23. schôdza

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja mám len jednu otázku a tým, že teda ste vystupovali v úvodnom slove, tak sa to nedalo položiť. Ja by som sa chcel opýtať, že aký je váš názor na Eximbanku a jej potrebu vlastne v našich pomeroch? Čiže keby ste mohli len kratučko, ak teda vám to stojí za odpoveď, budem rád. Zaujíma ma váš názor na Eximbanku na Slovensku. Ďakujem. Že či teda je potrebná a ak, tak z akého hľadiska, alebo niečo tak viac vysvetliť. Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Pridávam sa k otázke.

Ďakujem. Reakcia žiadna na faktické. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Už keď ste tam, tak nech sa páči.

Ako navrhovateľ vzhľadom na obrovský záujem o túto tému, aj túto tému, chcem reagovať na otázku, ktorá nie je síce, znie banálne, ale nie je banálna. Krajiny, ktoré majú taký typ ekonomiky, ako máme my, to znamená, extrémne otvorená ekonomika, niekde na úrovni, posledné číslo je niekde na úrovni 170 až 180 % HDP, to je vlastne zrátanie vývozu a dovozu verzus hrubý domáci produkt.
Zahraničný obchod má neuveriteľne dôležitú proste funkciu a z tohto pohľadu je tradičné a nie je to len nejaký európsky zvyk kontinentálny, alebo ak by si niekto ešte myslel, nejaký postsocialistický. Je úplne normálne, že štáty majú svoje agentúry na podpory exportu. Štáty podporujú export svojich daňovníkov niekedy neuveriteľným (vyslovené s pobavením) spôsobom, bezohľadne v niektorých krajinách, čím väčšie, väčšia krajina, tým bezohľadnejšie praktiky.
Samozrejme, my sme krajina, ktorá je plne zapojená do všetkých medzinárodných štruktúr, ktoré z hľadiska našej veľkosti je proste možné dosiahnuť. Treba si to vážiť. Naša Eximbanka je rešpektovaná a môžu existovať debaty o tom, či by sme išli českou cestou, to znamená, oddelenia bankových a poisťovacích činností, pretože Eximbanka nie je v skutočnosti banka. Je to naozaj agentúra na podporu exportu a má svoju poisťovaciu a bankovú divíziu. Banková poskytuje priame, môže poskytovať priame úvery. Ja som rád, že poskytuje, lebo boli obdobia, keď ich neposkytovala, len otáčala peniaze na bankových účtoch, aby zarábala, ukladala peniaze v iných bankách. Tak toto asi účelom takejto agentúry nemá byť, na to je potom veľmi dôležitá poisťovacia časť.
Pre vašu ešte informáciu, exotická informácia v podstate, pri OECD existuje taký jeden málo známy výbor na stanovenie úverových rizík jednotlivých krajín. Členkou tohto výboru je jedna veľmi vzdelaná zamestnankyňa slovenskej Exportno-importnej banky a to je, to je presne ten výbor známeho OECD, ktorý dáva známky rizikovosti operácií asi 150 krajinám na svete. To znamená, ak hovoríme, že Irán má najhoršiu sedmičku a, neviem, Kuba má šestku a teraz sme prišli z Mongolska a má šestku, tak je to o tom, že sa takýto výbor rozhodol dať takejto krajine takúto známku. A samozrejme taká známka je výsledkom, tak ako i pán profesor Jurzyca povedal, nejakej analýzy, čo je objektívna vec, to znamená, nejaké kredibilné riziko, nejaký ekonomický vývoj, nejaká závislosť, nezávislosť od tohto vývoja. No a potom je v tom strašne, strašne veľa aj politiky, tiež, to sa proste, nedá tomu proste akože vyhnúť. A to je ten spôsob, ako aj cez obchodné toky riešiť veci, ktoré trápia veľkých tohto sveta.
Takže aj toto je taká nejaká malá, môže sa vám zdať bezvýznamná, ale významná úloha ľudí, ktorí sa venujú na Slovensku podpore exportu. A môžem vám povedať, že som presvedčený, že podpora exportu a vôbec zahranično, zahranično-obchodné aktivity Slovenska sú tou boľavou pätou, ktorú máme tu ešte z bývalého federálu a bývalého Československa, keď historicky väčšina podnikov zahraničného obchodu bola, boli lokalizované v Prahe a tým pádom aj ľudia a ľudské kapacity. A toto proste, bohužiaľ, aj po mnohých rokoch, po dvoch dekádach svojím spôsobom nám tu proste prežíva a nie je ľahké. Nie je ľahké pre Slovákov aj pri tej štruktúre ekonomiky, ktorú proste máme, väčšie firmy s vlastnými obchodnými kanálmi, malý počet malých a stredných podnikov.
Takže odpoveď, táto dlhá odpoveď na banálnu otázku, či áno alebo nie, z môjho pohľadu určite áno a, ako sa hovorí, lepšie, lepšie ako dnes.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 700 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 700a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír.
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás, aby ste sa ujal slova. Nech sa páči.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 (návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020), tlač 700.]

