21. schôdza

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ten Ústav pamäti národa, tak ako ho založil zákonom Ján Langoš a ako ho viedol, ukázal, aká je jeho úloha. A je samozrejmé, že žijeme v krajine, kde sa prezentujú iné sily, sily teda, ktorým vadia archívy Štátnej bezpečnosti, ktorým vadia informácie o arizáciách a zločinoch hnedej totality. Pamätám sa, ako sme tu nedávno, koncom predchádzajúceho volebného obdobia, rozoberali zákon o odškodnení, respektíve o znížení výsluhových dôchodkov eštebákov. Táto krajina má zvolený zastupiteľský orgán, ktorým nevadia tieto dôchodky. A táto krajina očividne má dostatok poslancov na to, aby mrzačili Ústav pamäti národa.
Ja som si ctil rozhodnutie Edit Pfundtner, ktorým pozmeňovacím návrhom mierne zlepšila tú hrúzu, ktorá bola predložená, ale stotožňujem sa s názorom kolegyne Jurinovej, že je to skutočne pilátskym umytím si rúk, pretože to, čo zostalo, je rovnako zlé. A keď už odhliadneme od všetkého ďalšieho, znova sa pýtam kolegov predkladateľov a tých, čo za to budú hlasovať: Viete si predstaviť inštitúciu riadenú deviatimi hlavami? Viete si predstaviť Národnú radu, ktorú riadi grémium? Viete si predstaviť akýkoľvek iný orgán, v ktorom by ste vy chceli fungovať, aby nebol ovládaný štatutárom v zmysle bežných pravidiel hry, ale deviatimi, siedmimi či jedenástimi hlasujúcimi? Skúste si predstaviť, že toto by ste chceli aj pre niekoho iného ako pre ÚPN.

Pani poslankyňa Jurinová mi avizuje, že stláča gombík, nejak nefunguje, takže, prosím vás, zapnite jej mikrofón.
Nech sa páči, už máte dvakrát.

Dobre, druhýkrát ruším. Ďakujem pekne za slovo.
Pán Hrnko, samozrejme, ja sa nemôžem k ničomu vyjadrovať, ale vy máte patent na všetko! Ja som predsedníčka ľudskoprávneho výboru, ktorý má v gescii Ústav pamäti národa. Na to ste pozabudli. Vy, keby ste boli hrdina, tak sa tam napíšete medzi predkladateľov a hanbíte sa spolu s ostatnými, ktorí predkladajú takúto novelu zákona! Jednoducho vašou snahou je ovládnuť, ideologicky ovládnuť Ústav pamäti národa. A doplatia na to tí, ktorí boli obeťami minulých režimov. Lebo im nejde o to prekladanie alebo o ten historický, aby z toho bol historický ústav, ktorý robí iba reálnu odbornú činnosť. Im nejde o to, aby robil iba reálnu odbornú činnosť, čo sa týka sledovania histórie. Na to máme Historický ústav Slovenskej akadémie vied. Im ide o to, aby bola živá pamäť národa, aby ste si pamätali to, čo sa udialo ľuďom, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo. Ale vám to je úplne jedno!
Mnohým vadí naozaj, akým spôsobom ústav funguje. A teraz nehovorím, že tam problémy, medziľudské vzťahy fungujú dobre. K tomuto sa nevyjadrujem. Hovorím o fungovaní Ústavu pamäti národa. A mne to príde tak, že možnože si vravíte, že aspoň nebude mať kto pripomínať tú červenú alebo hnedú minulosť. Aj niektorých tunák z pánov poslancov. A toto mi je strašne ľúto. Ničíte ústav tým, ako meníte jeho štrukturálne nastavenie. Hanba! (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Budaj.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa najprv ohradil voči vulgárnemu tónu, ktorý tu vniesol pán poslanec Hrnko. Ten spôsob, akým podráždene reagoval na vystúpenie kolegyne Jurinovej, len dokazuje, že ten návrh je zlý a že pán prezident trafil do čierneho a pomenoval presne tie dôvody, pre ktoré ten návrh ešte stále je zlý.
