23. schôdza

Spravodajca. Spravodajca. (Reakcia z pléna.) Cítim sa taký nesvoj, keď tu nie si, prepáč. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)
Takže dobré ráno prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné, a tiež aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch.
Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi je toto neprijateľné. Dodávateľ ako dotknutý orgán v podstate má právo veta ako miestna tepláreň na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave, do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Karola Galeka, Eduarda Hegera a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Galek. (Reakcia z pléna.)

Mal si prísť, vedel si. Takže ešte raz, drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahé všetko a obzvlášť drahé teplo. Chcem sa vás opýtať, bude to iba taká básnická otázka, pretože pán Glváč mi minule povedal, že toto neni diskusný krúžok, ale predsa len tak na zamyslenie. Viete, koľko platíte za teplo doma, za teplo, ktoré odoberáte napríklad z centrálneho zdroja, ak bývate v bytovke? Ak bývate v dome, tak si to teplo zabezpečujete asi sami. Platíte toľko, koľko vám váš dodávateľ vyúčtuje, a tomuto dodávateľovi nejakú tú hornú hranicu stanoví práve regulačný úrad.
Máme takisto rôzne definície energetickej chudoby, ktorá hovorí aj o tom, kedy niekto spadá pod túto hranicu alebo je energeticky chudobný, neexistuje nejaká uznávaná všeobecná, nejaké uznávané všeobecné pravidlo, ale v zásade sa má za to, že toto sa stáva vtedy, keď platíte za svoje energie viacej, ako je 10 % z vašich mesačných výdavkov na bývanie. A presne, presne o tomto je aj teplo, pretože aj teplo je súčasťou tých platieb za energiu. A našim zákonom by sme radi, aby sme aj túto položku, ktorú platíte v cene za energie alebo ktorá je ich súčasťou platieb za energie, aby sme ju znížili. Tento zákon predkladáme celkovo v tomto parlamente už po štvrtý-, po štvrtýkrát, myslím, v tomto volebnom období druhýkrát a dvakrát to bolo aj v tom minulom, vtedy, myslím, ešte Martin Poliačik mi pomáhal s týmto zákonom, Lucka Nicholson, takže dneska ho tu máme po štvrtýkrát. Veľa už bolo v minulosti povedané, myslím, že k tomuto zákonu je vsjo jasno, ja to nebudem teda nejak zbytočne naťahovať. Aj našej tajomníčke Mati som sľúbil, že budem vecný a stručný. Ale predsa len, čo sa týmto zákonom dosiahne.
My dneska, ako som aj povedal v úvodnej reči, máme tu vlastne nejaké teplárenské nevoľníctvo. To znamená, máte nejakého dodávateľa tepla, vy fungujete v rámci jeho vymedzeného územia, a ak sa rozhodnete vybudovať si vlastnú kotolňu vo vašom bytovom dome, tak čo sa stane, idete na stavebný úrad a dotknutým účastníkom konania je stávajúci dodávateľ tepla. Tento má v rámci tohto konania dokonca postavenie také, má právo veta, a môže vám v podstate zablokovať, keď povie, že nie. No a, pochopiteľne, že toto právo aj využije, pretože nechce prísť o zákazníkov.
Ale čo sa vďaka tomu deje? My tu na Slovensku dneska nemáme vôbec žiadnu možnosť, ako reálne zatlačiť na to, aby výdavky toho vášho dodávateľa boli nejakým relevantným systémom znižované, tlačené dole, aby tam bol nejaký tlak na tú efektivitu. Pretože akékoľvek výdavky, ak sú teda v tej kategorizácii, ktoré predpisuje ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak sú tam nejakým spôsobom začlenené, tak on im ich uzná. Proste to zoberie, uzná a ceny tepla nám idú hore. Na budúci rok vieme, že pôjdu hore ceny elektriny, pôjdu mierne u niektorých dodávateľov aj ceny plynu, mierne ide aj cena tepla. A to práve vďaka tomu, že dneska väčšinu toho tepla vyrábame práve z tohto plynu. Takže nejaká tá korekcia tam bude, ale my stále tvrdíme, že v týchto cenách je priestor aj na ich ďalšie znižovanie, a toto vieme dosiahnuť práve tým, že otvoríme to konkurenčné prostredie.
Toto obmedzenie, ktoré chceme vypúšťať, sa dostalo do zákona ešte v roku 2014, no takou malou nenápadnou novelou, zmenou, ktorá sa dostala do tohto zákona po úplatku, dovolím si to tak nazvať, 10-tisíc eur, ktoré dostal práve jeden lobista, a preloboval túto zmenu v tomto zákone. Toto sme napadli aj na Generálnej prokuratúre. Bohužiaľ, bolo nám oznámené, že skutok sa nestal.
A teraz možno k tomu, čo to, čo to vlastne znamená v praxi. Keď som povedal o tom, že to tu môžme vytvoriť nejakú tú prirodzenú konkurenciu a tlak na cenu. To je presne to isté, ako keď by ste si doma chceli upiecť chleba. Dneska máme všelijaké pekárničky na chleba, dokonca už som počul, že si viete doma pripraviť aj vlastné pivo. Ešte to nemám, ale tak dúfam, že niekedy aj túto možnosť využijem, pretože čo je doma, to sa počíta. A teda máte, má možnosť aj dneska človek si vybrať. Buď si upečie ten chlebík z nejakej zmesi sám doma, alebo ide teda k tomu pekárovi. Samozrejme, obidve opcie, obidve možnosti majú svoje výhody, majú svoje nevýhody. Jak využijem a pečiem v nejakej tej pekárničke, tak pochopiteľne elektrina, obstaranie toho zariadenia na to pečenie, obstaranie toho, tej zmesi múky, plus čas, nejaký čas to trvá, ale mám domáci chleba a som pánom svojho, svojho času, svojich peňazí. Keď sa rozhodnem nakúpiť si to u pekára, no tak idem do potravín alebo idem priamo k pekárovi a tam si ten chleba kúpim a tieto všetky veci neriešim. Ale mám tu možnosť vybrať si. A prečo toto neumožníme ľuďom aj v tejto tepelnej energetike?
Obrátili sme sa v tejto veci aj na Európsku komisiu. Richard Sulík písal pánovi Canetemu ešte v roku 2015. A veľmi konkrétne otázky. Odpoveď bola, že áno, odpájanie ani pripájanie nie je predmetom európskych smerníc ani smernice o energetickej efektívnosti. To znamená, nevieme prikázať, zakázať alebo nejakým zákonom cez Európsku komisiu zatlačiť sami na seba, na nás ako zákonodarcov, aby nevytvárali takéto bariéry.
Ale na druhej strane opísal jednu veľmi zaujímavú vec. Podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie. Toto je, toto je, myslím, že veľmi jednoznačná a veľmi dôležitá veta, ktorej sa musíme aj do budúcnosti držať. Skrátka, my dneska nevieme, či to účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom je nákladovo efektívnejšie, pretože dneska si tí ľudia nemôžu vybudovať tú vlastnú kotolňu, tú individuálnu kotolňu, no a tým pádom sa nám to veľmi ťažko porovnáva. Takže dajme zadosť aj tomuto, tejto odpovedi a uvoľníme toto teplárenské nevoľníctvo. Dosiahneme aj tým, aj tak, dosiahneme tým teda aj to, že tá cena tepla od tých monopolných dodávateľov bude pod tlakom konkurencie a klesne naozaj pre všetkých.
Takže toľko za mňa a ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko nadviažem na kolegu Galeka, ktorý je teda v tomto odborníkom, a myslím si, že veľmi dobre to vysvetlil. Ja som úplne nevedel, že či pôjde do rozpravy, tak som sa radšej prihlásil a dal som to aj faktickou, ale, ale, čiže len kratučko chcem povedať možno tú filozofiu centrálnych zdrojov tepla, lebo Karol to veľmi dobre vysvetlil a ukázal, aké nevoľníctvo sa tu deje vlastne, taká tá krivda, do ktorej sme sa dostali práve tou novelou v roku 2014.
