19. schôdza

Nasleduje

Správa Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017.

Správa je pod tlačou 644.
Prosím člena tohto výboru poslanca Eduarda Hegera, aby správu uviedol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci august 2017 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017. Správa o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 bola predložená v neutajovanej verzii vrátane verzie na elektronickom nosiči. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 11. schôdzi výboru dňa 12. septembra 2017, zobral ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Dovolím si prečítať návrh uznesenia.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 644).
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2017 (tlač 644)."
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Takže ďakujem za uvedenie jednotlivých správ.
Otváram zlúčenú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ono tieto správy sú väčšinou len nudnou štatistikou, o čom svedčí aj záujem cteného pléna o tieto správy z polroka na polrok, ale chcel by som povedať, že za týmito číslami, ktoré sú o tom, koľko žiadostí na nasadenie ITP bolo podaných na súdy, koľko tých žiadostí bolo schválených, koľko neschválených, za každým týmto číslom je konkrétny prípad a sú konkrétni ľudia, voči ktorým štát nasadzuje informačno-technické prostriedky.
Hovorím to teraz preto, lebo na náš výbor pre kontrolu činnosti SIS sme dostali sťažnosť od občana, ktorý sa domnieva, že voči nemu bol nasadaný takýto prostriedok neoprávnene, v podstate nelegálne a žiada nás poslancov, aby sme preskúmali jeho prípad a schválenie, použitie informačno-technických prostriedkov v jeho kauze, ak sa to dá tak nazvať.
No a teraz čo s touto kontrolou? V zmysle zákona č. 166/2003, čo je zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP, vykonáva kontrolu komisia, ktorú by mala zriadiť Národná rada Slovenskej republiky, a to tak, že do tejto komisie zvolí zástupcov kontrolných výborov po dvoch zástupcov, čiže 6 poslancov a 2 odborníkov nepolitikov. Stav je taký, že za dva výbory boli schválení, teda boli zvolení títo poslanci, samozrejme, musí ich ešte potvrdiť Národná rada, v jednom výbore však vládna koalícia sústavne blokuje zvolenie pána Galka z nejakých dôvodov. A ja teraz nechcem rozoberať opäť teda prípad pána Galka, nevidím v tom nejaký hlbší zmysel, chcem len poukázať na to, že týmto prístupom blokujeme možnosť skutočnej kontroly používania ITP tak, ako to predpokladá zákon 166/2003. Pretože podľa tohto zákona, ak by sme zriadili tú komisiu, tak jej členovia majú rôzne práva, a to nie je len právo formálne prerokovať tieto polročné správy tu na pôde Národnej rady, ale napríklad členovia komisie sú pri výkone kontroly oprávnení požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktorú je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe. Alebo členovia komisie sú oprávnení požadovať od orgánov štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, alebo vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b) a tak ďalej, nebudem tu teraz všetky práva vymenúvať.
A dokonca komisia takúto kontrolu povinne podľa zákona vykonáva raz ročne fyzicky. My ju však nerobíme z politických dôvodov, je to možno vaša vec, kolegovia, ale upozorňujem na to, že kvôli tomuto prístupu nie sme schopní skontrolovať to, či štátne orgány používajú informačno-technické prostriedky v súlade so zákonom v prípadoch, keď sa na nás občania obracajú s pochybnosťami. A tam si myslím, že by malo ísť to opozično-koaličné politikárčenie bokom.
Iba toľko som chcel. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Grendela pán poslanec Šuca. Nech sa páči, procedurálny.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Grendel, tieto správy, ktoré predkladajú dotknuté orgány štátnej správy, sú v zmysle zákona, áno, súhlasím s vami, že je to suché konštatovanie čísel, ale je to presne tak, ako to má byť.
Čo sa týka komisie, ktorá má dbať na dodržiavanie zákonnosti pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov v zmysle zákona, veľmi dobre viete, že sa tu nejedná o žiadne politikárčenie, jedná sa tu o fakt, že máme problém s pánom Galkom, s vašou nomináciou opozičnou pána Galka do tejto komisie. Veľmi takticky a umne ste vo svojom diskusnom príspevku sa vyhli tomu, prečo máme problém. Ja to zopakujem ešte raz.
Máme problém s nomináciou pána Galka preto, že je dôvodne podozrivý z toho, že keď bol minister obrany, zneužíval informačno-technické prostriedky a nasadzoval ich, jednoducho povedané, ľudsky povedané, halabala. Človek, ktorý je podozrivý z toho, že odpočúval premiérku vlády Slovenskej republiky, podľa môjho názoru nie je hoden toho, aby v takejto vážnej komisii sedel.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Grendel, nech sa páči, môžte reagovať na faktickú.

