17. schôdza

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.
Chcete zaujať stanovisko, pán predseda? Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, páni poslanci, nedá mi nereagovať na veci, ktoré tu vzišli z tejto rozpravy.
Samozrejme, v prvom rade k pánu Pčolinskému. Určite je zaujímavé číselne porovnávať obdobia rokov ´13, ´14, možno aj ´15 s obdobiami ´16 a ´17. Na Najvyššom kontrolnom úrade v tom čase vládla iná filozofia kontroly, kde teda kontrolóri boli zaúkolovaní tzv. koeficientom N+1. To znamená, že ak kontrolór v roku vykonal 3 kontroly, budúci rok musel vykonať 4. Ak v budúcom roku vykonal 4 kontroly, v ďalšom roku mal povinnosť vykonať 5. Podľa tohto bol hodnotený ako osoba. Ja som od tohto režimu upustil, pretože ako príklad uvediem, kontrolou môže byť aj, ja neviem, obec Odorín, ktorá je v našom okrese, ktorá má možná 1 000 obyvateľov, má svoje IČO, je to kontrolná akcia a kontrolou je aj ministerstvo financií, ktoré je tiež jediným právnym subjektov a tiež teda má IČO samostatné. Čiže nejak je veľmi ťažko porovnávať.
A ja sa snažím úrad a preorientovávame ho, ten prerod nie je jednoduchý, pretože súvisí to aj s budovaním analytických kapacít. Analytici aj napriek ešte vysokej nezamestnanosti sa na ulici neváľajú, čiže už máme analytikov a my sa zameriavame a preorientovávame úrad na kontrolu verejných politík a v rámci verejných politík jednotlivých segmentov. To, čo som aj vo svojom príhovore povedal, teda že tie záväzky, ktoré vyplynuli z uznesení vlády, z programového vyhlásenia, ale aj zo záväzkov, ktorými sme sa zaviazali k európskym a svetovým inštitúciám, tieto v prvom rade má národná autorita, ako je Najvyšší kontrolný úrad, povinnosť kontrolovať.
Čo sa týka čísiel a objemov. No určite sme ich do tejto správy mohli mať a priznám sa, že sme ich aj mali. Ja som bol ten, ktorý rázne odmietol, aby sme tento nepresný súbor čísiel zavesili do tejto správy, pretože nebolo by to objektívne hodnotenie výsledkov našej práce. Ak vám prezradím číslo, ktoré vzišlo teda, pretože máme kontrolórsky informačný systém, on nie je tak dokonalý, aby vedel triediť jednotlivé kapitoly z rozpočtu. Čiže ak skontrolujeme ministerstvo financií, ako príklad poviem, ktoré má objem rozpočtu, momentálne vám z hlavy nepoviem, ale nech sú to 2 mld., ministerstvo financií má aj podriadené organizácie. Z podriadených organizácií, čiže ak by sme napočítavali takýmto koeficientom, takýmto nápočtom objem skontrolovaných peňazí, tak sme prišli aj cez náš informačný systém, ktorý máme, kde sa sledujú náklady na kontrolu a kde sa sleduje aj objem skontrolovaných prostriedkov, vyšli neobjektívne čísla. Keďže sme ich nevedeli objektivizovať reálne tak, aby som ich vedel tu vyargumentovať, tak som rozhodol o tom, že ich tuná nedáme.
Samozrejme, že môžete si domyslieť podľa jednotlivých rezortov a podľa jednotlivých zameraní, že ten objem bude pomerne vysoký. My si uvedomujeme, že ročný rozpočet včítane eurofondov a poistných fondov je okolo 33 mld. a toto je naše portfólio kontroly, v ktorom sa my pohybujeme, a určite dôraz kladieme aj na objem finančných prostriedkov. Mojou filozofiou je, že NKÚ by mal byť tam, kde sa točí najviac peňazí, kde sa spotrebováva najviac peňazí, a my by sme mali by tí, ktorých skontrolujeme a zhodnotíme, či boli použité hospodárne, efektívne, ale hlavne účinne. Či teda majú tú pridanú hodnotu a či sú udržateľné.
Čo sa týka, pán Pčolinský hovoril o odovzdávaní správ a o prerokovávaní správ vo vláde Slovenskej republiky. V roku 2011 mne z neznámych príčin bola vylúčená účasť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na zasadnutiach vlády. V tom čase podľa kompetenčného zákona predseda NKÚ mal možnosť brať účasť, nie povinnosť na zasadnutiach vlády. Dneska túto možnosť nemá. Dva listy som napísal. Na poslednom stretnutí, keď premiér vlády Slovenskej republiky navštívil Najvyšší kontrolný úrad, som znova apeloval. V mesiaci máj budem predkladať hodnotiacu správu za prvé štyri mesiace kontrolnej činnosti tohto roku na vláde Slovenskej republiky.
