17. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Posledné voľby v Rakúsku, Holandsku a aj posledné vo Francúzsku sú nádejou, že Európa sa pomaly vracia k zodpovednosti a zdravému rozumu. Francúzski občania si vybrali v slobodných voľbách svojho prezidenta a toto rozhodnutie treba rešpektovať. Veríme, že táto voľba je dobrou správou pre budúcnosť Európskej únie a umožní hľadať členským štátom cestu k sebe a nie od seba. Európa v období po brexite potrebuje stabilitu a konštruktívnu spoluprácu a úloha Francúzska je v tejto oblasti nezastupiteľná.
Voľba Emmanuela Macrona čiastočne uvoľnila napätie šíriace sa v uplynulom období naprieč celou Európou. Jeho víťazstvo svedčí o aktuálnosti tradičných európskych hodnôt pre občanov. Jeho silne proeurópsky program a výborná znalosť problematiky Európskej únie predstavujú nádej a predpoklad pre ďalší vývoj a pokračovanie európskej spolupráce. Dovtedy v podstate neznámy hráč vo veľmi ostrej kampani presvedčivo so ziskom vyše 66 % hlasov porazil populistické a antieurópske argumenty. Francúzi doňho vkladajú veľké očakávania, že sa mu podarí zázračne prebudiť ekonomiku... (Ruch v sále.)
Môžem? (Reakcia predsedajúceho.) Už ste si vybavili takmer všetko?
Francúzi doňho vkladajú veľké očakávania, že sa mu podarí zázračne prebudiť ekonomiku, zvýšiť zamestnanosť, istotu bezpečia a povzniesť národnú hrdosť.
V hre je boj o demokraciu, ktorú nedôvera a obavy vedú stále bližšie smerom k extrémizmu. Táto hrozba však nezačala ani nekončí prezidentskými voľbami. Macron bude musieť presvedčiť národ, že je schopný uskutočniť reformy v priebehu svojho päťročného mandátu. V opačnom prípade to posilní pravicový, ale aj ľavicový extrémizmus, ktorý má už teraz nezanedbateľnú podporu. Možnosť uskutočnenia plánovaných reforiem novozvoleného prezidenta bude výrazne závisieť od výsledku júnových legislatívnych volieb. Macronovo víťazstvo je zároveň dobrou správou pre jednotu Európskej únie, potrebu ktorej si v kontexte početných globálnych výziev uvedomujú všetky členské štáty. Veríme, že Francúzsko pod vedením novozvoleného prezidenta bude zjednocujúcim prvkom.
Sám novozvolený prezident o budúcnosti Európskej únie tvrdí, že ju treba obnoviť na nových základoch. Emmanuel Macron sa chystá pustiť do efektívnych reforiem vo všetkých oblastiach, od budovania sociálnej Únie, posilnenia ekonomiky, investícií cez reformu eurozóny až po vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Európskej únie. Je zástancom Európy viacerých rýchlostí. Tento projekt však môže fungovať iba za predpokladu, že žiadna členská krajina nebude vylúčená zo spolupráce a nezostane bokom. Tešíme sa na pokračovanie a ďalší rozvoj našich vzájomných vzťahov, ako aj na posilňovanie spolupráce v rámci Európskej únie a NATO.
Francúzsko je jedným z najdôležitejších partnerov Slovenskej republiky, čo sa potvrdilo aj počas nedávneho historického prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Úspešne spolupracujeme v mnohých oblastiach zakotvených v strategickom partnerstve, ale aj nad jeho rámec. Rozvoj tejto praktickej spolupráce považujeme predovšetkým za užitočný pre občanov našich oboch krajín.
Na záver mi dovoľte zaželať novému francúzskemu prezidentovi dostatočnú podporu v parlamente pre zavedenie avizovaných reformných krokov.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neuvažuje o tomto kroku. Na zaradenie pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nevidíme dôvod, pretože spätná väzba zo škôl je pozitívna. Výrazne sa zlepšila komunikácia medzi školami a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, takisto aj prístup k problémom i k riešeniu. Vzhľadom na to, že financovanie škôl a najmä špeciálnych škôl je poddimenzované, ministerstvo vnútra v súrnych prípadoch poskytuje finančné príspevky aj z vlastného rozpočtu. Ďalej sa snaží zapájať školy do vízie na získanie finančných prostriedkov na multifunkčné ihriská, na rôzne pomôcky, ako interaktívne tabule, ako aj výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov, ktoré školy môžu získať, nenávratný finančný príspevok, až do výšky 2 mil. eur.