Ďakujem pekne. Môžeme rozoberať aj prípad pána Galka, ale teda čo sa týka faktov, tak pokiaľ viem, tak trestné stíhanie bolo v tejto veci zastavené, čo je prvý, podľa mňa, dôležitý fakt. A druhý je ten, že každé použitie ITP, pokiaľ ma pamäť neklame, aj v tomto prípade bolo schválené súdom. To znamená, že nie Galko stláčal nejaké nahrávacie zariadenie halabala, ako hovoríte, ale bolo to na základe schválenia súdom.

Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Chcem sa opýtať spravodajcov, či chce niekto zaujať stanovisko k rozprave. Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A napriek tým pôvodným informáciám teraz pristúpime k návrhu, zákon v prvom čítaní, teda návrh poslancov Beblavého a Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (tlač 686).
Dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Beblavému.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 686.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade dovoľte mi poďakovať pánovi predsedajúcemu za pochopenie, ale k samotnému návrhu zákona.
Predkladáme dnes s pánom kolegom Mihálom, ale aj v spolupráci s ostatnými poslancami, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, s pani Macháčkovou, s pani Petrík, s pánom Žarnayom, s pani Dubačovou a s pani Zimenovou, tento návrh, ktorého cieľom je dosiahnuť dve veci. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Prosím vás tam hore, nerušte! Počuť to až sem.
Nech sa páči, pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Cieľom tohto zákona sú dve veci. Jedna je zabezpečiť dôstojnú úroveň minimálnej mzdy pre slovenských pracujúcich, ktorá však zároveň nebude predmetom každoročného populistického politikárčenia. A druhý cieľ je zabezpečiť, aby ľudia pracujúci za nízke mzdy, ale aj všetci ostatní pracujúci z týchto hrubých miezd mali aj primeraný prospech v podobe čistej mzdy, ktorú si môžu zobrať domov. Lebo, samozrejme, načo je človeku aj vyššia hrubá mzda, ak z nej on sám má menej alebo len o málo viac?
Tieto dva ciele sa pokúšame docieliť nasledovne.
V prvom rade riešime spôsob ustanovenia minimálnej mzdy. Minimálna mzda dnes na Slovensku je veľmi depresívne populistické divadlo, ktoré spočíva v tom, že najprv sa predstiera niekoľko mesiacov rokovanie medzi sociálnymi partnermi, medzi zamestnávateľmi a odborármi. Prečo hovorím o divadle? A je to preto, že pokiaľ vládne vláda Roberta Fica a pokiaľ je v zákone ustanovené, ako je aj dnes ustanovené, že minimálnu mzdu nakoniec určí vláda, ak sa nedohodnú partneri, tak odborári nemajú v takom prípade žiadnu motiváciu pristúpiť na akékoľvek kompromisy, takže len tlačia na to svoje a potom to nechajú na vládu, s ktorou majú blízky politický vzťah a ktorá si na tom buduje svoj populistický imidž.
Tak to aj vždy skončí každý rok, vstúpi do toho osobne predseda vlády ako záchranca, on určí tú správnu úroveň a tá teda aj následne platí. Považujeme tento spôsob za nevhodný, pretože neodráža ani vývoj ekonomiky, ani jej možnosti, neni ani skutočným sociálnym dialógom, je to naozaj len populistickým divadlom.
Zároveň si však myslíme, že treba určiť minimálnu mzdu tak, aby prinášala slovenským pracujúcim prospech. Preto sme spolu s kolegom Mihálom rozhodli sa navrhnúť automatický mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy. Ten spočíva v tom, že minimálna mzda by bola určená vo výške 50 % priemernej hrubej mzdy za predchádzajúci rok. To znamená, existoval by automat, ktorý by zabezpečoval, že tak ako sa dvíhajú platy v ekonomike ako v celku, tak sa budú dvíhať aj ľuďom pracujúcim na minimálnej mzde.
Tento náš návrh by znamenal, že by sme mali v pomere k priemernej mzde jednu z tých vyšších minimálnych miezd v rámci Európy, to znamená, že je to návrh, ktorý je skôr sociálny v tomto zmysle, ale zároveň je to ešte úroveň, ktorú by ekonomika vedela zvládnuť bez väčších škôd a zároveň by priniesla, a preto ten návrh oceňujú dokonca aj viacerí zamestnávatelia, predvídateľnosť. Lebo toho, čo sa dneska zamestnávatelia najviac boja, je nepredvídateľnosť situácie, kde naozaj od toho, aké veľké sú vládne škandály, ako ich momentálne potrebuje prebiť predseda vlády, závisí výška minimálnej mzdy. Čím sú vládne škandály horšie, tým vyššiu minimálnu mzdu určí, aby prebil to, čo mu nevyhovuje.
