18. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete položiť, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Aj keď musím povedať, že väčšinou ste nám povedali už všeobecne známe informácie.
Moja doplňujúca otázka sa týka hlavne tej skutočnosti, že sa pozabudlo na fakt, že sa jedná o relokáciu... (Prerušenie vystúpenia premiérom.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Prepáčte, nevidím vás. (Rečník dvihol pravú ruku a zakýval ňou.) Jáj, tam ste. Ďakujem pekne.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
... že sa jedná o relokáciu migrantov, predovšetkým z Grécka a Talianska. To znamená, že, že problematika kresťanských migrantov zo Sýrie, samozrejme, že s touto problematikou súvisí, ale jedná sa hlavne o túto relokáciu. Keď sa pozrieme na fakty, tak Česká republika, myslím, že k dnešnému, pardon, aby som bol presne, presný, k 9. júnu 2017 prijala 12 imigrantov, a Slovensko, myslím, že 16, ak mám správnu informáciu.
Z toho vzniká aj tá otázka, prečo vlastne, keď Európska komisia začala konanie voči trom krajinám V4 a voči Slovensku nie, či sa náhodou niečo medzitým neudialo.

Nie. Pravdepodobne... (povedané so smiechom), ja možnože potom poprosím pána ministra o vysvetlenie, asi sa prerátaval, pán kolega, ten počet ľudí, ktorí došli na územie Slovenska, ale neprerátaval sa z tej kvóty 160-tisíc, ale z tých 18-tisíc, ktorí reálne boli premiestnení z Grécka a z Talianska. A keď prerátavate 18-tisíc, tak zrazu asýrski kresťania nám urobia splnený záväzok. Ale my sme sa k tým asýrskym kresťanom predsa jasne prihlásili a povedali, že ak máme niekoho doviezť na naše územie, musia to byť ľudia, ktorí sú kultúrne, nábožensky nám ako-tak aspoň trošku blízki. Toto je podľa mňa dôvod, prečo nebolo Slovensko zaradené, hoci my sme tí, ktorí sme urobili najviac povyku. Veď my sme boli tí, ktorí podali žalobu. O to viac.
Ale žiadny tajný záväzok. Myslím si, že ak si zoberiete všetky verejné vyjadrenia, ktoré robíme, tak nemôžme urobiť niečo, čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou politikou.
My sme mohli, a využijem ten čas ešte, pán kolega, počas slovenského predsedníctva túto tému nechať tak. Viete, čo hrozí? Hrozí totižto, že v septembri končia tieto povinné kvóty. A nemáme nič iné schválené. Je tu návrh Európskej komisie, ktorá hovorí, že treba zaviesť permanentné, stále kvóty, a že pokiaľ krajina odmietne prijať v rámci takéhoto rozhodnutia migranta, bude musieť zaplatiť 250-tisíc eur pokutu. Toto ale dnes odmieta nielen Slovensko, to odmieta veľmi veľa krajín. Čiže pravdepodobnosť, že niečo prejde z dielne Európskej komisie, je prakticky nulová. A nebudeme mať nič, lebo prestanú platiť aj kvóty v septembri.
Preto sme došli a povedali sme, že chceme systém efektívnej solidarity. Tento systém by spočíval v tom, ja to nechcem zľahčovať, lebo to je vážna téma, že by existovalo nejaké menu, kde by bolo povedané, že toto je povinná solidarita a z tej solidarity si môžete vybrať konkrétne opatrenie. Napríklad poviete, že my nechceme migrantov na našom území, a budem stále takto zdvíhať ruku a hovoriť, že terorizmus v Európe bol spôsobený tým, že sme podcenili migračnú krízu. Dnes sú odhady, ktoré hovoria, že až 0,5 % z ľudí, ktorí prekročili hranice Európskej únie, sú ľudia, ktorí majú kontakty na rôzne teroristické skupiny, čo je naozaj obrovské ohrozenie. Čiže tá krajina musí mať právo povedať, že ja nezoberiem migrantov, ale dám viac peňazí, dám možno viacej techniky alebo dám viacej ľudí na ochranu schengenských hraníc. Lebo solidarita musí byť prejavená. My nie sme krajina, ktorá by solidaritu nechcela prejavovať. Stačí, keď si spomenieme na to, ako sme pomohli Ukrajine so spätným tokom plynu. Takže my chceme byť solidárni, ale aby na druhej strane sa rešpektovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov.
Žiadny záväzok nebol urobený. A pokúsil som sa vysvetliť, že prečo pravdepodobne Slovensko nebolo zaradené medzi tie štyri krajiny napriek tomu, že sme jediní, ktorí žalujú, ktorí sme podali veľkú žalobu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ešte kým prečítam ďalšiu otázku, dovoľte mi, aby som privítal študentov na balkóne, študentov zo Strednej priemyselnej školy z Myjavy. (Potlesk.)
Ďalšiu otázku na pána predsedu vlády, tú ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Bublavý:
"Ako hodnotíte, pán predseda, vyjadrenie pána Sulíka na zotrvanie Slovenskej republiky v jadre Európskej únie?"

