19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, o činnosti a vzniku a prekážkach a tŕní, ktorým prešiel Ústav pamäti národa, viem svoje. Sedel som tam hore pod balkónom, keď sa podarilo v tejto sále zákonnosti prelomiť veto prezidenta republiky Rudolfa Schustera. Je úplne príznačné, že Rudolf Schuster vetoval zákon o vzniku Ústavu pamäti národa. Dejiny zaznamenali hlasujúcich v tejto rozhodujúcej chvíli vzniku Ústavu pamäti národa a tí, ktorí ho podporili, v mojich očiach patria na tabuľu cti Slovenskej republiky.
Potom šiel život. Je príznačné, kto nemal rád Ústav pamäti národa. Nemal ho rád Ján Slota, a keď sa stal pán Petranský predsedom správnej rady, tak existovala obava, že ústav ticho pochová. Kvôli histórii treba poznamenať a konštatovať, že ho nepochoval, ale nepochybne sa začal meniť charakter toho ústavu a začal sa odlišovať od toho, ako ho kreoval Ján Langoš, a hlavne od ducha, ktorého doňho vložil. Pretože Ján Langoš, katolík, katolík, ktorý nemiloval slovenský štát na rozdiel od iných katolíkov, hľadel, aby sme dejiny totality zaznamenávali poctivo, padni komu padni.
Zažil som čas, keď, ani sa nečudujem, Štefan Harabin dal zhodiť pamätnú dosku Jána Langoša z budovy Ústavu pamäti národa. Opäť, príznačné, komu vadila tá doska. Chvalabohu, vďaka ľuďom ako Andrej Petrek, Snopko a ďalší sa doska vrátila 40 centimetrov pred miesto, z ktorého ju dal zhodiť Štefan Harabin. Neprekvapilo. Chcem teda povedať, že nemá tento ústav ľahký život, poznám jeho produkciu, neviem, kto ešte z vás má kus knižnice naplnený publikáciou Pamäť národa, ktorý ústav vydáva a ktorý tu bol proti rokovaciemu poriadku použitý ako doličný predmet kolegom Hrnkom.
Apropo, riešenie kolektívnym vedením. Drobná odbočka. Viete, možnože tí, ktorí si myslia, že môže poslanec aj Hrnko ukázať časopis, že niekto môže ukázať graf, že niektorý výtržník si môže ticho vzadu vypiť kávu a pochrúmať horalku, by možno mali výhrady k predsedovi parlamentu. Ale v živote by ma nenapadlo navrhnúť zákon, v ktorom zruším štatutárnosť predsedu parlamentu a nahradím ho poslaneckým grémiom. Lebo to je presne to, čo sa deje v tomto zákone. Proste môže tam predsedať, ale rozhodovať bude poslanecké grémium. No, chcem len ukázať absurdnosť toho, že mienime operatéra, ktorý vedie a koná operáciu, nahradiť kolektívnym vedením všetkých ďalších asistentov až po anesteziológa a inštrumentárku, ktorí budú kolektívne rozhodovať, ako sa nad tým rozrezaným hrudníkom bude ďalej postupovať.
Musím povedať, že Ústav pamäti národa si zaslúžene získal úctyhodné postavenie v kontexte podobných inštitúcií. Na jeho prezentáciách som sa zúčastňoval i v čase Petranského, zúčastňujem sa ich aj teraz. Spomínam si, ako Petranský vyhodil historika Patrika Dubovského, ani vtedy by ma nenapadlo prijať lex Petranský a v prechodných ustanoveniach vyhodiť Petranského, pričom pravdou je, že Patrik Dubovský vyhral súdny spor a vrátil sa. Ale to len tak na okraj. Opäť by ma nenapadlo riešiť to zákonom, kde by sa vyskytlo meno osoby určenej k likvidácii. Takže je príznačné a pre mňa teda opäť signifikantné, kto to predkladá, čo to predkladá, teda úroveň toho, a teraz sa nedotýkam ani tak spolupredkladateľov.
Ako to už zaznelo, tento, táto novela je konečným vyústením telefonátu, nemá to nijakú inú právnu úroveň, viď kolega docent Kresák, nemá to nijakú inú ani mentálno-manažérsku úroveň, lebo je to blbosť.
Je to proste také, aké to je, musím povedať, pri dlhoročnej priateľskej známosti s Edit Pfundtner, právničkou, som možno trošku ostro, keď som videl jej podpis pod tým zákonom, sa s ňou dostal do priateľského, ale pre mňa aj zásadného sporu. Ku cti slúži, že sa vrátila z bludnej cesty, a som rád, že jej meno už nefiguruje pod tou, pod týmto návrhom zákona, pretože nemám rád, keď sa s mojimi priateľmi spájajú nedobré veci. Ten vycúvací pokus podľa mňa ale nie je tým, čo by bolo riešením. Jednoducho nie je hanbou nahliadnuť, že to nebolo dobré, že sme sa možno pomýlili, že sme sa dostali do vleku koaličných bratských záväzkov, ale ako to tu už zaznelo vo vystúpení kolegu Hegera, preboha, že nejde o programové prehlásenie vlády, nejde o záväzok ministerstva splniť niečo v oblasti sociálnej, v oblasti trestného práva alebo v oblasti výstavby diaľnic. Jedná sa o výsledok telefonátu.
A tak ako svoj podpis stiahla Edit, tak si myslím, že po úvahe by sa zaň nemalo hlasovať, lebo je to nedôstojný zákon, a tí, ktorí podpísaní zostanú, a tí, ktorí ho presadia, zostanú takisto v pamäti národa a musím povedať, že to nebude veľmi cnostné miesto.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická, pán poslanec Grendel.
To ešte... Ale keď nechcete, môžete preložiť.

