23. schôdza

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Beblavý, ja s vami často nesúhlasím, ale dnes musím povedať, že s vami na 100 % súhlasím. Povedal by som, že s každým slovom, ktoré ste povedali. Táto vláda postupuje presne tak, že vytiahne peniaze od ľudí, ale naspäť sa už nedostanú. Myslím, že ten príklad toho, ako vláda daňovo vykradne ľuďom pivnicu, ale na druhý deň ráno zazvoní pán premiér a vráti ukradnuté zemiaky, ale bicykel si nechá, vystihuje iným spôsobom aj to, čo ste povedali. Ja som rád, že ste to povedali, pretože to považujem za veľmi racionálny uhol pohľadu na to, čo sa v slovenskej ekonomike deje.

Pán poslanec Tomáš.

Pán poslanec Beblavý, v princípe veľmi vecné vystúpenie. Dá sa s mnohými vecami súhlasiť. Ja som tiež rád, že rovnako sa pristupuje aj k zamestnancom štátnej a verejnej správy. Áno, vy ste o tom začali hovoriť prvý, ale teda ten výsledok je, myslím, dôležitý. Pevne verím, že podobne sa to podarí aj v prípade minimálnej mzdy.
To, čo ste podľa mňa trošku zaviedli verejnosť a zavádzate, je, že teda najprv sme navrhli tie príplatky a až potom sme sa začali s tými zamestnávateľmi rozprávať s vysvetlením, že vlastne to treba nanovo prepočítať. Ale my nič také nechystáme, my predsa na tom príplatku, na tých príplatkoch budeme trvať a jediné, čo tvrdíme, je, že predsa sú len určité prevádzky, kde je nočná práca vlastne základom celej produkcie, a tam, kde sa prakticky robí len v noci, tak naozaj by sa patrilo pozrieť, či si tieto spoločnosti nezaslúžia výnimky. Nemyslím si, že zamestnávatelia budú využívať ešte viac kvôli tým príplatkom prácu v noci alebo cez sviatky, lebo, ako dobre aj vy viete, už teraz 240-tisíc ľudí pracuje, myslím, v noci, taký je údaj. Tak už si neviem predstaviť, či sa to ešte vôbec viac dá.
No, a stále šachujete s tými odvodmi podľa mňa trochu neférovo, pretože veď vy to tak tvrdíte, ako keby tie odvody išli Robertovi Ficovi alebo nejakým členom vlády. Však predsa tie, vieme všetci dobre, že odvody sa predsa používajú na fungovanie štátu, na dôchodky a všetko. Takže logicky, že samozrejme aj v týchto príplatkoch sa niečo odvedie. Čiže v poriadku, je to aj vďaka vašej spolupráci, že predovšetkým oceňujem tú verejnú a štátnu správu. Je to dôležité a myslím, že som správne pochopil, že to podporíte, tak ďakujem.

S reakciou na faktické, pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem pekne obom kolegom za ich poznámky. Nebudem samozrejme opakovať, ale skôr mi dovoľte možno doplniť to, čo bolo povedané.
