23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny, tu prítomný pán poslanec Choma pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky.
Prečo uvažujete, že už ďalej nebudete kandidovať na post Žilinského primátora? Odpoveď: „Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na 24 hodín 7 dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia. Priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.“
Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si asi tiež vyžaduje nesmierne veľa času. „Áno máte pravdu, preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej.“
Ako vidíte, pán primátor Choma tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že ten krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je na to pripravená a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade.
Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánoval v budúcnosti vykonávať len jednu stoličku, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku. Vyjadril sa, že sa vzdá funkcie primátora po tom, čo, citujem, „zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd“. Potom sa vzdá funkcie. Odhadoval to na niekoľko týždňov v apríli minulého roku. Odvtedy už bude takmer rok a 9 mesiacov. V októbri minulého roku skončila aj nútená správa mesta Martin, rozpočet na 2017, samozrejme, už pripravil a veril som, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svojej slovo dodrží a bol by ďalším politikom, ktorý by sedel iba na jednej stoličke.
Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente, a ak by ho nasledovali, tak by sme nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je tento návrh, rokovať a ich ani navrhovať. Malo by to byť vo výbave, v zásadách každého slušného, normálneho a zodpovedného človeka. Po župných voľbách, ktoré sa konali pred mesiacom, avizovali tento krok ďalší zvolení župani. Žiaľ, nie všetci. Urobia tak Juraj Droba, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Pánom poslancom Blanárovi a Chudíkovi to povedali voliči, že si neželajú, aby sedeli na dvoch stoličkách. Pán poslanec Baška na dvoch stoličkách sedieť zostáva aj v nasledujúcom volebnom období.
Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už tretíkrát, preto si vás dovoľujem požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto nášho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne. Tým, že sme vyčerpali rozpravu k tomuto bodu, vyhlasujem ju za skončenú. Chcem sa opýtať, v rámci záverečného slova ešte niečo dodať, pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Martina Klusa, Milana Laurenčíka a Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 788 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 812.
Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, ale má nejaké technické problémy. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Laurenčík ako predkladateľ, ako jeden z predkladateľov má prosbu na nás, či by sme mohli tento bod presunúť na záver schôdze, pretože sa tu nenachádza pán poslanec Klus, ktorý by bol lepším predkladateľom. Chcem sa vás opýtať, dámy a páni, či by bol všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, veľmi pekne vám ďakujem za ochotu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Petra Osuského a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 789, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 813.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, aby predmetný návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 789.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, používam často onen názov českého filmu s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe – Dobrí holubi sa vracajú. I tento zákon, ktorý by sa veľmi stručne dal nazvať zákon proti sprejerstvu, sa vracia. Vracia sa nie preto, že by sme nemali čo iného predkladať, ale vracia sa i preto, že pri predchádzajúcom predložení pred rokom a niekoľko mesiacmi som bol ubezpečený pani ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, že je to veľmi dobrý podnet a že sa nad tým treba zamyslieť a že je to dobré, ale že to treba zasadiť do širšieho kontextu a že do roka od toho, čo som to predkladal, ten návrh tu bude z rúk ministerstva. Uplynul rok a plynuli ďalšie mesiace a ten návrh tu nie je. To je dôvod, prečo predkladám veľmi stručný zákon s kolegom Dostálom, ktorého posolstvo vlastne tvorí zmena jedného paragrafu čítajúca menej ako desať slov.
A prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože nikto nemôže tvrdiť, že je v prospech neoliberálov, konzervatívcov, pravičiarov, ľavičiarov či kohokoľvek iného, ale je v prospech stavu miest, v ktorých žijeme, v prospech dojmu, ktoré tieto mestá zanechávajú v ľuďoch, ktorí v nich žijú, a tých, ktorí do nich prichádzajú. A myslím si, že podpora tohto zákona je krokom na ceste, aby tie mestá vyzerali lepšie. Zopár detailnejších príkladov si dovolím uviesť vo vystúpení v rozprave. A zatiaľ teda len toľko, potom poviem viacej.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jánovi Maroszovi, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbor gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 29. januára 2018.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto, otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, prihlásili sa pán poslanec Osuský a pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pán predkladateľ.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, s Ondrejom Dostálom sme boli na vydanie takéhoto zákona konfrontovaní rozhovorom na jednom zo zastupiteľstiev mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, keď nás oslovil príslušník ministerstva vnútra vzdelaním právnik a hodnosťou plukovník. Požiadal nás, aby sme urobili v Trestnom zákone zmenu, ktorá znemožní nejednoznačnú interpretáciu § 246, ktorú je možné vykladať si tak i onak, a pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci, v danom prípade ide o poškodzovanie v zásade z hľadiska takého jednoduchého sprejerstvom, o určenie alebo zrušenie hranice tzv. malej škody. To totižto vedie k tomu, že i v prípade, keď dôjde k postihu páchateľa takéhoto činu, tak sa, akýmsi spôsobom súdy môžu rozhodovať v zmysle považovať takúto vec za priestupok.
Poviem k tomu zopár faktov, ktoré môžete stretnúť na ceste na vianočné trhy. Keď pôjdete na Hviezdoslavovo námestie starou bratislavskou Ventúrskou ulicou, tak oproti vchodu do Univerzitnej knižnice je slávne a známe čosi, čo k Bratislave patrilo a, chvalabohu, znova patrí, antikvariát firmy Steiner. Ten dom priliehajúci na, oproti vchodu do Univerzitnej knižnice má nádhernú drevenú plasticky vyrezávanú bránu. Keď okolo nej pôjdete, tá brána je zničená viacfarebným posprejovaním.
Ale po príklady nemusíme chodiť ďaleko, i keď by ste išli autom dole Palisádmi, tak na rozhraní Godrovej a Šulekovej je secestný dom s drevenou bránou a krásnou kovanou mrežou. Tá brána je rovnako zničená posprejovaním.
Musím povedať, že interpretácia zákona delí takéto činy na tie, ktoré by stáli viacej ako 266 alebo menej ako 266 eur. Toto vyčíslenie je veľmi otázne, lebo, samozrejme, je rozdiel, či sa odstraňuje nasprejovanie steny podchodu na Hodžovom námestí, ktorá je hladká, a nie bez námahy, nie bez prostriedkov, nie bez ľudskej práce a látok, ktoré sú na ne potrebné, sa odstraňuje pomerne ľahšie. Ale keď uvidíte tú bránu oproti Univerzitnej knižnici, tak pochopíte, že to je nevyčísliteľné v zmysle nákladov. Jednoducho ak by som to mohol tak povedať, na bielom kameni, ktorým je obložené nové Národné divadlo bratislavské, predsa nemôže záležať, aký veľký pripusťme nemravný obrázok je na ňom nakreslený, aby sme posudzovali, čoho sa dopustil páchateľ.
Teda aby som to tak povedal veľmi polopasticky, nemalo by záležať, či ten kosoštvorec má dlhú os meter, meter päťdesiat alebo sedemdesiat osem centimetrov, pretože to, čoho sa dopustil páchateľ, je neuveriteľná neúcta voči v tomto prípade Národného divadla verejnému majetku, v prípade tej drevenej brány možno súkromnému majetku, ale kým nezačnú títo páchatelia sprejovať vaše kapoty áut, vaše predné sklá na autách, tak to niekto môže brať ako niečo čomu hovoria Nemci Kavaliersdelikt. To nie je Kavaliersdelikt, to je ťažký prečin proti majetku verejnému či súkromnému, pretože, dovedieme toto do dôsledkov, najkrajší exponát mojej sprejerskej práce je postriekaný kabát okoloidúceho, pretože okoloidúci sa stáva chodiacou reklamou môjho umeleckého diela. K tomu sme ešte neprišli. Na rozdiel od vozidiel MHD súkromné vozidlá ešte sprejované ešte nie sú, ale benevolencia voči posprejovaniu verejných budov, ale rovnako aj súkromných budov je neprípustná. Samozrejme, na diskusnom fóre po oznámení predloženia tohto zákona na SME som sa stretol i s oponentmi, možno sprejermi, ktorí proste tvrdia, že to sa v iných krajinách úspešne rieši tým, že sa tie budovy čistia a premaľúvajú. Neviem, akú máte skúsenosť s čistením travertínu, ale musím vám povedať, že to iste nie je ľahká práca. A, samozrejme, môžme vychovávať páchateľa tým, že mu zničíme jeho veľkolepé dielo tým, že vynaložíme verejné prostriedky, aby sme ho vychovávali.
