23. schôdza

Budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138, za 58, proti 13, zdržalo sa 66, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že včera v tajnom hlasovaní

návrh na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady (tlač 795)

nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov, pristúpime k opakovanej voľbe, do ktorej postúpili všetci nezvolení kandidáti. Sú to Ľubomír Blaško, Milan Jarás a Jozef Mihalčin.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete za, proti, zdržiavam sa.
Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.
Prosím všetkým overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

(Akt tajného hlasovania.)

Pýtam sa, či využil každý poslanec svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a vyhlasujem prestávku.

(Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Najskôr prosím povereného overovateľa poslanca Stanislava Kmeca, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady (tlač 795).

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 13. decembra 2017. Opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 124 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. 124 odovzdaných lístkov, hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Ľubomír Blaško, hlasovalo za 29, proti 52, zdržalo sa hlasovania 33.
– Milan Jarás, hlasovalo za 10, proti 63, zdržalo sa hlasovania 41,
– Jozef Mihalčin, hlasovalo za 16, proti 55, zdržalo sa hlasovania 43.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Keďže v opakovanej voľbe nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa nová voľba na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia poverujú svojho člena, teda mňa, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem.

Takže konštatujem, že v opakovanej voľbe nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov a bude vykonaná nová voľba.


V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016.