Samozrejme, že aj napriek tomu, že nemáme účasť zabezpečenú na vláde, v pravidelných intervaloch po uzavretí kontrol zasielame všetkým trom ústavným činiteľom, čiže aj včítane predsedu parlamentu, záverečné správy o výsledkoch kontroly v daných subjektoch. Zasielame to aj do Národnej rady príslušným výborom a zasielame to aj príslušným rezortným ministerstvám, so železnou pravidelnosťou všetkým. Naviac k tomu ešte kvartálne podávame ústavným činiteľom trom, to znamená prezident, predseda vlády a predseda parlamentu, taký rešerš našich kontrolných akcií, ktoré máme rozpracované, ale ktoré sme ukončili, kde sme a kde sa nachádzame.
Pán Pčolinský spomínal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, že sme, to sú technické rezervy, pán Pčolinský, ktoré teda vyskočili ako teda nedostatok, že teda Všeobecná zdravotná poisťovňa ich nemala zabezpečené. My sme išli na kontrolu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tom čase, keď sme boli na kontrole na podnet tzv. tety Anky. Čiže táto kontrola, ktorá bola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, bola špeciálne orientovaná na zmluvu tety Anky, ale aby sme boli spravodliví, aby sme nekontrolovali len jednu zmluvu, tak popritom sme skontrolovali ďalších 350 porovnateľných zmlúv, aby sme mohli objektívne posúdiť, či teda tento projekt, nazvem to znovu, tety Anky bol v súlade s pravidlami, ktoré platia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, alebo neboli. Ukázali sa, že neboli.
Kontrolným zameraním nebola kontrola ekonomickej podstaty Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ani technických rezerv. Môžem vás ale ubezpečiť, že po ukončení tretej etapy, ktorá teda už je rozbehnutá, mala by byť ukončená niekedy v mesiaci august-september, očakávam kontroly posledných 15 nemocníc, tá štvrtá etapa, ktorú plánujeme, bude kontrola poisťovní, zdravotných poisťovní, nielen Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a ministerstva zdravotníctva tak, aby sa dotvoril obraz o zdravotníctve ako takom z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu v segmentoch, ktoré sme kontrolovali. Pretože, pripomínam, Najvyšší kontrolný úrad nekontroluje medicínsku politiku, pretože na to jednoducho nemáme odborníkov a toto portfólio patrí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Čo sa týka klientskeho centra, áno, mali sme zámer, že pôjdeme na kontrolu do klientskeho centra, ale keďže sa iniciatívy chopil Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je špecializovaným úradom pre kontrolu verejného obstarávania, my sme upustili od tejto kontroly. Naopak, v súčasnej dobe sme už na kontrole tzv. projektu ESO, kde teda na základe parametrov, ktoré sme stanovili kontrolnej skupine, skontrolujeme prierezovo celý projekt, to znamená tej reformy štátnej verejnej správy, ktorá prebieha na ministerstve vnútra, kde teda sa míňa pomerne veľký balík peňazí. Čiže je hodné sa na túto oblasť pozrieť. V súčasnej dobe sme na kontrole, je otvorená a výsledky určite budú prezentované, o ukončení kontroly určite bezpochyby Národná rada dostane informácie vo forme záverečnej správy k tejto téme.
Načal by som tu pálčivú tému, na ktorú poukázal pán Pčolinský, ohľadom neoprávneného podpisovania poverení. Určite to nie je tak, ako to bolo prezentované. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu mimo štatutárnej povinnosti a kompetencie, ktorú má, má aj tzv. povinnosť šéfa osobného úradu, to znamená, že vystupujem ako šéf osobného úradu, teraz v novom zákone ste tomu dali krajší názov, bude to generálny tajomník. Generálny tajomník má zo zákona svoje oprávnenia a povinnosti a kompetencie a jedna z kompetencií je určovať vedúcim štátnym zamestnancom úlohy a povinnosti, ktoré teda môže udeliť iba predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Keďže tých jedenásť poverení, ja si uvedomujem, máte ich krásne zosumarizované a je to pravdivé, že sa to takto stalo, ale v tom čase došlo k istej neštandardnej situácii na Najvyššom kontrolnom úrade, keďže som poveril podpredsedov inými úlohami a boli mimo úradu a keďže v tom decembrovom období na prelome roka zúrila chrípka a ja som štyri dni chodil s veľkou horúčkou do práce, neostávalo mi nič iné, lekári mi odporúčali zaľahnúť, a aby som nezastali celkom chod úradu, tak som využil na základe organizačného poriadku nie zastupovanie, ešte raz opakujem, pán Pčolinský, to nebolo zastupovanie vo forme štatutára, ale že som uložil generálnemu riaditeľovi sekcie predsedu, aby chod kontroly nezastal. Poverenia, ktoré vlastne sú schválené plánom práce, ktoré predseda schvaľuje na kolégiu predsedu svojím hlasom, svojím rozhodnutím, že idete do týchto kontrol, keď podpisujem kontrolný list ku kontrole, kde je presne vyšpecifikovaný zámer, počty kontrolórov, mená kontrolórov, a keď generálny riaditeľ príslušnej kontrolnej sekcie predkladá ten návrh poverenia na určenie osôb, ktoré už boli schválené predsedom. Čiže ja si myslím, že tieto kontroly, a som o tom presvedčený, pretože nerobil som to z vlastnej vôle, ale som sa radil s renomovanými právnikmi, či to takto môže byť, ktorí mi potvrdili, že tento postup je absolútne legitímny. A ja tu úplne s pokojom pred vami stojím, že tento postup, ktorý sme zvolili, nebol porušením zákona. Áno, na tomto fóre je ťažké si tu vysvetľovať, kto má pravdu. Ja si stojím za svojím a aj vo vnútri som presvedčený, že sme neporušili zákon ako Najvyšší kontrolný úrad.
