26. schôdza

Ďakujem za tieto slová. Ja by som snáď iba k tomu ešte doplnil, toto, táto podpora elektriny, výroby z domáceho uhlia dnes nie je tou jedinou, ktorá je nesystémovým opatrením, proti ktorému bojujeme, už v minulosti sme ohlásili aj boj voči tarife za prevádzku systému, kde je zahrnuté aj uhlie, kde sú aj obnoviteľné zdroje energií alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, ktoré idú paradoxne v takom nejakom protichode s tou podporou uhlia. To znamená, na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane podporujeme investície, ktoré majú toto životné prostredie chrániť. Čiže aj my by sme si mali v prvom rade upratať a tak nejak utriasť, že čo vlastne, čo vlastne v tej energetike chceme. Dnes bude na programe ešte jeden ďalší zákon z našej dielne, kde takisto chceme ušetriť 60 mil. eur ľuďom v cenách energií, a naším cieľom je, aby tie energie, tie výdavky pre tie priemerné domácnosti klesli o tých 80 eur ročne, a to hovorím, minimálne, a to pre každú jednu rodinu.
Ja budem veľmi rád, ak tento zákon podporí nielen opozícia, ale ak sa nájde aj vôľa v koalícii, pretože v minulosti, alebo v posledných dňoch som počul aj hlasy z tejto strany, že naozaj tá podpora alebo takéto fungovanie v energetike určite nie je systémové a mal by sa do toho zaviesť poriadok. Pokiaľ to nebude o tom, že alebo pokiaľ to bude o tom, že nebudú ochotní podporiť náš návrh, ja veľmi rád podporím, pokiaľ si takýto návrh oni sami osvoja.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu nášho spoločného zákona, ktorý, myslím si, ak bude prijatý, tak dôjde naozaj k šanci, aby sa región Hornej Nitry stal regiónom rozvoja, regiónom, kde bude lepšie životné prostredie, kde sa budú mladí radi vracať späť domov pracovať a žiť.
Ja by som sa chcela venovať vlastne dopadom na životné prostredie ťažby, resp. pripravovanej ťažby v Hornonitrianskych baniach, ktorá úzko súvisí práve s tým, že uznesením vlády v roku 2013 bolo im garantované, že až do roku 2030 budú, bude výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to z toho dôvodu, že momentálne ťažba prebieha v tzv. jedenástom ťažobnom poli, kde zásoby, súčasné zásoby sú vyčíslené zhruba do roku 2023, a na to, aby baňa a vôbec výroba elektriny z uhlia mohla pokračovať do roku 2030, je potrebné otvoriť nové ťažobné pole, ktorému sa hovorí tzv. dvanáste ťažobné pole. Tam je predpokladaný termín začatia ťažobných prác v roku 2023 a ukončenia v roku 2034, s tým, že, samozrejme, príprava otvárky takéhoto ťažobného poľa má množstvo vyvolaných investícií a dopadov. A takže ak nebude zrušenie toto opatrenie vo všeobecnom, všeobecnom hospodárskom záujme, čo je vôbec taký dosť divný pojem na to všetko, čo vlastne tento hospodársky, všeobecný hospodársky záujem, ako vplýva na život, životné prostredie obyvateľov, už len samotný pojem je veľmi, veľmi divný.
V krátkosti by som chcela povedať toľko, že teda vieme o tom, že najväčším odberateľom je, sú Elektrárne Nováky, kde vlastne gro produkcie uhlia, uhlia ide týmto odberateľom. Novou ťažbou budú dotknuté najmä obce Nováky, Koš a Opatovce nad Nitrou. Tie opatrenia alebo dopady, ktoré chcem, na ne poukázať, je, že je nevyhnutné ukončiť, tento, tento termín skrátiť, tak ako bolo tuná povedané, optimalizovať, aby vôbec nezačala príprava tejto novej, novej investície, ktorá bude mať výrazné dopady na krajinu, na krajinnú štruktúru. Nie sú preverené napríklad ani dopady na, alebo vyvrátené obavy z ohrozenia liečivých termálnych vôd v Bojniciach, kde, kde vlastne sa ťažobné pole nachádza v ochrannom pásme týchto, týchto kúpeľov.
Celkové množstvo vyťaženej, vyťaženého uhlia z tejto plánovanej ťažby by malo byť od zhruba 6 do 9 mil. ton. Pritom sú tam, na to, aby to mohlo byť realizované, sú tam vyvolané investície, napríklad nové, musí sa robiť nové koryto rieky Nitra, prekládky železničnej trate a tak ďalej. Tie technické prekládky by ma najmenej, najmenej trápili, avšak ide o ďalšie riziká v krajinnej štruktúre a v dopadoch na, na celkové, charakter toho regiónu, kde hovoríme o tom, že ten región má ambície, má priestor na to, aby sa rozvíjal úplne iným spôsobom. Pokračovaním ťažby a následného spracovania v Elektrárňach v Novákoch naďalej, naďalej zhoršuje, budeme zhoršovať životné alebo ohrozovať životné prostredie a ovzdušie.