Jednak malé nedorozumenie, pán kolega Tomáš. Ja som povedal o tom, že motiváciou tohto opatrenia je zamestnávateľa motivovať, aby znížili využívanie tej práce, lebo ekonomicky to tak aj vyplýva, aj sa to dá očakávať. A ja som povedal, že aj z môjho pohľadu je to okej. Netreba to prehnať. Teda viete, že ak to skončí tým, že zavrú prevádzky, tak to nebude asi to, čo chceme. Takže tam to treba citlivo kalibrovať. Ale v zásade to, že zamestnávatelia, ktorí nemusia mať napríklad nočnú alebo nepretržitú prevádzku, aby to zvážili, to je podľa môjho názoru okej. Ale to, čo je podstatnejšie, a to, čo by som predsa len chcel ešte povedať, je, že samozrejme nejaké dane a odvody treba platiť. Ale ekonómovia sa zhodnú, a v tomto prípade sú ekonómovia veľmi sociálni, že nemá veľmi význam ich sťahovať z ľudí s nízkymi príjmami, pretože im ich aj tak musíme potom vracať cez rôzne štátne programy a podpory, akurát sa po ceste toho veľa stratí. To znamená, že ľuďom s nízkym príjmom má význam dane a odvody skôr znižovať a dávať im aj špeciálne úľavy, než im, naopak, ich takto sťahovať. A naopak, to, čo idete robiť vy, to, čo ste urobili teraz aj zrušením tej odvodovej odpočítateľnej položky, čo spočítal kolega Mihál, je, že zo zvýšenia mzdových nákladov v najbližšom roku pre tých nízko platených, nie pre mňa, pre vás, pre tých nízko platených, dve tretiny si vezme ten Robert Fico. Viete, nie 10 %, nie 20 %, nie 30 %, ale dve tretiny si vezme Robert Fico, čo v prípade nízko platených ľudí ja naozaj považujem za určitý druh rozpočtového hyenizmu. To vám poviem otvorene.
A pokiaľ ide o to, kam tie peniaze idú. No, poviem úprimne, že pri normálnej situácii by som aj s vami súhlasil, že áno, tie peniaze predsa nejdú predsedovi vlády, ony idú na potreby nás všetkých. Ale ako sledujem to hospodárenie a šafárenie v ostatných rokoch, tak musím povedať, že ja už neviem koľko z tých eur ide reálne na verejné služby a koľko skončí vo vreckách ľudí, v ktorých vreckách by skončiť nemali, a to, samozrejme, je jeden z hlavných problémov vašej vlády.
Ďakujem.

Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Heger, ale nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči. Ale pred tým, než vám dám slovo, na balkóne chcem privítať skupinu priateľov z Terchovej. Srdečne vás zdravíme. (Potlesk.) Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo. Chcela by som tiež povedať niečo k tým príplatkom. Začala by som asi takto: Teším sa, že moja známa pracujúca v obchode dostane zaplatené za prácu v nedeľu. Má dve deti, manžela v zahraničí a o jej deti sa stará jej mama, keď ona pracuje v obchoďáku. Táto žena bola pre mňa aj impulzom, aby som ako zákonodarkyňa urobila všetko pre to, aby sa ľuďom, ktorí pracujú v nedeľu, vo sviatok alebo v noci, podarilo zaplatiť za prácu, za ktorú si zaslúžia mať zaplatené viac.
Opatrovateľky sú ženy, ktoré mnohokrát musia polohovať aj v noci ľudí, ktorí sú starí, chorí a mnohokrát aj v bdelej kóme, a na rozdiel od sestričiek mnohokrát nemali zaplatené. Čiže teším sa, že aj vo verejnej správe tieto ženy dostanú zaplatené.
Dvakrát sme predkladali návrh zákona, ktorý by pracujúcim ľuďom zlepšil výplatu, lebo som hovorila, že teda naozaj sme poznali reálne ľudí a mrzelo nás, že to takto nie je. A čo sa stalo? Neprešiel, lebo ho poslanci SMER-u nepodporili. Dokonca dvaja z troch predkladateľov boli proti. Dnes vystupujem k návrhu zákona práve predkladateľov, ktorí predkladajú podobný návrh zákona. Zhrniem môj pohľad a postrehy a určite bolo okolo toho veľa diskusie, čiže dám aj nejaké fakty, prečo naozaj je načase, aby naši ľudia dostali za svoju prácu zaplatené.
Mojím postrehom a mojím názorom je to, že ľudia v sobotu budú mať zaplatené rovnako ako v nedeľu podľa vášho návrhu zákona. No pre mňa je sobota iný deň ako nedeľa. V nedeľu, keď sa pozriete do ulíc, tak sú ako vymreté. Sobota je relatívne rušný deň, ale nedeľa je deň, kedy sa nič nehýbe. Preto si myslím, že treba rozlišovať medzi sobotou a nedeľou. A minimálne v tom, či sa to bude viazať na minimálnu alebo na priemernú mzdu. Treba ako to zvážiť.
