za túto zasa opäť strašnosť vyrubia pokutu 5-tisíc euro, pretože už je to opakovaná nelegálna práca. A toto nebolo žiadne sci-fi, toto bol úplne reálny príbeh človeka, podnikateľa a ja chcem veriť, že sa to nezdá absurdné len mne, ale chcem veriť, že sa to zdá absurdné aj všetkým ostatným, ktorí si prišli tento návrh vypočuť.
Nás ten príbeh inšpiroval k návrhu na zmenu v zákone. Verím totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. Chcem veriť, že je to len výsledok nejakej nepozornosti alebo nedostatočného domyslenia dôsledkov niektorých ustanovení, a chcem veriť, že podporíte opravu, ktorú s kolegami Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom navrhujeme.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. A my máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má riadnu pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ ho už pred kontrolou prihlásil a riadne zaňho všetko platí, nie je tu dôvod na vyrubovanie takejto pokuty. Ak tam má byť nejaká pokuta, nech je symbolická za neskoré prihlásenie, ale vonkoncom nie 2-tisíc eur pokuta a následne firma putuje na nejaký blacklist nelegálne zamestnávajúcich podnikov. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce vôbec To znamená, príde inšpektorát práce na kontrolu a vy zamestnanca, ktorý evidentne pracuje, nemáte ho prihláseného na Sociálnej poisťovni, tak žiadne také, že práve som to plánoval spraviť, nech kľudne neplatí, nech kľudne nefunguje, pretože to by bol veľmi neúčinný boj proti nelegálnej práci. Ale pokiaľ má riadne všetko prihlásené a riadne sa zaňho platí, tu nie je žiadny dôvod na pokuty.
Chcem veriť, vážené plénum, že tentokrát tento návrh zákona prejde a že nebudeme čakať na prísľuby ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána ministra Richtera, pretože vidíme, že jeho sľuby nefungujú.
Ďakujem veľmi pekne.