Ale čo chcem povedať, že centrálne zdroje tepla nie sú teda zlá myšlienka, pretože vidíme, že naozaj sú krajiny, kde to funguje. Len je dôležité, aby fungovali efektívne, aby fungovali v prospech toho konzumenta, v prospech zákazníka, v prospech občana. A to je to, čo vidíme, že sa tu nedeje. A preto je veľmi dôležité tento celý stav nejakým spôsobom správne zadefinovať. A tak ako je to teraz upratané, tak vidíme, že to nie je prospešné. Takže ja len na margo toho, že som chcel som práve vytiahnuť tú myšlienku, že centrálne zdroje ako také sú, sú veľmi dobré, ale musia byť funkčné, musia byť, by som povedal, udržiavané, aby dosahovali tú efektivitu. A to je to, čo vidíme, že sa za posledné, alebo za posledné, za posledných 30 rokov (povedané so smiechom), alebo proste vidíme, že sa to nedeje, že sú tí, ktorí sa o tieto centrálne zdroje tepla nestarali ako o dedičstvo, ktoré sme zdedili z minulého režimu, ktorý, kedy sa to húfne stavalo. A vidíme, že v takom prípade naozaj ten zákazník potom dopláca, pretože všetky tie výnosy, totižto ako v každom podnikaní potrebujete čas výnosov vracať späť do toho, aby ste obnovovali svoju infraštruktúru, aby ste obnovovali svoje, svoje zdroje. A vidíme, že to sa tu mnohokrát nedialo.
A teraz vlastne tá investícia, ktorá je potrebná na to, aby znovu tie zdroje boli efektívne, sa prenáša opäť na zákazníka. Ale mnohokrát tieto podniky boli v rukách mesta, ktoré si vybralo tieto zisky a použilo si ich na iné účely, a dneska by to chcelo preniesť práve na tých, ktorí sú vykurovaní aby to oni doplatili. A toto je práve tá krivda, tá nespravodlivosť, ktorá sa tu deje a ktorú súčasný zákonný stav určitým spôsobom nám umožňuje, tým, ktorí nie sú teda poslušní, keď tak poviem, alebo zodpovední. Takže je, je dôležité doniesť do tohto naozaj tú mieru zodpovednosti a nastaviť ten systém tak, aby to podnikanie bolo férové a aby v konečnom dôsledku nebol postihnutý ten zákazník, tak ako to aj kolega Karol Galek veľmi dobre vysvetlil.
Takže to je len môj príspevok, ktorý som chcel ešte do toho tak doplniť, aby sme mali možno taký celý obraz.
Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Viskupič.

Edo, toto, čo navrhujeme, je v pléne už štvrtý-piatykrát a definujem to od začiatku ako teplárenské nevoľníctvo. Jednoducho je neakceptovateľné, ak si predstavíme, že na pôde nejakého mesta alebo obce by napríklad podnikalo Tesco a ono by mohlo vydať záväzné stanovisko, že vedľa nemôže byť vystavaný Kaufland, Nay alebo iný. Neviem už lepšiu analógiu k tomuto vytvoriť, a preto si myslím, že či už zapojenie európskej úrovne, citácie, ktoré máme v dôvodovej správe od interpelácie pána Sulíka, túto zákonnú úpravu od mája 2014 sme atakovali s Luciou Nicholsonovou a jednoducho sme chceli ľuďom odstrániť teplárenské nevoľníctvo.
Nemyslím si, že odpojenie od neefektívneho, zlého a možno aj oligarchami prelezeného centrálneho zdroja tepla je dobré nastavenie, a tým, akým spôsobom sa tento zákon prijal a prijíma, ako platí, jednoducho ľudí sme postavili do teplárenského nevoľníctva.
Túto agendu, dúfam, že prebrali veľmi dobrí ľudia, či ty, alebo Galek, a jednoducho držím vám palce, aby ste narovnali do budúcna tieto ohnuté pomery a aby ľudia, ktorí majú plné právo sa rozhodnúť, kto im bude kúriť, a aby toto svoje právo mohli využiť. Držím vám v tom palce a dúfam, že po 2020 najneskôr sa vám to podarí otočiť.

Pán poslanec Heger.