17. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, už len kratučko zhrniem náš legislatívny návrh, s ktorým sme prišli do parlamentu. Myslíte si, že ľudia ktorí robia v sobotu, v nedeľu a v noci, dostávajú, majú garantované zo Zákonníka práce príplatky, finančné zvýhodnenie? Myslíte si, že títo ľudia prijímajú prácu, zamestnanie práve preto, že si zvýšia svoju čistú mzdu, a preto si povedia v určitej chvíli svojho života, že, dobre, prijmem aj prácu v noci, prijmem aj prácu počas víkendov, aby som si prilepšil, pretože teraz naša rodina potrebuje? Myslíte si, že tieto príplatky im garantuje Zákonník práce, dnešný? Nie. Príplatky za prácu počas soboty a nedele nie sú vôbec v Zákonníku práce a finančné zvýhodnenie za prácu v noci je vo výške 20 % z minimálne mzdy.
Zákonník práce ešte pozná dve finančné zvýhodnenia. Jednu za prácu nadčas a ešte za prácu za sviatok. A obidva tieto príplatky garantuje Zákonník práce, že sa vypočítavajú z priemernej mzdy, iba finančné zvýhodnenie za prácu v noci sa počíta z minimálnej mzdy. My však vieme, že práca v noci, prácu v noci zamestnanec vykonáva rôznu, jedna je menej náročná fyzicky, psychicky, druhá je veľmi náročná fyzicky, psychicky.
Viete, koľko dostávajú teraz za hodinu práce v noci príplatok ľudia, ktorí pracujú v noci? Päťdesiat centov za hodinu. To znamená, že keď mi príde ráno manžel z práce, pracoval celú noc, tak zarobil osem hodín krát päťdesiat centov štyri eura navyše. Celý deň nie je schopný žiadneho rodinného ani spoločenského života. Má poruchy spánku, pretože títo ľudia pracujú aj tri, štyri a päť nočných za sebou. Zdravotné poruchy a zdravotné problémy sú, jednoducho nikto ich nespochybňuje. A ako som aj pripomenula, uvedomme si, že naozaj to vplýva na celú rodinu. Celá rodina funguje podľa toho, po akých smenách je otec či mama. Ak je po nočných, tak skutočne aj dva, tri dni nie sú schopní niečo si plánovať, ísť na výlety, robiť nejaký relax, pretože sa dobieha, dobieha tento zamestnanec, tento človek, člen rodiny to čo zameškal, lebo nespal v noci.
Takže my prichádzame s legislatívnym návrhom, aby sa aspoň spravodlivo nejak vyrovnal výpočet finančného zvýhodnenia za inú prácu, ako je práca cez deň, za prácu v noci, aby sa teda výpočet príplatku vykonával z priemernej mzdy toho zamestnanca. Je to spravodlivé a nediskriminačné.
Ešte určite chcem aj ja povedať, že sa teším, že moja práca, naša práca v opozičných laviciach má naozaj zmysel. A to taký, že prinášame témy ľudí, občanov, témy, ktoré ich trápia, ktoré ich pália, ktoré nám hovoria na uliciach, doma, keď sa s nimi stretávame. Jedna z nich bola práve aj tento príplatok za prácu v noci. Naša práca v opozícii má zmysle, pretože vidíme, že vláda sa inšpiruje a 1. mája premiér prišiel teda s tým balíčkom legislatívnych zmien, ktoré sme v podstate od novembra minulého roku prinášali do tohto pléna my, poslanci hnutia Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti.
Prekvapilo ma, že často nám je vyčitované, že my si tu populisticky predkladáme návrhy, ktoré nemáme vyrokované v tripartite. Vidím, že ani pán premiér 1. mája vôbec nemal žiadne rokovanie s tripartitou, konajú sa až teraz, takže prečo nie hneď, prečo až o mesiac, prečo až o tri mesiace, by mali naši ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí pracujú v noci, dostať vyšší príplatok? Tak isto už aj za prácu v sobotu a v nedeľu mohli v podstate dostávať vyššie príplatky už, keby boli vládni, poslanci vládnej koalície prijali náš návrh zákona na minulej schôdzi o príplatkoch za prácu počas víkendu.
A tak som teda presvedčená, že dnešné hlasovanie o jedenástej dopadne veľmi pozitívne a za tento jednoduchý zákon, ktorý je spravodlivý, nediskriminuje a rovnako odmeňuje za prácu všetkých, budú hlasovať aj poslanci vládnej koalície. Týmto ich o to prosím, žiadam, vyzývam.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo. Ja nakoniec by som rada upozornila, že práca v noci nie je len problémom ľudí, ktorí majú zapracované to v kolektívnych zmluvách, ale aj štátnych zamestnancov. Aj policajti, ktorí nás tu strážia každý deň a pracujú v ochrane pre verejných činiteľov, majú tri nočné za sebou. Majú obmedzené, že vekom môžu, do určitého veku pracovať. A ja som minule videla policajta, ktorý tretiu nočnú za sebou slúžil, keď nás tu strážil. Preto dávam do pozornosti aj týchto štátnych zamestnancov, ktorí naozaj tiež nemôžu odmietnuť prácu v noci, a tiež len im vznikajú nadčasy, ktoré im nikto neuhrádza a ktoré spätne potom vytvárajú zase nadčasy iných kolegov, aby sme sa tým zaoberali. A ide aj o hasičov ktorí musia celú noc byť v pohotovosti, ale majú uhradené len to, keď idú na výjazd. To znamená, ide o ďalšiu cieľovú skupinu, ktorá je súčasťou nie podnikateľskej sféry a ktorú chránime v rámci nocí, a sú to policajti, hasiči a sestry. Máme ďalšiu cieľovú skupinu. Sestry riešia sankciou, napríklad minule som mala podnet zo Sniny, kde sestra, sestry dostávajú zrážanie zo mzdy 30 euro, za to že majú nalakované nechty, ale že im vznikajú nadčasy práve, ak pracujú v noci a aby náhodou nezarobili pomerne dosť veľa, tak jednoducho toto im nepreplácajú. Ale na druhej strane za lakované nechty im 30 euro dajú dole. Čiže aj my máme v radoch ľudí, ktorí pracujú v štátnej ako štátni zamestnanci a nemajú ochranu pri práci v noci.