Hornonitrianska kotlina patrí do kategórie, kde je veľmi zaťažené toto životné, toto životné prostredie, čo sa týka aj ovzdušia. V správe o stave životného prostredia je uvedené, že dotknuté územie a jeho okolie je klasifikované ako prostredie silne narušené. Hornonitrianska oblasť je zaradená medzi sedem zaťažených oblastí životného prostredia na Slovensku, v ktorých sa prelína najviac negatívnych vplyvov na územie spôsobujúcich zhoršenie stavu životného prostredia.
Samozrejme, nemôžeme povedať, že ide iba výhradne z činnosti Hornonitrianskych baní alebo Slovenskej elektrárne a na tento, tento región by si naozaj zaslúžil komplexné riešenie, čo sa týka aj tých ostatných znečisťovateľov, pretože, ale treba povedať, že dominantný podiel na znečistení ovzdušia má energetika, najmä využívané uhlie, ktoré obsahuje okrem síry napríklad aj arzén, a ovzdušie v okrese Prievidza patrí medzi najznečistenejšie v celom Trenčianskom kraji a celá oblasť Hornej Nitry bola zaradená medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia.
Tuto je na mieste otázka, sme atakovaní v prvom rade ohrozením zdravia od našich obyvateľov, ale poukazujú prstom na nás už aj okolité krajiny a Európska únia a naďalej, naďalej nerobíme to zásadné opatrenie, bojíme sa toho zásadného rozhodnutia a povedať stop, koniec, rok 2023 nech je finálnym a nech sa nenaťahuje tuná jak taká guma ten termín, a hráme sa tuná so zdravím ľudí.
To znečistenie, ktoré má dopady, má dopady napríklad na lesy, tieto, na lesné porasty, v imisii na lesných porastov v posudzovaní, v posudzovanom území je veľmi silný. Dosahuje poškodenie lesných porastov na úrovni 31 až 40 %, čo radí okres Prievidza medzi najviac poškodené v Trenčianskom kraji.
Okrem znečistenia, znečisťovania ovzdušia ide aj o znečisťovanie vody. Treba pamätať, rieka Nitra je silne znečistená. V hornom, na hornom úseku povodia Nitry sú hlavnými znečisťovateľmi bane v Handlovej, v Prievidzi a v Novákoch, kde sa ťaží a spracováva hnedé uhlie a lignit. Kvalita vody rieky a jej prítokov je významne negatívne ovplyvňovaná najmä významnou banskou a priemyselnou činnosťou regiónov. Množstvo, v mnohých ukazovateľoch rieka Nitra prekračuje prípustné ukazovatele kvality.
Ďalej ide o krajinu. Krajina ako taká, dochádza tu k významným narušeniam, k poddolovaniam, poklesovej depresie, ktoré síce na druhej strane niekto hodnotí, že aha, ale vznikli tu nové mokraďné biotopy, spoločenstvá a čiže aké je to krásne. Tu sa však je na mieste aj pýtať sa na vlastnícke vzťahy. Ľudia, ktorí vlastne na povrchu mali vlastnícke, majú vlastnícke práva k týmto pozemkom, ich nemôžu užívať tak, ako vlastníctvo im aj ustanovuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím, ako vás vidím, asi máte dlhší ten prejav.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No mám ešte, ale som len v ústnej rozprave, čiže mám len 10 minút, takže ešte mám 11... (Reakcia z pléna.) Áno?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dvanásť, je 12.00 hodín.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Môžme prerušiť, no.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prerušíme čas a budete pokračovať poobede, nech máte kľud, áno?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Aj faktické aby boli, dobre, ďakujem, môže byť.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná je pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastúpi ju pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A nie sú tu prítomní ani ministri, minister hospodárstva Peter Žiga, ako aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale na nich dvoch neboli položené otázky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, dámy a páni, ako určite viete, výška minimálnej mzdy po poslednej úprave od 1. januára 2018 je 480 eur. Minimálna mzda sa v roku 2018 zvýšila oproti minulému roku až o 45 eur, a teda nárast predstavoval viac ako 10 %. Toto zvýšenie, pán poslanec, je najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky a dotklo sa aj v tomto prípade viac ako 119-tisíc zamestnancov. Ak nechceme byť krajinou, ktorá bude svoj rozvoj stavať len na lacnej pracovnej sile a fenoméne pracujúcej chudoby, ale naopak, ak chceme rozširovať strednú príjmovú vrstvu, ktorá je základom rozvoja vyspelých krajín, musíme sa snažiť postupne túto mzdovú