Ďakujem za vašu otázku, pán poslanec. Nebudem teraz komentovať a nebudem vôbec hovoriť na adresu opozičného politika, pretože téma je podstatne dôležitejšia ako to, čo povedal pán predseda SaS.
Dámy a páni, pre nás je otázka postavená veľmi jednoducho. Či chceme, alebo nechceme, po voľbách v Nemecku - a je úplne jedno, kto vyhrá, pretože aj v prípade pani Merkelovej, aj v prípade pán Schulza hovoríme o európskych politikoch a hovoríme o ľuďoch, ktorí sú za ďalšiu integráciu - sa naštartuje francúzsko-nemecký motor. A ja som mal možnosť hovoriť s francúzskym prezidentom o jeho predstavách a ambíciách a budeme musieť odpovedať na otázku, či sme pripravení urobiť nejaké rozhodnutia v našej krajine, ktoré nám zabezpečia, že ak sa vytvorí ešte v rámci eurozóny nejaká ďalšia superskupina, že v tej skupine aj budeme.
Ako predseda vlády hovorím, že je našou životnou povinnosťou byť v jadre Európskej únie, pretože integrácia doteraz nám veľmi svedčila. Veď sme zaplatili aj za vstup Európskej únie nejakú cenu. Spomeňme si, že sme museli zatvoriť dva zdravé bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, že sme museli urobiť ústupky v poľnohospodárskej politike. Ale asi zhodneme na tom, že výhody, ktoré sú spojené s členstvom v Európskej únii, že ich je podstatne viac ako tých nevýhod. Ak nám teda integrácia svedčí, ak máme euro, sme v Schengene, sme dosiahli najvyššiu možnú mieru integrácie, aká tu vôbec je, nemôžeme sa stavať nabok a povedať, že Nemecko a Francúzsko je nejaká okresná liga, ako povedal pán predseda Sulík. Ale to je jeho vyjadrenie. Verejnosť presne teda vie, o čo tu ide. Buď sa budeme ťahať k Nemecku a Francúzsku, alebo ku Grécku. Pán Sulík hovorí - Grécko. Ja hovorím - nie, ja hovorím - Nemecko a Francúzsko.
Lebo Slovensko má na to, aj pokiaľ ide o politickú stabilitu. Slovensko má na to, pokiaľ ide fiškálnu disciplínu. Uvedomme si, že máme historicky najnižší deficit. Uvedomme si, že máme historickú zamestnanosť a ja predpokladám, že v krátkom čase budeme mať historickú aj nezamestnanosť, teda najnižšiu, lebo v roku 2007-2008 sme boli niekde na úrovni 7,5 %. A k tejto hranici sa teraz aj približujeme. Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. 80 % možno nášho exportu je do krajín Európskej únie. My nemáme iné riešenie, ako byť v jadre.
Samozrejme, že to so sebou prinesie obrovské výzvy. Napríklad prezident Macron povedal veľmi jasne v rozhovore so mnou, on bude veľmi tlačiť, čo ma teda prekvapilo, na sociálny rozmer integrácie. A čo teraz urobíme, keď nám povie napríklad Európa, tak, dámy a páni, na Slovensku budete musieť zvýšiť minimálnu mzdu na 700 eur. Čo potom urobíme? Ustúpime a povieme, že nie, nie, nie, my nechceme 700 eur minimálnu mzdu, lebo to môže poškodiť nejakú časť podnikateľského sektora, a stratíme korporatívnu výhodu vstupu do jadra. Takéto témy pravdepodobne nás čakajú. Budeme musieť na ne vedieť aj reagovať, ale je hrozne dôležité, aby sme boli aj stabilní, aj pripravení o tom diskutovať.
Čiže ja som aj nakoniec veľmi rád tomu, čo pán Sulík povedal, pretože nás to veľmi jasne rozdeľuje. A verejnosť musí dnes vedieť, kto je za čo. Ja som za to, aby bolo Slovensko v spoločnosti najvyspelejších krajín Európskej únie. Ak má pán Sulík pocit, že máme byť v spoločnosti Grécka alebo niekoho iného, je to jeho suverénne rozhodnutie. Ak sa to nejakým ľuďom na Slovensku páči, tak môžem len zablahoželať. Ale ja si myslím, že my patríme niekde inde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda vlády. Týmto ste vyčerpali limit, ktorý vám bol určený.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Martina Fecka na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a znie:
"Pán minister, už veľa rokov sa občania našej republiky sťažujú na skutočnosť a nespravodlivosť týkajúcu sa výpočtu dôchodkov. Ako je možné, že ten, čo skoro nič neodpracoval v prospech tohto štátu, má výpočet dôchodku braný z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, a ten, čo odrobil aj 40 rokov, ho má len z jeho priemerného platu, ktorý, samozrejme, mnohokrát nedosahuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve? Žiadam o podrobnú a zrozumiteľnú odpoveď pre našich občanov z vašich úst."
Nech sa páči, pán podpredseda vlády Pellegrini.

