19. schôdza

Pán poslanec Budaj.

Je isteže diskutabilné mnohé z toho, čo tu zaznieva. Je diskutabilné aj to, že v Česku vyzdvihli na najvyššiu úroveň politika ako Edvard Beneš. Je isteže diskutabilné a hodné historického hodnotenia, ako prebiehali vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi.
Čo ale nie je diskutabilné, že slovenská cesta by bez vzniku Československa nemala tú podobu, akú mala v 20. storočí, že to bola úspešná cesta a že to bola cesta, ktorá z neznámeho subjektu alebo skôr objektu svojich dejín urobila subjekt v Európskej únii, samostatný štát so svojím sebavedomím a budúcnosťou. Aj preto si zaslúži 28. október vyzdvihnúť za štátny sviatok. Za aký má byť zamenený, to malo byť prípravou v nejakej verejnej diskusii.
Navrhovatelia si iste uvedomujú, že práve toto je chúlostivé, a som presvedčený, že budúcnosť takúto diskusiu prinesie.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, na začiatku ste hovoril o demokracii u nás. Na rozdiel od vás si myslím, že u nás je pseudodemokracia, vládne tu oligarchia a tretí sektor.
Potom ste hovoril o náckoch. No, splnila sa predpoveď, že najväčší fašisti budúcnosti budú antifašisti. Keď si predstavím nácka, tak ste to vy. Ste bitkár, bijete novinárov, máte rázne vystupovanie, uniforma by vám sekla, poprípade by vám sekla aj uniforma českého četníka a hor sa strieľať robotníkov do Volkswagenu, keď štrajkujú.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bolo tu povedané veľmi veľa slov, názorov, ale skôr predsudkov, čo som počúval v poslednej chvíli.
Ale v reakcii na vás musím povedať, a to by sme si mali asi všetci tu uvedomiť, že 28. október by mal byť oslavou Československej republiky. Re-pu-bli-ky! Republika, respublica - vec verejná, ako o nej hovorili starí Rimania a písali o tom. To bol pre nás nový krok v našich dejinách, kedy sme z monarchie pokročili a spolu s Čechmi sme budovali iný typ štátu, na aký sme neboli zvyknutí. Obávam sa, že doteraz naňho nie sme zvyknutí. Doteraz si nevieme vážiť to, čo republika ako zriadenie prináša. Tak ako nie sme zvyknutí na to, čo prináša demokracia. Demokracia nie je len o právach, ale aj o povinnostiach.
Myslím si, že pre historickú pamäť nášho národa je mimoriadne dôležité, aby sme si pamätali to, vďaka čomu sme dnes tým, čím sme. A to je jednoznačne aj v tom, že sme vtedy spolu s českým národom vytvorili spoločný štát, budovali sme republiku, budovali sme demokraciu ako jediní v rámci strednej Európy. To si musíme neustále pripomínať, pretože mne sa zdá, že sme na to už úplne zabudli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský, nech sa páči, môžte reagovať.

Tak ďakujem všetkým diskutujúcim.
A vrátil by som sa predovšetkým k vystúpeniu kolegu Poliačika, ktorý veľmi správne poukázal na isté protirečenie medzi bojom, ktorý predvádzajú náckovia vo vzťahu k slovenskej ústave, a drobnými postojmi, ktoré lemujú ich politické pôsobenie. Predpokladám, že by sa im páčilo, keby v ústave bolo napísané, že Židia nemôžu dostávať od prezidenta štátne vyznamenania, a bol by to iste nosný ústavný prvok. Samozrejme, dosť rušivý je aj výskyt pluralitnej demokracie a existencia viacerých politických strán. Lebo správny stavovský štát, ktorým bol slovenský štát, okrem iného bohumilého rozhodol hneď ešte pred svojím vznikom o zrušení všetkých politických strán okrem jedinej štátostrany - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Podotýkam, že Hlinka bol mŕtvy a tá strana niesla ten názov dlhšie.
Len chcem teda poukázať na pozoruhodný vzťah toho, čo naši kolegovia milujú k ústavnosti a pluralitnej demokracii. Najlepšie, keby nebola žiadna iná strana okrem strany Kotleba - ĽSNS, lebo tak to predcvičil pravzor, ktorého uctievame.
Takže v tej ústavnosti je ten ťažký zápal pre jej uctievanie si a brutálne protidemokraticky a protiústavný náboj strany, ktorá to hovorí, taká, že platí len to staré z názvu filmu: "Pozri sa, kto hovorí."

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Vážení kolegovia, viem, že ideme hlasovať, nebudem to nijak naťahovať. Chcem vás poprosiť o, keď je možné a dokážete si preniesť cez srdce každý to svoje, postrieľaných robotníkov a žobračenky, úctu k ústave, možno, a to nepodsúvam kolegom, Trianonskú dohodu a iné výšiny našej rodiny, tak si dovoľujem poprosiť vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ešte raz zdôrazňujem, sme otvorení akémukoľvek inému výmennému návrhu. My netrváme na 1. septembri. Zdal sa nám dôvodný z príčin desaťročia trvajúcej tradície detí do školy, čo je veľmi dôležité v krajine, ktorá sa prepadá v hodnotení vzdelania, ktorá by mala mať 1. september ako pamätný deň, že by sa toho dňa malo vyrážať na cestu k lepšej vzdelanosti. A domnievam sa, že aj to bude ďalším vkladom k tomu, aby sme tie ďalšie prvé januáre mohli oslavovať ako lepší štát. Pretože tu zaznelo, že bolo dobré aj zlé o tej prvej republike, a preto to nie je tak, že by bolo treba uctievať jej vznik. No ja vám hovorím, keby sme sa spýtali občanov tejto republiky, že či nebolo dobré a zlé a čoho bolo koľko a čo všetko za tých 25 rokov prežili, tak by sme možno podľa niektorých hádam mohli zrušiť aj ten 1. január, lebo tiež bolo všeličo zlé.
Myslím si, že +dátumy a udalosti nenesú zodpovednosť za to, čo sme s nimi potom my, my tu, a naši voličiKožlanský podrazák urobili. Ten dátum vzniku demokratického Československa a dátum vzniku demokratickej Slovenskej republiky bol medzník. Potom sme to dostali do rúk, a ak sa nám zdá, že bolo zle, tak sa pozrime do zrkadla.