23. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny, tu prítomný pán poslanec Choma pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky.
Prečo uvažujete, že už ďalej nebudete kandidovať na post Žilinského primátora? Odpoveď: „Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na 24 hodín 7 dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia. Priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.“
Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si asi tiež vyžaduje nesmierne veľa času. „Áno máte pravdu, preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej.“
Ako vidíte, pán primátor Choma tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že ten krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je na to pripravená a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade.
Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánoval v budúcnosti vykonávať len jednu stoličku, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku. Vyjadril sa, že sa vzdá funkcie primátora po tom, čo, citujem, „zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd“. Potom sa vzdá funkcie. Odhadoval to na niekoľko týždňov v apríli minulého roku. Odvtedy už bude takmer rok a 9 mesiacov. V októbri minulého roku skončila aj nútená správa mesta Martin, rozpočet na 2017, samozrejme, už pripravil a veril som, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svojej slovo dodrží a bol by ďalším politikom, ktorý by sedel iba na jednej stoličke.
Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente, a ak by ho nasledovali, tak by sme nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je tento návrh, rokovať a ich ani navrhovať. Malo by to byť vo výbave, v zásadách každého slušného, normálneho a zodpovedného človeka. Po župných voľbách, ktoré sa konali pred mesiacom, avizovali tento krok ďalší zvolení župani. Žiaľ, nie všetci. Urobia tak Juraj Droba, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Pánom poslancom Blanárovi a Chudíkovi to povedali voliči, že si neželajú, aby sedeli na dvoch stoličkách. Pán poslanec Baška na dvoch stoličkách sedieť zostáva aj v nasledujúcom volebnom období.
Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už tretíkrát, preto si vás dovoľujem požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto nášho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, používam často onen názov českého filmu s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe – Dobrí holubi sa vracajú. I tento zákon, ktorý by sa veľmi stručne dal nazvať zákon proti sprejerstvu, sa vracia. Vracia sa nie preto, že by sme nemali čo iného predkladať, ale vracia sa i preto, že pri predchádzajúcom predložení pred rokom a niekoľko mesiacmi som bol ubezpečený pani ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, že je to veľmi dobrý podnet a že sa nad tým treba zamyslieť a že je to dobré, ale že to treba zasadiť do širšieho kontextu a že do roka od toho, čo som to predkladal, ten návrh tu bude z rúk ministerstva. Uplynul rok a plynuli ďalšie mesiace a ten návrh tu nie je. To je dôvod, prečo predkladám veľmi stručný zákon s kolegom Dostálom, ktorého posolstvo vlastne tvorí zmena jedného paragrafu čítajúca menej ako desať slov.
A prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože nikto nemôže tvrdiť, že je v prospech neoliberálov, konzervatívcov, pravičiarov, ľavičiarov či kohokoľvek iného, ale je v prospech stavu miest, v ktorých žijeme, v prospech dojmu, ktoré tieto mestá zanechávajú v ľuďoch, ktorí v nich žijú, a tých, ktorí do nich prichádzajú. A myslím si, že podpora tohto zákona je krokom na ceste, aby tie mestá vyzerali lepšie. Zopár detailnejších príkladov si dovolím uviesť vo vystúpení v rozprave. A zatiaľ teda len toľko, potom poviem viacej.
Ďakujem.

Vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbor gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 29. januára 2018.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, s Ondrejom Dostálom sme boli na vydanie takéhoto zákona konfrontovaní rozhovorom na jednom zo zastupiteľstiev mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, keď nás oslovil príslušník ministerstva vnútra vzdelaním právnik a hodnosťou plukovník. Požiadal nás, aby sme urobili v Trestnom zákone zmenu, ktorá znemožní nejednoznačnú interpretáciu § 246, ktorú je možné vykladať si tak i onak, a pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci, v danom prípade ide o poškodzovanie v zásade z hľadiska takého jednoduchého sprejerstvom, o určenie alebo zrušenie hranice tzv. malej škody. To totižto vedie k tomu, že i v prípade, keď dôjde k postihu páchateľa takéhoto činu, tak sa, akýmsi spôsobom súdy môžu rozhodovať v zmysle považovať takúto vec za priestupok.