Takže naozaj chcem poprosiť, aby sme vnímali, že aj týchto ľudí máme a pracujú v noci a pracujú pre naše zdravie, pre našu ochranu, a aby sme si ich vážili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj zástupcovia poškodených občanov nebankových subjektov, ktorí prišli si vypočuť, akým spôsobom sa postavia zákonodarci k tomuto ich zákonu, ktorý predkladám v ich mene.
Prv by som uviedol v dôvodovej správe hlavne to, čo myslím, že by malo zaznieť pri predkladaní zákona, a následne pôjdem do rozpravy, takže, pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy k tomuto bodu, kde rozoberieme konkrétne veci, akým spôsobom sa vyvíjal tento, ja hovorím táto kauza, respektíve tento podvod na našich občanov, ako v časovom horizonte vyzeral.
Takže hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň, aspoň čiastočne odškodniť bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu. Spočíva hlavne v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel, to znamená, ten vklad, ktorý do neho vložili. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavnú zodpovednosť za podvodné konanie nebankových subjektov nesú vtedajšie vládne politické strany, ktoré boli zodpovedné za nastavenie legislatívneho prostredia.
Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektov vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, v prepočte okolo 230 mil. eur. Verejnoprávne média zarobili na propagácií tohto podnikania viac ako 8 mil. eur, v starej mene 250 mil. slovenských korún. Pokiaľ by táto reklama nebankových subjektov neišla vo verejnoprávnom médiu, ale v nejakej komerčnej, v komerčnom médiu, tak tu nestojím dnes a nedávam tento návrh zákona.
V zmysle predkladaného návrhu zákona je odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné iba, ešte raz zdôrazňujem, iba čiastočné, nie úplné, a výrazne obmedzené a týka sa len osôb, ktoré ani po mnohých rokoch od vzniku ujmy, ktorá im bola spôsobená, neprestali veriť v spravodlivosť zo strany štátu, ktorý im takéto odškodnenie prisľúbil, čo sa týka aj súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší možný podiel, ktorý sa odškodňuje, je 33-tisíc eur, to znamená, staré koruny, plus-mínus, 1 mil. korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia podľa tohto nášho návrhu zákona predstavuje sumu 13 200 eur. Predpokladá sa, že takto by sa vysporiadalo okolo 50-tisíc ľudí, a celková suma, ktorá je potrebná na túto, na toto vysporiadanie, je okolo 120 mil. eur.
Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie.
Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa stáva aj tým ministerstvom, ktoré bude odškodňovať, pokiaľ by tento zákon prešiel, takže ministerstvo financií, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únii zavŕšilo až 31. 12. 2001. Opakujem, až 31. 12. 2001. A preto je orgánom, ktorý má aj toto teraz riešiť podľa nášho návrhu zákona.
Návrh zákona z tohto dôvodu sa vzťahuje len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. 12 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon o cenných papieroch a investičných službách. Na čiastočné odškodnenie majú podľa nášho návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené si ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. To znamená, nepostúpili ho ďalším. Musí to byť tá konkrétna osoba, ktorá podpísala tú zmluvu. Zároveň musia byť, samozrejme, splnené aj ostatné povinnosti zákonné, napríklad odvedená daň z príjmu.
Návrh zákona má negatívny dopad, samozrejme, na rozpočet verejnej správy. Vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Návrh bol prerokovaný aj s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny prvok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko iba na úvod, na uvedenie, aby ste potom, kolegyne, kolegovia, mohli reagovať, tak vystúpim v rozprave obšírnejšie, pretože som si vedomý, že na túto otázku je dvojaké nazeranie v našej spoločnosti. A ja sa vám snažím a budem sa vám snažiť v rozprave vysvetliť, prečo je tento tu postup z našej strany zákonný, resp. ako si predstavujeme odškodnenie týchto krívd a čo tomu všetkému predchádzalo, akým spôsobom sa k tomu postavili vtedajšie vládne špičky, aj terajšie vládne špičky. A všetko by som rozobral v rozprave, ktorá, dúfam, že môže prebehnúť. A hlásim sa, pán predsedajúci, do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V prípade, že zákon bude posunutý do druhého čítania, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona a tiež sa chcem prihlásiť do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Kollár, ospravedlňujem sa, ale chcem predniesť v rozprave reč, na ktorú sa dá reagovať, lebo úvodné slovo je bez reakcií. Takže v takomto duchu.
