26. schôdza

Ďakujem kolegom spolupredkladateľom za reakcie, ale teda dovolím si zareagovať na kritikov alebo kritiku zo strany poslancov Kotlebovej strany.
Pán poslanec Schlosár, začali ste, že nemáte nič proti češtine, ale čo hneď som si spomenul, že nie som rasista, ale... A presne tak ste aj pokračovali v duchu tejto slávnej formulky a poukázali ste na to, že, že v Česku všetko dabujú do slovenčiny, teda do češtiny. No ale však aká medzinárodná reciprocita v dabovaní, preboha, no tak to, že naše deti rozumejú po česky dobre a české deti nerozumejú po slovensky dobre, je predsa výhoda našich detí a nevýhoda českých detí, keď, keď české deti budú mať obmedzený priestor na Česko a na Slovensku, Slovensko budú vnímať ako, ako cudzí jazyk, jazyk, ktorým sa hovorí na Slovensku, tak, tak to ochudobní ich. Slovenské dieťa sa môže, môže prejsť, prejsť, prejsť po Prahe a dokonca dokáže rozprávať po česky, nielenže rozumie, rozumie po česky. Takže toho, toho, to je úplne absurdné hovoriť o nejakej reciprocite.
Koho záujmy zastupujem? No zastupujem záujmy tých občanov a občaniek Slovenskej republiky, ktorí mi dali svoj hlas bez ohľadu na ich národnosť a náboženské presvedčenie a tak ďalej.
A pán poslanec Kotleba, som rád, že teda dávate za pravdu, za pravdu tým kolegom, ktorí vás upozorňujú je to, že to, že to nemajú, nemáte podporiť a že sme to prepískli a že je to maskovaná snaha o svetoobčiansky prístup, keby sa náhodou rozprávky nevysielali nadabované do slovenčiny, lebo napríklad v takom v krajinách Beneluxu alebo Škandinávie sa vysielajú v angličtine s titulkami a potom tie deti vedia oveľa lepšie po anglicky ako naše.

Pani poslankyňa Grausová do rozpravy.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vec, celá táto vec, o ktorej tu teraz rokujeme, má podľa mňa dva rozmery.
Po prvé. Kto a v akej situácii predkladá tento návrh novely? Jednak sú to zahraniční agenti a sú to ľudia, ktorí sa za 25 rokov nedokázali ani a nevysporiadali s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, pre ktorých neexistuje Slovenská republika, ale iba „táto krajina“, ba ktorým sa robí nevoľno už pri pohľade na slovenský dvojkríž, zato im ale nerobí problém využívať miesto v parlamente a v rôznych organizáciách a byť veľmi dobre platení nielen zo slovenského parla..., Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničných veľvyslanectiev. To je jeden pohľad.
K samotnému návrhu. Podstatou tejto novely je zmenšiť priestor pre používanie slovenského jazyka vo verejnoprávnych médiách. Úmysel zákonodarcu o povinnosti štátnej televízie dabovať rozprávky pre deti do 12 rokov má svoje racionálne jadro. Veď predsa vzťah k jazyku, k rodine, k vlasti sa u dieťaťa formuluje už v útlom veku. Dnes sme svedkami hrozivo upadajúcej úrovne slovenčiny v médiách i vo verejnom priestore. Nazdávame sa azda, že úroveň a kvalita používania slovenčiny by sa zvýšila tým, ak by sme deti nútili počúvať či sledovať rozprávky v cudzom, i keď veľmi príbuznom jazyku?
Ďalšia vec, položme si aj opačnú otázku. Vysielajú v českej verejnoprávnej televízii rozprávky v slovenčine? Je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, ako to tvrdia tvorcovia novely, že čeština je všeobecne zrozumiteľným jazykom pre slovenské deti. Veľmi pochybujem o tom. Som presvedčená, že zákon o štátnom jazyku má aj dnes svoje oprávnenie, ba dokonca ešte väčšie, ako v minulosti.
Svoj jazyk si chránia aj iné, väčšie národy a Slováci majú na jeho pestovanie a ochranu rezignovať? Bolo veľkou chybou, ktorú by bolo treba napraviť, že za Radičovej vlády boli zo zákona o štátnom jazyku vypustené pokuty za jeho dodržiavanie. Ako chceme, aby nejaký zákon platil, ak je jeho uplatňovanie bez sankcií, teda záleží na ľubovôli?
A napokon tvorcovia tohto návrhu si asi nevšimli, že Československo už zaniklo. Alebo je ich snahou udržať túto mŕtvolu, túto múmiu, vyvolávať zo záhrobia ducha Československa a jeho čechoslovakizačných snáh o vytvorenie jednotného národa a jednotného jazyka československého? Zamyslime sa nad tým.