Bolo tu spomínané, pani poslankyňa Remišová, o dĺžke trvania kontrol. Pred dvomi týždňami som navštívil Luxemburg, Európsky dvor audítorov, kde teda som s pánom prezidentom dosť živo debatoval na tému vlastnej prípravy kontrolných akcií a zverejňovania výsledkov kontrolných akcií. A pri príprave sme sa zastavili, kde teda on sám povedal, že majú veľké obtiaže s prípravou kontrolných akcií a že príprava jednej kontrolnej akcie trvá šesť až osem mesiacov na Európskom dvore audítorov. Naopak, teda samotný výkon kontroly je potom o to kratší, pretože trvá zhruba tri až šesť týždňov. My sa snažíme tento systém preklopiť aj do našich podmienok. Samozrejme, že k tomu musím mať v prvom rade kvalitný analytický tím, ktorý by bol schopný tieto projekty pripravovať, pretože ten kontrolór dnes vystupuje v trojjedinej úlohe. Tlačím ho, aby kontroloval, tlačím ho, aby dodržiaval termíny, tlačím ho, aby sa pripravoval na kontrolu, tlačím ho, aby vypracovával nové záverečné správy, ktoré neboli zvykom na Najvyššom kontrolnom úrade. Čiže ten tlak je dosť veľký na kontrolórov. A ja musím ako manažér rozumne dávkovať tieto novoty, keď ich takto nazvem, tie nové prístupy, aby som tento úrad nezahltil. A moje očakávanie je také, že možná o dva roky budem môcť spokojne povedať, že tú prípravu kontrolných akcií a samotný proces máme zvládnutý, pretože, ešte raz opakujem, je iné ísť vykonávať kontrolu súladu, poprípade aj finančný audit, ale veľký rozdiel je realizovať výkonnostný audit, kde tá škála vedomostí musí byť päťnásobná oproti tomu bežnému auditu, ktorý sa volá súladový.
Bola tu požiadavka o zverejňovanie protokolov. My ste sa trošku poučili aj z okolitých krajín, kde teda okolité krajiny nezverejňujú tieto protokoly, pretože v mnohých prípadoch protokoly majú aj 150, aj 200 strán a sú veľmi obsažné. Písané kontrolórskym písmom a kontrolórskou rétorikou, odbornou, kde ak boli zverejňované, priznám sa, keď ja som nastupoval na Najvyšší kontrolný úrad, tak som si ich veľmi dôkladne prezeral a rovno poviem, mnohým som nerozumel, pretože v tom čase ešte boli začierňované druhé a tretie strany kvôli ochrane osobných údajov, ale pani poslankyňa Remišová tu naniesla túto požiadavku. Ak Národná rada vznesie takúto požiadavku, my s tým nemáme problém. Môžeme to urobiť špeciálne pre Národnú radu. Nemáme s tým problém, odosielať na vaše mailové schránky všetky záverečné správy z kontrolných akcií. Toto je v dobe informatizácie, toto je najmenší problém. Čiže vieme to zabezpečiť.
Bolo tu spomínané kolegom, meno som si nezapamätal, ohľadom pokút a trestných oznámení. Treba povedať a treba vedieť, že Najvyšší kontrolný úrad nemá represné právomoci. Jedinú represnú právomoc, ktorá má, je za marenie výkonu kontroly, ak by subjekt nechcel preukázať doklady, nechcel by poskytovať súčinnosť. V tomto prípade môže Najvyšší kontrolný úrad dať pokutu vo výške 1 650 euro opakovane dvakrát. Takýto prípad sa nestal, môžem s radosťou konštatovať. To znamená, že my pokuty neudeľujeme, ba naopak, mojím takým apelom je aj na Národnú radu, aby sa Národná rada viacej zaoberala našimi zisteniami, pretože ja mám v mnohých prípadoch taký pocit, ako keby sa mal Najvyšší kontrolný úrad zodpovedať za to, čo našiel. My máme povinnosť to nájsť, my máme povinnosť navrhnúť opatrenia, my máme povinnosť opakovane kontrolovať plnenie opatrení, ale zo zákona, z ústavy najvyššou kontrolnou inštitúciou je predsa len parlament. Čiže aj vás, páni poslanci, chcem poprosiť, aby ste sa do tohto procesu zapojili, pretože ste neoddeliteľnou súčasťou. A ak by som to mal tak lopatisticky vyjadriť, my sme predĺženou rukou vašou, pretože Národná rada zriadila zákonom a do ústavy dala, že teda tento Najvyšší kontrolný úrad bude fungovať nezávisle a zodpovedať sa Národnej rade.