úroveň dvíhať. Nevidím absolútne žiadne dôvody, prečo by v roku 2019 nemohla minimálna mzda presiahnuť úroveň 500 eur. Predbiehame tak plnenie sľubu, ktorý sme dali, že minimálna mzda dosiahne úroveň 500 eur minimálne do roku 2020. Sme presvedčení, že na tento rast minimálnej mzdy Slovensko a jeho ekonomika má, v čase historicky najnižšej nezamestnanosti je úlohou verejných inštitúcií tlačiť práve na rast miezd. Zvyšovanie minimálnej mzdy nám vytvára tlak na zvyšovanie miezd prakticky vo všetkých oblastiach, preto vláda dbá aj o každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Vážený pán poslanec, dámy a páni, minimálna mzda sa pravidelne zvyšuje od roku 2006. Za ten čas minimálne hrubé zárobky na Slovensku stúpli až o 90 %. Dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy Slovensku veľmi svedčí, pretože nielen tlačí na rast priemerného zárobku, ale súčasne je dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy sprevádzané aj znižovaním nezamestnanosti na Slovensku. Nie sú preto pravdivé obavy opozície, že ak sa zvyšuje minimálna mzda, tak to automaticky vedie k rastu nezamestnanosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek každoročnému zvyšovaniu minimálnej mzdy nám nezamestnanosť stále klesá. Dovoľte mi preto zdôrazniť, že na Slovensku rýchlo rastie minimálna mzda, a ešte raz, zároveň nám klesá aj nezamestnanosť.
Pretože vláda nemá pod kontrolou mzdovú politiku v súkromnom sektore, musí o to viac dbať, o vývoj minimálnej mzdy. Ak u nás dlhodobo rastie produktivita práce, ak rastie priemerná mzda a, žiaľ, v niektorých segmentoch aj ceny tovarov a služieb, potom je nemysliteľné, aby nerástla aj minimálna mzda, teda príjem ľudí, ktorí majú takpovedzať, takpovediac najhlbšie do vrecka.
Vláda bude v tomto roku riešiť aj zvýšenie miezd vo verejnej správe. Tlak na zvyšovanie miezd zostáva naďalej našou prioritnou témou. Zotrváme na tom, čo sme už deklarovali minulý rok, a to, že sa pokúsime presvedčiť partnerov v koalícii, ale aj v opozícii, aby sa minimálna mzda zakotvila aj v Ústave Slovenskej republiky. Zvyšovanie minimálnej mzdy je prioritou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Automaticky vplýva aj na výšku priemernej mzdy na Slovensku. Dôležité je, že zvýšenie minimálnej mzdy prehlbuje rozdiel medzi pracujúcimi a tými, ktorí poberajú sociálne dávky. Skoro 40-tisíc predtým evidovaných nezamestnaných prijalo, prijalo prácu z hľadiska súbehu dávky v hmotnej núdzi a minimálnej mzdy. To len podčiarkuje skutočnosť, že posilňovanie výšky minimálnej mzdy musí pokračovať a priepasť medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou sa musí prehlbovať, aby tak všetci tí, ktorí pracovať chcú, videli, že sa oplatí radšej nastúpiť do práce, ako len zotrvať v sieti sociálnych dávok a sociálneho systému.
V duchu toho preto, čo som uviedol, je možné predpokladať, že pri súčasnom pozitívnom trende makroekonomických ukazovateľov a aj posledné prognózy hovoria, že Slovensku sa aj nasledujúce tri roky bude naozaj veľmi dobre dariť, je našou ambíciou dosiahnuť, resp. prekročiť v roku 2019 hranicu minimálnej mzdy 500 eur, a tento náš plán sa javí ako veľmi reálny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky považuje aj v roku 2018 za svoju prioritu zvyšovanie nezamest..., zvyšovanie zamestnanosti. Uvedomujeme si totiž, že pozitívne čísla vo vývoji zamestnanosti prinášajú so sebou aj zlepšovanie sociálno-ekonomického postavenia našich občanov. Rast hospodárstva nám počas minulého roka prinášal aj neustále sa znižujúcu nezamestnanosť, ktorá lámala rekordy. Pre slovenskú ekonomiku teda prestala byť problém vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr potreba zabezpečiť na voľné pracovné miesta kvalifikovaných zamestnancov.
A keďže nás veľmi teší, že záujem investorov o Slovensko neutícha, na rad prišla aj téma zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. Pripravený je zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý by mal byť účinný od mája tohto roka, ďalej budú rozbehnuté rekvalifikačné programy na základe potrieb zamestnávateľov.
Európska komisia Slovensku vyčlenila na zamestnávanie mladých ďalších 12,4 mil. eur, ktoré budeme smerovať najmä do menej rozvinutých okresov. Podporíme tiež našich občanov, ktorí sú ochotní cestovať alebo sa presťahovať za prácou.