Takže, vážení, ľudia boží slovenského národa, počúvajte, čo sa v tomto udialo v tejto oblasti.
Dúfam, že každému je jasné, že po roku 1989, keď bola revolúcia, sme náš národ nevymenili. Žil tu ten istý národ, ktorý žil aj v tom socializme, žili tu aj desaťroční, dvadsať-, tridsať-, štyridsať-, päťdesiat-, osemdesiatroční ľudia, ktorí zažili 89. rok. Samozrejme, boli to ľudia, ktorí žili v socializme, nie v komunizme, lebo ten sme ešte nedosiahli, starší tomu rozumiete, čo sme sa učili v školách. Komunizmus ešte nebol, to bola iba tá vízia. A tam sa samozrejme hlásalo, že štát, no veď predsa štát ochraňuje občanov. Štát ochraňuje občanov. Máme predsa televíziu, máme predsa médiá, máme noviny, čo sa tam napíše, to je pravda. Veď predsa štát nemôže občanov klamať. Štát nemôže ich podvádzať, nemôže na ich úkor žiť. Tak sme boli vychovaní v socializme, vážení. Tí, ktorí ste ho zažili, povedzte, že to nebolo tak. No bolo to tak. To znamená, že verejnoprávne médium, ktoré niečo povie alebo napíše, veď to je pravda. Štát predsa nemôže klamať. Vtedy neexistovali súkromné firmy. Podnikanie bolo zakázané alebo teda iba veľmi minimálne umožnené. A na základe týchto hodnôt prišla revolúcia a my sme mali žiť v demokracii. V tej demokracii, kde sa hovorili, že Západ super, trh vyrieši všetko, všetko je nablýskané, môžete získavať na finančných trhoch 15-, 20-, 25-, 35-percentné úroky, len niekde vložte peniaze a bude to fungovať. Vážení, hovorím o 90. rokoch života na Slovensku, kedy naši ľudia neboli naučení na podvody, ktoré sa momentálne dneska ako dennom poriadku robia v každej sfére. Vážení, s takýmito ľuďmi, áno, sme vstupovali po roku ´89 do ďalšieho fungovania našej Slovenskej republiky.
Dnes by som tu nemal stáť ja, Martin Fecko, poslanec za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, opozičný poslanec. Na tomto mieste by teraz tu mal stáť pán Robert Fico, resp. jeho ministri alebo jeho vláda. Prečo? Vysvetlím. (Reakcie z pléna.) Áno, vysvetlím, pán kolega. Nie, vysvetlím, pán kolega.
Takže bankové subjekty skrachovali v 2002. Teraz máme 15. výročie, vo februári bolo. Žiaľ, vyzerá tak, že sľuby, ktoré sa dávali, sa dávali márne. Ešte raz hovorím, keby to nebolo, táto reklama na nebankové subjekty vo verejnoprávnom médiu, nestojím tu. Nestojím tu. My sa zberáme koncesionárskymi poplatkami, aby sme toto verejnoprávne médium živili, a ono oklamalo našich občanov. Takže ja prakticky som si zaplatil, aby som bol oklamaný zo štátu. Lebo verejnoprávne médium povedalo, že tá koruna sa tam bude točiť a zisky budú také, aké budú. Áno, pani Schmögnerová, to hneď reagujem, lebo toto bude asi reakcia, že áno, že upozorňovala, a ja vám budem čítať, akým spôsobom to zdôvodňoval pán Robert Fico – pani Laššáková to už pozná, lebo to už počula asi štvrtýkrát odo mňa v tomto pléne – akým spôsobom pán Robert Fico to zdôvodňoval, keď bol opozičný poslanec. Ja vám to prečítam, pán Kvorka, nebojte sa. Takže v pohode, lebo ja chytám iba to, čo bolo dané a napísané na papieri. Nie cez médiá a potom sa to poprie, lebo to iba hlas podobný pánu Ficovi a neviem čo všecko možné. Nie. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2004, 2008, 2010, 2017. Je to ten istý Robert Fico, ktorý momentálne funguje a vedie našu Slovenskú republiku.
Takže po roku 2002, keď nastalo to zemetrasenie pre státisíce slovenských občanov, ktorí do toho investovali svoje financie a v dobrej viere, že verejnoprávne médium im nemôže predsa klamať a štát ich predsa neoberie o peniaze, keď to takto uvádza sa každých 10-15 minút v reklame, tak samozrejme písali v roku 2003 aj vtedajším predstaviteľom opozičných strán. Pretože v roku 2003 tu vládol kto? Nie pán Fico, ale pán Dzurinda a ďalší, ktorí prakticky na to nereagovali. Keďže na to nereagovali, samozrejme, ľudia sa obracali na všetkých, aj na opozičných poslancov. A vtedy opozičný poslanec bol kto? No predsa aj vládna strana SMER. A ja vám teraz budem citovať z listov. Pôjdeme po poradí, aby sme to mali chronologicky, pretože to je to tom, vážení, to je o tom klamaní, ktoré sa tu udialo.
