18. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 594. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Grausová. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Poprosím, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, páni navrhovatelia, páni kolegovia a kolegyne, nedá mi, keďže sa držím zásady a verím tomu, že len pravda nás oslobodí, tak mi nedá, aby som sa neprihlásila do tejto rozpravy.
Pokiaľ ja mám informácie, tak ľudia, o ktorých sa tu rokuje, o ktorých je tento návrh zákona, počas celého obdobia boľševického socialistického Československa boli dostatočne odškodňovaní. Požívali rôzne výhody, boli oproti ostatným bežným občanom zvýhodňovaní, poberali príplatky. Existoval tu paragraf 255, podľa ktorého boli títo ľudia zvýhodňovaní. Viem, ako lekárka som sa stretla na svojej ambulancii aj s tým, že som sa dozvedela, že viem, že mali dokonca jednu lekáreň, ktorá, v ktorej lekárni si mohli vyberať zahraničné lieky, ktoré boli v tom čase, pred tými tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi pre bežného občana nedostupné. Čiže boli tu ľudia rovnejší, rovní a rovnejší. Boli rovnejší a boli preferovaní oproti občanom, ostatným občanom teda bývalého Československa, resp. Slovenska.
A preto nemôžem s týmto návrhom ja ako osoba súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pani poslankyňa Erika Jurinová, nech sa páči.

Ja len kratučkú poznámku by som si dovolila. Pani kolegyňa, to mi príde ako taká možno závisť z vašej strany. Ja beriem, že ľudia, ktorí boli spojení s druhou svetovou vojnou, si zaslúžia odškodnenie, ale ja by som sa možnože zároveň cez tento príspevok predkladateľov spýtala, že či tak ako sa snažia vybojovať nejaké prilepšenie pre veteránov vojny a ich blízkych príslušníkov, že či nebudú uvažovať vybojovať takéto zadosťučinenie aj pre tých, ktorí zažili hrôzy iného režimu, komunistického režimu. Bude možnosť hlasovať o takom návrhu zákona na októbrovej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem.
S reakciou pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Pani poslankyňa Jurinová, neviem, prečo na mňa útočíte, a môžem vás uistiť, že závisť nepatrí k mojim vlastnostiam.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Vážený predsedajúci, dámy, páni, ťažko je mi vyjadriť sa na takéto vystúpenie, aké odznelo v našej rozprave, pretože už v úvode som hovoril o tom, že mnohí tí, ktorí s nasadením svojho vlastného života bojovali proti fašizmu a za oslobodenie našej vlasti, boli postihovaní tým režimom a že dostávali nejaké výhody, to bolo hádam, snáď prirodzené, pretože každý štát, každý národ si cení tých, ktorí zaň bojujú. Aj bývalá Československá republika mala celý systém ochrany a podpory legionárov, tých, ktorí bojovali za svoju vlasť, za národné oslobodenie. Veľké výhody majú veteráni vo všetkých štátoch, ktoré sa rátajú medzi kultúrne národy, vo Francúzsku, v Taliansku, choďte sa pozrieť aké. Taliani žiadnu vojnu nejakú veľkú neviedli ani nevyhrali, ale ako si oni vedia uctiť svojich veteránov, ako si vedia uctiť veteránov v Amerike, v Kanade, v iných krajinách. (Reakcia z pléna.) Ale my musíme si tiež zvyknúť na to, že tí, ktorí urobia niečo viac ako tí ostatní, si zaslúžia našu úctu a možno aj finančnú podporu.
Ďakujem za pozornosť.