Pokiaľ zamestnávatelia budú vedieť, že minimálna mzda sa bude vyvíjať rovnako ako priemerná mzda, vedia sa na to pripraviť, vedia to absorbovať s minimálnymi škodami.
Toto je však len prvá časť toho nášho návrhu a tá, ktorú považujem za vhodnú, ale považujeme zároveň aj za menej dôležitú ako tú druhú časť, ktorú by som vám chcel teraz predstaviť, pretože dnešný problém je zároveň v tom, že ľudia, najmä ľudia pracujúci za nízke mzdy, z toho zvyšovania minimálnej mzdy veľa nemajú. Kolega Mihál spočítal, že ak sa dneska zvýši cena práce na minimálnej mzde o 1 euro, ak teda zamestnávateľovi prikáže štát platiť človeku na minimálnej mzde o 1 euro viac, tak 58 centov z tohto 1 eura si štát vezme späť. Deje sa to cez daň z príjmu, odvody sociálne, odvody zdravotné, znižovanie tzv. odpočítateľnej položky zo zdravotných odvodov, cez všetky tieto mechanizmy nakoniec štát si vezme späť 58 centov a tomu chudobnému človeku, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, z toho, čo slávnostne štát prikázal o 1 euro zvýšiť z peňazí zamestnávateľa, mu zostane len 42 centov. Inými slovami, keď Fico zvyšuje minimálnu mzdu, zvyšuje reálne Kažimírove daňové a odvodové príjmy, ale v menšej miere zvyšuje skutočný čistý príjem občanov pracujúcich za minimálnu mzdu.
Vo výsledku sme tak svedkami, a to sa netýka ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, sú situácie, kde za posledných desať-pätnásť rokov, najmä od daňovej reformy v roku 2004, nám nominálne mzdy, teda mzdy platené ľuďom, rastú pomerne rýchlo, naopak, odkedy sme vstúpili do eurozóny, inflácia je veľmi nízka, takže aj reálne mzdy rastú skoro takým istým tempom ako nominálne mzdy, ale rôzne daňové položky sa zvyšujú buď vôbec, alebo veľmi málo. Nezdaniteľné minimum, na ktoré je naviazaná, nezdaniteľné minimum, ktoré je naviazané na životné minimum, sa napríklad tri roky nezvyšovalo vôbec a potom sa zvýšilo o úplne zanedbateľnú sumu, hoci mzdy nielen minimálne, ale mzdy všetkých ostatných ľudí v ekonomike rastú. Vo výsledku, čo sa deje, je, že ľudia platia čoraz vyššie dane z príjmu, pretože odpočítateľné položky nedržia žiadnym spôsobom tempo s vývojom nominálnych ani reálnych miezd. Za tých okolností sa potom stane to, čo opísali analytici napríklad rozpočtovej rady, že štát berie čoraz väčšie percento z príjmu. Nikto o tom nehovorí, je to aj chyba opozície, že nehovoríme o tom, že štát berie z príjmu občanov čoraz väčšie percento na dani z príjmov práve preto, že sa nezvyšuje alebo zvyšuje sa veľmi málo nezdaniteľné minimum. To sa netýka len ľudí chudobných, ľudí pracujúcich na minimálnej mzde, to sa týka aj ľudí pracujúcich na podpriemernej, priemernej aj nadpriemernej mzde, týka sa to skoro všetkých okrem malej skupiny veľmi bohatých, ktorí nezdaniteľné minimum nemajú.
Preto sme s kolegom Mihálom sa rozhodli navrhnúť mechanizmus, ktorý zabezpečí to, že chudobní ľudia nebudú platiť čoraz väčšie percento svojej minimálnej mzdy späť štátu a že všetci pracujúci okrem tých najbohatších budú mať zabezpečené, že ako sa im zvyšujú mzdy, tak sa im aj dane zvyšujú len primerane. Nie neprimerane, nie nadštandardne, ale len rovnakým tempom. Dosahujeme to pomerne jednoduchým krokom, ktorým sme naviazali nezdaniteľné minimum na minimálnu mzdu. Inými slovami, hovoríme princíp, že pokiaľ človek pracuje za minimálnu mzdu, za najnižšiu sociálnu mzdu ustanovenú štátom, nemal by štátu platiť daň z príjmu.
Teraz sa teším a očakávam všetky tie obľúbené otázky, ktoré vždy prichádzajú zo SMER-u už od roku 2011, a predpokladám, že budú chodiť ešte ďalšie dve generácie, že prečo sa to neudialo, keď bola pravica pri moci. No tak musím vám povedať, že sa to udialo, pretože keď bola pravica pri moci, tak nezdaniteľné minimum bolo práve na úrovni takej, že človek pracujúci za minimálnu mzdu tie dane neplatil. To znamená, že to je práve to, čoho sme odvtedy svedkom, že neustálym zvyšovaním sa príjmov, ale nezvyšovaním nezdaniteľného minima dnes už človek aj na minimálnej mzde platí čoraz väčšie dane štátu. A tak to v minulosti nebolo.
To, čo my navrhujeme, je práve vrátiť sa k tomu, vrátiť sa k situácii, kde človek z minimálnej mzdy neplatí daň z príjmu, ľudia s vyšším príjmom neplatia daň z toho objemu, ktorý je do minimálnej mzdy, z toho, čo je nad to, už, samozrejme, platia štandardné dane, a tým znížiť dane všetkým pracujúcim okrem tých príjmov najvyšších vrstiev.
Zdá sa nám to, že je to jednak veľmi umiernený návrh, lebo my v podstate vraciame len niečo, čo tu bolo. Zároveň je to návrh, ktorý v čase pomerne vysokého hospodárskeho rastu a rastu miezd, by mal byť aj daňovo zafinancovateľný. Samozrejme, čo on spôsobí, je, že nebude už možný ten dnešný model, kde vláda práve využíva zvyšovanie miezd na to, aby zvyšovala dane týmto ľuďom, z toho vezme viac a potom z toho rozdáva a tvári sa, ako dobre hospodári. My tie peniaze chceme nechať ľuďom, ale chceme im ich nechať len v miere, ktorá je nevyhnutná, sociálna a v podstate aj v minulosti tu existovala.
Nie, nenavrhujeme žiadnu radikálnu skokovú zmenu.
Napriek tomu by táto zmena mala veľmi príjemné a pozitívne dôsledky pre kúpnu silu. A tu mi dovoľte ešte na záver uviesť, že veľmi často sa debatuje o tom, čo urobiť s najnižšími príjmovými regiónmi, so zaostávajúcimi regiónmi. Keď vláda s veľkou pompou organizuje výjazdové zasadnutia vlády v týchto regiónoch, hoci keď sa pozrieme o päť-šesť rokov neskôr, ako sme tak urobili, na to, čo sa v tých regiónoch stalo, tak zistíme, že nedobehli zvyšok Slovenska ani o centimeter napriek všetkým tým výjazdovým zasadnutiam. Najnovšie dokonca vláda vykonáva tzv. plány pre tieto zaostávajúce regióny, hoci keď v tých regiónoch som, tak mi všetci starostovia vždy povedia, že z tých peňazí ešte nevideli takmer nič, aj myslím, že splnomocnenec vlády zverejnil, že menej ako 10 % tých peňazí bolo vôbec zatiaľ minutých a samotná tá suma je z makroekonomického hľadiska pomerne zanedbateľná.
Prečo to tu spomínam pri tomto zákone, je, že najviac ľudí žijúcich z nízkych a z nižších stredných miezd je, samozrejme, v regiónoch, ktoré sú ekonomicky najmenej rozvinuté. To je elementárna logika. A to, čo tieto regióny najviac potrebujú, je vyššia kúpna sila. Vyššia kúpna sila práve pochádza z peňazí, ktoré majú ľudia vo vrecku a ktoré môžu minúť. Či ich už minú na potraviny, či ich minú na zábavu, či ich minú na bývanie, to je už na nich, ale každé takéto euro pomáha niektorému zamestnávateľovi a zamestnancom v týchto regiónoch dostať väčší príjem a väčšiu výplatu.
Preto chcem zdôrazniť, že ten náš návrh by nadštandardne pomáhal práve nízkopríjmovým regiónom, pretože na nich by sa prejavil tento krok najvýraznejšie. To znamená, najmä na východe Slovenska, na juhovýchode, juhu Slovenska by väčšina tých peňazí, ktoré by štát ľuďom vrátil, by išla tam. Naopak, v Bratislave, kde je najmenej ľudí, ktorí, samozrejme, sú na nízkych príjmoch, by ten efekt bol, bol by aj tu, aj tu by pomohol ľuďom. Aj v Bratislave sú učitelia so 600-eurovými platmi, bohužiaľ, alebo 700-eurovými, pokladníčky s 500-eurovými platmi, ale ten efekt by bol, samozrejme, oveľa slabší ako povedzme na východnom Slovensku.
Preto si myslím, že by to bola dobrá nielen daňová, nielen sociálna, ale aj regionálna politika, a preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.