Budem stručný, budem stručný, iba ťa chcem doplniť... (Prerušenie vystúpenia.)

Prosím, skúste zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Grendelovi. Čáro-máro fuk, hneď. Nefunguje. Ešte skúste zatlačiť prihlášku.
Pán kolega, sadnite si vedľa, no už, už to máte.

Takže iba jedno krátke doplnenie. Tá snaha o zrušenie SNS za éry pána Petranského a Jána Slotu, keď bol v parlamente, ona nebola iba skrytá, ale v jednej chvíli aj celkom otvorená.
V apríli 2008 prišiel do Národnej rady návrh skupiny poslancov za túto stranu na zrušenie Ústavu pamäti národa a zacitujem aj zo zdôvodnenia z toho obdobia: „Ústav si neplní svoje spoločenské poslanie a úlohy.“ Takže v podstate rovnaké zdôvodnenie ako teraz k tomuto návrhu. A môžeme byť možno ešte celkom šťastní, že teraz to nesmeruje k tomu zrušeniu.

Viete čo, ja preruším rokovanie o tomto bode programu a potom, pán kolega, môžte odpovedať. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne.
A budeme, tak ako sme odsúhlasili, 16.30 hod. plus-mínus autobus rokovať o

návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 690.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz prosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh odôvodnila, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na voľbu predsedu pre verejné, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predseda úradu podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh, predsedu úradu na, podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Vláda podľa zákona o verejnom obstarávaní vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia kandidátov.
Vláda preto uznesením vlády č. 141 z 29. marca 2017 schválila návrh na vyhlásenie výzvy na prihlásenie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a podrobnosti o spôsobe výberu kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého bola vypísaná prvá výzva na prihlásenie kandidátov. Verejné vypočutie, ktorého sa zúčastnili traja kandidáti, sa uskutočnilo 24.mája 2017. Keďže vláda Slovenskej republiky v rámci prvého vypočutia kandidáta nevybrala, uznesením č. 268 z toho istého dňa zaviazala vedúceho Úradu vlády vyhlásiť opätovnú výzvu.
Na základe vyhlásenej výzvy zverejnenej na webe Úradu vlády a v denníku Hospodárske noviny dňa 1. júna 2017 bolo predložených 10 návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Termín pre predkladania návrhov bol vo výzve stanovený do 31. júla 2017. Návrhy na kandidátov zhodnotila komisia na kontrolu návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorej náplňou bola administratívna kontrola návrhov, teda kontrola dodržania stanovenej lehoty na doručenie návrhu na kandidáta vrátane úplnosti a správnosti doručených návrhov na kandidáta. Komisia odporučila na vypočutie deväť návrhov, jeden návrh, ktorý nespĺňal požiadavky výzvy, komisia na verejné vypočutie neodporučila. Išlo o nasledovné návrhy kandidátov: Helena Polónyi, Peter Kubovič, Martin Hasaj, Miroslav Hlivák, Matej Sližka, Matúš Džupa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská.
Vo všetkých prípadoch návrhov išlo o iniciatívne návrhy okrem kandidáta Miroslava Hliváka, ktorého navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vláda na základe verejného vypočutia vybrala kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda dospela k záveru, že najvhodnejším kandidátom je pán Miroslav Hlivák. Ide o kandidáta pohybujúceho sa nielen v akademickej obce, ale predovšetkým právnickej praxi a z tejto pozície aj v oblasti verejného obstarávania súčasne ako partnera advokátskej kancelárie a vedúci viacerých projektov aj o človeka s praxou manažérskeho typu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o schválenie návrhu na voľbu pána Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Dávam teraz poverenému členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Pucimu, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu na výbore, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 715 z 31. augusta 2017 pridelil návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. septembra 2017 s tým, že
1) vyjadril súhlas s návrhom vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie,
2) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 1 a 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky zvoliť Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na päťročné funkčné obdobie odo dňa nasledujúceho po vykonaní voľby v Národnej rade Slovenskej republiky,
3) navrhol verejné hlasovanie použitím technického zariadenia v rokovacej sále.
Toto, keďže je tu návrh 15 poslancov na tajné hlasovanie už nie je podstatné.
Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru č. 148 z 12. septembra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Róberta Puciho, aby informoval o výsledku prerokovania výboru a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť. Neskoro.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.