Poviem k tomu zopár faktov, ktoré môžete stretnúť na ceste na vianočné trhy. Keď pôjdete na Hviezdoslavovo námestie starou bratislavskou Ventúrskou ulicou, tak oproti vchodu do Univerzitnej knižnice je slávne a známe čosi, čo k Bratislave patrilo a, chvalabohu, znova patrí, antikvariát firmy Steiner. Ten dom priliehajúci na, oproti vchodu do Univerzitnej knižnice má nádhernú drevenú plasticky vyrezávanú bránu. Keď okolo nej pôjdete, tá brána je zničená viacfarebným posprejovaním.
Ale po príklady nemusíme chodiť ďaleko, i keď by ste išli autom dole Palisádmi, tak na rozhraní Godrovej a Šulekovej je secestný dom s drevenou bránou a krásnou kovanou mrežou. Tá brána je rovnako zničená posprejovaním.
Musím povedať, že interpretácia zákona delí takéto činy na tie, ktoré by stáli viacej ako 266 alebo menej ako 266 eur. Toto vyčíslenie je veľmi otázne, lebo, samozrejme, je rozdiel, či sa odstraňuje nasprejovanie steny podchodu na Hodžovom námestí, ktorá je hladká, a nie bez námahy, nie bez prostriedkov, nie bez ľudskej práce a látok, ktoré sú na ne potrebné, sa odstraňuje pomerne ľahšie. Ale keď uvidíte tú bránu oproti Univerzitnej knižnici, tak pochopíte, že to je nevyčísliteľné v zmysle nákladov. Jednoducho ak by som to mohol tak povedať, na bielom kameni, ktorým je obložené nové Národné divadlo bratislavské, predsa nemôže záležať, aký veľký pripusťme nemravný obrázok je na ňom nakreslený, aby sme posudzovali, čoho sa dopustil páchateľ.
Teda aby som to tak povedal veľmi polopasticky, nemalo by záležať, či ten kosoštvorec má dlhú os meter, meter päťdesiat alebo sedemdesiat osem centimetrov, pretože to, čoho sa dopustil páchateľ, je neuveriteľná neúcta voči v tomto prípade Národného divadla verejnému majetku, v prípade tej drevenej brány možno súkromnému majetku, ale kým nezačnú títo páchatelia sprejovať vaše kapoty áut, vaše predné sklá na autách, tak to niekto môže brať ako niečo čomu hovoria Nemci Kavaliersdelikt. To nie je Kavaliersdelikt, to je ťažký prečin proti majetku verejnému či súkromnému, pretože, dovedieme toto do dôsledkov, najkrajší exponát mojej sprejerskej práce je postriekaný kabát okoloidúceho, pretože okoloidúci sa stáva chodiacou reklamou môjho umeleckého diela. K tomu sme ešte neprišli. Na rozdiel od vozidiel MHD súkromné vozidlá ešte sprejované ešte nie sú, ale benevolencia voči posprejovaniu verejných budov, ale rovnako aj súkromných budov je neprípustná. Samozrejme, na diskusnom fóre po oznámení predloženia tohto zákona na SME som sa stretol i s oponentmi, možno sprejermi, ktorí proste tvrdia, že to sa v iných krajinách úspešne rieši tým, že sa tie budovy čistia a premaľúvajú. Neviem, akú máte skúsenosť s čistením travertínu, ale musím vám povedať, že to iste nie je ľahká práca. A, samozrejme, môžme vychovávať páchateľa tým, že mu zničíme jeho veľkolepé dielo tým, že vynaložíme verejné prostriedky, aby sme ho vychovávali.