K samotným trestným oznámeniam a pokutám, no, určite to nemôže byť meradlo úspešnosti práce Najvyššieho kontrolného úradu, počet trestných oznámení. Takúto kompetenciu majú aj orgány činné v trestnom konaní. Ak my už len zverejňujeme tieto informácie, ktoré určite dávame navonok, však veď o nich aj verejne hovoríme, čiže už toto je portfólio pre orgány, ktoré by mali vyhodnotiť analyticky, či teda bol spáchaný trestný čin, alebo nebol. Na druhej strane trteba povedať veľmi objektívne, ale aj úprimne, že ex post nejaké prehrešky, nejaké korupčné správanie, tak ako to bolo aj v prípade Poľnohospodárskej platobnej agentúry, už NKÚ s odstupom troch, štyroch, piatich rokov je veľmi ťažké dokazovať, ale na základe procesov, ktoré sme kontrolovali, boli tam všetky indície, že takýto proces sa tam mohol udiať. Ale nemôžme nikoho obviňovať, pokiaľ nemáme v ruke exaktné dôkazy. A našou úlohou nie je zisťovať exaktné dôkazy, ak ich nemôžeme zistiť v kontrole ex post, to znamená v kontrole po realizácii projektov.
Bola tu spomínaná Poľnohospodárska platobná agentúra, bola tu spomínaná Triblavina, R4, D7. Určite sú to veľmi ťažké kontroly. Treba povedať, že cez tú infraštruktúru diaľničnú bol Najvyšší kontrolný úrad na R4, D7 za svoju existenciu kontrolovať v podstate prvýkrát. Máme výhodu, že § 22 zákona o NKÚ nám umožňuje priberať tzv. pribrané osoby, teda odborníkov z tejto oblasti, inžinierov, znalcov, a za ich účasti sme realizovali aj Triblavinu, aj R4, D7 a tieto zistenia, si myslím, že majú vypovedaciu silu a hovoria o tom, ako bol nastavený proces, či bol kvalitne, či bol teda podcenený, či teda tie služby a realizácia všetkých procesov bola v súlade s pravidlami, ktoré platia. Pri R4, D7 sa ukázalo, že tento projekt bol taký pilotný a že bolo tam značné množstvo nedostatkov. Ja som presvedčený, že aj ministerstvo výstavby sa z tohto procesu poučí a že bude mať aj vlastné pravidlá pre realizáciu a vypísanie súťaží pre PPP projekty a že chyby, ktoré eventuálne vznikli pri tomto projekte, budú odstránené.
Spomínal som tu, že, aj vo svojom vystúpení, lebo bola tu narážka teda na vnútornú kontrolu, ako že nám nefunguje. No, my to konštatujeme tiež, že nefunguje, pretože prijatím zákona 357/2015 Najvyšší kontrolný úrad dostal kompetenciu, že má predsedu, menuje predsedu odvolacej komisie pre vládny audit. A z pozície predsedu tejto komisie vyplývajú jednotlivým rezortom a inštitúciám, ktoré majú vládnych audítorov, že nám musia posielať na začiatku roka plány práce a na konci roka nám posielajú odpočty. To znamená, že my už dnes vieme vyhodnotiť, že v tejto skupine sa pohybuje vyše sto ľudí, ako som spomínal, a že toto, čo aj bolo v správe spomínané, že v mnohých prípadoch, nehovorím vo všetkých, ale v mnohých prípadoch vo väčšine sa vládni audítori zaoberajú nepodstatnými vecami rezortmi zriadených organizácií a nie v samotnom rezorte toho, o čom ja hovorím, že tí audítori sú vlastne vnútorní audítori, ktorí by mali slúžiť manažmentu. Tieto audity sa nezverejňujú, tieto sú interné. To znamená, že ťažko mi je pochopiť, že si neviem nechať zmapovať situáciu v rezorte, aby som ja dostal spätnú väzbu, či moje manažérske rozhodnutia sú správne, alebo nie sú správne.
Pani poslankyňa tu spomínala biosférickú rezerváciu Karpaty - Poloniny. Je to medzinárodná kontrola, kde berú účasť tri krajiny: Poľsko, Ukrajina a Slovensko. Je to taká pilotná kontrola, kde teda sa zlaďujeme vo vyhodnocovaní fungovania národných parkov a plnení kritérií, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných záväzkov. Neni to jednoduchá kontrola, pretože predsa len s Poľskom ani tak nie, ale s Ukrajinou, keďže majú inú legislatívu, tak musíme prv zladiť legislatívu, aby sme vedeli porovnávať porovnateľné. Ale ja verím, že táto kontrola bude úspešná a že ju ukončíme aj s pozitívnymi výsledkami.
