26. schôdza

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Otázka č. 2, poslanec Ľubomír Želiezka. Je v rokovacej sále? Je. „Vážený pán predseda vlády, aké opatrenia pripravuje vláda pre zamestnávanie cudzincov v Slovenskej republike?“

Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky považuje aj v roku 2018 za svoju prioritu zvyšovanie nezamest..., zvyšovanie zamestnanosti. Uvedomujeme si totiž, že pozitívne čísla vo vývoji zamestnanosti prinášajú so sebou aj zlepšovanie sociálno-ekonomického postavenia našich občanov. Rast hospodárstva nám počas minulého roka prinášal aj neustále sa znižujúcu nezamestnanosť, ktorá lámala rekordy. Pre slovenskú ekonomiku teda prestala byť problém vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr potreba zabezpečiť na voľné pracovné miesta kvalifikovaných zamestnancov.
A keďže nás veľmi teší, že záujem investorov o Slovensko neutícha, na rad prišla aj téma zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. Pripravený je zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý by mal byť účinný od mája tohto roka, ďalej budú rozbehnuté rekvalifikačné programy na základe potrieb zamestnávateľov.
Európska komisia Slovensku vyčlenila na zamestnávanie mladých ďalších 12,4 mil. eur, ktoré budeme smerovať najmä do menej rozvinutých okresov. Podporíme tiež našich občanov, ktorí sú ochotní cestovať alebo sa presťahovať za prácou.
Ďakujem, že ste schválili, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj zvýšenie príplatkov pre ľudí pracujúcich v noci, cez sviatky a víkendy. Zámerom vlády je v roku 2019 prekročenie hranice 500 euro, ako som spomínal, u minimálnej mzdy. To všetko sú opatrenia určené na podporu zamestnávania našich občanov. Zamestnávatelia však ale zvyšujú tlak na vládu pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vo vybraných zamestnaniach a odboroch. Dnes je už zrejmé, že na niektoré profesie nebudeme z vlastných zdrojov schodní dodať potrebné množstvo ľudí. Vláda preto prijala viaceré zmeny v zákonoch, ktoré majú situáciu v oblasti zamestnávania občanov z tretích krajín riešiť. Na včerajšom zasadnutí Národnej rady bol v rámci druhého čítania prerokovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti. A touto predmetnou novelizáciou sa v zákone upravili podmienky pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Novelizáciou zrýchlime proces a znížime administratívnu náročnosť pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide však len o zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily a výlučne v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Úrad práce vydá potvrdenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce a zamestnávateľ nebude mať v tomto prípade povinnosť vopred nahlasovať voľné pracovné miesto. Uvedený zrýchlený postup môže byť využitý len v prípade, ak zamestnávateľ z celkového počtu zamestnancov zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín. Novela obmedzuje počet takýchto zamestnancov práve z dôvodu, aby sa uvedený nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Ďalej skracujeme lehoty pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 pracovných dní.
Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním takejto žiadosti. Pre zamestnávateľov novelou zavádzame povinnosť zabezpečiť pre príslušníkov tretích krajín primerané ubytovanie a povinnosť doložiť potrebné doklady týchto zamestnancov.
Okres spomenutých zmien týkajúcich sa zákona o službách zamestnanosti dnes rokujeme a rokujete aj o návrhu novely Zákonníka práce. Novela navrhuje výslovne ustanoviť minimálne pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín dočasne vykonávajúcich prácu na našom území na základe vyslania. Ide napríklad o dodržiavanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov ustanovených v Slovenskej republike. Dĺžky pracovného času a odpočinku, výmery dovolenky či bezpečnosti pri práci. Ako môžete vidieť, zámerom navrhovaných zmien je predovšetkým predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie Slovenskej republiky vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín.
Na druhej strane vláda vychádza v ústrety zamestnávateľom v podobe zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení, no najmä v uvoľnení trhu práce pre štátnych príslušníkov tretích krajín v okresoch a v zamestnaniach, kde je zamestnávateľmi dlhodobo avizovaný nedostatok pracovnej sily.