Takže 16. september 2003. Odpoveď pána Roberta Fica pánu Pavlovi Jánošíkovi z Poltára, poškodenému občanovi: "Vážený pán magister, v odpovedi na váš list z 24. marca 2003 vám oznamujem, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi," ešte raz opakujem, "a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný. Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát." Ešte raz, na papieri dané Robertom Ficom, september 2003: "Veľkú časť zodpovednosti za okradnutie státisícov klientov nebankových subjektov nesie štát. Preto by mal niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u v roku 2003 ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosti sa podarí presadiť v čo najväčšej miere. Za váš list vám ďakujem a zostávam s pozdravom Robert Fico." Číslo 1.
Číslo 2. Pán Robert Kaliňák. Hovoríme o marci 2003. "Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyšného majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť povedať najmarkantnejšie náš predseda strany Robert Fico, Fico a pán František Határ, tajomník predsedu strany." Podpísaný Robert Kaliňák.
Áno, prišli voľby, ktoré sa niesli v znamení, že všetci samozrejme poškodení, ktorí si nevedeli u vtedajšej moci, aby ich hlas bol vypočutý a riešený, začali sa obracať na opozičných. Áno, aj vládna strana SMER bolo opozičná a začala uvažovať, akým spôsobom sa dostať do vlády, ktorú kauzu otvoríme, ktorých občanov podporíme, že ich budeme riešiť, aby sme mohli vládnuť, aby sme mohli vládnuť. Čo sa stalo? Stalo sa to, že 300-tisíc poškodených občanov na základe toho, že pán Robert Fico ako opozičný poslanec v rokoch, do roku 2006, do toho júna, dával zákon o čiastočnom odškodnení spolu s ďalšími poslancami Národnej rady. Konkrétne to bolo 22. 12. 2005. Ešte raz, 22. 12. 2005. A dával to spolu s poslancami, pani Bolová, pán Cagala, pán Ďaďo, pán Fajnor, pán Fico, pán Hrdlička, pán Juščík, pán Mikuš, pán Ondriaš, pán Ševc, pán Vajda, pán Zubo. Títo dali návrh zákona, v ktorom v dôvodovej správe, a predpokladám, že predkladatelia sa v dôvodovej správe vyjadrujú transparentne, jednoznačne a jednozmyselne, konštatovali nasledovné: "Z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom, vkladateľom týchto nebankových subjektov, aj štát." Cieľom ich v roku 2005 predkladaného zákona bolo, aby, upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie, a to z dôvodu, že: "Príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov-vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosti s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov našich občanov do týchto subjektov. Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu z reálnej sociálnej situácie našich občanov-vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil a neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných pravidiel občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti."
Toto je citácia z dôvodovej správy, ktorá bola pri prvom podaní návrhu zákona pána Fica, keď bol ešte ako opozičný poslanec. Takže máme pána Roberta Fica nie iného, nie dvojníka. Pán Robert Fico je ten istý, čo bol v roku 2005. A, vážení, keď niečo napíšem, tak predpokladám, že za tým si stojím. A ja som veľmi zhrozený, že som tu aj v tomto pléne zažil a to musím povedať na plné ústa, zažil som situáciu, keď môj pozmeňujúci návrh bol podpísaný určitým kolegom a keď prišlo hlasovanie, tak hlasoval proti. A ja som bol v šoku vtedy ako nejaký dvojročný poslanec, teda dvojročne pôsobiaci poslanec v Národnej rade. Bol som v šoku, čo to má byť. A prišiel som sa opýtať, že, pán kolega, som vám to slabo vysvetlil, alebo nejaké iné tlačidlo na hlasovacom zariadení zlyhalo? A on mi povedal: "Viete čo? – ja som myslel, že som dostal knockout do kolien politický. "Vy si myslíte, pán kolega, že keď niečo podpíšem, som s tým stotožnený?" Ja som myslel, že sa mi sníva.
Takže, vážení, chcem veriť, že toto, čo podpísal pán Robert Fico, je s tým stotožnený a že nebude sa správať ako niektorí kolegovia, ktorí hovoria, že to, čo podpíšu, nie sú s tým stotožnení. To neberiem, lebo život beží o tom, že čo je psáno, to je dáno. A tak by sme si mali, pretože dennodenne tu máme rôzne kauzy pri rôznych podvodných konaniach, pri písomnostiach, a už neverím ani tomu, čo je tam napísané. Takže, vážení, chcem veriť, že pán Robert Fico, premiér, stojí za svojím slovom, ktoré dal ľuďom Slovenskej republiky.
A musím ešte citovať z tohto, v tejto dôvodovej správe, pretože to je kľúčové, lebo toto by sa malo každopádne plniť. Takže aj Národná banka, aj finančná polícia deklarovali, aký je stav nebankových subjektov, ale toto všetko citujem z dôvodovej správy z roku 2005, "bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov v televízii". Masívnou reklamou. "Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov. Aj napriek tomu, že boli jasné signály a existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať kontrolou a preverovania skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vo vnútri týchto nebankových subjektov."
Pán Fico, jeden z predkladateľov, vtedy tlmočil v dôvodovej správe nasledovné: "Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia." Stalo sa? No, figa borová. "Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľov nebankových subjektov však musí, však musí niesť aj štát. A to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti a tým aj porušovanie základných práv a slobôd občanov." Základných práv a slobôd občanov. "V Českej republike," – pokračuje v dôvodovej správe z roku 2005 – "v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami príslušné orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom orgánov v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť, za krach v tejto inštitúcii a aspoň čiastočne odškodnili týchto občanov." Toto je citácia z dôvodovej správy k prvému zákonu, ktorý mal riešiť túto krivdu na našich občanoch pri nebankových subjektoch, v ktorom bol, samozrejme, a beriem tak, že áno, chcem veriť, že vtedy v dobrom vedomí, že ich porieši, ako opozičný poslanec, podpísaný aj terajší premiér pán Robert Fico.