Ďakujem, že ste schválili, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj zvýšenie príplatkov pre ľudí pracujúcich v noci, cez sviatky a víkendy. Zámerom vlády je v roku 2019 prekročenie hranice 500 euro, ako som spomínal, u minimálnej mzdy. To všetko sú opatrenia určené na podporu zamestnávania našich občanov. Zamestnávatelia však ale zvyšujú tlak na vládu pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vo vybraných zamestnaniach a odboroch. Dnes je už zrejmé, že na niektoré profesie nebudeme z vlastných zdrojov schodní dodať potrebné množstvo ľudí. Vláda preto prijala viaceré zmeny v zákonoch, ktoré majú situáciu v oblasti zamestnávania občanov z tretích krajín riešiť. Na včerajšom zasadnutí Národnej rady bol v rámci druhého čítania prerokovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti. A touto predmetnou novelizáciou sa v zákone upravili podmienky pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Novelizáciou zrýchlime proces a znížime administratívnu náročnosť pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide však len o zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily a výlučne v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Úrad práce vydá potvrdenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce a zamestnávateľ nebude mať v tomto prípade povinnosť vopred nahlasovať voľné pracovné miesto. Uvedený zrýchlený postup môže byť využitý len v prípade, ak zamestnávateľ z celkového počtu zamestnancov zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín. Novela obmedzuje počet takýchto zamestnancov práve z dôvodu, aby sa uvedený nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Ďalej skracujeme lehoty pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 pracovných dní.
Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním takejto žiadosti. Pre zamestnávateľov novelou zavádzame povinnosť zabezpečiť pre príslušníkov tretích krajín primerané ubytovanie a povinnosť doložiť potrebné doklady týchto zamestnancov.
Okres spomenutých zmien týkajúcich sa zákona o službách zamestnanosti dnes rokujeme a rokujete aj o návrhu novely Zákonníka práce. Novela navrhuje výslovne ustanoviť minimálne pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín dočasne vykonávajúcich prácu na našom území na základe vyslania. Ide napríklad o dodržiavanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov ustanovených v Slovenskej republike. Dĺžky pracovného času a odpočinku, výmery dovolenky či bezpečnosti pri práci. Ako môžete vidieť, zámerom navrhovaných zmien je predovšetkým predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie Slovenskej republiky vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín.
Na druhej strane vláda vychádza v ústrety zamestnávateľom v podobe zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení, no najmä v uvoľnení trhu práce pre štátnych príslušníkov tretích krajín v okresoch a v zamestnaniach, kde je zamestnávateľmi dlhodobo avizovaný nedostatok pracovnej sily.
Čiže jednoducho opäť zopakujem, v prvom rade vláda vytvára tlak, aby sa tam, kde sú ešte rezervy, hľadali pracovníci a pracovná sila v rámci našich domácich zdrojov, a len tam, kde je preukázateľne zrejmé, že je takýto nedostatok je, vláda umožní sanovať tento nedostatok aj príchodom pracovníkov z tretích krajín.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Cieľom politiky vlády je preto podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj vidieckeho obyvateľstva. Vláda preto považuje pôdohospodárstvo a potravinárstvo za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Vláda vníma agropotravinársky komplex, prvovýrobu a hospodárenie na vidieku ako významnú podpornú platformu pre politiku zamestnanosti a ako potenciálny parciálny nástroj pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Uvedomujeme si tiež, že tieto odvetvia čelia aj zvýšeným globalizačným tlakom a často nepredvídateľným trhovým turbulenciám, čo sa sa prejavuje dlhodobo negatívnou obchodnou bilanciou s agropotravinárskymi výrobkami a tovarmi. Slovenskí poľnohospodári strácajú na spoločnom európskom trhu konkurencieschopnosť, a to nielen voči poľnohospodárom iným členských krajín, ale aj voči najbližším susedom. Našou snahou je nájsť nástroj v súlade s pravidlami Európskej komisie, ktorý by slovenským poľnohospodárom naozaj pomohol.
Tým prvým krokom je dnes zelená nafta. Aj keď sa označuje názvom zelená nafta, nie je to už klasický spôsobom dotácie prostredníctvom spotrebných daní, alebo miešania iných farbív do nafty, ale systém, ktorý je plne v súlade s koncepciou Európskej únie. Slovenským poľnohospodárom chceme pridať cez systém takzvanej zelenej nafty 30 mil. eur. Je to prakticky miliarda korún, a domnievame sa, že táto suma peňazí bude použitá mimoriadne užitočne, pretože chceme sa zamerať najmä na podporu tých častí slovenského poľnohospodárstva, kde pôjde o vytváranie nových pracovných miest. Predpokladáme, že o túto pomoc zo strany štátu sa bude zaujímať Európska komisia. Sme však presvedčení, že poznáme mechanizmy, ako spomínaných 30 mil. eur do rozpočtu poľnohospodárstva navýšiť tak, aby neboli považované za neoprávnenú štátnu pomoc.