Čiže jednoducho opäť zopakujem, v prvom rade vláda vytvára tlak, aby sa tam, kde sú ešte rezervy, hľadali pracovníci a pracovná sila v rámci našich domácich zdrojov, a len tam, kde je preukázateľne zrejmé, že je takýto nedostatok je, vláda umožní sanovať tento nedostatok aj príchodom pracovníkov z tretích krajín.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie je tomu tak.
Pán poslanec Peter Náhlik:
„Vážený pán predseda vlády, chystáte sa podporiť slovenských poľnohospodárov. Môžete túto pomoc bližšie špecifikovať?“

Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Cieľom politiky vlády je preto podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj vidieckeho obyvateľstva. Vláda preto považuje pôdohospodárstvo a potravinárstvo za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Vláda vníma agropotravinársky komplex, prvovýrobu a hospodárenie na vidieku ako významnú podpornú platformu pre politiku zamestnanosti a ako potenciálny parciálny nástroj pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Uvedomujeme si tiež, že tieto odvetvia čelia aj zvýšeným globalizačným tlakom a často nepredvídateľným trhovým turbulenciám, čo sa sa prejavuje dlhodobo negatívnou obchodnou bilanciou s agropotravinárskymi výrobkami a tovarmi. Slovenskí poľnohospodári strácajú na spoločnom európskom trhu konkurencieschopnosť, a to nielen voči poľnohospodárom iným členských krajín, ale aj voči najbližším susedom. Našou snahou je nájsť nástroj v súlade s pravidlami Európskej komisie, ktorý by slovenským poľnohospodárom naozaj pomohol.
Tým prvým krokom je dnes zelená nafta. Aj keď sa označuje názvom zelená nafta, nie je to už klasický spôsobom dotácie prostredníctvom spotrebných daní, alebo miešania iných farbív do nafty, ale systém, ktorý je plne v súlade s koncepciou Európskej únie. Slovenským poľnohospodárom chceme pridať cez systém takzvanej zelenej nafty 30 mil. eur. Je to prakticky miliarda korún, a domnievame sa, že táto suma peňazí bude použitá mimoriadne užitočne, pretože chceme sa zamerať najmä na podporu tých častí slovenského poľnohospodárstva, kde pôjde o vytváranie nových pracovných miest. Predpokladáme, že o túto pomoc zo strany štátu sa bude zaujímať Európska komisia. Sme však presvedčení, že poznáme mechanizmy, ako spomínaných 30 mil. eur do rozpočtu poľnohospodárstva navýšiť tak, aby neboli považované za neoprávnenú štátnu pomoc.
Dnešný krok, alokáciu financií na zelenú naftu považujeme za kľúčový pre udržanie konkurencieschopnosti poľnohospodárov a starostlivosti o krajinu. Pri aplikácii projektu zelenej nafty nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu tých odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroby alebo živočíšna výroba. Očakávaným efektom projektu, okrem udržania prvovýroby je predpokladané zvýšenie zamestnanosti v regiónoch, ako aj zvýšenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska. Zelenou naftou vo výške 30 mil. eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica či slnečnica podporovať nebudeme. Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít a tým a zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti producentov potravín a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín a pultoch našich obchodov.
Projekt zelenej nafty pomôže tiež verejnoprospešným funkciám poľnohospodárstva, ako je úrodnosť pôdy, vodozádržnosť, dobrá klíma, zmiernenie následkov sucha a zabránenie erózii pôdy. Poľnohospodárstvo je sektor s veľkým multiplikatívnym efektom, čo má vplyv aj na ďalšie odvetvia, ako napríklad strojárstvo, chemický priemysel, potravinárstvo, obchod alebo samotné služby. Peniaze vložené do projektu zelenej nafty sa teda Slovensku mnohonásobne vrátia. Chceme pomôcť tiež začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania, alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú do krajiny tak potrebu rôznorodosť. Úspech nachádzajú aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem. Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo nových pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej, alebo živočíšnej výrobe, takmer 5 mil. eur.
Pokračujú tiež rokovanie ohľadne systému zdaňovania obchodných reťazcov, či už formou dane z obranu, alebo vytváraním mechanizmov tlaku na obchodné reťazce, aby sa financie dostávali práce do systému pomoci potravinárom, ktorých obchodné reťazce deptajú, alebo ich rôznym spôsobom obchádzajú. Vieme o obchodných reťazcoch, ktoré dosahujú veľmi malý pomer podielu našich potravín, a máme preto veľkú ambíciu zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Treba však postupovať, samozrejme, vždy v súlade s európskou legislatívou.
Naďalej budeme spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte Chcem dodávať, ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok produkty stovky produktov viac ako sto slovenských výrobcov na pulty reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, ktorými sú malí výrobcovia, farmári, kde sa naučia základné postupy v oblasti legislatívy či marketingu. Nenávratný finančný príspevok vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15-tisíc eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok pod dobu maximálne 5 rokov.
Malí poľnohospodári sa tak vrámci výzvy môžu zaoberať napríklad pestovaním zemiakov, aromatických, liečivých koreninových rastlín a bylín, zeleniny, melónov, jahôd a ďalších druhov ovocia či chovom napríklad koní, hovädzieho dobytka, dojníc, prasníc, oviec, králikov, včiel, kačiek alebo nosníc. Dnes je evidentné, že Slovensko ako najpriemyselnejšia krajina v Európskej únii si bude musieť do budúcnosti pripravovať určitú alternatívu a nepochybne cestovný ruch, služby a poľnohospodárstvo to týchto priorít patriť musia.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Vyčerpali ste 15 minút určených na odpovede predsedu vlády.
Takže pokračujeme odpoveďami členov na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Sone Gaborčákovej na podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú a znie:
„Aké sú legislatívne pravidlá, a čo z nich vyplýva pre občanov Slovenskej republiky, ktorí užívajú poľnohospodárske pozemky v náhradnom užívaní a chcú ich ďalej užívať? Občania požadujú jednoznačné vysvetlenie, nakoľko aj príslušní štátni úradníci im v mnohých prípadoch nevedia dať odpoveď.“
Nech sa páči, pani ministerka školstva, ktorá zastupuje ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Vážená pani poslankyňa, vzhľadom na rovnaké znenie otázky od viacerých poslancov dovoľujem si vám odpovedať touto jednou odpoveďou.
Problematika náhradných pozemkov, ktoré boli v minulosti vyčlenené do bezplatného náhradného užívania podľa § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej budem hovoriť len zákon 330/1991), je veľmi zložitá a jej komplexné vysvetlenie s celou genézou a všetkými súvislosťami nie je ani možné v rozsahu tejto odpovede na interpeláciu. Preto sa sústredím iba na základnú časť otázky, a to, užívajú pozemky v poľnohospodárstve, pozemky poľnohospodárske v náhradnom užívaní a chcú ich ďalej užívať.
Základným predpokladom pre odpoveď na túto otázku je, že náhradný pozemok je k dnešnému dňu užívaný legálne, teda v súlade s legislatívou, t. j. právo náhradného užívania neskončilo a rozhodnutie podľa § 15 zákona 330/1991 Zb. (ďalej len § 15) stále platí. Zákon č. 330/1991 Zb. taxatívne vymenúva dôvody, pri ktorých právo bezplatného náhradného užívania zaniklo alebo rozhodnutie podľa § 15 stratilo platnosť.
Ak rozhodnutie podľa § 15 už neplatí a občan pokračuje v užívaní náhradného pozemku, nejde o legálne užívanie a na takéto prípady, hoci sú v praxi pomerne časté, sa legislatívne zmeny účinné od 1. 9. 2017, teda termíny 28. 2. 2018 pre podanie návrhov a termín 31. 12. 2018 pre stratu platnosti rozhodnutí podľa § 15, ako aj postup podľa § 12b) zákona Národnej rady č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tieto termíny sa teda nevzťahujú.