Áno, hlasovanie dopadlo tak, ako dopadlo. Zo 132 prítomných za hlasovalo, moment, aby som bol presný – takže zo 132 prítomných bolo za 73, proti 20, zdržalo sa 23. Samozrejme, prešlo to do druhého čítania. Za boli klub SMER – SD a niektorí sú tu aj dnes. A ja budem citovať, nehnevajte sa, pán Čaplovič, budem aj vás citovať, lebo ste tam, hlasovali ste za. Takže z tých, ktorí máte tú možnosť teraz tu zažiť v tomto volebnom období, tak kto bol za? Hovorím o januári 2006, voľby boli v júni 2006, keď si dobre pamätám. Takže za bol pán Burian, pán Robert Fico, pán Jarjabek, pán Madej, pán Paška, pán Vážny, pán Baška, pán Čaplovič, pán Kaliňák, pán Muňko, pán Blanár, pán Číž, pán Kondrót, pani Zmajkovičová, tá už tu neni síce, pani Laššáková, pán Varga. Áno, to ste tí istí, dúfam, dúfam, že ste tí istí. A sa pýtam, ako je to možné, že nie, nie a nie? Takže za boli aj Ľudová strana HZDS a ostatní, prakticky ešte niektorí tí, ktorí neboli zaradení do klubov, pani Eva Antošová, pán Bódy. A myslím, že ďalších tu už ani nemáme, takže ani netreba to spomínať. Každopádne prešlo to do druhého čítania. Nasledovalo druhé čítanie a bolo to pridelené samozrejme aj ústavnoprávnemu výboru, ktorý povedal, aby sa v tomto návrhu nepokračovalo, a bolo o tom hlasovanie 16. 3. 2006. Ešte stále je pán Fico v opozícii a stále čakáme na voľby, o tri mesiace máme voľby, takže situácia je vážna, poškodení občania alarmujú, chcú ísť do ulíc a veria, že opoziční poslanci, ktorí už raz tento zákon dali, že budú plniť svoj sľub. Takže hlasovanie, aby zákon nebol v ďalšom konaní, v pokračovaní, pri tomto hlasovaní samozrejme klub SMER – SD držal líniu, to musíme povedať, že v marci 2006 pri tomto hlasovaní klub SMER – SD bol proti návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v tomto konaní, obdobne aj klub ĽS HZDS. Ostatní, to znamená, vymenujem, SDKÚ, SMK, KDH, KSS bolo proti, ÁNO a nezaradení poslanci väčšinou boli za. To znamená, jednoznačne hodené cez palubu vtedajšou vládou, že nič sa nebude diať a konať.
Dobre, prišli voľby, jún 2006. Pán Fico sľubuje občanom, tak ako som to už aj čítal, že áno, budeme sa s tým zaoberať a budeme riešiť, lebo štát má na tom podiel. Viete, ako dopadli počtom voľby v roku 2006? SMER – SD 671 000, za ním SDKÚ 422 000 a tak ďalej, KDH na konci 191 000.
Pán Fico, nebyť tohto sľubu, ktorý ste dali týmto poškodeným občanom, ktorý ste si následne dali aj do vládneho programu, vy by ste nebol vládol. Tristotisíc poškodených občanov, iba keď 100-tisíc, nech tam bude, nech bude iba 150-tisíc, už by politická scéna v roku 2006 na Slovensku vyzerala celkom ináč. Uvedomujete si to vôbec? Uvedomujete si to vôbec, čo ste urobili? Vy ste na základe klamlivej svojej predvolebnej rétoriky spôsobili, že občania vám uverili, ako tomu čestnému spravodlivému pánu Ficovi, ktorý bol v opozícii a dával tento zákon, dali ste si to aj do volebného programu, a dali vám hlasy. Dali vám hlasy. Dneska sme tu nemuseli možnože sedieť v takejto konštelácii. To mohlo byť celkom iné možné. A nieže možno, stopercentne celkom iné. Žiaľ, nestalo sa. A vy ste si to dali do svojho volebného programu, super. Takže, samozrejme, občania, poškodení boli radi, že pán Fico udržal líniu a v svojom volebnom programe hovorí, občania, stojím za vami a to ako opozičný poslanec dávam aj do vládneho programu, lebo to som vám sľúbil.
A teraz vám poviem, aká bola odpoveď pána Mariána Saloňa. Toho poznáme asi tiež. Aj ja som ho mal tú česť zažiť, ale je aj teraz, takže vieme, o kom hovoríme. Vtedy generálny riaditeľ kancelárie ministerstva vnútra. List z 8. septembra 2006, už sme po voľbách. Voľby sa absolvovali, pán Fico vyhral. A čo odpovedá pánu Jánošíkovi pán Saloň? "Dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj za dôveru, ktorú ste vyjadrili ministrovi vnútra. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočne odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov." Opakujem, bod 2.1., podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. "Dovolím si vás ubezpečiť," pokračujem vo vete a v liste, "dovoľujem si vás ubezpečiť," hovorí pán Saloň, "že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády Slovenskej republiky bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." S úctou a tak ďalej. Ďalší list. Pýtam sa, jasné? No, jasné, poškodení občania, idú vás riešiť. Nemáte pochybnosti, dali ste im hlasy, vyhrali to, super. Krásny tip, ktorý sme pred voľbami zvládli, a pán Fico porieši 300-tisíc poškodených občanov.