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k zákonu roka. Ešte som tajne dúfal, že dáte možnosť tým zástupom čakajúcich poslancov na chodbách, aby sa mohli rýchlo dostaviť do tejto sály, lebo teraz to tak vidím asi na nejakú desatinu z celej Národnej rady. A samozrejme, ako predstaviteľ exekutívy nemám právo sa k tomu vyjadrovať, možno ako štyrikrát zvolený poslanec áno, ale inak nie. Ale aj tak, samozrejme, v čase moderných technológií komunikačných pevne verím, že táto téma, ktorá, ako vidíte alebo aj budete počuť, je čoraz menej vzrušujúca, sa dostane do uší proste tých, ktorí sa k tomu majú právo a chcú aj vyjadriť.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Ako každý rozpočet je to predpoveď budúcnosti, ako sme ju nakreslili my na ministerstve financií po dohode, po politickej dohode v koalícii. Je preto prirodzené, že v rozpočte sa nachádzajú aj návrhy opatrení, ktoré si táto vláda definovala vo svojom programovom vyhlásení a sú pre ňu prioritou. Všetci dobre viete, že toto leto bolo viac než horúce, a nemyslím tým iba počasie. Už to vyzeralo všelijako, ale som rád, že vám môžem predstaviť návrh, na ktorom sa dohodli koaliční partneri a ktorý prináša množstvo pozitívnych správ pre ľudí, a to nielen pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre dôchodcov a tých, ktorí sú poberateľmi rôznych dávok.
Tento návrh sme pripravovali v dobrej ekonomickej klíme. Slovensko patrí medzi úspešné stredoeurópske ekonomiky a potvrdzujú to aj prognózy medzinárodných inštitúcií. Našej krajine sa naozaj darí a čísla hovoria o tom, že sa jej aj dariť bude, čo jasne dokazujú napríklad aj investori pri kúpe našich, našich štátnych dlhopisov. Za všetky spomeniem historický úspech, kedy sme v októbri tohto roku predali na finančných trhoch 30-ročné dlhopisy, dlhopisy, štátne dlhopisy so splatnosťou o tridsať rokov. Investori o ne prejavili obrovský záujem. Ak hovoríme v číslach, hovoríme o jednej miliarde eur. Je to dôkaz, že sme na správnej ceste, a je to odmena za to, že po tejto ceste kráčame. Zároveň je to aj dôkaz, že investori, ktorí požičali našej krajine peniaze na tridsať rokov, veria v budúcnosť Slovenska. Je to potvrdenie zdravej ekonomiky našej krajiny, zdravých verejných financií.
Z roka na rok postupne znižujeme deficit verejných financií a verím, že o tri roky, keď sa tu stretneme, vám s radosťou oznámim, že sme sa dostali na nulu, alebo ak chcete, že sme dosiali vyrovnané hospodárenie. Áno, je to tá pomyselná nula, ku ktorej sa malými, ale istými krokmi približujeme. Áno, je to tá nula, o ktorej všetci tak radi hovoria a zároveň si nezabudnú šťuchnúť a povedať, že už sme ju tu mohli mať dávno. A ja odpovedám, áno, mohli, ale, ale nemohli by sme urobiť nič pre ľudí. A ja si vám dovolím predostrieť to, čo všetko vláda pre ľudí pripravila. Verím, že opatrenia, o ktorých vám v stručnosti poviem, ľudia ocenia. My sme ich ocenili na zhruba štvrť miliardy eur, teda štvrť miliardy, 250 miliónov eur, ktoré poputuje ľuďom.
Ako som už povedal, z roka na rok zlepšujeme hospodárenie a vyrovnať príjmy a výdavky chceme v roku 2020. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 % hrubého domáceho produktu.
Ale aby som nepredbiehal, poďme pekne po poriadku. Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na budúci rok je stanovená vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu. V ďalšom roku, v roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na technickej úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu a v roku 2020 chceme dosiahnuť spomínané vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. Tieto ciele reflektujú naše medzinárodné záväzky vyplývajúce z pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Európska komisia to potvrdila vo svojej novembrovej správe. Návrh nášho rozpočtu hodnotila tak ako každý rok a potvrdila, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. Podobne ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky považuje aj Európska komisia smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne a bez výrazného odchýlenia.
Hovoril som o dobrej ekonomickej klíme. Dovoľte mi, aby som teraz chvíľu hovoril rečou čísiel. Dobrá klíma znamená, že v tomto roku ekonomika Slovenska vzrastie o 3,3 percenta. Na budúci rok sa podľa našich odhadov
zrýchli až na úroveň 4,2 percenta. Rovnako Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, ktorej rast v roku 2018 sa očakáva na úrovni 1,4 percenta. Nezamestnanosť z mesiaca na mesiac klesá a naozaj prelamuje historické minimá. Stoja za tým tisíce, tisíce nových pracovných miest. V tomto roku, v tomto roku sa predpokladá vytvorenie 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2018 ďalších 33-tisíc. Je preto prirodzené, že sa tento vývoj odzrkadľuje na poklese miery nezamestnanosti.
Priaznivý ekonomický vývoj a pokračujúca konsolidácia sa odzrkadlí aj v parametroch dlhu. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 dosiahnuť necelých 50 %, 49,9 % hrubého domáceho produktu. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2012. Na základe aktuálneho odhadu skutočnosti za rok 2017 a parametrov rozpočtu na roky 2018 a 2020 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu klesať aj naďalej až k úrovni niečo nad 45 % HDP v roku 2020. Zároveň od roku 2019 klesne dlh aj mimo sankčných pasiem dlhovej brzdy zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako ho dnes poznáme.