Dnešný krok, alokáciu financií na zelenú naftu považujeme za kľúčový pre udržanie konkurencieschopnosti poľnohospodárov a starostlivosti o krajinu. Pri aplikácii projektu zelenej nafty nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu tých odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroby alebo živočíšna výroba. Očakávaným efektom projektu, okrem udržania prvovýroby je predpokladané zvýšenie zamestnanosti v regiónoch, ako aj zvýšenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska. Zelenou naftou vo výške 30 mil. eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica či slnečnica podporovať nebudeme. Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít a tým a zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti producentov potravín a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín a pultoch našich obchodov.
Projekt zelenej nafty pomôže tiež verejnoprospešným funkciám poľnohospodárstva, ako je úrodnosť pôdy, vodozádržnosť, dobrá klíma, zmiernenie následkov sucha a zabránenie erózii pôdy. Poľnohospodárstvo je sektor s veľkým multiplikatívnym efektom, čo má vplyv aj na ďalšie odvetvia, ako napríklad strojárstvo, chemický priemysel, potravinárstvo, obchod alebo samotné služby. Peniaze vložené do projektu zelenej nafty sa teda Slovensku mnohonásobne vrátia. Chceme pomôcť tiež začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania, alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú do krajiny tak potrebu rôznorodosť. Úspech nachádzajú aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem. Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo nových pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej, alebo živočíšnej výrobe, takmer 5 mil. eur.
Pokračujú tiež rokovanie ohľadne systému zdaňovania obchodných reťazcov, či už formou dane z obranu, alebo vytváraním mechanizmov tlaku na obchodné reťazce, aby sa financie dostávali práce do systému pomoci potravinárom, ktorých obchodné reťazce deptajú, alebo ich rôznym spôsobom obchádzajú. Vieme o obchodných reťazcoch, ktoré dosahujú veľmi malý pomer podielu našich potravín, a máme preto veľkú ambíciu zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Treba však postupovať, samozrejme, vždy v súlade s európskou legislatívou.
Naďalej budeme spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte Chcem dodávať, ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok produkty stovky produktov viac ako sto slovenských výrobcov na pulty reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, ktorými sú malí výrobcovia, farmári, kde sa naučia základné postupy v oblasti legislatívy či marketingu. Nenávratný finančný príspevok vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15-tisíc eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok pod dobu maximálne 5 rokov.
Malí poľnohospodári sa tak vrámci výzvy môžu zaoberať napríklad pestovaním zemiakov, aromatických, liečivých koreninových rastlín a bylín, zeleniny, melónov, jahôd a ďalších druhov ovocia či chovom napríklad koní, hovädzieho dobytka, dojníc, prasníc, oviec, králikov, včiel, kačiek alebo nosníc. Dnes je evidentné, že Slovensko ako najpriemyselnejšia krajina v Európskej únii si bude musieť do budúcnosti pripravovať určitú alternatívu a nepochybne cestovný ruch, služby a poľnohospodárstvo to týchto priorít patriť musia.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážená pani poslankyňa, vzhľadom na rovnaké znenie otázky od viacerých poslancov dovoľujem si vám odpovedať touto jednou odpoveďou.
Problematika náhradných pozemkov, ktoré boli v minulosti vyčlenené do bezplatného náhradného užívania podľa § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej budem hovoriť len zákon 330/1991), je veľmi zložitá a jej komplexné vysvetlenie s celou genézou a všetkými súvislosťami nie je ani možné v rozsahu tejto odpovede na interpeláciu. Preto sa sústredím iba na základnú časť otázky, a to, užívajú pozemky v poľnohospodárstve, pozemky poľnohospodárske v náhradnom užívaní a chcú ich ďalej užívať.
Základným predpokladom pre odpoveď na túto otázku je, že náhradný pozemok je k dnešnému dňu užívaný legálne, teda v súlade s legislatívou, t. j. právo náhradného užívania neskončilo a rozhodnutie podľa § 15 zákona 330/1991 Zb. (ďalej len § 15) stále platí. Zákon č. 330/1991 Zb. taxatívne vymenúva dôvody, pri ktorých právo bezplatného náhradného užívania zaniklo alebo rozhodnutie podľa § 15 stratilo platnosť.