Výborná je spolupráca v každej oblasti od špeciálnych materských škôl až po odborné učilištia a reedukačné centrá. Ale vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dôvod, aby špeciálne školy prešli pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Tak pán minister mi odpovedal, že teda nie je dôvod. Ja mám pred sebou petíciu za zjednotenie financovania a riadenia verejného regionálneho školstva, ktorá bola doručená 1. júna 2016 a ktorú podpísalo 78-tisíc ľudí. A prvý bod sa viedol k tomu, aby za financovanie a riadenie všetkých škôl a špeciálnych školských zariadení sa vrátilo z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky výlučne do kompetencie ministerstva školstva. Takže odpoveď ministerstva školstva bolo, že návrh týkajúci sa tohto bodu súvisí so zmenou financovania škôl a špeciálnych školských zariadení. Ministerstvo považuje to za opodstatnené, čiže ministerstvo školstva to považuje za opodstatnené a je to v súlade s programovým vyhlásením vlády a bude o ňom rokovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Čiže sú to nejaké rozdielne odpovede, ktoré som dostala, ale, samozrejme, vy nie ste minister vnútra. Ďakujem pekne.

15.
Ďakujem. Ani nechcem byť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, vám za otázku, zároveň mi dovoľte, aby som hneď v úvode pozdravil aj pána Dávida z Topoľčian. Teraz k veci.
Vo viacerých otázkach, ktoré mi boli v poslednom čase adresované, a to nielen zo strany zamestnávateľov, rezonovala problematika výšky daňového, odvodového zaťaženia. Pri akejkoľvek debate o možnosti zníženia výšky odvodov na sociálne poistenie si však musíme zodpovedať niektoré úplne elementárne otázky.
Ako je to v sociálnom poistení, čo sa týka finančného hľadiska? Stačia nám vybrané odvody na výplatu dávok alebo musíme Sociálnu poisťovňu dotovať transfermi zo štátneho rozpočtu? Aký je aktuálny trend a ako sú v tomto smere isté výhľadové riešenia z hľadiska budúcnosti?
Znižovať odvody je veľmi populárne a mnohí to jednoducho aj tak robia a, prirodzene, že po tom aj volajú. Rovnako je dôležité ako výška odvodov, je však aj výška dávok, skoro by som povedal, že to sú až spojité nádoby. Ak chcete byť objektívny, určite nám nemôžete vyčítať, že sa nesnažíme zvyšovať dávky v prospech poistencov, a v tomto smere sme rozhodne neskončili, veľmi dobre viete, že aj aktuálne máme tu v parlamente po prvom čítaní novelu zákona, ktorá rieši problematiku starodôchodcov, ktorý ste možno, pán poslanec, v čase, keď ste pôsobil na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ak nespôsobil, minimálne neupozornil vtedajšieho ministra, aby tak nekonal.
No už teraz intenzívne pracujeme na ministerstve aj na ďalšej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú by sme s účinnosťou od 1. januára budúceho roku chceli realizovať. Tá by mala priniesť ďalšie zmeny napríklad v oblasti novonastavenej valorizácie dôchodkov.
Ku akémukoľvek znižovaniu odvodov a k zvyšovaniu dávok treba pristupovať veľmi zodpovedne. Okrem výšky odvodov a adekvátnosti dávok je totiž tretím kľúčovým elementom aj finančná udržateľnosť systému sociálneho poistenia. Ale vráťme sa k odpovediam na vami položené otázky.
Je pravda, že ekonomike sa aktuálne darí, čo sa veľmi pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Nezamestnanosť klesá k predkrízovým minimám, a čo je ešte lepšie, zamestnanosť v podstate poráža rekordy. To sa, samozrejme, pozitívne prejavuje aj na príjmoch sociálneho poistenia. Príjmy z poistného do ekonomiky od aktívneho obyvateľstva sa v Sociálnej poisťovni v minulom roku prejavili veľmi pozitívne a zvýšili sa takmer o 7 %, všetky fondy sociálneho poistenia zaznamenávajú prebytky, samozrejme, s výnimkou toho základného fondu starobného poistenia.
Napriek týmto skutočnostiam aj s prihliadnutím na pozitívny výhľad na najbližšie roky je a bude potrebné sociálne poistenie dotovať prostredníctvom transferov zo štátneho rozpočtu. Teší ma, že keď som preberal rezort, transfer bol viac ako 1,6 mld. do Sociálnej poisťovne, dnes je 350 mil.
V súvislosti s deficitom základného fondu starobného poistenia je však potrebné zvažovať a mať na zreteli:
1. postupne od roku 2017 do roku 2024 stúpa sadzba príspevkov do II. piliera zo 4 na 6 %,
2. dlhodobá demografická predikcia, ktorá sa týka demografie a vývoja dopadov na I. pilier, nie je výhodná.