No, ale čo sa stalo, vážení? A to sa pýtam ja, obyčajný človek. To svedomie nič? To šliapem si po jazyku? Aj to, čo napíšem, aj to neplatí? V programovom vyhlásení. A to neplatí, vážení? Veď sa preberme! Veď vy teraz dávate odpočet programového vyhlásenia, čo som splnil všetko. Bilbordy ešte u nás v Prešove, ešte aj tieto visia, čo ste splnili. A tento vás úkol, úloha z roku 2006 je kde, na ktorom bilborde? Ako ste sa k nej postavili, vážení?
Pán Fico, nehnevajte sa, toto vám budem vyčítať, dokiaľ tu budem v parlamente, alebo tu budú obyčajní, lebo to je krádež na slovenskom národe a podvod, ktorý ste spôsobili. A dostali ste sa k moci týmto podvodným spôsobom. Týmto podvodným spôsobom!, nehnevajte sa, musím vám to povedať.
Áno, začal ďalší, volebné obdobie začalo. Volebné obdobie, ktoré malo číslo IV, 2006 - 2010. Áno, pán Fico vládol, nejak veľmi sa k moci, vyzerá, že nemal, aby to riešil v prvých rokoch, ani v druhom, ani v treťom. Ale prišlo jedno takéto, by som povedal, že zadosťučinenie za svoje volebné sľuby, a strany, ktoré sa tu dostali, predsa len povedali, že poďme do toho a začali robiť zákon, ktorý hovorí o čiastočnom odškodnení. A boli to strany z našich kolegov z maďarskej SMK a cez svojich poslancov pána Berényiho, Duraya, Farkasa, Juhásza, Kötelesa, Miklósa, Pásztora, Szigetiho, Szigetiho a Szögediho vo februári 2010, to znamená, štyri mesiace pred voľbami, lebo v júni 2010 boli ďalšie voľby, predložili tento, pardon, tento návrh zákona, ktorý išiel vo februári 2010. Prakticky okopírovali to isté, čo bolo dané v minulom volebnom období, a dali o ňom hlasovať. Hlasovalo sa, viete, kedy? Deviateho 3. 2010. Takže poďme na to, ako to dopadlo, toto hlasovanie. Samozrejme išlo o to, aby tento zákon bol predložený do druhého čítania. Takže SMER – SD, všetci sa zdržali, SDKÚ, proti a zdržali, SNS, proti a zdržali sa, SMK, tamtí boli za, ktorí boli prítomní, ĽS – HZDS za, klub KDH rôzne, proti, ale za tam nebol nikto, väčšinou proti alebo sa zdržali, a nezaradení poslanci, väčšinou proti alebo sa zdržali. To znamená, samozrejme, to neprešlo. Za hlasovali 28 ľudí a tým pádom, vážení občania, poškodení nebankovými subjektami, ste boli druhýkrát hodení cez palubu, teraz zo strany vládnej moci, ktorá si povedala, že vás bude riešiť vo svojom volebnom programe.
Takže pýtam sa, vážení, sme až takí slabí, že nevieme si stáť za svojimi slovami? Nevieme si plniť svoje programové vyhlásenie vlády? Ja chcem veriť, že raz strana SMER a jeho poslanci budú plniť naše programové vyhlásenie nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti tak, ako ja to robím teraz za vás. Ja plním vašu domácu úlohu, ktorú vy ste dali. Vy ste si dali domácu úlohu a ste si ju nesplnili, takže nehnevajte sa, ja vám to budem vyčítať až do konca, pokiaľ budem v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo človek musí mať iba jedno svedomie, jednu česť, jedno meno a keď niečo napíše, tak musí to aj splniť. Nehnevajte sa, takto beží normálny život. A keď hovoríme, že sme v demokracii a sme v normálnom živote, tak mali by sme sa k tomu aj takto správať.
Samozrejme, že, keď sme nastúpili my ako obyčajní, ktorí, hovorím, že sme vznikli kvôli tomu, aby nezávislí mohli kandidovať do parlamentu, zodpovední odborníci, tak sme dali o tom hlasovať. Toto myslím, že je to moje tretie, respektíve štvrté vystúpenie. V roku 2014 sme skončili asi tak, že hlasovanie za môjho už pozmeňujúceho návrhu, respektíve nového zákona o odškodnení nebankových subjektov, ktorý v podstate, podstatne zlepšil tento pôvodne navrhovaný zákon, a musím povedať, že aj legislatívci z rôznych úrovní sa vyjadrili k tomu, že má hlavu a pätu, takže chcem na tomto fóre vysloviť vďaku aj našim právnikom, ktorí ho vypracovali, a ocenili to aj poškodení občania nebankových subjektov, že kvalita tohto zákona je podstatne iná a lepšia a vykonateľnejšia v reálnom živote, ako to, čo bolo predkladané predtým. Takže v roku 2014, 10. 12., iba osem hlasov za a bola za aj pani Zmajkovičová, to musím priznať, a boli obyčajní, ostatní sa väčšinou zdržali alebo neprítomní. A keď som to dával v októbri 2015, tak zo 120 prítomných za hlasovalo iba 16, proti 5, 90 sa zdržalo. A samozrejme, vládna strana SMER, ktorá vtedy vládla mocou jednotnou a nespochybniteľnou, všetky ministerstvá mala – to znamená, čo chce viac strana vo svojej kariére dosiahnuť, ako to, že má všetkých ministrov a vládne v plnom rozsahu, nemusí sa pýtať ani SNS, ani MOST-u – Híd a nikoho, čo chcete viacej? – ani vtedy ste neboli v stave zabrať a sebareflexne si povedať, že máme ťažký dlh. To znamená, mali ste tretiu šancu to opraviť. Nestalo sa, vážení kolegovia zo strany SMER.
