19. schôdza

Ďakujem. Pán kolega Heger, hovoríš o tom, že pán Hrnko sa modlí? Veľmi som zvedavý aj na to, čo nám pán Hrnko povie. Ja som s úžasom dnes zistil z novinového článku, že v zásade za tým všetkým, čo tu riešime, je práve nejaká snaha alebo nejaký vplyv politika pána Hrnka, ktorý, keď bol odvolaný pán Martin Lacko, dostal výpoveď od Ondreja Krajňáka, tak pán Krajňák mal telefonát, kde mu pán Hrnko pohrozil následkami. Takže na jednej strane je tu, je tu naozaj boj a snaha o akési ideologické a politické ovládnutie Ústavu pamäti národa, a bol by som naozaj zvedavý, keby aj k takýmto veciam, ktoré sú medializované, sa možnože pán Hrnko nejakým spôsobom k tomu vyjadril, lebo to sú vážne veci. Ak, ak do chodu takejto inštitúcie zasahujú priamo politici a urobia narýchlo takýto nezmyselný návrh zákona, ktorý, ktorý ak, tak poďme aj RTVS. Prednedávnom sme volili riaditeľa RTVS, tak poďme, zbavme ho funkcie, a nech to riadi nejaká, nejaká, nejaký kontrolný orgán alebo nejaká správna rada. Čiže idú úplne narušiť takúto hierarchiu.
Môže to byť vážny precedens, ak toto bude schválené, aj pre demokratické fungovanie ďalších inštitúcií, takže mali by sme tomu všetkými silami zabrániť. A som rád, že herci, umelci, ale aj tisícky občanov, im to neni ľahostajné a vo svojich výzvach apelujú, aby sme tento nezmyselný zákon neschválili.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Heger, druhé Božie prikázanie znie: „Nevezmeš meno Božie nadarmo.“ V tomto humornom kontexte ste ho bral do úst nadarmo, aspoň si to myslím.
Potom ste sa čudoval, že je tu menej ľudí ako na rokovaní o dlhovej brzde. Ja si myslím, že rokovanie o dlhovej brzde bol určite vyšší level.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Budaj.

Chcem poďakovať pánovi Hegerovi za toto svedectvo, lebo v podstate počas jeho prejavu som si uvedomil, že hovorí tá generácia, ktorá za tej totality mala 10-12-13 rokov. Myslím, že v trinástich rokoch jeho zastihol november ’89, a teda vlastne je odkázaný na to, aby si vytváral názor na svet, na hodnoty už bez tej bezprostrednej skúsenosti s tým bývalým režimom. Stal sa ekonómom, manažérom a dnes si, dnes tu podal svedectvo o tom, že aj človek, ktorý nemá taký bezprostredný dôvod, ako povedzme ja, ktorý som prežil nejaký druh ústrkov alebo politické väzenie, aj tento človek, ktorý nemá takýto dôvod, nemá takúto bezprostrednú skúsenosť, je schopný porozumieť významu a oceniť význam, ktorý má ochrana našich myslí a duší pred vírusmi neznášanlivosti, zloby a vzájomnej intolerancie v mene znovu nejakej diabolskej ideológie.
A preto, pre toto pripomínanie je treba, aby ÚPN fungoval pokiaľ možno čo najnezávislejšie, bez straníckych záujmov, a aby sa stával pre ľudí, ako je aj náš mladý kolega, a ešte mladších ľudí možnosťou, možno nenásilnou, ale možnosťou nájsť si v tomto zložitom svete, keď nie vysvetlenia a ukazovatele, tak aspoň svedectvá.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne, ja tiež chcem v prvom rade oceniť pohľad človeka, ktorý s riadením procesov už má vlastné skúsenosti, takže ďakujem za, za to, čo ste vy povedali. Rovnako ako vy považujem za úplne chorý, choré nastavenie inštitúcie, ktorú má spravovať spoločný, kolektívny orgán. Rovnako ako vy som presvedčená o tom, že toto je cesta iba k znefunkčneniu Ústavu pamäti národa. Verím, že takto podobne by bola znefunkčnená každá jedna inštitúcia.
Myslím si, že človek, že musí byť jedna zodpovedná osoba za to, ako úrad funguje. Tak ako každé ministerstvo má jedného zodpovedného človeka, aj keď je možno riadené viac, akoby to riadenie prichádza od viacerých odborov, ale jeden človek, ktorý je zodpovedný za konanie v mene celej inštitúcie, je dôležitý.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické poznámky. Začnem pánom Budajom. Presne tak, je to presne tak. Ja teda som človek, ktorý som mal 13 rokov, keď padol režim. A môžem žiť z toho, čo mi ľudia porozprávajú, ktorí sú staršej generácie, ale vieme, že to je do veľkej miery subjektívne, a práve tento ústav je niečo, čo nám môže prinášať takú záruku toho, že to budú tie objektívne fakty tej histórie. A o to je pre našu generáciu a pre tie ďalšie generáciu omnoho dôležitejšie. Ja si to uvedomujem, že na tom sme závislí. Ja napríklad nie som historik a nemám ani čas, ani nejakú úplne túžbu sa hrabať v knihách a študovať si všetko, ale viem takémuto ústavu, ak vidím, že je riadený správne a zodpovedne, viem mu dôverovať a sú to pre mňa relevantné údaje. A myslím si, že na toto sme odkázaní viacerí alebo mnohí na Slovensku.
Kolegyňa Jurinová, áno, presne tak, tam by sa dalo veľa rozprávať o tých procesoch a o tom, ako nemôže kolektívne vedenie fungovať. O tom by sa naozaj dala samostatná prednáška urobiť. A toto bude veľké znefunkčnenie, pretože však tak jak som hovoril, ako história ukázala, čo je kolektívne vedenie a čo je kolektívna vina, a dnešné systémy, keď sa pozriete, kdekoľvek vo firme je dôležité, aby bol človek, ktorý nesie zodpovednosť, prináša víziu, proste vedie niekam či už úrad, firmu, ministerstvo, čokoľvek. To, že je obklopený svojím vodcovským tímom, to je dôležité, samozrejme. Ale vždy tam je dôležitosť, alebo teda tá podstatná tá postava, ktorá udáva víziu. Ak tá sa mení zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, z roka na rok, tak tá organizácia ide doľava, doprava, proste chaoticky. Preto je dôležité, aby tam bola určitá kontinuita a stabilita aj v rámci tohto úradu.
A na záver už len poviem, že Pán Ježiš vie, ako sa som zobral jeho meno, a to mne stačí.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Hrnko.