Ak rozhodnutie podľa § 15 už neplatí a občan pokračuje v užívaní náhradného pozemku, nejde o legálne užívanie a na takéto prípady, hoci sú v praxi pomerne časté, sa legislatívne zmeny účinné od 1. 9. 2017, teda termíny 28. 2. 2018 pre podanie návrhov a termín 31. 12. 2018 pre stratu platnosti rozhodnutí podľa § 15, ako aj postup podľa § 12b) zákona Národnej rady č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tieto termíny sa teda nevzťahujú.
Ak teda rozhodnutie podľa § 15 stále platí, vlastník, ktorému bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený, môže, je to právo, nie povinnosť, podať na príslušný okresný úrad návrh, t. j. žiadosť o vydanie nového rozhodnutia podľa § 12b zákona 504/2003 Z. z. (ďalej budem hovoriť len § 12b), tento návrh, žiadosť podľa § 12b je potrebné podať do 28. 2. 2018, inak právo zanikne. Ak takýto návrh žiadosť nepodá a rozhodnutie podľa § 15 stále platí, rozhodnutie podľa § 15 stratí platnosť 31. 12. 2018. Týmto dňom teda stratia platnosť všetky rozhodnutia podľa § 15, ktoré ku konca roku 2018 si budú stále platiť, ak nebol podaný návrh podľa § 12b. Okresné úrady preskúmajú podané návrhy, ich súlad s § 12b, a ak zistia, že všetky zákonné podmienky sú splnené, vydajú rozhodnutie, že vzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 12b stratí platnosť rozhodnutie podľa § 15 a navrhovateľ môže plynule a bez prerušenia pokračovať v užívaní náhradného pozemku. Ak sa pri preskúmaní podaného návrhu zistí, že niektorá zákonná podmienka splnená nie je, okresný úrad vydá rozhodnutie, že podnájomný vzťah podľa § 12b k doterajšiemu náhradnému pozemku nevzniká.
Pre úplnosť dodávam, že ak občan užíva náhradný pozemok aj napriek tomu, že rozhodnutia podľa § 15 stratilo platnosť, môže postupovať podľa § 12a zákona 504/2003 Z. z. To už však je nad rámec položenej otázky.
V tejto súvislosti ešte upozorňujem, že postup podľa § 12a bol vlani tiež novelizovaný a 15. 5. 2018 nadobudne účinnosť jeho nové znenie. V záujme zjednotenia postupu orgánov štátnej správy na úseku pozemkovom pri posudzovaní žiadostí podaných podľa § 12b ministerstvo vydalo interný pokyn, ktorý bol publikovaný v operatívnych pokynoch pre okresné úrady v čiastke 1 z 29. januára 2018 vydávaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Zároveň bol zverejnený aj na webovom sídle ministerstva a je prístupný pre všetkých občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci a vážený pán poslanec Blanár, podľa predbežných výsledkov účtovnej závierky dosiahla Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2017 zisk 35 mil. eur. Presný údaj o hospodárskom výsledku však bude známy v apríli tohto roka po overení tejto účtovnej závierky a potvrdený nezávislým audítorom.
Z červených čísiel sa poisťovňa dostala vďaka nárastu platieb od ekonomicky aktívnych obyvateľov, plánovanému dofinancovaniu, ale určite aj vďaka zodpovednému plneniu opatrení z ozdravného plánu.
Ak v rámci správ o priebežnom plnení ozdravného plánu počas roka úrad konštatoval čiastočné plnenie niektorých opatrení, súviselo to buď s procesom verejného obstarávania, ktorý sa predĺžil pre absenciu ponúk, alebo pre dostupnosť ponúk, ktoré nevyhovovalo dostupným kritériám, alebo to súviselo so zmenami v legislatíve. Pozitívny hospodársky výsledok za minulý rok je len začiatkom dlhej cesty opätovného potvrdenia kvality a dôveryhodnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
V roku 2018 bude poisťovňa pokračovať v ekonomickej konsolidácii najmä z pohľadu navýšenia vlastného imania ako primárneho predpokladu pre ukončenie ozdravného plánu. Vyhodnotenie plnenia ozdravného plánu je v plne v kompetencii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Čaká sa na riadnu účtovnú závierku potvrdenú nezávislým audítorom. Hotová by mala byť začiatkom apríla. Potom, ako bude táto účtovná závierka predložená jedinému akcionárovi, štátu, ktorej pôsobnosť jediného akcionára vykonáva ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predloží na vládu návrh na navýšenie základného imania poisťovne, čím sa zvýši nedostatkové vlastné imanie poisťovne zhruba na úrovni 45 až 50 mil. eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa počas celého roka deklarovala, že opatrenie ozdravného plánu nepocítia poistenci. Podarilo sa jej to splniť. V medziročnom porovnaní dokonca poistenci dostali viac zdravotnej starostlivosti ako rok predtým. Napríklad počet výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti stúpol takmer o 10-tisíc, počet vyšetrení magnetickou rezonanciou o viac ako 5-tisíc. Počet CT vyšetrení zostal zhruba na rovnakej úrovni, ale skrátili sa čakacie doby. Na liečbu v zahraničí vynaložila Všeobecná zdravotná poisťovňa o 2,5 mil. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Ambulantný sektor dostal v roku 2017 o 5,26 mil. eur viacej a nemocnice o 23 mil. eur viac ako v roku 2016.