Novela zákona o Ústave pamäti národa je ďalší z radu účelových zákonov, s ktorými prichádza vládna koalícia. Jeho účelom je jediné: Zbaviť sa predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka. Nič iné. Všetko ostatné je tam iba vata. Návrh zákona aj novela zákona obsahujú iba dva typy ustanovení. Zlé a zbytočné.
Keď som v jednej debate dostal otázku, či by som si vedel predstaviť, že za nejakých okolností, po nejakých zmenách podporím tento návrh, tak som povedal niečo také, že ak by odtiaľ vypadlo 80 % ustanovení, tak možno by tam už nič zlé nebolo. O niečo podobné sa so svojím pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní pokúsila pani poslankyňa Jurinová, ale, samozrejme, jej návrh, aby zo zákona vypadli všetky zlé ustanovenia, vládna koalícia neschválila.
Vládna koalícia aj s našou podporou, s podporou opozičných hlasov, schválila návrh pani poslankyne Pfundtner, aby zo zákona vypadli niektoré z tých zlých ustanovení alebo aby sa zmenili. To treba uznať. Ale ešte tam viaceré ostali a na tie práve upozorňuje pán prezident. Ak by sme vyhoveli pripomienkam pána prezidenta, tak by zo zákona vypadli skoro všetky zlé ustanovenia a ostali by tam iba tie zbytočné. Chápem teda, že koaliční poslanci, ktorí sa chcú zbaviť predsedu správnej rady Krajňáka, nemôžu súhlasiť s tým, aby zo zákona vypadli všetky zlé ustanovenia a ostali v ňom iba tie zbytočnosti.
V návrhu zákona, ktorý koaliční poslanci predložili do parlamentu, bolo zbavenie sa predsedu správnej rady napísané natvrdo, bolo to priamo v zákone, že mu končí funkčné obdobie. Úplne na hulváta. Schválením pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Pfundtner sa to trošku zjemnilo. Toto hulvátske ustanovenie zo zákona vypadlo, ale aj tak de facto, ak tento zákon nadobudne účinnosť, tak Ondrej Krajňák ako štatutárny orgán Ústavu pamäti národa končí, pretože predseda správnej rady štatutárnym orgánom nebude. Štatutárnym orgánom bude správna rada, kolektívny orgán. A predseda správnej rady bude odvolateľný jednoduchšie ako bol doteraz. A to sú presne tie veci, na ktoré vo svojich pripomienkach upozorňuje aj pán prezident.
Argumentuje, že kolektívny orgán, kolektívny orgán ťažko môže riadiť inštitúciu. Samozrejme, že existujú aj kolektívne orgány. Aj parlament je kolektívny orgán. Ale parlament predsa neriadi Kanceláriu Národnej rady, neriadi jej bežnú prevádzku. Kolektívne orgány sú na to, aby rozhodovali o zásadných a dôležitých veciach, ale nie, aby riadili. A štatutárny orgán vo vzťahu k Ústavu pamäti národa má aj riadiť. A aj tá odvolateľnosť je už teraz dosť vágne naformulovaná, dosť vágne na to, aby mohol byť člen správnej rady vrátane predsedu správnej rady odvolaný, ak sa na tom dohodne správna rada a dozorná rada. Uznávam, nie je to tak brutálne, ako to bolo v pôvodnom návrhu, ale tá cesta je otvorená. A ak dnes parlament potvrdí tento zákon, tak cesta k odvolaniu Ondreja Krajňáka bude otvorená a naplnia sa zámery navrhovateľov.
Základná otázka v súvislosti s týmto zákonom je, či zlepší alebo zhorší fungovanie Ústavu pamäti národa. Keď ten zákon parlament schváli, bude si Ústav pamäti národa plniť svoje poslanie lepšie alebo horšie? Bude viac alebo menej zodpovedať tým očakávaniam, s ktorými jeho vznik inicioval Ján Langoš a s ktorými ho Ján Langoš zakladal a v prvých rokoch aj viedol?