Aj z pohľadu makroekonomickej prognózy sa Slovensku darí, a preto úplne rozumiem očakávaniam smerujúcim k zvýšeniu rozpočtu na výdavkové politiky. Avšak považujem za potrebné upozorniť na skutočnosť, že o príjmovej stránke rozpočtu nie je, žiaľ, možné hovoriť až v takých superlatívoch ako v prípade našej aktuálnej makroekonomickej situácie. Zatiaľ čo vývoj odvodových príjmov kopíruje priaznivý ekonomický vývoj a najmä trh práce, v prípade daňových príjmov štátneho rozpočtu tomu celkom tak nie je. Takže v súvislosti s priestorom na realizáciu výdavkových politík musím konštatovať, že sa nám nedarí tak, ako by sme si všetci priali. Napriek obmedzeniam, ktoré sú prítomné v každom jednom rozpočte, sa podarilo zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavku konsolidácie a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach.
Pozrime sa najskôr na stranu príjmov, kde dochádza k viacerým zmenám. A verte mi, že nie so všetkými som sa stotožnil. Konkrétne mám na mysli zrušenie daňových licencií, ktoré som vnímal ako zmysluplné opatrenie, a budem úprimný, vždy som bol, ak by to bolo možné, zavediem ich znova. Okrem toho sa zavádza zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum. Ďalším opatrením je úprava odpisovania technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva a do daňového systému sa zavádza aj nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť. Rozvoj kúpeľníctva je jednou z priorít tejto vlády. Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa oslobodí od tejto dane materiálna a humanitárna pomoc venovaná napríklad súkromnými spoločnosťami tretím krajinám.
Rovnako na strane výdavkov zohľadňuje rozpočet priority vlády či už v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, obrany a ďalších. A myslíme samozrejme aj na dôchodcov, ale poďme postupne.
Na zvýšenie platov sú v štátnom rozpočte na budúci rok zabezpečené prostriedky v objeme 216 mil. eur, 216 mil. eur navyše oproti tomuto roku. Z toho 135 mil. eur je rozpočtovaných na krytie záväzku vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2018, v percentuálnom vyjadrení medziročný nárast tarifných platov o 4,8 percenta. A 82 mil. eur je alokovaných na krytie zvýšenia platov pedagogických zamestnancov a to vo výške tarifných platov, ktoré boli predbežne schválené už od 1. septembra tohto roku. A to je tá známa valorizácia o 6 %, 6% do tarifných platov pedagogických zamestnancov. Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov, dohôd dôchodcov. Nakoľko pri týchto opatreniach nie je ešte známa definitívna podoba legislatívy a teda vplyv, vplyvy neboli zohľadnené v ostatnej prognóze daňových a odvodových príjmov, sú na krytie ich vplyvu zabezpečené finančné prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v rámci rezervy na riešenie vplyvu nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Pokračujeme v revízii výdavkov a hodnotení veľkých investičných projektov. V súlade s programovým vyhlásením vlády a rámcov pre hodnotenie investícií zhodnotili sme už takmer polovicu celkových verejných výdavkov a sme tak na dobrej ceste splniť náš zámer, pozrieť sa teda na väčšinu verejných výdavkov. Je to prístup, ktorý razia najvyspelejšie krajiny OECD alebo Európskej únie, a revízia výdavkov sa stáva štandardom vo verejných financiách v celom svete. Navrhujeme ako ďalšiu tému revíziu výdavkov na marginalizované komunity, najmä rómskej, v spolupráci so splnomocnencom a ďalšími rezortami, to je proste jedna horizontálna priorita. A chceme sa takisto pozrieť na výdavky v rezorte pôdohospodárstva a horizontálna priorita v oblasti miezd vo verejnej správe v tom najširšom slova zmysle.
Zároveň sme sa dohodli s ministrom zdravotníctva na pokračovaní analýzy v zdravotníctve, na druhý diel jeho príbehu. Minulý rok sme sa dohodli, že budeme hodnotiť veľké investičné projekty nad 40 mil. eur, v prípade informačných technológií nad 10 mil. eur a cieľom je spolu pripraviť lepšie a lacnejšie investičné projekty a za tie isté peniaze tak možno postaviť viac a prinášať viac osohu pre našich daňových poplatníkov. Takýmto hodnotením prešiel aj tak veľmi medializovaný projekt koncepcie nákupu a použitia obranných výdavkov na nákup vozidiel 4x4 a 8x8 v rezorte obrany, ako ste si mohli všimnúť.