Ak teda rozhodnutie podľa § 15 stále platí, vlastník, ktorému bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený, môže, je to právo, nie povinnosť, podať na príslušný okresný úrad návrh, t. j. žiadosť o vydanie nového rozhodnutia podľa § 12b zákona 504/2003 Z. z. (ďalej budem hovoriť len § 12b), tento návrh, žiadosť podľa § 12b je potrebné podať do 28. 2. 2018, inak právo zanikne. Ak takýto návrh žiadosť nepodá a rozhodnutie podľa § 15 stále platí, rozhodnutie podľa § 15 stratí platnosť 31. 12. 2018. Týmto dňom teda stratia platnosť všetky rozhodnutia podľa § 15, ktoré ku konca roku 2018 si budú stále platiť, ak nebol podaný návrh podľa § 12b. Okresné úrady preskúmajú podané návrhy, ich súlad s § 12b, a ak zistia, že všetky zákonné podmienky sú splnené, vydajú rozhodnutie, že vzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 12b stratí platnosť rozhodnutie podľa § 15 a navrhovateľ môže plynule a bez prerušenia pokračovať v užívaní náhradného pozemku. Ak sa pri preskúmaní podaného návrhu zistí, že niektorá zákonná podmienka splnená nie je, okresný úrad vydá rozhodnutie, že podnájomný vzťah podľa § 12b k doterajšiemu náhradnému pozemku nevzniká.
Pre úplnosť dodávam, že ak občan užíva náhradný pozemok aj napriek tomu, že rozhodnutia podľa § 15 stratilo platnosť, môže postupovať podľa § 12a zákona 504/2003 Z. z. To už však je nad rámec položenej otázky.
V tejto súvislosti ešte upozorňujem, že postup podľa § 12a bol vlani tiež novelizovaný a 15. 5. 2018 nadobudne účinnosť jeho nové znenie. V záujme zjednotenia postupu orgánov štátnej správy na úseku pozemkovom pri posudzovaní žiadostí podaných podľa § 12b ministerstvo vydalo interný pokyn, ktorý bol publikovaný v operatívnych pokynoch pre okresné úrady v čiastke 1 z 29. januára 2018 vydávaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Zároveň bol zverejnený aj na webovom sídle ministerstva a je prístupný pre všetkých občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, nechcete doplňujúcu otázku, takže budeme pokračovať otázkou č. 2, ktorú položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tomášovi Druckerovi:
„Vážený pán minister, v súvislosti s ukončeným hospodárskym rokom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne vás chcem požiadať o stanovisko, ako hodnotíte napĺňanie ozdravného plánu tejto poisťovne. Aké ďalšie kroky pripravuje ministerstvo pre rok 2018?“

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci a vážený pán poslanec Blanár, podľa predbežných výsledkov účtovnej závierky dosiahla Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2017 zisk 35 mil. eur. Presný údaj o hospodárskom výsledku však bude známy v apríli tohto roka po overení tejto účtovnej závierky a potvrdený nezávislým audítorom.
Z červených čísiel sa poisťovňa dostala vďaka nárastu platieb od ekonomicky aktívnych obyvateľov, plánovanému dofinancovaniu, ale určite aj vďaka zodpovednému plneniu opatrení z ozdravného plánu.
Ak v rámci správ o priebežnom plnení ozdravného plánu počas roka úrad konštatoval čiastočné plnenie niektorých opatrení, súviselo to buď s procesom verejného obstarávania, ktorý sa predĺžil pre absenciu ponúk, alebo pre dostupnosť ponúk, ktoré nevyhovovalo dostupným kritériám, alebo to súviselo so zmenami v legislatíve. Pozitívny hospodársky výsledok za minulý rok je len začiatkom dlhej cesty opätovného potvrdenia kvality a dôveryhodnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
V roku 2018 bude poisťovňa pokračovať v ekonomickej konsolidácii najmä z pohľadu navýšenia vlastného imania ako primárneho predpokladu pre ukončenie ozdravného plánu. Vyhodnotenie plnenia ozdravného plánu je v plne v kompetencii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Čaká sa na riadnu účtovnú závierku potvrdenú nezávislým audítorom. Hotová by mala byť začiatkom apríla. Potom, ako bude táto účtovná závierka predložená jedinému akcionárovi, štátu, ktorej pôsobnosť jediného akcionára vykonáva ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predloží na vládu návrh na navýšenie základného imania poisťovne, čím sa zvýši nedostatkové vlastné imanie poisťovne zhruba na úrovni 45 až 50 mil. eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa počas celého roka deklarovala, že opatrenie ozdravného plánu nepocítia poistenci. Podarilo sa jej to splniť. V medziročnom porovnaní dokonca poistenci dostali viac zdravotnej starostlivosti ako rok predtým. Napríklad počet výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti stúpol takmer o 10-tisíc, počet vyšetrení magnetickou rezonanciou o viac ako 5-tisíc. Počet CT vyšetrení zostal zhruba na rovnakej úrovni, ale skrátili sa čakacie doby. Na liečbu v zahraničí vynaložila Všeobecná zdravotná poisťovňa o 2,5 mil. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Ambulantný sektor dostal v roku 2017 o 5,26 mil. eur viacej a nemocnice o 23 mil. eur viac ako v roku 2016.