Pán podpredseda Národnej rady, mám pocit, že pán poslanec Národnej rady, ktorý položil otázku, nie je v rokovacej sále a pravdepodobne preto nemôžem odpovedať na jeho otázku.

Áno, máte pravdu. Ďakujem. Takže pani poslankyňa Shahzad je tu.
"Vážený pán minister, po štyroch rokoch dochádza k zvýšeniu životného minima. Navrhované zvýšenie je pre jednu plnoletú osobu zo 198,09 eura na 199,48 eura. Naozaj podľa vás odzrkadľuje takéto minimálne zvýšenie skutočné potreby poberateľov príspevkov? Viete vyčísliť, aké sú administratívne náklady na túto zmenu, keď napríklad osobná asistencia sa zvýši o dva centy na hodinu?"

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som teda v zastúpení pána ministra práce vám interpretoval jeho odpoveď, ktorú pripravil na vašu otázku.
Vážená pani poslankyňa, je potrebné zdôrazniť, že životné minimum predstavuje základnú štátom uznanú hranicu príjmov, kedy nastáva stav hmotnej núdze. Samotné životné minimum nezakladá žiaden nárok. Predstavuje však základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, prípadne na zľavu určitého plnenia alebo úľavu.
Valorizačný mechanizmus životného minima je stanovený zákonom a reflektuje reálny vývoj životných nákladov, inflácie, ako aj príjmov, a teda zohľadňuje aj sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky splnomocnené vydať opatrenie, ktorým upraví sumy životného minima k 1. júlu kalendárneho roka.
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že tieto sumy sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie prvého štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie v závislosti od toho, ktorý koeficient dosiahne nižšiu úroveň. Za rozhodujúce obdobie, za ktoré sa raz zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, sa považuje obdobie od apríla prechádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie 1,007, t. j. porovnanie apríl 2016 - apríl 2017. A koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za prvý štvrťrok roku 2017 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2016 bol 1,0498.
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa poskytujú v závislosti od príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže v súlade s ustanovením § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu aj pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu prehodnocuje príjem vždy v júli bežného roka. Príslušné orgány tak v júli súčasne prehodnotia aj príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a valorizované všetky výšky peňažných príspevkov. Z uvedeného dôvodu nedôjde k žiadnemu zvýšeniu administratívnej záťaže ani zvýšené náklady pre príslušné orgány štátnej správy.
A ak by som mal teda odpovedať za seba, tak áno, to zvýšenie zo 198,09 na 199,48 vyzerá naozaj veľmi minimálne, ale aj vzhľadom na to, čo odpovedal pán minister, hovorí o tom, že išlo o mechanické navýšenie v zmysle výpočtu, ako je v stanovených v príslušných právnych normách Slovenskej republiky. Čiže išlo o technické zvýšenie úrovne životného minima, nie o nejaké politické rozhodnutie zvýšiť o jeden, jedno euro dvadsať, nejakú sumu. Išlo o automat, ktorý vypočíta to tak, ako to vypočítaval aj v minulých, v minulých rokoch.
Ďakujem pekne.

Chcete položiť doplňujúcu otázku, pani poslankyňa?
Nech sa páči.