Chceme ďalej zlepšovať inštitúcie, potrebujeme partnerov na analytickej úrovni. Prínosom je, ak si veci najskôr medzi sebou vyjasnia analytici, až potom sa dostanú na politickú úroveň. Som preto rád, že tento projekt sa stáva súčasťou viacerých rezortov, na ktorých sa vytvorili analytické tímy, ktoré vzájomne spolupracujú a hľadajú najlepšiu, naozaj najlepšiu hodnotu za peniaze. Môžem spomenúť napríklad útvary, ktoré vznikli na rezortoch školstva, životného prostredia, zdravotníctva, pôdohospodárstva, a ďalšie a ďalšie vznikajú. Vznikla implementačná jednotka, ktorú má na starosti podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini, a jej úlohou je sledovať plnenie opatrení, ktoré sme si stanovili. Revízia výdavkov priniesla veľa nových návrhov, viaceré sú aj priamo, už zapracované priamo v rozpočte.
Vrátim sa ale naspäť k rozpočtu a k jeho príprave, ktorá obyčajne začína hneď po novom roku. Ako každý rok boli pri tomto procese ťažké rokovania v oblasti zdravotníctva. Ich výsledkom je, že výdavky verejného zdravotného poistenia sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 4,7 mld. eur, 4,7 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 250 mil. eur, to znamená, 5,6 % oproti rozpočtu na rok 2017. Okrem týchto zdrojov má ministerstvo zdravotníctva k dispozícii opätovne 70 mil. eur určených na rekonštrukcie budov a kvalitnejšiu techniku v nemocniciach.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výdavky kapitoly bez prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania medziročne rastú o necelých 100 mil. eur, presne o 96 mil. eur, t. j. o 4,78 percenta. Nárast je spôsobený vplyvom novelizácie zákonov o sociálnom poistení, o sociálnych službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona o službách v zamestnanosti. V rámci tejto kapitoly sú zabezpečené aj prostriedky na zvýšenie príspevku na opatrovanie. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré rozpočet zohľadňuje, patria príspevok na dochádzanie za prácou a príspevok pri presťahovaní rodiny za prácou. To sú všetko oblasti, ktoré sa týkajú buď ťažko zdravotne postihnutých a ich rodinných príslušníkov, dôchodcov, alebo snaha aj riešiť problém, štrukturálny problém našej ekonomiky, nedostatok pracovných síl v danom mieste, v danej kvalifikácii, to znamená, stimulácia dochádzania za prácou.
Na oblasť vzdelávania je v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenených tri a pol miliardy eur, čo oproti minulému, alebo, prepáčte, tomuto roku predstavuje nárast o 131 mil. eur. Čiže 2018 verzus 2017 navýšenie o 131 mil. eur a hovoríme o výdavkoch do vzdelávania, ktoré sú distribuované v niekoľkých kapitolách rozpočtu a teda nielen v kapitole rozpočtu ministerstva školstva. Do roku 2020 by mali výdavky na túto oblasť dosiahnuť úroveň 4,1 mld. eur. Takže ešte raz, rok 2018 3,5 mld., do roku 2020 predpokladáme postupný nárast na úroveň 4,1 miliardy. Teda medzi rokmi 2016 a 2020, to je celé jedno volebné obdobie, dôjde ku kumulatívnemu nárastu o skoro 3 mld. eur.
Keď hovoríme o vzdelávaní, spomeniem aj evergreen, ktorý sa opakuje, a týmto evergreenom je zvyšovanie platov učiteľov. Toľko ponúk na vyššie platy, ako dostali v posledných rokoch učitelia, nemajú žiadni iní zamestnanci verejnej správy, aj napriek tomu tieto ponuky odmietli školské odbory a odmietli aj ponúknutú ruku vlády. Tu mi však dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj ako otec, ktorý má možnosť sledovať úroveň výučby priamo na svojich deťoch. Ja si dovolím tvrdiť, že za slabými výsledkami našich detí stojí, žiaľ, aj nízka úroveň nášho vzdelávacieho systému, a to aj napriek tomu, že do školstva idú každoročne stámilióny eur.
Pozrime sa teda konkrétne na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36, to znamená, 1,4 mld. skoro eur a z toho prostriedky štátneho rozpočtu v objeme 1,3 mld. a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z rozpočtu vo výške skoro 70 mil. eur.
V rámci výdavkov štátneho rozpočtu na regionálne školstvo celkovo v objeme 1,7 mld. eur sú zvýšené prostriedky o 4 mil. eur, napríklad na nákup a distribúciu učebníc a učebných textov a navýšenie o ďalších 8 mil. eur na nových asistentov učiteľov v počte ďalších 580 asistentov.
Zabezpečuje sa zvýšenie financovania projektov výskumu a vývoja prostredníctvom agentúry na podporu výskumu a vývoja o sumu 12 mil. eur a poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj o ďalších skoro 14 mil. eur.
Na oblasť športu, ktorá tiež patrí do kompetencie tohto rezortu, sa rozpočtuje skoro 133 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 30 percent. V tomto raste je premietnuté zvýšenie úrovne odvodu z prevádzkovania lotériových hier na 75 % a zabezpečenie financovania projektu národného futbalového štadióna v sume vyše 60 mil. eur.
Od školstva prejdem k obrane, ktorá tiež vyvolala pred niekoľkými týždňami búrlivé diskusie, a to kvôli obstarávaniu novej vojenskej techniky. Celkove obranné výdavky sú na roky 2018 a 2019 rozpočtované vo výške 1,22 z hrubého domáceho produktu a v roku 2020 potom skokovo na úroveň 1,6 % hrubého domáceho produktu. Výdavky kapitoly ministerstva obrany na budúci rok sa rozpočtujú v sume 1,1 mld. eur, čo je medziročný rast o 92 mil. eur, čiže v percentách vyše 9 percent. Nárast sa prejavuje predovšetkým v rámci rozvoja obrany, kde dochádza k medziročnému navýšeniu vyše 15 %, a to je samozrejme hlavne vojenská technika.
Prejdem k ministerstvu dopravy a výstavby, kde sa rozpočtujú výdavky v sume vyše miliardy eur, na cestnú a železničnú infraštruktúru sa rozpočtujú výdavky v sume 881 mil. eur, kde v rámci rozpočtu kapitoly sú zabezpečené výdavky na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre osobnú železničnú dopravu v celkovom objeme skoro pol miliardy eur. Na platbu pre dostupnosť PPP projektu rýchlostnej cesty R1 sa rozpočtujú prostriedky v objeme 127 mil. eur. To len aby sme vedeli, keď ideme každý deň do Banskej Bystrice, že za to proste platíme každý rok, a tento budúci rok to bude 127 mil. eur.
Oblasť rozvoja bývania prostredníctvom štátneho rozpočtu zabezpečená v budúcom roku v objeme takisto 127 mil. eur, a to prostredníctvom štátnej prémie v stavebnom sporení, ktorá, dúfam, prejde v krátkom čase zásadnými zmenami, a v ďalšom ide o bonifikáciu hypotekárnych úverov, dotácií do rozvoja bývania a transferu pre Štátny fond rozvoja bývania. Celkovo skoro 130 mil. eur ročne do bývania.
Na podporu v oblasti výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry, podpory moderných a efektívnych spôsobov dopravy a zlepšovania energetickej hospodárnosti budov sa v kapitole rezortu dopravy zvyšujú zdroje o 93 mil. eur.
Pozrime sa ale na ministerstvo hospodárstvo. Rezort hospodárstva má k dispozícii 256 mil. eur vrátane európskych fondov a spolufinancovania. V tejto sume sú alokované prostriedky na schválené a pripravované investičné stimuly v objeme vyše 21 mil. eur. Ďalším titulom, ktorý je krytý v rozpočte rezortu, sú výdavky na podporu regionálneho rozvoja v sume 5 mil. eur, konkrétne na podporu rozvoja priemyselných parkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má na budúci rok rozpočtované zdroje vo výške vyše 1 mld. eur. Na priame platby sa v rozpočte alokujú prostriedky s postupným nárastom do roku 2020 na úroveň 470 mil. eur, čo je oproti skutočnosti roku 2016, predstavuje nárast o 15 percent.
Na regionálny rozvoj je rozpočtovaných vyše 200 mil. eur, ktoré sú smerované na modernizáciu regionálnych ciest druhej a tretej triedy, rozvoj verejnej osobnej dopravy, cyklodopravy, podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o rozvoj infraštruktúry vzdelávania, rozvoj zdravotníckej infraštruktúry a množstvo, množstvo ďalších oblastí, či už oblastí vodného hospodárstva alebo zelenej infraštruktúry, revitalizácie zanedbaných objektov. Všetko určite bohumilé veci.
Celkové zdroje rezortu kultúry sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 280 mil. eur. Oproti tomuto roku dochádza i k nárastu o 15 percent. Ide o prostriedky v objeme napríklad 8 mil. eur na zabezpečenie činnosti novozriadeného Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v kapitole ministerstva kultúry. Zvyšuje sa transfer pre Fond na podporu umenia o 5 miliónov. Nárast kapitálových výdavkov skoro o skoro 17 mil. eur súvisí s pokračovaním prác na rekonštrukcii a modernizácii Slovenskej národnej galérie, rekonštrukciou budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine a vybudovaním depozitára pre Slovenské národné múzeum.
Ministerstvo vnútra. V budúcom roku oproti rozpočtu tohto roku jeho zdroje rastú o necelých 70 mil. eur, čo je nárast o necelé 3 percentá. Rozdiel celkových výdavkov je spôsobený najmä premietnutím valorizácie platov z roku 2017 a súčasne nižším rozpočtovaním EÚ prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie v treťom programovacom období.
Ministerstvo spravodlivosti na budúci rok má vyčlenené zdroje vo výške 400 mil. eur. Nárast oproti tomuto roku predstavuje niečo vyše dvoch percent. Rozpočet kapitoly kryje prevádzku súdnictva, väzenstva, vrátane zákonných nárokov sudcov, prostriedkov na zabezpečenie súdneho konania, odškodňovanie v zmysle platnej legislatívy a po prvýkrát sa rozpočtuje aj príspevok na bývanie pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ministerstvo financií, zdroje vo výške 364 mil. eur, do oblasti výberu daní a cla finančnou správou smerujú výdavky v sume 228 mil. eur s medziročným nárastom 7 % a rozpočet kapitoly kryje aj výdavky na informačné systém verejnej správy v objeme 85 mil. eur.
Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v objeme 193 miliónov. V rámci rozpočtu kapitoly dochádza k výraznému nárastu v oblasti prevádzkových výdavkov, ktoré nie sú smerované na spotreby rezortu. Dôvodom tohto rastu je premietnutie výdavkov potrebných na vypracovanie stratégie na ochranu ovzdušia, plnenie geologických úloh, sanácie a havarijné zosuvy a mnoho ďalších záležitostí, vrátane napríklad riešenia lokality Poloniny a Karpatských bukových pralesov či Starých bukových lesov a ďalšieho terénneho mapovania a výskum rôznych ekosystémov. Zároveň sa v rámci kapitálových výdavkov rozpočtujú zdroje na výkup pozemkov v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP-u.
Ministerstvo zahraničných vecí, celkové výdavky v budúcom roku v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok vyššie o necelých 7 mil. eur, nárast o 6 percent. Ten nárast súvisí predovšetkým s prípravou na predsedníctvo Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2019, kde v budúcom roku budú prebiehať prípravné práce, a zabezpečenie, samozrejme, je tu aj výdavkov pre stále zastúpenie Slovenska v Bruseli. V kapitole výdavky v budúcom roku sa plánujú použiť najmä na zlepšenie a obnovu majetku, nášho majetku v zahraničí. Konkrétne ide o rekonštrukcie stálej misie v Štrasburgu, rekonštrukcie budovy zastupiteľského úradu v Ankare a podobne.
No a ako minister financií musím samozrejme myslieť aj na nepriaznivé situácie, ktoré sa objavili počas v podstate každého aktuálneho vývoja bežného roku a ktoré bolo možné riešiť aj vďaka v rozpočte vytvoreným a jasne pomenovaným rezervám. Z toho dôvodu je v rozpočte na budúci rok vytvorená v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezerva na zhoršenie daňových a nedaňových príjmov v objeme 140 mil. eur a je to vlastne reakcia na problém, s ktorým sa musíme pasovať aj v tomto roku, a to je proste neočakávaný výpadok istého typu daňových príjmov, ale o tom som mnohokrát v pléne hovoril.
Hovoril som tento rok, dámy a páni, oveľa viac ku konkrétnym kapitolám a možno to pre vás mohlo pôsobiť nudne, ale, ale tento výpočet úplne konkrétnych položiek v jednotlivých kapitolách znamenal len a len to, že je to proste taký, taká snaha prezentovať to množstvo rôznych úloh, ktoré jednotlivé rezorty, ale samozrejme aj ďalšie orgány štátnej správy plnia či už zo zákona alebo z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády.
Za predloženým rozpočtom si stojím a už teraz vám chcem povedať, že urobím všetko pre to, aby v ňom nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia a dúfam, že mu budete veriť aj vy. Som pripravený na konštruktívnu diskusiu a verím, že tak ako sa stalo zvykom v ostatných rokoch, kedy bolo rokovanie o rozpočte naozaj vecné a bez emócií, tak, tak bude prebiehať aj tento rok.
Takže, dámy a páni, ďakujem za pozornosť na úvod a teším sa na vaše príspevky. Ďakujem. (Potlesk.)

Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 je pod tlačou 740, prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, aby stanovisko uviedol.
Nech sa páči, pán predseda.

(Rokovanie o Stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, tlač 740.)

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej analytickej a kontrolnej činnosti hodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2018. Na základe tohto hodnotenia, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Napriek uvedenému záveru dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému dokumentu.
Slovensko prežíva dobré ekonomické časy, nakoniec to spomínal aj pán minister vo svojom vystúpení, čo prináša dobrý základ na vznik stabilného rozpočtu na rok 2018 a naplnenie mnohých cieľov v oblasti verejných financií. Slovenská ekonomika podľa prognózy by mala v roku 2018 vzrásť medziročne o 4,2 percenta. Z hľadiska štruktúry hrubého domáceho produktu je riziko spojené najmä s investíciami, ktorých vývoj nie je zatiaľ stabilný a ktoré senzitívne reagujú na čerpanie eurofondov. Na druhej strane významným faktorom rastu je očakávaná spotreba domácností, ktorá má rásť v dôsledku kúpnej sily obyvateľstva, ale aj v dôsledku rastu spotrebiteľských cien služieb a tovarov.
Schodok rozpočtu verejnej správy je na rok 2018 naplánovaný na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje upustenie od pôvodne naplánovaného cieľa na úrovni 0,44 % hrubého domáceho produktu. Odďaľuje sa síce vyrovnanie rozpočtu, ale tento návrh, ktorý je tu predložený, je legitímnym návrhom vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, že je treba pripomenúť, že je tak ohrozené aj dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.
V kontexte plánovaného konsolidačného úsilia je potrebné upozorniť na vybrané fiškálne riziká. Ide napr. o riziká, ktoré vyplývajú z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, napr. príjmy z dividend a predaja emisných kvót. Napríklad riziko podhodnotenia výdavkov vo viacerých rezortoch, hlavne výdavky na investície a nerozpočtovanie výdavkov na korekcie z čerpania európskych fondov. V prípade samospráv takisto existuje riziko z prekročenia rozpočtových výdavkov v dôsledku plánovaného očakávaného rozbehu čerpania európskych fondov, fondov Európskej únie.
Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu by mal byť na úrovni 49,9 % hrubého domáceho produktu. Dôjde tak k jeho medziročnému zníženiu, tak ako aj pán minister hovoril, o 1,2 % HDP. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1 mld. 455 mil. eur.