Boli tu spomínané kontroly, ktoré prechádzali cez rok, Najvyšší súd, informačné systémy obce a mestá a ďalšie. Ubezpečujem vás, že keď budú ukončené, že určite vám dáme informáciu.
Snáď z mojej strany toľko.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja nezvyknem vystupovať ani v rozpravách, ani komentovať svojich kolegov. Mám názor, že v parlamente by sme nemali pestovať politický exhibicionizmus a populizmus. Mám rád pána kolegu Dostála, ako vystupuje vecne, pána Jurzycu, možno som pochválil v poslednej dobe kolegu Fecka, kolegyňu Jurinovú a Eda Žarnaya. Treba nájsť spôsob, ako kritizovať.
Ku prednesenej správe chcem povedať toľko ako zástupca finančného výboru, že sme tejto správe venovali dostatočnú pozornosť a vcelku vyznela správa veľmi pozitívne a aj hodnotenia boli pozitívne. Niektoré dotazy kolegov z opozície, ktorí sú členmi finančného výboru, boli vysvetlené pánom predsedom.
Ku kontrole chcem povedať toľko, že hodnotiť a kritizovať prácu kontrolórov by mali v prvom rade tí, ktorí majú nejakú prax a majú niečo za sebou. A tak ako povedal pán predseda, že to, že niekto podpísal v zastúpení, či mal, alebo nemal kompetenciu, v každom prípade viem, lebo som tú kontrolnú činnosť robil, viem, že proces prípravy plánu kontrol je veľmi zložitá vec a má svoje špecifiká. To znamená, že, a vidím, že už tu akože došlo ku nejakej dohode, tak myslím si, že pán predseda sa statočne k tomu postavil, vysvetlil veci a predpokladám, že Peter, ak bude nespokojný, tak bude naďalej vo svojich aktivitách pokračovať a využije rokovací poriadok na to a Národnú radu, že podá ďalšie procedurálne návrhy.
Takže, Peter, môžem povedať, že budeme hlasovať o tom, že zobereme správu na vedomie a že nebudeme dávať schvaľovať tvoj procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.) Tak v pohode. Tak potom si myslím, že dáme hlasovať o tvojom procedurálnom návrhu en bloc a potom budeme hlasovať o tom, čo máme v spoločnej správe, že Národná rada berie na vedomie správu o prejednaní výsledkov Najvyššieho kontrolného úradu.

Bugár Béla, podpredseda NR SR
77.
Pán spravodajca, to ťažko, lebo tu je napísané, že žiada o prerušenie rokovania. My sme skončili rokovanie fakticky.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
78.
No, ak by sme hlasovali hneď, tak sme hovorili, že ani by sme neboli uznášaniaschopní v tej chvíli, ako dával ten procedurálny návrh. (Reakcie z pléna.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
79.
Potom. Ideme ďalej, nech sa páči, tu sa hádať nebudeme. Ešte máme dve správy a medzitým si to vysvetlíme.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
80.
Tak v hlasovaní záverečnom sa dohodneme, že ako.
Pán predseda, dovoľte mi, aby som vám poďakoval a tlmočil poďakovanie všetkým vašim zamestnancom, a chcem vám povedať jednu vec, čo som povedal na výbore aj pre kolegov, že ak som mal niekedy strach ako manažér a ako riaditeľ daňového úradu, tak to som mal vtedy, keď prišiel Najvyšší kontrolný úrad. A ten rešpekt, ktorý si rokmi budovali vaši zamestnanci a mnohých z nich poznám a sú to aj ľudia, ktorí majú prax a už roky za sebou a robia teraz v kontrolnej činnosti, tak je to správne a myslím si, že aj z tých vystúpení vyplynulo, že tá efektivita a že ten rast je jednoznačný.
Ďakujem veľmi pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať

Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2016 (tlač 491).

Prosím teraz predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu Martu Danielovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, naša Správa o stave vysielania a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2016 má aj s prílohami takmer 300 strán a váži jeden kilogram. Je v nej množstvo čísel, ich reč je síce suchá, veľavravná, dávajú však obraz o širokom zábere našej činnosti. Vzhľadom na pokročilý čas, ak dovolíte, sa sústredím vo svojom vystúpení len na niektoré čísla, o ktorých predpokladám, že by vás mohli zaujať, pretože majú určitú výpovednú hodnotu o narastaní agendy.
Rada pre vysielanie a retransmisiu je verejnosťou vnímaná najmä cez sťažnosti. Tých, okrem mailových, osobných návštev, bolo takmer 300 žiadostí vybavených v rámci infozákona a na rokovanie rady bolo spracovaných 436 sťažností, čo je o 30 % viac ako rok predtým v predchádzajúcom roku. No a čo je v rámci tohto čísla 436 sťažností ešte zaujímavé, že týkali sa až 471 programov. To znamená, že niektorí sťažovatelia napísali podnet k jednej a tej istej téme hneď na viacerých vysielateľov.