Po druhé. Po nočnej práci opatrovateľka bezvládnych ľudí určite pôjde spať, lebo je dlhodobo vyčerpaná. A ja poviem, ako sa to týka vlastne biorytmu u ženy.
Po tretie. Ľudia pracujúci v nedeľu dostanú v podstate menej ako za prácu vo sviatok. Ja by som opäť upozornila na to, že vždy je lepšie ísť do zamestnania počas sviatku ako v nedeľu, keď je taký pokoj v tej našej krajine. Podľa mňa najväčší problém majú zamestnávatelia, ak majú zaplatiť 100-percentný príplatok pre zamestnancov, ktorí majú nízku produktivitu práce, ako zaplatiť pre produktívneho zamestnanca 50 % z jeho priemernej mzdy. Už v októbri 2015, teda pred dvoma rokmi analyzovala Poštová banka takú štúdiu, kde zistila, že Slováci pracujú na nočné zmeny najviac v Únii. Na Slovensku chodí pravidelne na nočnú zmenu približne každý šiesty zamestnaný Slovák. To je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vtedy sa viac zamerala, teraz sú aj novšie štúdie, ale to bolo také komplexnejšie. V priemere za celú Úniu totiž pracuje v noci len 6 % zamestnancov, zatiaľ čo na Slovensku je to 16 percent. Práca v noci sa týka nielen lekárov, záchranárov, policajtov či hasičov, ale aj zamestnancov v priemysle, pretože mnohé výrobné linky sa nezastavujú ani v noci. To môže byť práve takým dôvodom, prečo je na Slovensku taký vysoký podiel ľudí chodiacich do nočnej smeny. V podstate sme si istým spôsobom tú nočnú prácu tým, že náš priemysel sa sústredil na automobilový priemysel, aj vyrobili tých nočných ľudí.
Slovensko sa súčasne spolu s Írskom a Holandskom radí medzi trojicu krajín s najvyšším podielom ľudí, ktorí pravidelne pracujú aj počas nedele. Nedeľný obed s rodinou si z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina našich zamestnancov, čiže 19,2 %, vyčíslila analytička. V nedeľu pritom do práce takmer vôbec nechodia Portugalci, ktorí majú len 4,5 % takýchto zamestnancov. Nízky podiel ľudí pracujúcich v nedeľu, čiže 7 až 8 % majú aj susedné Maďarsko a Poľsko.
Za európskym priemerom však zaostávame v prípade práce v sobotu. Na Slovensku totiž chodí v sobotu do práce pravidelne približne každý štvrtý Slovák, čiže 24,4 percenta. Priemer v Únii je 26,9. Čiže na tú sobotu v podstate ešte nedosahujeme ten priemer Európskej únie. Preto som vlastne hovorila, že je iný ten čas nedeľa a iný je tá sobota.
Trošku by som sa zastavila pri rizikách nočnej práce, keďže som hovorila o opatrovateľkách a mám taký reálny pohľad na túto prácu. Tak čo to spôsobuje? Je to narušený spánkový režim, problémy so spaním, nesústredenosť, podráždenosť, vznik depresie a iných psychických ochorení. Poruchu príjmu potravy, bolesti hlavy, vznik srdcovo-cievnych ochorení, problémy s vyprázdňovaním, narušená činnosť žalúdka a čriev. To všetko vlastne môže mať po istých rokoch vplyv práve na ľudí s trvalou invaliditou. Nám vlastne stúpa počet ľudí, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí.