Dalo by sa o tom veľa hovoriť. Napriek tomu hľadáme možnosti, ako pristúpiť k znižovaniu odvodového zaťaženia. Veľmi dobre v tejto veci pristupujeme k ďalším istým, nazvem to, organizačným opatreniam, a to, čo môžem v tejto chvíli prisľúbiť, je otázka ročného zúčtovania. Vyjadril som jasný postoj aj voči zamestnávateľom. Akonáhle bude pripravené ročné zúčtovanie, moja ambícia je budúci rok ísť do legislatívneho procesu a účinnosť mať od 1. 1. 2019, som pripravený a som presvedčený, že aj s ministrom financií veľmi konkrétne hovoriť aj o otázke možnosti prehodnotenia odvodového zaťaženia. Možno aj daňovo-odvodového zaťaženia.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem vám pekne, pán minister, za možnosť položiť doplňujúcu otázku aj za, by som povedal, váš seriózny prístup k zodpovedaniu otázky od občana.
Dovoľte mi však jednak uviesť to, čo aj vy ste v závere tak jemne naznačili, že pre občana aj pre nás všetkých je dôležité celkovo daňovo-odvodové zaťaženie. To, z čoho sa skladá, má svoje nejaké dôsledky, ale je až sekundárne. To znamená, že možnosť znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce sa neodvíja ani tak od konkrétneho stavu v Sociálnej poisťovni, o ktorom ste najviac hovorili, ale od celkovo jeho stavu verejných financií, aj od našej vízie.
No a to, čo môžme pozorovať aj v ostatných rokoch, je, že ak sa daňovo-odvodové zaťaženie neznižuje a tie prostriedky sa ponechávajú vo verejných financiách, tak vláda tie prostriedky nevyužívať tak, aby sme zabezpečovali budúcu prosperitu, budúci rast alebo lepší život ľudí reálne. Máme dneska stav, keď z veľmi podobného stavu verejných financií ako v roku 2012 s Českou republikou sme v situácii, keď náš deficit je stále skoro 2 % a v Čechách majú prebytok. To znamená, že my máme tendenciu alebo minimálne vaša vláda má tendenciu tie peniaze porozdeľovať, porozdávať a práve pracujúci ľudia, osobitne tí s nízkymi príjmami, prídu skrátka.
Ako dokumentoval môj kolega Jozef Mihál, väčšinu zvýšenia minimálnej mzdy si vezme späť štát a to verím, že budete aj vy súhlasiť, že nie je celkom v poriadku. Je to aj cez systém odvodovej odpočítateľnej položky zo zdravotného poistenia, aj cez daň z príjmu, aj cez sociálne poistenie.
Preto moja otázka na vás znie, že či naozaj neuvažujete v najbližšom čase nad znížením daňovo-odvodového zaťaženia aspoň nízkopríjmových skupín tých na minimálnej mzde, kde dúfam, že budete súhlasiť, že nie je ani morálne, ani ekonomicky správne, aby štát zo zvýšenia minimálnej mzdy zobral 58 centov z každého eura.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy dobre viete, že je stále v istom predmete záujmu vládnej koalície tzv. sociálny balíček. Ten sociálny balíček obsahuje viaceré aspekty, sčasti aj niektoré, ktoré ešte v plnej miere neboli zverejnené. Je to predmetom hľadania istého konsenzu v rámci vládnej koalície, ale aj možnosti z hľadiska dopadov na štátny rozpočet. To je sčasti odpoveď aj na tú vašu otázku. Lebo napríklad tam sa jeden z tých návrhov týka aj dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, aby boli relatívne zvýhodnení, čo sa týka odvodov pri tejto kategórii. No ale ja to, čo môžem v tejto chvíli povedať, a už som to sčasti naznačil, že dávam prísľub, že sa máme záujem o tejto otázke veľmi konkrétne zaoberať, ale v kontexte účinnosti ročného zúčtovania odvodov. A to, že som hovoril viacej k odvodom, no za tie, myslím sociálnym odvodom, no za tie nesiem úplne konkrétnu zodpovednosť z titulu funkcie, čo ja neviem, predsedu dozornej rady a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to je celkom prirodzené a pochopiteľné.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Opätovne pozdravujem pani Boženu do Humenného.
Pani poslankyňa, keby som tak vedel možno trošku konkrétnejšie, o aký štátny úrad ide, možno by som vedel aj konkrétnejšie odpovedať. Takto sa musím, musím ostať v istej všeobecnej rovine. V tej môžem okrem iného zdôrazniť, že práve preto presadzujeme každý rok nárast platov zamestnancov v štátnej službe. Okrem iných benefitov, ktoré pre zamestnancov v štátnej službe s odborármi dohodneme vo vyššej kolektívnej zmluve pre pracovníkov v štátnej službe. Je to napríklad väčší rozsah dovolenky, skrátený pracovný čas oproti Zákonníku práce, vyššie príplatky do sociálneho fondu a podobne, benefity, ktoré sú súčasťou tejto kolektívnej zmluvy.