Takže ja chcem veriť, že pri tomto návrhu, ktorý je teraz, a sme trochu v inej konštelácii, dáte zadosť priechodnosti spravodlivosti a čestnosti ponímania vlády a výkonných orgánov, ktorí vládnu v našej Slovenskej republike.
A že sa dalo tomu zabrániť, musím ešte aj odcitovať na konci ďalšie veci, aby ste si nemysleli, že Fecko to má iba takto z prsta vycucané, pretože Komora komerčných právnikov cez pána Kraveca a pani Jurkovičovú, ako cez pána doktora Kolema vypracovala v týchto časoch, keď to hrozilo v tom prvom vašom volebnom, keď ste mohli riešiť tieto veci, resp. do roku 2005, vypracovala, kde vidí ona, to znamená, tých 1 500 právnikov združených v tejto komore komerčných právnikov, kde vidí ona zlyhanie štátu a kde boli tie upozornenia, že, štát, konaj, vláda, konaj, lebo niečo sa deje, to, čo by sa nemalo diať.
To znamená, budem tu citovať iba niektoré veci, napríklad Slovenská informačná služba v spisoch v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Hovorím o roku 1999. Informovala predsedu vlády, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, že je problém.
Ďalej, na tridsiatom, na 32. schôdzi Národnej rady v roku 2000 riaditeľ SIS informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity. Tu na tomto pléne riaditeľ SIS upozorňoval, že je problém. Štát, máš problém, občania boli podvedení, máš problém. Nič sa neriešilo. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonom o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Ministerstvo financií hlásilo, že trestná činnosť sa tu pácha na našich občanov. Nikto nič. Každý stojí, pozerá do blba. No, vážení, toto má byť čo za prístup k občanom?
Vtedajšia ministerka financií o týchto skutočnostiach, pani Schmögnerová, v roku ´99 informovala NBS-ku, to znamená, Národnú banku Slovenska. Národná banka tieto odstúpila aj generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj úradnej finančnej polícii, úradu, finančnej polícii Policajného zboru Slovenskej republiky. Generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Angyalom za účasti šéfa úradu vyšetrovania pána generála Šátka (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) jednali o páchaní trestnej činno..., o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali konkrétne účinné opatrenia, nakoľko trestná činnosť pokračovala ešte ďalší rok.
Vážení, veď tu boli upozornení potom ešte ďalší, asi 15, nechcem tu všetko citovať, lebo už čas je dosť dlhý. Takže, vážení, ja sa pýtam, ako je to možné, že takýmto spôsobom sme hodili ľudí cez palubu a nikto sa ich nevedel tých dvanásť, resp. pätnásť rokov zastať?!
Nehanbíte sa, pán premiér? Pán premiér, to sú vaše slová. Vy ste si to dali i do volebného programu. Nikto vám to nekázal tam dať. Vy ste dobrovoľne si to dali do volebného programu, aby ste sa stali predsedom vlády. Áno, stali ste sa. Občania vás tam posunuli. Kde ste ich hodili? Cez palubu. Vôbec sa o nich nestaráte. Takto sa stará sociálny demokrat? Sociálny demokrat? A ešte pritvrdím: takto sa správa veriaci, ktorý má birmovku, prvé sväté prijímanie a krst? Takto sa správa veriaci? Veď ten predsa chce pomôcť blížnemu svojmu. Či nechce? Veď vy ste pred prezidentskými voľbami povedali, že máte birmovku. Tak aj tam ste klamali, že nie ste veriaci? Dúfam, že nie. Dúfam, že nie. A ja verím, že vy srdce máte dobré, len ste sa obklopili ľuďmi, ktorí asi vás zavádzajú. Tak, pán premiér, buchnite po stole a povedzte, že koniec, stačilo. Veď predsa ste normálny, klasický premiér. Ja vás beriem normálne, že áno, ste tam, ľud vás zvolil. Tak povedzte si, že stačilo. A týmto nebankovým subjektom, neviem, či čakáte, či títo občania vymrú? Áno, asi to, tak ako pri reštitučných konaniach, kde reštitúcie 27 rokov neporiešené, tak ako pri ďalších veciach, proste čakáte. A starodôchodcovia sa nedožijú zvýšenia dôchodkov, že? Lebo načo? Nech radšej vymrie táto kategória. Veď tak predsa sa nemôže stavať štát. Veď predsa vy máte moc, nie my tu opoziční, čo sedíme tu na tejto pravej strane v parlamente. Veď na vás sa budem dívať, hoci do prázdnych lavíc.
