17. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Pán poslanecký kolega Viskupič, ďakujem, že si tu teraz v tomto svojom vystúpení otvoril ďalšie a ďalšie otázky. Keď som ťa pozorne počúval, možno naivná úvaha mi skrsla mysľou a čiastočne si aj na ňu odpovedal a dávam ju aj tu všetkým na potaz, lebo som sa s tým stretol aj s ohlasom mnohých ľudí. Ak si ľudia majú platiť RTVS, tak prečo jeho riaditeľa volia poslanci v Národnej rade? To je ten náš základný problém. Ak sa pozrieme na to, ako pomaličky a potichučky sa politika dostáva i do tohto, možno je to aj hlbšia otázka tej dilemy, či ľudia, ktorí sa dostanú k moci, politici vedia zvládať ten súboj medzi tým, čo je naše, verejné a čo je moje. Či to niekedy neprekrýva to moje nad tým našim.
Samozrejme, správne si aj poznamenal, že by sme mohli mať veľa výhrad aj k štruktúre v súčasnom vysielaní. Mne osobne tam vadí, že tam nie je dostatok vzdelávania alebo obsahu, ktorý by slúžil k vzdelávaniu. Je hanbou, že nemáme vlastný športový kanál, ako je napríklad v Českej republike, ale záverom si myslím, že treba poznamenať, že žijeme v dobe, kde ľudia postupne nachádzajú viac a viac a hľadajú viac a viac informácií na internete. Pokiaľ si dokáže toto médium udržať pozornosť a informovať objektívne v boji s bludmi, ktoré prichádzajú z internetu v dobe postfaktuálnej, je to veľká výzva pre nás všetkých, aby sme to zachovali, tú nezávi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem kolegovi Viskupičovi. Vidím, že všetci si uvedomujeme z demokratickej opozície, aké je dôležité mať nezávislé verejnoprávne médiá. My stojíme naozaj pred voľbou nového generálneho riaditeľa RTVS a tým vlastne aj pred novou budúcnosťou RTVS, pred jej novou tvárou, ale aj pred jej dušou. A to je čas, kedy by sme mali naozaj prehodnotiť aj systém financovania verejnoprávneho vysielania, aby sa televízia naozaj nestala nástrojom politickej moci, ako tomu v minulosti bolo. Základnou otázkou však zostáva, akú verejnoprávnu televíziu by sme chceli mať. Či nezávislú, slobodnú, nestrannú, v produkcii profesionálnu, bez politických tlakov, bez mocenského ovládania, bez manipulovania. S tým teda naozaj súvisí aj financovanie, a preto podporím návrh svojich kolegov.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, s reakciou na faktické.

Ďakujem všetkým trom kolegom. Pán Budaj, presne, popis oligarchizácie médií alebo svojho času citácia penťáckeho šéfa, ktorý hovorí o nákupe médií ako o atómovom balíku. To, že vieme, aké oligarchické štruktúry vlastnia rôzne printové médiá, televízie, rozhlasy, ktorí obchádzajú zákon č. 308 tým, že sa vedia dobre na cyperských firmách zahrabať do akcionárskych štruktúr a ani celkom verejnosť nevie, kto aké médium vlastní, ale tá informovaná odborná verejnosť dobre vie, je presné médium verejnej služby a môže byť hrádzou nielen proti hoaxovej vojne lží, ale aj proti týmto oligarchom. Zároveň však musí splniť ten základný predpoklad, že chuť oligarchov po tom, aby ovládli verejný, spoločenský aj politický priestor, musia samotní zodpovední politici trvať na tom, aby médium verejnej služby neovládli oni sami. Lebo tým momentom to je ruka v ruke, spojené nádoby, priama úmera, ide dôvera v takýto typ inštitúcie ovládnutý straníckymi centrálami dolu a z drahého mechanizmu – 100, 101-miliónového mechanizmu – sa stáva mechanizmus, v ktorý by nikto neveril. Preto zdvihnutý prst, že vzdajme sa politickej ambície ovládať médiá verejnej služby a to v záujme, v najvyššom možnom verejnom záujme, aby nám tu ekonomické štruktúry tohto štátu nediktovali, čo si myslieť, na čo pozerať, kam chodiť, čo je vkusné, čo je nevkusné a de facto týmto pôsobiť v štruktúrach štátu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Už vám budem viac veriť. (Reakcie z pléna.) Neprináleží mi reagovať.
Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Návrh zákona má tlač 503, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom... (Reakcia z pléna.) Aha, počkajte. Mám to tu duplicitne, mám to tu duplicitne, takže ide pani Verešová? Hej? Nestáva sa to, že to dajú dvakrát, dobre.
Takže pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 505, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 523.
Dávam slovo poslankyni Anne Verešovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som uviedla zákon, legislatívny návrh, ktorý sme pripravili v rámci nášho hnutia, nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Už od novembra minulého roku upozorňujeme poslanci na otrasné štatistiky, ktorým sa Slovensko dostalo na neslávne prvé miesta v rámci členských krajín Európskej únie. Ide o prácu v noci a počas víkendov. Ja si dovoľujem pripomenúť tieto štatistiky. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu, o tomto sme hovorili, sme prví zo všetkých členských krajín, takmer 20 percent, a v nočných zmenách pracuje približne každý šiesty zamestnaný Slovák, čo je najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len šesť percent zamestnancov, kým teda na Slovensku 16 percent. Naši ľudia sú ako sovy.
Na minulej schôdzi sme v parlamente predložili návrh zákona za zavedenie príplatkov za prácu počas víkendov. A na túto schôdzu prichádzame s návrhom zákona, ktorý upravuje výpočet mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, ktorá je veľmi náročná.
Charakter výroby tovarov a v menšom meradle aj poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí naozaj z nočnej práce neodmysliteľnú súčasť pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je nočná práca prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov, osobitne tých, ktorí majú rodičovské povinnosti, je však neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných povinností alebo rodinných funkcií. Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu nočnej práce, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaný rovnako negatívne ako práca cez víkend alebo práca za nadčas.
V tejto súvislosti, a už som s tým aj začala, je teda nevyhnutné upozorniť aj na to, že podľa údajov Eurostatu je Slovenská republika dlhodobým lídrom v počte zamestnancov pravidelne pracujúcich v noci. Aj na základe vyššie uvedených dôvodov prijala Medzinárodná organizácia práce ešte v roku 1990 Dohovor o nočnej práci. K uvedenému dohovoru bolo prijaté aj odporúčanie, v ktorom sa výslovne uvádza, že zvýhodnenie nočnej práce by v sebe malo odrážať aj hodnotu, teda náročnosť tej-ktorej nočnej práce.
Predložený náš návrh zákona preto upravuje výpočet minimálneho mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu so zohľadnením princípu rovnakého odmeňovania práce rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. Schválením tohto nášho návrhu zákona sa bude teda mzdové zvýhodnenie nočnej práce odvíjať od mzdy zamestnanca, od jeho priemerného zárobku a nie od minimálnej mzdy, ako je to doteraz. Pod zamestnancom sa v zmysle nášho návrhu zákona rozumie aj zamestnanec pracujúci na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zatiaľ toľko k predloženému návrhu a hlásim sa aj do rozpravy.

Pani poslankyňa Gaborčáková ako spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 505. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 523 z 19. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, skončila som, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, na ktorej je uvedený za poslanecký klub OĽANO pán poslanec Richard Vašečka.
Vzhľadom na to, že sa do rozpravy prihlásila aj navrhovateľka pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.