Všeobecná zdravotná poisťovňa priniesla v ozdravnom roku svojim poistencom aj nové služby. Napríklad v elektronizácii napredovala vpred, v priebehu roka dokázala rozšíriť elektronickú pobočku o nové funkcie, vytvorila a dala do užívania mobilnú aplikáciu, ktorú si v priebehu dvoch mesiacov stihlo 26-tisíc užívateľov. Spustila tiež službu elektronickej preskripcie, tzv. eRecept, ktorú aktuálne využíva už viac ako 80 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je plne prepojený na elektronické zdravotníctvo.
Vlani Všeobecná zdravotná poisťovňa úspešne zvládla aj distribúciu viac ako 111-tisíc dokumentov do elektronických schránok cez Ústredný portál verejnej správy. Sú súdmi a exekútormi začala komunikovať elektronicky, pričom ako prvá zdravotná poisťovňa podala hromadne elektronicky na Exekučný súd v Banskej Bystrice takmer 10-tisíc návrhov na exekúcie. Zaviedla nový systém hodnotenia podľa DRG, v ktorom je zapojených 95 % nemocníc. Pripravila bezlimitný úhradový mechanizmus orientovaný na kvalitu výkonov, a nie na ich kvantitu.
V roku 2018 Všeobecná zdravotná poisťovňa plánuje pokračovať v rozširovaní elektronických služieb pre svojich klientov. Prioritou bude ďalšie odbúravanie prekážok v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Rovnako plánuje zaviesť bezlimitné úhradové systémy ambulantných špecialistov, ale aj v segmente CT a MRI vyšetrení. Zmeny by sa mali dotknúť aj vyhodnocovania kvality zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov. Pripravuje tiež nové služby, ktoré zlepšia manažment zdravotnej starostlivosti o pacienta. Smerovať by mali k spokojnejším pacientom, ktorí sa k špecialistom či na vyšetrenia dostanú skôr. Ďakujem.

Chcem poďakovať, pán minister, za túto informáciu a možno ešte skonštatovať, že ten ozdravný plán, ktorý sme prejednávali na výbore pre zdravotníctvo, bol veľmi kritizovaný, a mnohí oponenti mu nedávali žiadnu šancu. A dnes tieto čísla, aj keď nie sú oficiálne, ako ste uviedli, hovoria, že predsa len tá snaha vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa ukázala ako naozaj dobrá. Všetky tie pozitívne čísla, ktoré ste prezentovali, nárastu vyšetrení, či už CT, MRI, alebo aj jednodňového, jednodňovej chirurgickej operovanosti, sú pozitívne, avšak je potrebné v tomto pokračovať ďalej, pretože subjektívne môžu ľudia ešte cítiť stále, že tie doby čakacie sú dlhé. Preto sú tie správy o tom bezlimitnom, v budúcnosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti predovšetkým v tej diagnostike CT alebo MRI veľmi pozitívne.
Takže teším sa na ten záver, ktorý predpokladám, že bude pozitívny a na ďalšie veci, ktoré je potrebné v zdravotníctve urobiť.
Takže držím palce a všetko dobré.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Začnem tým, že vyškrtať z mapy Slovenskej republiky biele miesta je absolútnou prioritou mňa osobne aj môjho úradu, a preto som veľmi rád, že sme práve tento týždeň mohli oznámiť Slovensku dobrú správu, a to správu, že ak všetko pôjde podľa plánu, a tak, ako sme sa s najväčšími telekomunikačnými operátormi, ale aj s lokálnymi poskytovateľmi internetu dohodli, tak na konci roku 2020 by už na slovenskej mape takéto biele miesto byť nemalo.
Ten proces nebol vôbec jednoduchý, pretože na začiatku celého procesu konzultácie bolo identifikovaných až 1 800 miest na Slovensku, resp. oblastí, ktoré neboli pokryté internetom v rýchlosti, ktorý už viac nepovažujeme za biele miesto. Je to rýchlosť minimálne 30 MB/s a postupnými štyrmi verejnými konzultáciami sme prišli k výsledku, ktorý sme prezentovali tento týždeň, a to znamená výsledku, že na základe investičných plánov a deklarácií, ktoré sme obdržali od všetkých relevantných hráčov na trhu, títo z vlastných peňazí a v rámci vlastných aktivít pokryjú všetky tieto biele miesta tak, aby sme v roku 2020 biele miesto na Slovensku nemali.