Návrh je uverejnený ako tlač 758 a spoločná správa výborov má tlač 758a.
Návrh uvedie minister financií Peter Kažimír, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť súhrnnú výročnú správu za rok 2016, ktorú ministerstvo financií zostavuje na základe zákona o rozpočtových pravidlách, a to každoročne do 30. októbra v nadväznosti na jesennú notifikáciu výsledkov hospodárenia verejnej správy zo strany európskeho štatistického úradu. Na rozdiel od štátneho záverečného účtu, v ktorom v apríli prezentujeme predbežné výsledky o deficite a dlhu, táto správa obsahuje aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napríklad bilanciu rozpočtu verejnej správy, štrukturálne saldo a čistý dlh, odhad čistého bohatstva, súhrnnú účtovnú závierku a údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
S dvoma hlavnými číslami – výškou deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 2010 – ste sa už oboznámili aj v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020, ktorý ste pred malou chvíľou aj schválili, a ja ich pri tejto správe len zopakujem a doplním aj o ďalšie sledované údaje.
Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa Slovenskej republiky hospodárila v roku 2016 so schodkom 2,2 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy dosiahol úroveň 51,8 % hrubého domáceho produktu. V medziročnom porovnaní ide o pokles, o pokles deficitu aj výšky dlhu o 5 desatín percentuálneho bodu, o polovicu percenta. Slovenská republika v roku 2016 splnila európske fiškálne pravidlá v miere konsolidačného úsilia, ktoré dosiahlo úroveň 0,4 hrubého domáceho produktu oproti predpísaným 0,25 % HDP, čiže skoro dvojnásobne. Na rozdiel medzi schváleným a dosiahnutým deficitom mali vplyv najmä dve skutočnosti, a to aktualizácia výšky aktuálnych daňových príjmov, hlavne príjmy, dane z príjmov právnických osôb, kde bol pokles oproti pôvodnému rozpočtu o 245 mil. eur, čiže o 0,3 desatiny hrubého domáceho produktu, a aj na základe inštrukcie Eurostatu ohľadom výšky superdividendy z SPP, a to negatívne o mínus 161 mil. eur, čo je o 0,2 % hrubého domáceho produktu.
Pri porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie, celej dvadsaťosmičky, vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy EÚ 28 bol 1,7 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 83,2 % hrubého domáceho produktu.
Z pohľadu ďalších ekonomických kritérií, ktoré sa hodnotia v tejto správe, spomeniem výšku čistého dlhu, štrukturálne saldo a odhad čistého bohatstva. Čistý dlh predstavuje hrubý dlh po odpočítaní likvidných aktív verejnej správy, ktoré je možné okamžite použiť na splatenie svojho dlhu. Z hľadiska porovnávania medziročnej zmeny ide o vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh, pretože eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív, čím vernejšie zobrazuje skutočnú zmenu zadlženosti štátu. Takto vyčíslený čistý dlh dosiahol v minulom roku hodnotu 46,9, teda necelých 47 % hrubého domáceho produktu, a medziročne klesol o vyše jeden percentuálny bod.
Štrukturálny deficit predstavuje saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu, teda faktory, na ktoré vláda nemá svojimi nástrojmi dosah. Štrukturálne saldo vypočítané v čase spracovania tejto správy je prezentované na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu a medziročný pokles predstavuje 0,4 percentuálneho bodu. Cyklická zložka pri výpočte tohto salda prispela pozitívne hodnotou 0,1 % hrubého domáceho produktu. Hodnota čistého bohatstva sa medziročne zlepšila o 22,1 percentuálneho bodu. Vplyvom revízie odhadovaných implicitných záväzkov, najmä na zdravotníctvo, došlo k zníženiu o vyše 20 % a podmienených aktív zvýšenie o vyše 3 % hrubého domáceho produktu subjektov súhrnného celku.
Skôr ako odhadovaná výška čistého bohatstva ku koncu minulého roku, to znamená mínus necelých 150 % HDP, je dôležitá jeho medziročná zmena. Okrem už spomenutých faktorov pozitívne prispeli aj zníženie podmienených záväzkov niektorých štátnych podnikov, nižší hotovostný deficit štátneho rozpočtu a lepšie hospodárenie aj Národnej banky Slovenska.
Z údajov súhrnnej účtovnej závierky, ktorá zahŕňa 7 940 subjektov, opakujem, 7 940 subjektov štátnej správy a samosprávy, to sú všetky subjekty, ktorých hospodárenie vstupuje aj do štátneho záverečného účtu, ale aj do hodnotenia výšky dlhu alebo deficitu, môžme konštatovať, že celkové aktíva, rovnako ako celkové pasíva verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahli 63,6 mld. eur, čo je oproti roku 2015 viac ako 646 mil. eur.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem.
Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Petra Náhlika, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
A dovoľte mi, aby som zároveň na balkóne Národnej rady privítal žiakov zo základnej školy Diviacka Nová Ves. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si ako určený spravodajca výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016.
Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 782 zo dňa 15. novembra 2017 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 27. novembra 2017. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 782 zo dňa 15. novembra 2017 určené výbory prerokovali návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 238 zo dňa 20. novembra 2017 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 116 zo dňa 23. novembra 2017. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016 vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 243 zo dňa 28. novembra 2017. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru, taktiež ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, za klub SME RODINA pán poslanec Milan Krajniak, za klub OĽANO pán poslanec Eduard Heger a treťou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Zemanová.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené dámy a páni, keďže som sa narodil v Bojniciach a pochádzam z Prievidze, tak dovoľte, aby som aj ja pozdravil žiakov zo Základnej školy z Diviackej Novej Vsi. A chcel by som, chcel by som sa vyjadriť k výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2016.
Pán minister financií si zobral k rozpočtu záverečné slovo, na ktoré sa už nedalo reagovať, tak využijem aj túto príležitosť, aby som zmienil aj v tejto súvislosti aj niektoré jeho slová. Odrazil by som sa od dvoch čísiel, lebo hovoríme tu veľa o deficitoch, štatistikách a tak ďalej, chcel by som, aby ľudia vedeli, ako na tom Slovenská republika reálne je.
Prvé číslo je, účtovný výsledok Slovenskej republiky za rok 2016 bol jeden a pol miliardy eur mínus, mínus jeden a pol miliardy eur. To znamená, zjednodušene povedané, že každý dospelý občan v Slovenskej republike, keď berieme ľudí ako, nazvime to, akcionárov tohto štátu, je v mínuse, mínus 300 eur. Druhé číslo, čisté bohatstvo mínus 120 mld. eur. To v prepočte znamená, že každý občan Slovenskej republiky, dospelý, je zaťažený sekerou mínus 27-tisíc eur v čistom bohatstve. Námietky, že sa to zlepšuje, sú síce fajn, námietky, že to spôsobil, ja neviem, Dzurinda, Mikloš, Radičová, Sulík a neviem kto všetko, tiež môžu byť fajn, ale mali sme aj druhú svetovú vojnu a na ňu sa už dnes nevyhovárame. Pán minister financií je ministrom financií šesť rokov, a preto je zodpovedný za súčasný stav a treba sa od neho odraziť.
Zdravý sedliacky rozum podľa mňa každému hovorí, že mínus 1,5 mld. ako účtovný výsledok Slovenskej republiky a mínus 120 mld. v čistom bohatstve Slovenskej republiky nie je teda niečo, nad čím by sme mali od radosti tancovať a veseliť sa nad tým, aký sme vynikajúci štát v ekonomickom zázraku.
Ešte dôležitejšie než tieto čísla je však úplne iný fakt. V tejto správe som si prečítal množstvo a množstvo čísel o deficitoch, o tom, ako sa darí rozpočtu takej a onakej verejnej inštitúcie. Ale kde sú ľudia? Kde sú v tejto výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2016 ľudia? Veď snáď ten štát vznikol preto, aby sa ľudia mali dobre, ale o ľuďoch som si tam neprečítal prakticky ani jediné slovo. Vôbec sa tam o nich nehovorí. Ale ekonomika štátu by mala slúžiť ľuďom, nie nejakým číslam o ekonomickom raste alebo deficitoch.
A keď sa už o ľuďoch hovorí, pán minister financií, tak nie vždy sa používajú korektné čísla. A bohužiaľ, aj vy vo svojom komentári k rozpočtu ste použili nekorektné čísla v tom, že ste odôvodnili ten absolútne vysoký nárast zadlženia slovenských domácností tým, že si musíme zvyknúť, že tak ako v západnej Európe, aj u nás, aj v strednej a východnej Európe dochádza k zmene životného štýlu a ľudia si jednoducho berú viacej úverov, lebo chcú viacej vecí, elektroniky, áut si kúpiť, bytov. Že to je prirodzené, treba si na to zvyknúť.
Pán minister financií sa vyjadril, že nečíta mnohé denníky a slovenské médiá nesleduje, ale že teda Trend číta. Tak ho upozorním na článok v Trende z 8. 12. 2017 s názvom Slováci sa rekordne zadlžujú, Národná banka Slovenska ich dôrazne varuje. Je to čerstvý článok, kde sa veľmi jasne hovorí to, že všetky krajiny strednej a východnej Európy okrem Slovenska od roku 2009 v zadlženosti domácností klesajú, jedny viac, jedny menej. Ale všetky klesajú. S výnimkou jedného štátu, ktorý sa v tomto období, keď bol minister financií pán Kažimír vo svojom úrade, Slovensko sa prepracovalo na absolútne fantastickú špicu v tom, že sme najrýchlejšie sa zadlžujúca krajina v Európskej únii a spomedzi krajín strednej a východnej Európy sme najviac zadlžení. To sú fakty, to nie je vec pocitu.
A keď niekto argumentuje tým, že údajne si máme zvyknúť na nový životný štýl Slovákov, tak sa pýtam, že v Poľsku, v Česku, v Maďarsku, v Slovinsku, v Estónsku majú ľudia iný životný štýl ako u nás na Slovensku? To iba my Slováci sme ekonomickí masochisti, lebo máme radi sa zadlžovať, robí nám to dobre, ale v tých ostatných krajinách tento životný štýl nemajú? Taká je realita. Neustále a neustále sa Slováci ekonomicky zadlžujú a bude to veľký problém.