Tri faktické poznámky na vyše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Natália, pomenovala si problém týchto dvoch pánov rečovo veľmi nadaných, ktorí by dokázali vyrobiť 20-minútovú rozpravu o pravej nohe stonožky v treťom rade nôh a povedať, že jej prapôvod je v Československu.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No pokiaľ ide o nevoľnosti pri pohľade na dvojkríž, na ktorý tu pozerám, tak musím komparatívne povedať, že nevoľno človeku môže prísť pri pohľade na iné objekty, ktoré pod tým krížom občas defilujú, a tiež na produkciu, ktorá z tých objektov vychádza.
A keď sme už u tej úrovne slovenčiny, je to trošku tak ako, že v dome obesenca by sa nemalo hovoriť o povraze, a nehádzať kamením, ak si v sklenenej veži. Nechcem tým globálne a generalizovane odsúdiť istú kategóriu diskutujúcich na rôznych fórach. Ale jedným z takým poznávacím znamením patriotov za Boha a za národ je to, že ich úroveň slovenčiny je katastrofálna. Už len slovo hanba s m je signifikantným, o prídavných menách v prvom páde množného čísla ani nehovoriac, a preto ak sa tu hovorí o tom, ako formuje nezrozumiteľne, teda pre občana mladého, dieťa, to, aby nerozumelo svojmu rodnému jazyku, keď sa pozerám na písomné prejavy ľudí z brehu národne uvedomelých, tak ma jíma pocit, že nepočúvali české rozprávky, ale snáď maorčinu alebo jazyk Tuarégov, pretože tá ich úroveň by rozhodne pri Spejblovi a Hurvínkovi tak strašná nebola.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pani poslankyňa Grausová, to s tým nevoľnom pri pohľade na slovenský dvojkríž je hoax. Radi šírite takéto nezmysly, ale, ale... Toto je jeden z nich. Položili ste dramaticky otázku, že či je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, tak ako my tvrdíme, že čeština je všeobecne zrozumiteľný aj pre malé deti na Slovensku. A chápem, že ste sa možno pripravovali na vystúpenie a nezaregistrovali ste, ako som reagoval na pána poslanca Schlosára, a mali ste to už napísané, no tak ste to prečítali, ale ja som to vysvetlil, koho je to výhoda a koho je to nevýhoda. Je predsa výhoda tých slovenských detí, že rozumejú po česky. A nevýhoda tých českých detí, že nerozumejú po slovensky, nie všetky, ale mnohé deti už nerozumejú po slovensky v Čechách. A my sa tým máme trápiť? Však oni sa nebudú vedieť dohovoriť na Slovensku a naše deti sa vedia dohovoriť v Českej republike.
No a to vaše poľutovanie nad tým, že zo zákona o štátnom jazyku boli vypustené pokuty. No tie pokuty boli tiež taká smiešnosť, lebo keď v roku 2009 boli pokuty obnovené, tak ja som začal vedome a verejne porušovať zákon o štátnom jazyku, napríklad že som vylepil nejaký plagát v angličtine priamo pred ministerstvo kultúry alebo som rozdával nejaké letáky sprievodnej akcie na hru Mareka Maďariča, ktoré boli, ja neviem, v španielčine, alebo som, alebo som recitoval haiku vo flámštine a chodil som sa udávať na ministerstvo kultúry a ani raz mi nedali pokutu. Ja som sa toho dožadoval a nedali mi.
Tak načo sú také pokuty?!

Kolegyne, kolegovia, je 18.59 hod., navrhujem, aby sme teraz prerušili v tomto momente rozpravu k tomuto bodu programu.
Zajtra, chcem vás informovať, 9. februára 2018 o 9.00 hod. začne 27. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná na žiadosť poslancov, a navrhnutý program máte rozdaný.
Pokračovať v rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme v utorok 13. februára 2018 o 9.00 hod.
Takto to vymysleli, ja som to mala iba prečítať.
Želám vám všetkým pekný večer a vidíme sa zajtra.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)