23. schôdza

Ďakujeme pekne. Moment, ďakujeme pekne, pán poslanec. Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Tomáš.

Pán poslanec Heger, pán premiér veľmi často pracuje v noci, veď stačí si len spomenúť na bruselské summity, ktoré končia niekedy o piatej, štvrtej ráno, a určite vždy športuje. Proste je to jeho zvyk a týmto vyhlásením alebo gestom nemyslel určite nič zlé. To len tak na okraj. Ja som vám len chcel, keďže ste poslancom z OĽANO, poďakovať, že OĽANO podporí tento vládny návrh zákona. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Áno, teda určite podporíme tento návrh, lebo si ho považujeme za správny a sme s ním teda prišli. My sa môžme akurát tak možno poďakovať spätne za to, že ste ho teda zobrali pod svoje krídla a zrealizovali.
Ja len k tej nočnej práci ešte, ja tomu rozumiem, však určite aj vy pracujete mnohokrát do noci a je iné pracovať do noci a iné pracovať celú noc do rána, pretože myslím si, že práve tie kľúčové hodiny 3, 4, 5, 6 sú tie, kde sa už to tak láme, a je iné pracovať tak, jednak aj manuálne, myslím si, že to je tiež niečo iné, pretože tam sa človek ináč pritom cíti a hlavne, keď je to opakované. Čiže viem si predstaviť, že ten šport pre pána premiéra ráno po takej kratšej noci môže byť dobrá vzpruha, ale títo ľudia celú noc prepracujú a potom si potrebujú ísť oddýchnuť. Čiže im to povedať, si považujem, za neempatické. Alebo ako, že to podľa mňa bol skrat v tom, že sa, ak sa im chcel priblížiť tou prácou v noci, tak tuto sa im myslím si, že vzdialil, pretože tí ľudia si určite nehovoria, že tak teraz ja by som si išiel zabehať a ani sa, nerozmýšľajú nad tým, že by si to išli vyskúšať. Tak len na margo toho. Ďakujem.

Ja myslím, že on sa k nim zase nejako priblíži.
Kolegyne, kolegovia, teraz je tá chvíľa, kedy by sa mala otvoriť možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ale ak mi dáte všeobecný súhlas, tak ja by som to posunula na ďalší rokovací deň. (Nesúhlasné reakcie z pléna.) Tak nech sa páči. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Máme tri minúty do konca. V rámci záverečného slova, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu zostali, ja chcem na záver zhodnotiť túto rozpravu ako pomerne vecnú, ako pomerne kultivovanú, až na vystúpenie pána poslanca Matoviča. A veľmi ťažko sa niektorým ľuďom tu v parlamente reaguje na takéto typy, každý sme si nejakým strojcom svojej vlastnej tváre a naša výpoveď a náš verbálny prejav troška hovorí niečo aj o našom vnútre.
Ja som presvedčený, milí kolegovia aj z opozície, že aj medzi vami je veľa ľudí, ktorí majú úprimný záujem na prijímaní dobrých zákonov, na tom, aby sa zlepšovala situácia na Slovensku, že ste prišli do parlamentu preto, aby sme pracovali na dobrých veciach. A očakával by som aj od vás, že aj u vás sú viacerí takí, ktorí si toto myslia o nás. Také, viete, hádzanie všetkých do jedného vreca, používanie silných slov, jednoducho to je niečo, čo mne absolútne nepasuje. A ja chcem vyzvať zvlášť vás, vážení kolegovia z OĽANO, ktorých, vás mnohých osobne poznám, aby ste skúsili tomuto brániť, lebo toto jednoducho zhoršuje tie vzťahy v parlamente a neprispieva to nijakým spôsobom k veci.
Aby sme sa teraz hádali o tom, že kto s tou témou prišiel skôr alebo kto neskôr, prepáčte, ale veď to je úbohé. Všetci, čo ste v tomto parlamente, viete, že každý návrh zákona, ktorý má šancu prejsť, sa tvorí dlho, jednoducho dozrieva. A hovoriť také argumenty, aké tu zaznievali, že mali ste to urobiť už pred desiatimi rokmi, mali ste to urobiť pred piatimi rokmi, na to je ľahký protiargument, mali ste to urobiť vtedy, keď ste vy boli vo vláde a neurobili ste to. Ale toto nie je cesta, aby sme takto komunikovali.
Veci sa riešia postupne. Postupne sa zvyšuje minimálna mzda, postupne sa prijímajú mnohé prosociálne zákony. Teraz prišla diskusia o tomto návrhu zákona a máme, myslím, že dvojmesačný čas na to, aby sme o tom diskutovali, aby sme diskutovali možno o niektorých vašich pripomienkach, ktoré tu zazneli. Niektoré formuloval pán poslanec Beblavý. Ja sa čiastočne s nimi stotožňujem. Niektoré pripomienky budú ešte formulovať v rámci tej tripartitnej debaty sociálni partneri. Čiže je tu priestor na to, aby sme na tom zákone spoločne pracovali a pripravili dobrú normu, ktorá pomôže ľuďom, a to je náš záujem.
Pán poslanec Suchánek, vy ste povedali, že predkladáme to ako poslanecký návrh, ale že sme teda neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie, a zároveň ste povedali, že a vy ste takýto návrh predkladali ako poslanecký návrh. Tiež ste neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže keď ste ho predkladali vy, tak ste nemuseli absolvovať medzirezortné pripomienkové konanie, a keď ho predkladáme my, tiež poslanci, tak od nás očakávate, že ale malo byť medzirezortné pripomienkové konanie. Viete, to sú také argumenty, ku ktorým sa aj ťažko vyjadruje. Ja som si tento jeden vybral, aby som demonštroval, že tá diskusia častokrát je úplne len účelová, za každú cenu dokázať, kto ten návrh zákona predložil skôr. Ja si myslím, že dôležité je, že nastal čas, že vláda v spolupráci s poslancami prichádza s takýmto návrhom zákona, teda má reálnu šancu, aby prešiel.
Je to vždy určitý folklór, keď predkladajú návrhy zákonov opoziční poslanci. Ak neprebehne diskusia medzi opozičnými poslancami a vládnymi poslancami pred podaním návrhu zákona, tak dobre viete, že je veľmi malá šanca, aby taký návrh zákona prešiel. Ale sú pozitívne prípady aj takejto spolupráce. Ja si pamätám, ako pán poslanec Vašečka prišiel za mnou, chcel urobiť určitú úpravu do zákona o dani z príjmov, spoločne sme išli za ministrom financií, trvalo to nejaký čas, ale sa nám to podarilo presadiť. To je prístup, ktorý je úprimný, ktorý je seriózny a ktorý má nádej na úspech. Ale predkladať návrhy len za každú cenu z pozície opozičného poslanca, to nemá tú váhu. To nemá tú váhu, hlavne keď predtým ste boli skoro dva roky vo vláde a so žiadnym takým návrhom ste neprišli.
Takže ja chcem poďakovať, vážení kolegovia, všetkým za vecnú diskusiu a poprosiť, aby sme v druhom čítaní udržali vecný tón. Dohovorte svojmu predsedovi, lebo aj, viete, aj nám je ľahko spomínať jeho daňové kauzy a podobne. Ale to nikto nemá záujem, chceme normálne diskutovať a prosím, verme si, že na jednej aj na druhej strane sú ľudia, ktorí to myslia úprimne.
Ďakujem pekne.