Vážení občania, mám tu troch zástupcov, resp. šiestich zástupcov koaličných, koaličnej vlády terajšej. A mám tu nejakých 20 opozičných, 25 opozičných poslancov. Takže, vážení, v takomto fóre sa diskutuje o odškodnení nebankových subjektov. Takže nehnevajte sa, áno, Fecko má ten problém, že vždy, keď jeho zákony idú, tak idú buď stále o deviatej ráno, alebo o pol siedmej večer. No, žiaľ, je to asi môj údel, ale ja hovorím, že, panebože, vďaka aj za to, že tu môžme hovoriť, lebo v maďarskom parlamente už ani hovoriť nemôžu. Tam to majú už tak, že komisia povie, či môže vystúpiť alebo nemôže vystúpiť so svojím zákonom, a to je nonsens.
Takže chcem veriť, že u nás tá demokracia bude pokračovať, ale, pán premiér, ešte raz na vás apelujem, na vaše svedomie, na vaše nesplnené sľuby a na vašu vládu, ktorá je, má už teraz tretí pokus na to, aby si naplnila svoj volebný sľub. A ja vám dávam tento zákon, si ho preberte, dajte si ho pod vašou vlajkou, dopresnite ho, nemám problém, ani poškodení nebudú mať s tým problém, aby to prebrali vládnuce koaličné strany a dali to pod svojou vlajkou. A ja budem len rád, že vyriešime problém. Lebo my tu máme byť na to, aby sme riešili problémy, nekomplikovali ľuďom život, ale komplikovali tak, že nakoniec ešte aj poprieme to, čo sme dali do vládneho programu, a neporiešených vecí.
Takže chcem vás veľmi pekne poprosiť, moji kolegovia a kolegyne, aby sme pri hlasovaní si spytovali svoje svedomie, kde sme, ako sme, ako sú tieto nebankové subjekty, títo občania odškodnení.
A musím ešte jedno povedať, čo ma napadlo, stopäťdesiat samovrážd, vážení, stopäťdesiat samovrážd, samovrážd, ešte raz opakujem. To pôjdu, na čie ruky, tá krv pôjde? To na čiu hlavu pôjdu tieto smrti? Že ste vy spôsobili odchod ľudí z tohto života kvôli tomu, že ste neriešili.
Pán premiér, čo vám hovorí svedomie? Čo vám hovorí svedomie ako veriacemu, ktorý hovorí, a verím, že ctí Desatoro, nezabiješ. A hriechom je aj to, keď môžeš urobiť a neurobíš, lebo si lenivý, lebo nechceš počúvať, nedáš, nemáš otvorené srdce pre blížnych svojich. Pán premiér, spamätajte sa, lebo toto vám, raz si to tam hore povieme. Ja som kresťan - katolík, za to sa nehanbím a budem, hovorím, že tam si raz povieme, ako sme tu spravovali túto krajinu, ako sme spravovali našich občanov, ktorí vás pýtajú, prosia a vy nereagujete. Takže chcem veriť, že dáte priechodnosť a konečne sa táto kauza ukončí. A končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, povedali ste pravdu. Len jednu záležitosť zle definujete. V novembri ´89 nebola revolúcia, bol to podvod na občanoch a ich zneužitie, ktoré následne vyústilo do grandiózneho podvodu nebankových subjektov za absolútnej účasti štátu.
A ešte jednu poznámku mám. Apelovať na Robertka, na jeho sľuby, to je ako rozbíjať betón vlastným čelom.
Ďakujem za slovo.

Pán kolega, samozrejme, že vnímame to tak, ako to vnímame. Žiaľ, dobu nezastavíš, musíme v tom žiť, prišlo niečo, akurát sa to vytrhlo z kontextu. A musím povedať, že VPN-ka si momentálne priznáva chyby, lebo ja som sa pýtal, som tiež štrngal v 89. v Prešove ako 28-ročný začínajúci svoju kariéru pracovnú a bol som prvý vyhodený z práce v roku, v novembri ´90 aj s mojou manželkou, takže sme dostali prvé kopačky, keď sme sa postavili oligarchom našim straníckym na Pôdohospodárskom projektovom ústave v Prešove. Áno, a tak by som povedal, že spýtal som sa kolegov z VPN, to znamená, Kňažka, aj kolegu Budaja, aj kolegu Gála, kde sa spravila chyba, kolegovia, lebo tak sme si to nepredstavovali, aby sme dneska takéto problémy riešili. No v minulosti bolo povedané, že áno, neboli odstavení komunisti od moci, tí odišli a potom sa vynorili a znovu začali vládnuť. A ďalšia vec, že prevziať zodpovednosť, a to je dôležité. Vedieť prevziať zodpovednosť za riadenie krajiny. A pokiaľ chcem iba kontrolovať, to, to sa nedá, proste. Musím aj vedieť zobrať zodpovednosť za činy, ktoré chceme my ako nová nejaká vlna riešiť v tomto štáte. Takže tam bola asi chyba a áno, žiaľ, teraz to musíme asi opätovne po dvadsiatich siedmich rokoch znovu riešiť, čo už mohlo byť dávno vyriešené.
Ďakujem pekne.