Všeobecná zdravotná poisťovňa priniesla v ozdravnom roku svojim poistencom aj nové služby. Napríklad v elektronizácii napredovala vpred, v priebehu roka dokázala rozšíriť elektronickú pobočku o nové funkcie, vytvorila a dala do užívania mobilnú aplikáciu, ktorú si v priebehu dvoch mesiacov stihlo 26-tisíc užívateľov. Spustila tiež službu elektronickej preskripcie, tzv. eRecept, ktorú aktuálne využíva už viac ako 80 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je plne prepojený na elektronické zdravotníctvo.
Vlani Všeobecná zdravotná poisťovňa úspešne zvládla aj distribúciu viac ako 111-tisíc dokumentov do elektronických schránok cez Ústredný portál verejnej správy. Sú súdmi a exekútormi začala komunikovať elektronicky, pričom ako prvá zdravotná poisťovňa podala hromadne elektronicky na Exekučný súd v Banskej Bystrice takmer 10-tisíc návrhov na exekúcie. Zaviedla nový systém hodnotenia podľa DRG, v ktorom je zapojených 95 % nemocníc. Pripravila bezlimitný úhradový mechanizmus orientovaný na kvalitu výkonov, a nie na ich kvantitu.
V roku 2018 Všeobecná zdravotná poisťovňa plánuje pokračovať v rozširovaní elektronických služieb pre svojich klientov. Prioritou bude ďalšie odbúravanie prekážok v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Rovnako plánuje zaviesť bezlimitné úhradové systémy ambulantných špecialistov, ale aj v segmente CT a MRI vyšetrení. Zmeny by sa mali dotknúť aj vyhodnocovania kvality zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov. Pripravuje tiež nové služby, ktoré zlepšia manažment zdravotnej starostlivosti o pacienta. Smerovať by mali k spokojnejším pacientom, ktorí sa k špecialistom či na vyšetrenia dostanú skôr. Ďakujem.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, zapnite pána poslanca Blanára.

Chcem poďakovať, pán minister, za túto informáciu a možno ešte skonštatovať, že ten ozdravný plán, ktorý sme prejednávali na výbore pre zdravotníctvo, bol veľmi kritizovaný, a mnohí oponenti mu nedávali žiadnu šancu. A dnes tieto čísla, aj keď nie sú oficiálne, ako ste uviedli, hovoria, že predsa len tá snaha vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa ukázala ako naozaj dobrá. Všetky tie pozitívne čísla, ktoré ste prezentovali, nárastu vyšetrení, či už CT, MRI, alebo aj jednodňového, jednodňovej chirurgickej operovanosti, sú pozitívne, avšak je potrebné v tomto pokračovať ďalej, pretože subjektívne môžu ľudia ešte cítiť stále, že tie doby čakacie sú dlhé. Preto sú tie správy o tom bezlimitnom, v budúcnosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti predovšetkým v tej diagnostike CT alebo MRI veľmi pozitívne.
Takže teším sa na ten záver, ktorý predpokladám, že bude pozitívny a na ďalšie veci, ktoré je potrebné v zdravotníctve urobiť.
Takže držím palce a všetko dobré.