Nízke úrokové sadzby a zlepšenie konsolidačného úsilia vytvárajú predpoklady pre ďalšie znižovanie dlhu verejnej správy v najbližších rokoch, tak ako bolo spomínané, až k číslu 45 percent. Úroveň príjmov štátneho rozpočtu v budúcom roku ovplyvní najmä nižší výber daní z príjmov právnických osôb, ktorý medziročne poklesne o 12,9 percenta. Pozitívny vplyv na výber daní z príjmov právnických osôb a výberu DPH by mohla mať novela Obchodného zákonníka, ktorá sprísňuje podmienky fúzií obchodných spoločností a prináša opatrenia proti účelovému zlučovaniu firiem.
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2018 sa medziročne znižujú o 8,2 percenta. Pokles bežných výdavkov oproti 2017 je mierny, iba o jednu stotinu percenta. Výdavky však podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v dostatočnej miere nepokrývajú niektoré položky rozpočtu, najmä v oblasti zvýšenia mzdových výdavkov, vyplývajúcich z uznesení vlády Slovenskej republiky, príspevkov do doplnkových dôchodkových poisťovní v rámci výdavkov na poistné, financovanie nových zmlúv na prevádzku upgrade IT systémov, ktoré boli zaobstarané z prostriedkov Európskej únie, a výdavkov na opravu a údržbu budov a obnovu a doplnenie techniky.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie je výrazne nižšie plnenie príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v roku 2018, spôsobené predovšetkým pomalým nábehom čerpania fondov Európskej únie v rámci tretieho programového obdobia. Rok 2018 bude poznamenaný procesom uzatvárania operačných programov zo strany Európskej komisie v súvislosti s ukončovaním pomoci druhého programového obdobia, ako aj nárastom audítorských misií.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na možný nárast ďalších nezrovnalostí s finančným dopadom na štátny rozpočet. S nízkym čerpaním je spojené riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca, ku koncu roka 2018. V treťom programovom období je potrebné vyvíjať väčšie úsilie a zabezpečiť dynamické priebežné napĺňanie ukazovateľov výkonnostného rámca od výsledkov dosiahnutých ku koncu roku 2018, akú časť balíka potenciálnych finančných zdrojov zahrnutých v rámci výkonnostnej rezervy v objeme celkom 811 mil. eur Európska komisia prerozdelí na financovanie prioritných osí, iných prioritných osí alebo programov. S uvedeným je spojené potenciálne riziko dodatočnej potreby finančného krytia zazmluvnených projektov zo štátneho rozpočtu. Európska komisia každoročne prevádza Slovenskej republike zálohy za účelom vytvorenia zásoby prostriedkov na vykrytie dočasného nedostatku príjmov za deklarované výdavky. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu absorbovania ročnej zálohy tak, aby nedochádzalo k vráteniu jej nezúčtovanej časti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predložené stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu poukazuje aj na viaceré riziká vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu, v súhrnnom rozpočte samosprávy i v rozpočtoch verejného zdravotného poistenia a Sociálnej poisťovni. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať každým z nich. Sú uvedené v stanovisku, ale rád by som poukázal na tie, ktoré považujem za podstatné z pohľadu ďalšieho spoločensko-ekonomického rozvoja Slovensko.
Aj keď slovo bezpečnosť nebolo vyhlásené za slovo roka, určite patrí v poslednom období k tým najfrekventovanejším v slovníku politikov, ale aj bežných občanov. Bezpečnostná stratégia Slovenska v čl. 5 uvádza, že medzi základné záujmy Slovenska je potrebné považovať, citujem, "bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov vrátane, ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd".
Rozpočet na rok 2018 a výhľad do roku 2020 plánuje výrazným spôsobom zvýšiť výdavky rezortu obrany. Vláda schválila zámer navýšiť do roku 2020 výdavky na obranu na 1,6 % hrubého domáceho produktu, z toho 20 % na modernizáciu. V dohľadnom čase sa má použiť 1,2 mld. eur na nákup bojových vozidiel pechoty, plánujú sa ďalšie nákupy vojenskej techniky. Výdavky ministerstva obrany porastú najvýznamnejším tempom, 9 % v budúcom roku. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v minulom roku aj v predošlých poukázala, že rezort obrany nezvládal prípravu projektov a programov, ktoré mali zabezpečiť efektívne využitie rozpočtových zdrojov a tak posilniť bezpečnosť krajiny. Preto považujeme tento nákup, ten vysoký objem prostriedkov na investície za isté riziko, a chcem vysloviť presvedčenie a chceme tomu veriť, že tak ako tu deklaroval pán minister, že chýb z minulosti, ktoré vznikali pri zabezpečovaní potrieb obrany, sa naša republika vyvaruje.
Bezpečnosť v zmysle bezpečnostnej stratégie však znamená aj ochranu života a zdravia, v čom nemalú úlohu zohráva zdravotníctvo. Rozpočet na rok 2018 predpokladá nárast rozpočtových príjmov pre ministerstvo zdravotníctva o 7 %, čo v absolútnom vyjadrení znamená necelých 2,5 mil. eur, a nárastom výdavkov o 1,8 %, čo znamená cca 25 mil. eur.