Je to vážna vec, pretože neľahko sa rodila táto dohoda, neľahko sa presviedčali telekomunikační operátori, ale aj z tohto miesta im chcem poďakovať, pretože zobrali na seba túto celú veľkú úlohu a ušetrili tak štátu aj našim inštitúciám nemalé finančné prostriedky, pretože v prípade, že by ešte aj po týchto konzultáciách zostali obce a mestá, do ktorých by operátori dobrovoľne nechceli vybudovať príslušný rýchle, rýchly internet, museli by sme tak urobiť z našich zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie. Tento ich počin nám umožňuje presunúť tieto peniaze, ktoré sme mali vyčlenené zhruba v objeme 80 mil. na úplne iné projekty. A ja som veľmi rád, že tým obciam a mestám, kde postupne bude alebo kde už dnes je prístup k rýchlemu internetu a do budúcna bude, aby mohli svojim občanom poskytovať bezplatné pripojenie na svojich námestiach alebo knižniciach, alebo obecných úradoch tak, aby sa k dátam, k informáciám dostali aj ľudia, ktorí možno nemajú toľko peňazí, aby si mohli platiť drahý dátový paušál, ale aby sa tak mohli možno dozvedieť veci, alebo študent si pripravil niečo do školy práve v obecnej knižnici, kde bude zadarmo wifi, ktoré bezplatne bude poskytovať toto pripojenie.
Zároveň časť týchto 80 mil. môžme poskytnúť na pokrytie veľmi dôležitých koridorov dopravných. Sám dobre viete, keď cestujete medzi Banskou Bystricou a Nitrou, v ktorej žijete, že na diaľnici, ktorá je síce perfektná, na mnohých úsekoch žiadny mobilný signál nie je. A to nie je dôležité len pre komfort tých, ktorí vo vozidlách cestujú, ale je to aj dôležité pre bezpečnosť, pretože ak sa niečo stane práve v oblasti, kde je, kde je tieň a kde vlastne nie je žiadne pripojenie, je asi pravdepodobne veľmi komplikované pre každého aj privolať si pomoc alebo, alebo oznámiť nejakú závažnú udalosť.
Zároveň by sme z týchto peňazí mohli, keďže nám zostali k dispozícii, pokryť aj niektoré železničné koridory, aby opäť aj cestujúci vlakom, ktorí vo veľkej miere dnes využívajú naše vlaky, mohli komfortne cestovať z východu na západ alebo južnou trasou tak, aby mohli využívať komfort toho, že nemusia šoférovať, že môžu sa venovať štúdiu, môžu sa venovať zábave, môžu si niečo čítať, aby mali takisto počas celej cesty relatívne dobrú konektivitu a aby im v lesoch, tuneloch a niekde nevypadával stále signál, čím zase je primerane nejaký diskomfort ich cestovania.
Som presvedčený, že je našou povinnosťou aj mojou osobnou zabezpečiť taký stav, aby sa k moderným technológiám dostal každý bez ohľadu na to, v ktorej časti krajiny sa narodil, či je to úplný východ Slovenska alebo prosperujúca Bratislava. Je mojou prioritou, aby sa k moderným technológiám dostal každý bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádza. To znamená, či je z nejakej nižšej príjmovej vrstvy alebo dobre zarábajúci, pretože v dnešnej dobe nástupu digitálnych technológií a potreby, aby každý jeden z nás ovládal digitálne technológie a mal primerané digitálne zručnosti, je dôležité, aby sme možnosť oboznámiť sa s nimi a pracovať s nimi umožnili každému. V opačnom prípade budeme mať jednu generáciu ľudí alebo časť ľudí, ktorí v prípade, že takúto šancu nedostanú, budú navždy vylúčení z trhu práce a budú mať vážny problém v budúcnosti sa zamestnať a nájsť si uplatnenie a aj primeraný plat k tomu.
A preto som rád, že aj dnes doobeda sme absolvovali ďalšie rokovanie Digitálnej koalície Slovensko, kde sa ďalších 12 či 16 subjektov, 16 subjektov k tejto digitálnej koalícii prihlásilo s konkrétnymi záväzkami, čo sú ochotní pre našu spoločnosť a pre krajinu spraviť, aby Slovensko netrpelo tak, ako trpí v priemysle, aj v IT oblasti nedostatkom vysokokvalifikovanej pracovnej sily.
Takže pevne verím, že spolu s operátormi sa nám podarí do konca roku 2020 vymazať z mapy Slovenska biele mesta, čím by sa Slovenská republika stala jedným z lídrov plnenia týchto cieľov, pretože ďaleko viac vyspelejšie krajiny Európskej únie budú mať vážny problém takéto ambiciózne ciele do roku 2020 splniť.
Ďakujem.