Ďalší poznatok je, že nielen stúpa počet sťažností, ale viac ako u jednej tretiny začíname správne konanie, v rámci ktorého, tak trvá dosť dlho, skoro šesť mesiacov, sa rozhodne, či sťažnosť posúdime ako neopodstatnenú, alebo sa rozhodne o sankcii. Nebudem tu hovoriť do detailov, koľko bolo akých sankcií, ale udelili sme okolo 100, od tých väčšinou najmiernejších upozornení na porušenie zákona až do niekoľko desaťtisíc. Najmä sa týkali audiotextových hier.
Tu už len veľmi krátko vymenujem tiež ďalší taký nový poznatok za rok 2016. Kým v roku 2015 boli sťažnosti na nesprávne označenie vekovej vhodnosti programov, reklamný priestor, hlasitosť programov, nevyužívanie frekvencií, začali sa množiť dokonca sťažnosti na nespisovnú slovenčinu, ale najmä, a to by som zvlášť chcela vypichnúť, na objektivitu a zásah do ľudskej dôstojnosti. Sťažovatelia veľmi citlivo reagovali na programy spravodajské a politicko-publicistické, aj keď musím povedať, že sa opakujú v podstate sťažnosti na jedny a tie isté programy a na tých istých moderátorov a redaktorov. Takže nie je to ako celkový obraz o objektivite vysielateľov. Hoci väčšina týchto sťažností bola vyhodnotená ako neopodstatnená, to neznamená, že bolo bez výhrad. Pokiaľ tam boli mnohé výhrady, pripomienky, ktoré nespadali pod literu zákona, tak sme ich postupovali napríklad aj Rade RTVS.
Súkromní sťažovatelia si nahrávajú naše rokovanie na magnetofón, na kameru, zriadili si dokonca vlastnú webovú stránku, ktorá je spoplatnená, takže tam sledujú celé naše rokovanie.
Chcela by som upozorniť, a to vždy aj sťažovateľom namietame, teda odpovedáme a vysvetľujeme, že rada, nech sú akékoľvek ich pripomienky, nesmie zasahovať do redakčnej nezávislosti. Čiže absolútne sa nesmieme vyjadrovať k tomu, kto vystupuje v diskusiách, aká je dramaturgia, skladba, či redaktor dostatočne využil podklady, ktoré spracúval do vysielania a podobne. My vyhodnocujeme len a len vyznenie, konečné vyznenie. Vysielateľ teda vysiela slobodne, nezávisle, ale pritom musí dbať na splnenie zákonných povinností, to je zabezpečiť, aby príspevky, komunikáty boli objektívne a nestranné.
Dosť som sa ponáhľala, aby som tú rozsiahlu správu zostručnila. Iste by sa dalo veľa hovoriť o tom, ako posudzujeme objektivitu, ako rada postupuje pri ukladaní sankcií, podľa čoho ukladáme jednotlivé sankcie, do akej výšky, ako ich zdôvodňujeme, aká je efektívnosť našej práce, lebo nie je až tak verejne známa, preto si niektorí môžu myslieť, že možnože je formálna, ale robí sa naozaj veľmi veľa. A tá efektívnosť veľmi záleží od toho, ako sami vysielatelia naložia s našimi rozhodnutiami, ktoré dostanú do rúk, že či si ich osvoja, posunú ich redaktorom, alebo nie.
Takže dosť som sa ponáhľala, aby som to rýchlo povedala a vás tu neoberala o čas. Toľko stručne, ak stačí. Ďakujem. Budem odpovedať, ak máte nejaké otázky, prípadne ak budú rozsiahle, môžeme písomne odpovedať a zverejníme aj na webovej stránke.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Prosím teraz člena výboru pre kultúru a médiá spoločného spravodajcu Dušana Tittela, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi gestorského výboru pre kultúru a médiá podať informáciu o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2016 (tlač 491) vo výbore.
Uvedenú správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá s tým, že Národnej rade predloží informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Výbor predmetnú správu prerokoval a uznesením č. 54 z 9. mája 2017 ju odporučil Národnej rade schváliť.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením č. 55 z 9. mája 2017 odporučil Národnej rade správu schváliť a vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť k správe na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Viskupiča za klub OĽANO.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán poslanec Nemky, áno, desať minút, keďže sme takmer o pol jedenástej, tuná za svoju sedemročnú poslaneckú činnosť v tomto pléne som zažil nočné rokovania, ale väčšinou to boli mimoriadne schôdze a z môjho pohľadu predkladanie správ je veľmi dôležité dnes. Mal som aj zopár poznámok mimo toho, že teraz poviem jednu vetu, že už len z úcty k zostavovateľom správy, ktorá má 335 strán a zaoberá sa naším mediálnym prostredím, hlavne viem, že ten rámec je, legislatívny rámec sa skladá zhruba z 20 noriem, ktoré dimenzujú naše vysielanie rádií a televízií najmä a aj internetových služieb, ktoré pod týmito slúžia, je asi vhodné z pléna parlamentu zopár poznámok.