Samozrejme, ťažko môžme chcieť od majiteľa drevenej brány na Ventúrskej ulici, aby zaplatil stovky eur, lebo najmenej toľko to bude stáť, za očistenie svojej brány v nádeji, že ešte bude platiť možnosť šesť až osemkrát a potom toho autora vytrestá týmto. Ako dobrý hospodár, poslanec Starého Mesta bratislavského i ako ctiteľ poriadku a úcty k verejnému a k súkromnému majetku sa domnievam, že Trestný zákon nemôže vyčíslovať pri takomto trestnom čine, aká je plocha zastriekania, pretože tá procedúra čistenia, ktorú by podľa iných názorov mal vynakladať verejný daňový poplatca alebo súkromník na svojom dome, proste nemôže byť od týchto dvoch vrecák žiadaná. Domnievam sa preto, že, tak ako som povedal na úvod, že sa nejedná o zákon, ktorý je politický, ktorý je v prospech kohosi, akejsi ideológie alebo akéhosi človeka, tento zákon, treba povedať, neovplyvňuje nejako žiadnu z piatich položiek, na ktoré sa ako doložky vybraných vplyvov pýtajú. Tento zákon nijakým spôsobom nezaťažuje verejný rozpočet, naopak, v prípade, že sa zrealizuje a že dôjde k postihom, že sa táto neblahá činnosť obmedzí, bude znamenať nepochybne úsporu pre verejný rozpočet, lebo si neviem predstaviť, že chceme mať budovu filharmónie alebo divadla posprejovanú, resp. míňať peniaze, ktoré treba na tisíc iných miestach, na to, aby sme tejto zábave hoveli výchovou premaľovávaním a čistením.
Samotný zákon je ošetrovaný v tom zmysle, že pri trestnom čine podľa § 246 sa nevyžaduje spôsobenie aspoň malej škody, že proste je to trestným činom v akomkoľvek prípade. Účinnosť zákona sa navrhuje stanoviť 1. marca 2018, lebo neprináša nijaké nové povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám, štátnym orgánom, nezavádza žiadnu novú skutkovú podstatu trestného činu ani nemení skutkovú podstatu existujúceho trestného činu, iba robí jednoznačnejší výklad príslušného ustanovenia zákona v súlade s jeho už v súčasnosti predpokladaným účelom a nie je preto potrebné stanovovať dlhšiu legisvakančnú dobu.
Samozrejme, že si uvedomujem, že to s Ondrejom Dostálom predkladáme ako opoziční poslanci, poznám osud desiatok opozičných návrhov, ktoré som sám s Ondrejom Dostálom alebo s inými kolegami predkladal, ale i toto je ukážka, nakoľko sa napĺňajú slová teraz neprítomného pána poslanca Číža, ktorý tak rád hovorí o tom, ako treba hľadať konštruktívne riešenia a konštruktívny dialóg. Nemyslím si, že tento návrh je deštruktívny a nehľadá spoločné riešenia.

Ďakujem za slovo. Ale, ale, pán Osuský, toto je ťažká schizofrénia vo vašom podaní. Je jasné, že treba chrániť budovy pred škodami, je potrebné to trestať. Ale vy schvaľujete tiež takýchto ničiteľov majetku, aj keď povedzme komunistického, Kalmusa a Lorenza, ja ich volám striekači nosiaci slovenský znak v grafickej značke ženského prirodzenia. To vám nevadí? Čiže takíto vandali sú vám blízki.
Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel potvrdiť to, čo povedal Peter Osuský ohľadom charakteru tohto návrhu zákona. Nevychádza zo žiadnej ideológie, nie je to vec politického presvedčenia, pravicového, ľavicového, liberálneho, konzervatívneho, je to podnet z praxe, ktorý sme ako poslanci mestskej časti Bratislava-Staré Mesto dostali pri každoročnom prerokovaní správ o bezpečnostnej situácii na území mestskej časti, a dostávame ho rok čo rok, je to teda vec nie politická, ale vec riešenia, riešenia praktického problému. Takže podobne ako Peter Osuský dúfam, že tento návrh napriek tomu, že ho predkladajú opoziční poslanci, by si mohol získať, získať podporu. Napokon už pri tej vládnej novele Trestného zákona to takmer vyšlo, akurát na poslednú chvíľu teda z dôvodov, že má to byť, má to byť nejako prerokované alebo, alebo systematickejšie ošetrené, ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vtedy predkladali, neprešiel, ale ak aj neprejde teraz, tak určite sa budeme usilovať, aby bol tento návrh zapracovaný do najbližšej vládnej novely Trestného zákona, teda či už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, pokiaľ, pokiaľ teda ministerstvo si samo neosvojí túto iniciatívu a nezaradí to, tak my mu to určite pripomenieme aj predtým, ako to pôjde do vlády, a potom keď nie, tak keď to bude v parlamente.