Rozpočet verejného zdravotného poistenia ráta s nárastom príjmov tohto systému o 7 %, čo predstavuje 337,5 mil. eur. Problémom je, že sadzba poistného je na rok 2018 plánovaná na úroveň 3,71, čo oproti minuloročnému rozpočtu predstavuje zníženie o 0,07 %, to znamená, to znamená, o 7 stotín. Štát zatiaľ neplní svoju povinnosť 4-percentnej sadzby vymeriavacieho základu, čo neprispieva k stabilite systému. Sú tieto zdroje postačujúce na zabezpečenie ochrany zdravia? Na dosiahnutie cieľov Európa 2020 a na iné ciele, ktoré v oblasti ochrany zdravia boli v minulosti prijaté? Podľa návrhu týchto rozpočtov zrejme nie v plnej miere.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú sme uskutočnili v nedávnom období v zdravotníckych organizáciách, poukázala na obrovské množstvo systémových problémov tohto rezortu. Mnohé súvisia so systémom financovania zdravotníctva, spôsobom stanovovania cien zdravotníckych výkonov, ale aj nezvládnutia efektívneho manažmentu organizácií, čoho výsledkom sú nielen zadlženie takmer všetkých nemocníc, ktorých zakladateľom je štát, ale aj veľký modernizačný dlh týkajúci sa všetkých súčastí majetku. Kontrola tiež ukázala, že zodpovednosť samosprávy za realizáciu verejnej politiky zdravia v nemocniciach, v ktorých plnia samosprávy zakladateľský funkciu, má tiež svoje riziká, čoho výsledkom je fakt, že samospráva v mnohých prípadoch pre nedostatok finančných zdrojov tieto nemocnice prenajíma súkromného sektoru.
Bezpečnosť krajiny je bezpochyby spojená so vzdelanostnou úrovňou jej obyvateľstva, v čom má školstvo a veda svoje nezastupiteľné miesto. Výsledky, ktoré naše školstvo na všetkých stupňoch dosahuje, predstavuje riziko, že Slovensko nedosiahne ciele v oblasti konkurencieschopnosti. Plánované výdavky rezortu školstva sú takmer o 5 % nižšie, cca o 70 mil. v porovnaní s rokom 2017. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu pozitívne hodnotí niektoré kroky spojené s uľahčením mobility žiakov základných škôl a detí so zdravotným postihnutím. Rizík a problémov, ktoré nie sú pokryté zdrojmi, je oveľa viac. Riziká vo využití európskych zdrojov, veľká časť výdavkov na rozvoj informačných technológií ide na licencie a nie na skutočný rozvoj. Toto nedáva veľa nádeje, že budúci rok bude rokom podstatných systémových zmien v školstve, ktoré si určite vyžadujú značné verejné zdroje.
Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu už dlhodobo poukazujú na problémy v samospráve, ktoré majú dôležitú úlohu aj v oblasti školstva a zdravotníctva, sociálnych služieb a životného prostredia. V dôsledku fiškálnej decentralizácie na samosprávu prešlo množstvo prenesených kompetencií. Výsledky našej kontroly poukazujú, že veľká časť obcí nie je objektívne schopná plniť ani originálne, nieto prenesené kompetencie, v ktorých vznikajú obciam nové a nové zákonné povinnosti, s ktorými nie vždy v plnej miere je spojený aj finančný transfer. Problémom je, že finančné zdroje na tieto kompetencie sú rozdrobené medzi obce, kde je často problém zvoliť obecné zastupiteľstvo, nieto plniť plán sociálno-ekonomického rozvoja, koncepciu rozvoja sociálnych služieb a ďalšie povinnosti spojené s komunálnym odpadom, odkanalizovaním a ďalšími, ktoré teda na obce boli prenesené a neodmysliteľne k nim patria.
Diskusiu o ďalšej etape reformy samosprávy, o ďalšej optimalizácii vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom samospráv považujeme v tomto kontexte za mimoriadne potrebnú.
Popri uvedení rizík nedostatočného financovania potrieb jednotlivých rezortov a problémov samosprávy aj v tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na stále vysokú mieru nehospodárneho využívania aj toho, čo rozpočet ponúka. Predražené obstarávanie aj v podmienkach nedostatku – zdravotníctvo, školstvo, obrana, drahé externé služby na činnosť, ktoré sú náplňou rezortov, a plytvanie v štátnych podnikoch, to sú všetko rezervy efektívneho hospodárneho nakladania s prostriedkami rozpočtu verejnej správy, vrátane štátneho rozpočtu, ktoré v našej kontrolnej činnosti zisťujeme. Uviedol som len niektoré významy slova bezpečnosť a problémy a riziká jej systematického zabezpečovania prostredníctvom budúcoročného rozpočtu.
Sme krajina, ktorá sa stále musí vyrovnávať s problémami vývoja v minulosti a pritom reagovať na výzvy v súčasnosti. S nedostatkom zdrojov na všetky potreby sa budeme musieť ešte dlho, ak vôbec niekedy, vyrovnávať. A je iba na politike distribúcie, ako verejné zdroje sa prerozdelia, čo je a bude priorita bezpečnosti krajiny. A na to je potrebné myslieť aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.