Po prvé, chcem sa poďakovať za správu, ktorá hovorí ešte o činnosti vášho predchodcu za rok 2016 pána profesora Mistríka, alebo tak keď rada ešte fungovala pod jeho vedením. Zároveň správa neobsahuje iba pohľad na rok 2016, ale obsahuje aj úlohy pre rok 2017. Vždy, a začína to byť už takým evergreenom, pred predkladaní správy hovoríme o tom, že Rade pre vysielanie a retransmisiu rastú úlohy a rozpočet sa nemení. Dostal som informáciu z ostatného obdobia, že rada bude meniť sídlo a dostane sa pravdepodobne bližšie k Národnej rade a bude kdesi sídliť na Palisádach. Možnože sa v pléne parlamentu, ako aj vo výbore pre médiá a kultúru nájdu zástancovia toho, že jediný regulátor audiovizuálneho a audioprostredia by si zaslúžil vyšší rozpočet, ako súčasne zhruba 1,1 mil. eur dostáva, alebo teda míňa. Uvediem dôvody.
Myslím si, že hlavným dôvodom je, že náš regulátor sa de facto zo svojej takpovediac ex offo činnosti venuje hlavne celoplošným médiám. My máme ale čím ďalej viacej rozvíjajúce sa regionálne, nadregionálne a lokálne médiá, či už budeme hovoriť o televíziách, alebo teda audiovizuálnej zložke, alebo rozhlasovej. Dokonca niektoré teda vedú a regulátor vo svojej pôsobnosti sa díva, alebo teda mohol by posudzovať aj ich internetové a webové sídla. Pri celoplošných médiách to robí, pri lokálnych médiách to robí iba na základe podnetu.
Ak si pozrieme štruktúru správy, napríklad, a teraz neberte to ako dehonestujúcu vec, ale z lokálnych médií je v správe uvedené iba zmena názvu Televízie Hnúšťa na Televíziu Kechnec, ak si to dobre pamätám, a to sa mi zdá z úvodu správy, a aj keď pôjdeme potom do hĺbky, trošíčka málo, pretože regionálne médiá začínajú naberať na váhe a zopár diskusií a zopár z môjho pohľadu veľmi podstatných tém, ktoré sa otvárajú, je, že toto je budúcnosť médií.
Zároveň chcem uviesť, že naše lokálne médiá, ja som ich nazval svojho času ako hlasné trúby samospráv, majú svoj historický vývoj, majú svoju úlohu v spoločnosti a ja na ne nahliadam ako na médiá verejnej služby, pretože sú v mnohom financované z verejných zdrojov a nemali by skĺzavať na to, aby robili propagandu akémukoľvek zvolenému primátorovi, akémukoľvek zvolenému starostovi, ak ideme na menšie, pretože vtedy fungujú de facto ako keby samosprávne médiá na vyrábanie propagandy súčasnej vládnej moci, ktorá ale nemá politické zafarbenie. Nemôžme hovoriť o koaličných alebo opozičných, pretože sú to rôzni, rôzni primátori z rôznych strán politického spektra a podobne.
Prečo o tom hovorím pri správe? Keďže chcem skrátiť čas, považujem to za jeden z hajlajtov. Mali by sme mať pri regulátorovi také rozpočtové pravidlá, aby bolo možné nakúpiť technické vybavenie a monitorovať vysielanie lokálnych a regionálnych rádií a televízií aj ex offo, nielen na základe podnetov, kde aj súčasné legislatívne nastavenie je tak troška podľa mňa veľmi vágne z hľadiska toho, čo regulátor môže voči nim urobiť, pretože nebudem teraz spomínať, ako sa tomu dá vyhnúť, ale prevádzkovatelia týchto televízií poznajú mechanizmy, ako sa kontrole vysielania dá vyhnúť. Je to dôležité hlavne preto, že zákon č. 308 predpokladá vyváženosť a objektivitu. Ak neexistuje moment reálneho nahrávania v reálnom čase a to technické vybavenie absentuje, tým pádom nemôže byť vykonaná kontrola v reálnom čase a spoliehame sa len na nejakých aktívnych občanov, možno NGO-čky, ktoré sa môžu tejto téme venovať, a ak podnet nepríde, tak de facto regulátor v tomto ani nijak nemôže konať.
Preto opakovane lobujem za to, že rozpočtové prostriedky, ktoré by boli venované regulátorovi na to, aby zmluvy v rámci kapitálových výdavkov sa stali kapitálové výdavky na nasledujúce obdobie, možno pre rok 2018, na to, aby mohla byť zakúpená technika na takto dôležitú úlohu, je podľa mňa jeden z mála účelne vynaložených finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť zvýšené.
To, že sa rozpočet regulátora de facto musí spoliehať aj na množstvo vybraných pokút, je už evergreen, ktorý spomíname aj pri inom fungovaní štátnych alebo verejnoprávnych inštitúcií. To znamená, že rozpočet nášho regulátora sa musí spoliehať na to, že naši celoplošní vysielatelia alebo aj lokálni a regionálni budú porušovať zákon a tým pádom musí do bazálneho rozpočtu regulátor rátať s tým, že ak príde k porušeniu, bude udelená pokuta a môžu to potom použiť v rozpočtových prostriedkoch. Toto si ja myslím, že je chorý stav a mal by sa zmeniť.