Ďakujem obidvom kolegom. Každý si v tom našiel to svoje. Ondrovi Dostálovi len môžem potvrdiť to, čo povedal, lebo takto vznikol proces, na konci ktorého je táto novela. A ako vravím, keď niekedy počujem tie slová „to vyžaduje systémové riešenie“, tak ma jíma smútok, pretože systémové riešenie znamená, že je to odsunuté „auf die lange Bank“, ako hovoria Nemci, to znamená na svätého Dindi, ako sa zase hovorilo inde. A myslím si, že tá postriekaná brána, ktorá pozerá na tisíce turistov tiahnuca, tiahnuce dole Ventúrskou, je výkričníkom o tom, že môžeme ešte počkať tri, päť, sedem rokov na komplexné riešenie, ale nemyslím si, že je to dôvodné.
A pokiaľ ide o vás, pán poslanec Mizík, no, to, čoho sa dopustili Lorenz s Kalmusom, bolo postriekanie niečoho, čo by v slušnej krajine, verím, že by sme mali byť slušnou krajinou, nikdy nemalo stáť. Predstava, že by postavil niekto v rodisku Josefa Goebbelsa jeho pamätník s odôvodnením, že Josef Goebbels urobil pre svoje rodisko veľa počas éry tretej ríše, je dosť avantgardné. Ľudí, ktorí pozvali okupačné vojská, ktorí sa tomu báli a hanbili priznať, nemajú čo mať v demokratickej krajine pamätníky, ak tá krajina má súbežne zákony o zločinnom systéme, ktorý tí ľudia okrem svojej vlastizrady reprezentovali. Preto sa to nedá porovnávať s posprejovaním Národného divadla.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona povedal k nemu pár slov. V zásade chcem sa vyjadriť k tomu politickému rozmeru a potom by som chcel povedať niečo, niečo k právnemu aspektu celej tejto veci.
To, že nejde o politický návrh zákona, ktorý by nás mal deliť politicky koalično-opozične, pravicovo-ľavicovo-liberálno-konzervatívne, možno ilustrovať aj na takej veci, že autorkou tohto ustanovenia, o ktoré sa jedná, je Katarína Tóthová, bývalá ministerka spravodlivosti, a teda v tom čase, keď to predkladala, poslankyňa Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko. Myslím si, že ani Petra Osuského, ani mňa nemožno ani v najmenšom podozrievať z akýchkoľvek sympatií voči Hnutiu za demokratické Slovensko, napriek tomu toto ustanovenie považujeme za užitočné a považujeme za dobré, že v Trestnom zákone je.
To, čo sa teraz pokúšame urobiť touto novelou, je v podstate snaha, aby ustanovenie zákona, ktoré je súčasťou Trestného zákona, ktorý je tam ako samostatný trestný čin, plnilo ten účel, pre ktorý bolo schválené. Ide totiž o to, že keď bol schválený v roku 2005, tak platil ešte starý Trestný zákon a ten Trestný zákon, keď sa tam doplnilo ustanovenie, kto poškodí cudzí vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farmou alebo inou látkou, čo je skutková podstata trestného činu sprejerstva, tým sa skutková podstata tohto trestného činu odlíšila od poškodzovania, poškodzovania cudzej veci, kde sa vyžadovalo, vyžadovalo spôsobenie určitej škody.
Ale tým, že tu máme nový Trestný zákon, ktorý prebral síce toto ustanovenie, a máme tu dva trestné činy poškodzovania cudzej veci, § 245, ktorý hovorí o tom, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa na odňatím slobody až na jeden rok, a § 246, ono sprejerstvo, kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže logický výklad týchto dvoch ustanovení by hovoril, že kým v tom prvom sa spomína spôsobenie malej škody, v tom druhom sa nespomína žiadna, žiadna škoda, ale hovorí sa a hovorí sa o poškodzovaní. Čiže logický výklad by hovoril, že, že nie je potrebná malá škoda, teda 266 eur, aby bol spáchaný trestný čin sprejerstva, ktorý spočíva v tom, že niekto vec postrieka, pomaľuje a popíše farbou alebo inou látkou.