V oblasti platov sme v roku 2017 dohodli ich rast na úrovni 4 %. A už vlani sme deklarovali, že minimálne rovnaký rast mienime ponúknuť aj pre rok 2018. Musím vás však upozorniť, že do pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nepatrí oblasť štátnej a verejnej služby, jednoducho tá je v kompetencii Úradu vlády Slovenskej republiky už päť rokov, keď tá agenda kompletne prešla na Úrad vlády.
Pokiaľ ide o platy týchto zamestnancov, ktorí pôsobia v našom rezorte, a keďže hovoríte o Humennom, poviem to konkrétne na príklade z Úradu práce, ktorý je aj v Humennom. Tak priemerný plat zamestnanca úradu práce bol v roku 2009 662 eur, 2010 stúpol na 667, ale za vlády pani Radičovej a pána ministra Mihála poklesol na 664 a v roku 2012 som po pánovi Mihálovi zdedil finančné prostriedky na platy dokonca vo výške 653 eur. Môj predchodca sa vôbec nezaťažoval platmi svojich podriadených po celkom Slovensku a pokojne spával s rozpočtom, vďaka ktorému im naďalej klesali príjmy. Ja viem, že si poviete, že je to pár eur, ale jasne to dokazuje, aký mala pravicová vláda vzťah k ľuďom, ktorí vykonávali neraz náročnú prácu v regiónoch a priamo v teréne. Po mojom nástupe sme v rámci rezortu tento klesajúci trend odstránili. V roku 2013 mzda stúpla znovu na 669, v súčasnosti je 771. Hovorím, je to málo, je to stále málo a je to aj výzva pre ministra, aby sme v tomto jednoducho pokračovali. A som presvedčený, že aj tie záväzky, ktoré k odborárom máme, svedčia o tom, že ten plat bude stúpať.
Od 1. júna 2017 nadobudne účinnosť nový zákon o štátnej službe, ktorý v úprave odmeňovania nadväzuje na súčasne platný zákon 400 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podobne ako doterajší zákon, aj nový zákon zohľadňuje v tarifnom plate štátneho zamestnanca zvýšenie platovej tarify o 1 % za každý rok započítaný v služobnej praxi, avšak zároveň odstraňuje to obmedzenie, ktoré tu bolo doteraz, vo výške alebo v rozsahu 32 rokov. Služobná prax sa bude započítavať bez obmedzenia.
Pokiaľ ide o samotnú výšku tarifných platov, uznesením vlády z októbra 2015 bola schválená Stratégia riadenia ľudských zdrojov v štátnej správe na roky 2015 až 2020, v rámci ktorej bolo prijaté opatrenie ako jedno z ostatných na plnenie strategického cieľa v oblasti odmeňovania štátnych zamestnancov, nastavenie tak koncepcie odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových taríf. Vytváranie platových pásiem, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu.
Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o štátnej službe bude v nadväznosti na Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe pripravovať zmeny v systémovom odmeňovaní štátnych zamestnancov vrátane prehodnotenia výšky ich platov.
No a, samozrejme, rád by som ešte hovoril o minimálnej mzde, prečo a z akých dôvodov máme záujem ju pravidelne zvyšovať, možno rekordne zvyšovať, pretože sa v nemalej miere dotýka hlavne verejnej služby a štátnej služby.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja som si dovolila teda položiť ešte jednu otázku. Vy ste v diskusii s kolegom pánom Beblavým uviedli, že do konca mesiaca apríl práve predstavíte riešenie pre zamestnancov verejnej služby. Tak sa chcem spýtať, že či sa tento termín nejako posunul, alebo kedy teda to riešenie bude.

Pani poslankyňa, trošku vás poopravím, lebo tá otázka je tak, jak sme si niekedy vtipy robili z Rádia Jerevan. Ja som informoval, že na Hospodárskej a sociálnej rade sociálni partneri, ktorí sú priamo účastní v pracovnej komisii na Úrade vlády, ktorá pripravuje nové tarify, ktoré sa týkajú verejnej služby, informovali Hospodársku radu, že do konca apríla predstavia časový a obsahový legislatívny postup prípravy nového zákona. Opätovne posledné predsedníctvo tripartity sa touto otázkou zaoberalo a je prísľub, že nám presne dodajú návrh časového a obsahového postupu. To znamená, nie ministerstvo, ale gestor Úrad vlády a pre potreby Hospodárskej a sociálnej rady, pretože tá problematika sa, prirodzene, týka všetkých sociálnych partnerov. To znamená, v tomto mesiaci Hospodárska rada by mala obdržať ten presný časový a obsahový postup.