Vrátim sa ešte k rastu HDP, o ktorom sa tiež hovorí v tejto výročnej správe Slovenskej republiky. Len pripomínam, že na rozdiel od takých tých chimér, aký máme ekonomický zázrak a akým sme tigrom, tak sme takým chromým tigríkom, ktorý je predposledný spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy plus Malta a Cyprus. Sme predposlední v ekonomickom raste. Žiadny ekonomický zázrak. V čase tejto ekonomickej konjunktúry vo svete rastú dokonca aj Gréci, ani Gréci nedokážu klesať v tomto, v tejto, v tomto období ekonomickej konjunktúry.
Chcem tiež upozorniť, že rast HDP je veľmi ošemetná štatistika, pretože HDP najviac rastie po hospodárskych a prírodných, pardon, po prírodných katastrofách, pretože keď niekde hurikán zničí polku mesta, tak to štát musí rýchlo opraviť bez ohľadu na to, ako sa zadlží. A potom to HDP rastie, pretože sme postavili veľa nových budov alebo opravili veľa poškodených budov, ale ľudia sa tým nemajú horšie; ale ľudia sa tým nemajú lepšie, ľuďom sa v skutočnosti životná úroveň zhorší. Včera a predvčerom sme mali víchricu na Orave, Liptove a na Spiši, niekoľko desiatok tisíc ľudí bolo bez elektrickej energie. V tomto regióne sa HDP práve výrazne zvyšuje, pretože ľudia z energetických spoločností musia opravovať porúcané stĺpy a vedenia. Ale to neznamená, že ľuďom v tom regióne sa darí lepšie, oni sa len práve dostávajú na úroveň, ktorú mali predtým. Toto je ošemetné v raste HDP.
Čiže v raste, aby som to zhrnul, v raste HDP sme predposlední spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy. V zadlžení domácností sa rútime do ekonomickej katastrofy. Národná banka varuje, že na Slovensku majú ľudia o 3,5 mld. viac úverov, ako táto ekonomika unesie. Akonáhle sa trochu zatrasie ekonomika a banky zvýšia úroky, k tým dvadsiatim percentám dospelých ľudí, ktorí majú exekúcie, nám spadnú ďalšie a ďalšie desaťtisíce ľudí.
Po tretie, zdaňujeme čoraz viac ľudí a najmä tých najchudobnejších ľudí v pomere k ich príjmu a sme čoraz tolerantnejší k veľkým firmám, k nadnárodným korporáciám, k energetickým monopolom, k bankám a k štátnym podnikom. Toto je podľa mňa ekonomická katastrofa.
Je mi to ľúto, dámy a páni, ale ak kolegovia zo SMER-u roky hovorili o tom, akým sociálnym netvorom bol pán minister práce a sociálnych vecí Kaník, tak to, čo sa tu teraz deje, to ja považujem za sociálne upírstvo, za sociálne upírstvo, kde sa ľuďom vezmú peniaze a potom sa im časť vráti v podobe sociálnych balíčkov späť. Najskôr tých ľudí proste vyciciame, ako sa len dá, vyrobíme z nich sociálne prípady a potom im milostivo časť dáme naspäť a ešte čakáme, že nám budú ďakovať. Najskôr daňovo im v noci vykradneme pivnicu a potom pán minister Kažimír alebo pán premiér ráno zaklopú a povedia: Tu vám vraciame tie ukradnuté zemiaky. Ale bicykel si nechajú. Toto je sociálne upírstvo, nemilosrdné a kruté! A o to horšie je to, keď sme v čase ekonomickej konjunktúry, že namiesto toho, aby sa tým normálnym ľuďom zlepšovali životné podmienky, tak sa musia stále viac a viac zadlžovať.
Viete, dámy a páni, najviac sme sa tu v tomto volebnom období venovali pánovi ministrovi Kaliňákovi. A v tomto by som chcel povedať, poukázať na taký rozdiel, ktorý je medzi nami a medzi kolegami z pravicovej opozície. Áno, s pánom ministrom Kaliňákom sú problémy. Môžme sa tu hádať, či ukradol alebo neukradol jeden alebo dva, alebo tri milióny eur. Ale z pohľadu normálneho človeka je to úplne nepodstatné. To, čo je podstatné, a to, čo je pre normálneho človeka problém, je ekonomická politika ministerstva financií, dlhodobá politika ministerstva financií. Pre nás je oveľa väčším problémom minister financií Kažimír ako nejaký Kaliňák, pretože to, čo minister financií Kažimír robí, to dolieha na milióny ľudí na Slovensku, ktorí napriek ekonomickej konjunktúre sa majú stále rovnako zle. A to nejde tu len o ministra Kažimíra, oni sa majú stále rovnako zle, keď si pozriete čísla o zadlženosti, o raste čistého majetku domácností, o raste disponibilného príjmu domácností, tak sa majú stále rovnako zle od roku približne 2000, odkedy som bol schopný dohľadať štatistiky. Stále rovnako zle. A ja si myslím, že už konečne by sme sa na to mali pozrieť aj z pohľadu úplne normálnych ľudí, ktorých tie naše hádky o Kaliňákoch a deficitoch verejných financií až tak nezaujímajú.
Ešte raz to zhrniem, to sociálne upírstvo, ktoré tu predvádza ministerstvo financií, spočíva v tom, že zdaňujeme a zodvodovávame ešte aj tých najchudobnejších ľudí, ktorí majú minimálnu mzdu. Ale energetické monopoly, banky, štátne podniky, tie sú v pohode. SPP ako štátny podnik urobí 27-percentnú maržu obchodnú v roku 2015, to je v pohode, a v 2016 urobí 37 % a to je v pohode. Ale toho malého, drobného človeka, chudáka, ktorý berie minimálnu mzdu, toho zdaníme až sčerná, lebo on sa nemôže brániť. Preto si myslím, že mali by sme sa v budúcom roku oveľa viac venovať ministerstvu financií a tomu, čo robí, ako Kaliňákom a ďalším podobným. Pretože v skutočnosti milióny normálnych ľudí na Slovensku oveľa viac trápi to, aké budú mať dane a čo za ne dostanú, než to, či sa tu budeme hádať, či jeden politik niečo ukradol alebo neukradol.
Ďakujem vám za pozornosť.