Je úplne nepochybné, že si bude plniť svoje poslanie horšie. Bude fungovať horšie aj z povahy veci vzhľadom na to, ako sú nastavené podmienky fungovania štatutárneho orgánu, ale vzhľadom aj na konkrétnu situáciu a konkrétne osoby, konkrétne tendencie, reminiscencie smerom k fašistickej aj komunistickej časti našej minulosti, ktoré, žiaľ, stále fungujú aj v hlavách časti poslancov vládnej koalície. A je to zlé. Je to zlé v časoch, keď extrémizmus naberá na sile na Slovensku aj v iných krajinách Európy a v čase, keď paranoidné myslenie je prítomné aj v hlavách niektorých poslancov vládnej koalície, ako to tu pred malou chvíľou predviedol pán poslanec Hrnko, keď hovoril o tom, že mu mladí, ktorí protestovali proti tejto novele, volali, že sú ochotní za ním prísť do Bukurešti. A on sa pozastavil nad tým, že prečo by to robili, ak by ich za to niekto neplatil. Veď samozrejme, podľa predstáv konšpirátorov ľudia nerobia veci podľa svojho presvedčenia, pretože niečo chcú urobiť, pretože si niečo myslia, pretože si myslia, že dokážu niečo zmeniť. Robia to preto, že ich niekto zaplatí! Tento spôsob uvažovania naozaj nemá veľmi ďaleko od toho spôsobu uvažovania, aký vidno v extrémistických a konšpiračných kruhoch. A to je, prosím, vrcholný reprezentant vládnej koalície.
Čiže záverom: Odporúčam uvažujúcim a demokraticky zmýšľajúcim poslancom, aby podporili pripomienky pána prezidenta, pretože pripomienky pána prezidenta sú správne a pomenúvajú najväčšie problémy obsiahnuté v zákone. Avšak bez ohľadu na to, ako parlament rozhodne o pripomienkach pána prezidenta, odporúčam poslancom, aby hlasovali proti opätovnému schváleniu tohto návrhu a prelomeniu veta pána prezidenta. Ak parlament odmietne pripomienky pána prezidenta, čo predpokladám, tak v zákone ostanú zlé a zbytočné ustanovenia. A taký zákon bude zlý, a preto treba hlasovať proti nemu. Ak parlament vyhovie pripomienkam pána prezidenta, zlé ustanovenia z neho vypadnú a ostanú v ňom len tie zbytočné. A taký zákon bude zbytočný. A za zbytočný zákon tiež netreba hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ja by som reagoval hneď na prvé slová alebo ten úvod, vstup pána poslanca Dostála, keď hovoril o tom, že úvodné vystúpenie Eriky Jurinovej vznieslo rozruch do sály, že pán Hrnko naozaj reagoval nekultúrne. Áno, ja to vidím, že táto téma sa vyhrocuje a keď dochádzajú argumenty, tak nastupuje emócia a hrubosť. Ale evidentné je to, že bolo by lepšie, keby padali argumenty. Pán Dostál ich priniesol, apeloval spolu s ďalšími kolegami, ktorí vystúpili, vystúpia v rozprave. Prosím, zvážte ich a uplatnite ich pri hlasovaní, nech naozaj história nie je aplikáciou ideológie na minulosť, ale nech je naozaj čím objektívnejšia historická pravda, o ktorú ide, a zároveň pripomienka, oživenie pamäti, aby sa to zlé, čo sa udialo za totalitných režimov u nás, medzi nami, aby sa to neopakovalo.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Táto debata je scestná a trápna! Toto je čistý chaos. Toto trápi občanov Slovenskej republiky? Toto trápi občanov Slovenskej republiky pri súčasnej mizérii, ktorá tu vládne? A teraz zopakujem to, čo som povedal včera pri debate o vyznamenaniach. Prezident Kiska nemá čo vracať na opätovné prejednanie! Nemá na to morálne právo! Keď má niečo vrátiť, tak nech vráti sám seba na pumpu do USA.
A pán Dostál, čo ste vraveli, že narastá extrémizmus. Áno, narastá extrémizmus takých zahraničných agentov, ako ste vy, pán Dostál.
Ďakujem za slovo.