Pekné ráno, pani poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Silvia Shahzad a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Juraj Droba.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016. Návrh zákona má parlamentnú tlač 781. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 805.
Dávam slovo poslancovi Hegerovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z., tlač 781.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko predstavil tento návrh zákona, a potom vystúpil, by som vystúpil hneď po spravodajcovi v rozprave.
Takže na úvod, návrh, je tu návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 306/2016.
Základom Slovenského hospodárstva sú najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov. V podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti, už to mám trošku aktualizované (rečník odišiel od rečníckeho pultu po podklady), poskytujú pracovné príležitosti 74,1 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa na tvorbe pridanej hodnoty v pomere 52,7 %. A práve tieto malé a stredné podniky, ktoré nedisponujú vhodným nástrojom na zmiernenie negatívnych dopadov štátnych regulácií, najviac trpia nestabilným legislatívnym prostredím a byrokratickým zaťažením zo strany štátu. Medzi najdiskutovanejšie problémy podnikateľského prostredia na Slovensku, ktoré dlhodobo brzdia jeho rozvoj, patrí nestabilné legislatívne prostredie spôsobené častou zmenou legislatívy, viac o tom budem hovoriť počas teda vstupu v rozprave.
Podľa štatistík Národnej rady Slovenskej republiky bolo v minulom volebnom období schválených 455 návrhov zákonov, vyjadrením aritmetického priemeru mesačne nadobúda účinnosť takmer desať zákonov. Aj keď, samozrejme, nie všetky zákony majú dopad na podnikateľské prostredie, zákonov s dopadom na podnikateľské prostredie je aj tak enormné množstvo a ja to budem viacej špecifikovať práve počas teda toho vstupu v rozprave.
Subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť by pomohlo, ak by neboli povinní neustále sledovať a analyzovať každú schválenú legislatívu za účelom jej okamžitej aplikácie, keďže táto legislatíva sa neraz týka aj takých podstatných aspektov podnikania, ako sú dane, mzdy, odvody alebo účtovníctvo, preto cieľom nášho návrhu je zavedenie mechanizmu, aby všetky návrhy zákona, zákonov, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, obligatórne nadobúdali účinnosť výlučne v dvoch termínoch v roku. Týmito dátumami nadobudnutia účinnosti by mali byť 1. január a alebo 1. júl. A rozširujeme to teda o 1. júl, pretože už sme tu predkladali tento návrh zákona v minulosti a mali sme len 1. január, ale tak rozumiem tomu, že ako také prechodné obdobie je, je to taký ústupok, taký ústupok smerom k tej súčasnej realite, že by boli dva termíny, a po niekoľkých rokoch, keď teda si na to všetci zvyknú, tak môžme prejsť potom už na len jeden dátum, a to 1. január.
Čo je to najdôležitejšie, že návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň teda nemá vplyv na životné prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a nemá ani žiadne sociálne vplyvy. Na záver mi len dovoľte povedať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem, toľko v úvodnom slove.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi, nech sa páči.