Ak by to tak nebolo, tak by vlastne nemalo zmysel, aby toto ustanovenie bolo, bolo v Trestnom zákone ako samostatný paragraf, pretože v takom prípade, v takom prípade by sa to všetko zmestilo pod ustanovenie § 246, a kto zničí, poškodí, čiže bolo by to poškodenie vecí, spôsobenie malej škody, nie je žiadny problém.
Problém vznikol pri schvaľovaní súčasného Trestného zákona, kde sa v rámci výkladu, výkladu pojmov dostalo aj ustanovenie, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa zato, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá. Vďaka tomuto ustanoveniu niektoré súdy, niektorí prokurátori a niektorí policajti začali vysvetľovať aj trestný čin sprejerstva tak, že aby mohol byť, mohol byť spáchaný, tak keďže sa tam používa slovo poškodí, čiže spôsobí nejakú škodu, tak aj napriek tomu, že sa tam priamo v tom trestnom čine alebo, alebo v skutkovej podstate toho trestného činu spôsobenie malej škody nevyžaduje, ale používa sa tam slovo „spôsobí škodu“, tak sa stalo to, že v niektorých prípadoch sa začalo vyžadovať spôsobenie aspoň malej škody, teda tých 266 eur, aj na trestný čin sprejerstva.
Je to výklad, ktorý, samozrejme, že je možný, a teda právnici si vedia obvykle vyložiť veci rôznym spôsobom, ale ide proti zmyslu tohto ustanovenia. Ak by mal tento výklad prevážiť, tak v tom prípade rovno vypustíme ten § 246 z Trestného zákona, lebo je tam zbytočný, a bude to, bude to jedna, jedna z foriem poškodzovania cudzej veci, bude stačiť § 245. Ak sme presvedčení, že sprejerstvo má byť samostatný trestný čin, že poškodzovanie cudzej veci popísaním, pomaľovaním, poliatím a pod. má byť trestané ako, nie iba ako priestupok, ale ako trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, tak je potom potrebné schváliť návrh, s ktorým prichádzame s Petrom Osuským, a doplniť, doplniť tam ustanovenie, že tá všeobecná definícia, teda, teda spôsobenie malej škody sa nebude vyžadovať na, na ustanovenie § 246 Trestného zákona.
Posledná vec, aby som, aby som teda vysvetlil tie obavy ministerky spravodlivosti, že treba systémové riešenie. Samozrejme, že požiadavka systémového riešenia častokrát má taký charakter, že nechceme niečo riešiť, tak povieme, že zriadime komisiu alebo, alebo treba to riešiť systémove. V tomto prípade ja do istej miery uznávam, že, že je potrebné sa na túto vec pozrieť aj komplexne pokiaľ, pokiaľ existujú obavy, že by sa zmenou tohto ustanovenia sa to mohlo dotknúť nejakých, nejakých iných ustanovení, ale tým, že my tam explicitne hovoríme, že vo vzťahu k § 246 sa nevyžaduje spôsobenie malej škody, tak si myslím, že žiadna škoda na znení Trestného zákona nemôže vzniknúť, teoreticky môže nastať problém, že, že by existovali aj nejaké iné problémy, kde by to bolo potrebné takýmto spôsobom ošetriť, aby, aby sa, aby sa poškodzovanie alebo spôsobenie malej škody nevyžadovala, teda aby sa nevyžadovalo spôsobenie malej škody pre nejaké ustanovenie Trestného zákona, ale to už nie je celkom náš problém. My sme sa dozvedeli o tom, že ten výklad pojmom, ktorý je obsiahnutý v Trestnom zákone novom, reálne spôsobuje problémy pri stíhaní sprejerstva, preto sme prišli s pozmeňujúcim návrhom, preto teraz prichádzame s novelou, a ak tú novelu parlament neschváli, tak sa aj naďalej budeme usilovať, aby sa toto ustanovenie dostalo do našej legislatívy, pretože pomôže vyriešiť reálny problém, na ktorý upozorňuje Polícia Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Vymazať rámček!