Ak sa pozrieme na počet obyvateľov pracujúcich v noci ako podiel na celkovom počte zamestnancov na krajinu, tak musíme povedať, že napríklad v roku 2011 až 2016 takmer nemáme žiadne veľké rozdiely v tom, koľko v noci pracujú ženy a koľko muži a koľko je to spolu. V podstate môžme povedať, že v roku 2011 to bolo celkovo 16,40 %, z toho muži 19 a ženy 13,10 percenta, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo celkovo opäť 16,40, čiže nám to neklesá, počet mužov 19,10, tam len o 0,10 % nám to stúplo a ženy rovnako pracujú v noci. Práca v noci mladým škodí, prispieva k vzniku roztrúsenej sklerózy. Mladým ľuďom, ktorí pracujú v nočných zmenách, hrozí v podstate vyššie riziko vzniku tzv. roztrúsenej sklerózy multiplex než ich starším kolegom. Tím odborníkov, ktorý realizoval výskum, porovnal výskyt roztrúsenej sklerózy medzi subjektami výskumu v nadväznosti na ich pracovné zmeny v časovom intervale keď robili od 9.00 do 7.00 hodiny ráno. Výsledok bol podľa vedcov šokujúcich. V oboch skupinách odborníci zistili, že tí, ktorí pracovali dlhšiu dobu cez noc ešte pred 20. narodeninami, vykazujú vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy v porovnaní s tými účastníkmi výskumu, ktoré nočné zmeny nikdy nemali.
To je opäť taká vec, na ktorú musíme myslieť, ak prognózujeme možno priemysel alebo to, čo bude v danej krajine ťažiskové pre ekonomiku, lebo hneď na to sa nám preváža počet ľudí, ktorých ako keby vyrábame, že sú s trvalou invaliditou.
V neposlednej rade sa tiež budem opierať aj o štúdiu, kde práca na zmeny škodí ženám a ohrozuje plodnosť i zdravie. Ukázalo sa, že ženy pracujúce na zmeny mali až o 80 % vyššie riziko problémov s plodnosťou a 33 % častejšie u nich sa objavovali problémy s pravidelnosťou cyklu. Ženy pracujúce v nočnej prevádzke nemali síce problémy s počatím či pravidelným cyklom, no riziko potratov bolo u nich až o 29 % vyššie. Je za tým spánok, ktorý je veľmi dôležitý pre správne fungovanie nášho organizmu. Takže keď ho žena nemá dostatok alebo spí zakaždým v inom čase, môže to viesť k rôznym ťažkostiam. Okrem toho ženy, ktoré nemajú pravidelný pracovný čas, teda ani pravidelný rytmus bdenia a spánku, si často osvoja nezdravé návyky. Napríklad pitie nadmerného kávy, energetických drinkov, nezdravé jedlá. Nevyspatí ľudia jedia nezdravšie, majú častejšie problémy s nadváhou, nedostatok energie na pravidelný pohyb a podobne. Toto všetko máva neblahý dopad na ženskú plodnosť. Podľa odborníkov, ktorí pracovali na tejto štúdii, je však potrebné aj ďalšie skúmanie a ak výsledky potvrdia, môže to byť potom smerodajné aj pre plánovanie rodičovstva.
Takže toto sú všetko veci, keď na jednej strane naozaj počúvame niekedy možno aj oprávnený tlak zamestnávateľov, hlavne z regiónov, kde nemajú na to po minimálnej mzde príspevky, príplatky, na druhej strane si musíme povedať, že dôležité pre našu krajinu je, aby ľudia boli zdraví, aby ženy neboli nútené pracovať v noci a následne nemali problém s počatím, aby naši mladí nemali roztrúsenú sklerózu multiplex a aby sme si nevyrábali zdravotne ťažko postihnutých ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Gaborčáková, musím povedať, že posledné vystúpenia excelujete každým vystúpením, ale chcel by som vecne teda k tým štatistikám. To je veľmi dobré, že to tu zaznelo, pretože presne to dodáva taký ešte väčší rozmer tomu, ako uchopiť, ako sa pozerať vlastne na tieto príplatky. Pretože to sú konkrétne dáta, a myslím si, že to do tejto rozpravy patrí. Takže ďakujem za to a je to veľmi obohacujúce.