Chcem povedať ešte asi dve veci možno ako výzvu alebo zoberte to možno ako nejaké bona fide odporúčanie. Momentálne sa v rámci mediálneho priestoru v audiovizuálnych službách otvoril taký boj medzi vysielaním českých staníc, do akej miery môžu byť operátormi retransmisnými operáciami šírení a podobne. Tá otázka z môjho pohľadu je to dobre otvorená téma, na druhej strane si myslím, že naši diváci budú veľmi citlivo vnímať vypnutie niektorých programov, na ktoré boli takpovediac zvyknutí a tým pádom by som bol veľmi rád, keby možno na debate medzi naším regulátorom, a teda v tomto prípade s českým, keďže je tam veľmi blízkosť jazyka a podobne, nastal nejaký posun, ktorý by viedol k dohode. Rozumiem aj postoju našich vysielateľov z licencie, že oni musia platiť tvrdé práva na to, aby šírili content, ktorý si z hľadiska autorských práv kúpia pre slovenský trh. Zároveň rozumiem, že tie dcérske stanice, ktoré ho sem šíria, ho teda pre územie Slovenska nemajú, ale nejaké kompromisné riešenie vzhľadom na toto by mohlo nastať, ak sa teda budeme baviť o staniciach, ktoré trvalo tvoria výbavu našich aj základných programov, ak budeme hovoriť o ČT1, ČT2 a podobne, kde zase slovenský divák bude vnímať ich vypnutie alebo stiahnutie z kábloviek ,a základných programov ako určitý diskomfort, tak takto nazvem. Čiže ak sa vám podarí vyvolať tú debatu hlavne s českým regulátorom, pretože niektorí operátori k tomu už pristúpili, a myslím si, že v úlohách pre rok 2017 ako owners broker alebo ten nejaký koordinátor tejto činnosti by mohli ste do toho možno aj proaktívne vstúpiť.
Posledná poznámka vo výťahu z vášho úvodného slova. Viem, že regulátora ľudia hlavne vnímajú cez sťažnosti. Tá štatistika sťažností vybavenia a získania finančných prostriedkov, možnosti nápravy je v 335-stranovej správe dostatočne popísaná. Myslím si, že regulátor by mohol vstúpiť, a myslím si, že na to asi nebude ani treba viac finančných prostriedkov do, nazvem to také, že edukačnej kampane. Hrozí v spoločnosti tým, že je tu obrovský nástup vysielateľov a teraz mám na mysli sociálne siete, kedy sa mení paradigma masmediálneho sveta, že de facto každý jeden z nás sa môže stať vysielateľom a každý jeden z nás prijímateľom contentu. Sme v dobe vojny hoaxov, tak som si ju nazval, alebo teda aj vojny lží, a preto viem, že nemáte vy v internetovom svete, a je to tak asi aj dobré, veľa kompetencií, ale myslím, že do určitých okamihov formovania mediálneho priestoru, či už to je mladý divák, či už to je cieľovo zamerané na niektoré cieľové skupiny, asi ako regulátor väčšie oprávnenie ako bežný člen výboru alebo poslaneckej snemovne. Preto neviem, akým spôsobom zatiaľ, možno jeden z tých, z tých lastovičiek, zažil som vašu hovorkyňu na akademickej pôde, kedy informovala o základných nastaveniach a procesoch, čiže možnože aj tadeto je cesta, aby vzdelávajúci sa budúci masmediálni a marketingoví pracovníci boli aj priamo v kontakte s reálnou praxou a vykonávateľom toho, akým spôsobom sa mediálne prostredie chce, môže a dokáže formovať, a sú aj iné fóra, kde by som možno za účasti členov rady privítal to, aby tá debata sa nediala len tak podprahovo mimo tej odborníckej, alebo debaty odborníkov, ale akýkoľvek laik sa bude stavať k formovaniu mediálneho prostredia, tak niekedy naberie vyššiu váhu v tej spoločnosti, ak naozaj nejaký odborník, ktorý sa tomu venuje, navyše dostal mandát od tohoto pléna, aby formoval. (Reakcia z pléna.)
Vieš čo, to je urážlivé, toto ma troška vytáča, dobre? Ako si fakt vtipný, ale zatiaľ sa nesmejem. Okej?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak sa teší, že tlieska.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
No.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Čiže ja som nezaviedol to, aby sme tu sedeli o pol jedenástej, ak by mal kolega nebol prerušil, tak to dokončíme asi v zmierlivej debate.
Chcel by som teda tieto tri zásadné veci. Na výbore sme si povedali toho viacej a myslím, že pri predkladaní správy v roku 2017 chcem veriť, že aspoň jeden z tých okruhov sa pohne dopredu.
Ďakujem za pozornosť.