Samozrejme, ťažko môžme chcieť od majiteľa drevenej brány na Ventúrskej ulici, aby zaplatil stovky eur, lebo najmenej toľko to bude stáť, za očistenie svojej brány v nádeji, že ešte bude platiť možnosť šesť až osemkrát a potom toho autora vytrestá týmto. Ako dobrý hospodár, poslanec Starého Mesta bratislavského i ako ctiteľ poriadku a úcty k verejnému a k súkromnému majetku sa domnievam, že Trestný zákon nemôže vyčíslovať pri takomto trestnom čine, aká je plocha zastriekania, pretože tá procedúra čistenia, ktorú by podľa iných názorov mal vynakladať verejný daňový poplatca alebo súkromník na svojom dome, proste nemôže byť od týchto dvoch vrecák žiadaná. Domnievam sa preto, že, tak ako som povedal na úvod, že sa nejedná o zákon, ktorý je politický, ktorý je v prospech kohosi, akejsi ideológie alebo akéhosi človeka, tento zákon, treba povedať, neovplyvňuje nejako žiadnu z piatich položiek, na ktoré sa ako doložky vybraných vplyvov pýtajú. Tento zákon nijakým spôsobom nezaťažuje verejný rozpočet, naopak, v prípade, že sa zrealizuje a že dôjde k postihom, že sa táto neblahá činnosť obmedzí, bude znamenať nepochybne úsporu pre verejný rozpočet, lebo si neviem predstaviť, že chceme mať budovu filharmónie alebo divadla posprejovanú, resp. míňať peniaze, ktoré treba na tisíc iných miestach, na to, aby sme tejto zábave hoveli výchovou premaľovávaním a čistením.
Samotný zákon je ošetrovaný v tom zmysle, že pri trestnom čine podľa § 246 sa nevyžaduje spôsobenie aspoň malej škody, že proste je to trestným činom v akomkoľvek prípade. Účinnosť zákona sa navrhuje stanoviť 1. marca 2018, lebo neprináša nijaké nové povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám, štátnym orgánom, nezavádza žiadnu novú skutkovú podstatu trestného činu ani nemení skutkovú podstatu existujúceho trestného činu, iba robí jednoznačnejší výklad príslušného ustanovenia zákona v súlade s jeho už v súčasnosti predpokladaným účelom a nie je preto potrebné stanovovať dlhšiu legisvakančnú dobu.
Samozrejme, že si uvedomujem, že to s Ondrejom Dostálom predkladáme ako opoziční poslanci, poznám osud desiatok opozičných návrhov, ktoré som sám s Ondrejom Dostálom alebo s inými kolegami predkladal, ale i toto je ukážka, nakoľko sa napĺňajú slová teraz neprítomného pána poslanca Číža, ktorý tak rád hovorí o tom, ako treba hľadať konštruktívne riešenia a konštruktívny dialóg. Nemyslím si, že tento návrh je deštruktívny a nehľadá spoločné riešenia.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Ale, ale, pán Osuský, toto je ťažká schizofrénia vo vašom podaní. Je jasné, že treba chrániť budovy pred škodami, je potrebné to trestať. Ale vy schvaľujete tiež takýchto ničiteľov majetku, aj keď povedzme komunistického, Kalmusa a Lorenza, ja ich volám striekači nosiaci slovenský znak v grafickej značke ženského prirodzenia. To vám nevadí? Čiže takíto vandali sú vám blízki.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál.