26. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jediného pána poslanca za poslanecký klub SaS.
Pán poslanec Rajtár, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre tento návrh zákona platí tá poučka o zle zapnutom prvom gombíku na košeli. Keď si zle zapnete prvý gombík, tak následne všetky ostatné gombíky budú zle zapnuté, nech sa snažíte, ako sa snažíte.
Na začiatku informatizácie alebo už priebehu vznikla takzvaná Agentúra NASES, aby koordinovalo rôzne IT projekty. Stalo sa tak v roku 2009. Následne sa minula miliarda eur na informatizáciu štátnej správy a ten výsledok všetci poznáme. Za túto absurdne vysokú sumu máme absurdne zle spravené systémy. Často sú to iba veľmi jednoduché databázy, ale ani k týmto jednoduchým databázam nebolo možné spraviť rozhranie, na základe ktorého by sa tie databázy dali rozumne využívať. A tak rôzne organizácie pod ministerstvom, pod štátom tak, alebo ktoré spolupracujú s ministerstvami a so štátom, si robia vlastné aplikácie na prezeranie týchto databáz, keďže tie multimiliónové štátne jednoducho nefungujú.
Prečo máme takýto stav, vysvetlil zrejme minister zahraničných vecí pán Lajčák mladej zamestnankyni, ktorá prišla zo zahraničia, keď jej povedal, že, citujem: "Žijeme v istom nastavení, kde existujú v IT oblasti rôzne kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými štát nič nevie robiť." A je absolútne zrejmé, aký pravdivý je tento citát. Štát nevie nič robiť s týmto kartelom a s týmito zákulisnými dohodami, no tak zoberie ďalšie gombíky košele a zapína ich zlým spôsobom namiesto toho, aby rozopol ten prvý gombík a tie, čo boli zle zapnuté a začal jednoducho robiť veci odznova a správne. To znamená, aby nastavil systémy tak, aby fungovali, aby sa nedostávali k tým niekoľkým IT firmám, ktoré vyhrávajú zákazky, lebo sú tak tendre nastavené, lebo sú tak, takým spôsobom zadané.
Poďme k naozajstným riešeniam, ktoré sa ponúkajú, keď ten štátny systém za vlády Roberta Fica zlyhal. Dá sa zverejňovať, budem veľmi konkrétny, takzvané aplikačné programové rozhranie jednotlivých, jednotlivých databáz, jednotlivých súčastí toho, čo štát v IT oblasti spravuje. Dá sa to zverejniť tak, aby či už firmy na základe nejakej komerčnej bázy, alebo aj hocikto, trebárs aj zadarmo ako koníček naprogramoval tie rozhrania, tie vstupy medzi štátom a občanom a aby sa dali tie dáta, ktoré štát, či už núti používať, alebo ľudia ich potrebujú používať, aby ich vedeli správne ľudia využívať.
Takisto, načo máme dva koordinačné orgány, jednak Agentúru NASES pod úradom vlády, čiže pod Robertom Ficom na jednej strane, na druhej strane máme nové takmer ministerstvo pod úradom podpredsedu vlády, kde je zamestnaných, ak si dobre pamätám - mali sme dostať na finančný výbor presné údaje, ale zatiaľ neprišli - tak okolo 130 ľudí alebo vyše 130 ľudí. Časť z toho je zamestnaná z eurofondov, potom sú tam ešte nejakí predražení externí experti. Počiatočné náklady prvý rok boli vyše 5, vyše piatich miliónov, aj teraz sa rátajú v radovo v miliónoch, v miliónoch eur každý jeden rok. Čiže máme zbytočne dva koordinačné orgány, čo je kontraproduktívne, lebo potom kto vlastne správne koordinuje?
No takže ja by som bol veľmi rád, keby sme namiesto teraz nejakého ďalšieho vzdelávania a ďalších prostriedkov zo štátneho rozpočtu míňaných na to, že keď už máme zle zapnutý prvý a ďalšie gombíky na košeli, tak poďme aspoň vzdelať ľudí o tom, že ako presne sú zle zapnuté, či ten druhý je v tretej dierke a štvrtý v piatej a podobne. Namiesto toho poďme robiť reálnu nápravu. Veľmi rád by som videl konkrétne riešenia po takmer dvoch rokoch fungovania, nielen nejaké nejasné vízie, ale konkrétne plány, úplne konkrétne a presné návrhy. Inak je aj takýto úrad len ťahanie ďalších peňazí. A takéto dodatočné návrhy na vzdelávanie o zlých systémoch je len zbytočné ťahanie peňazí z vreciek daňových poplatníkov. A ešte som si teda všimol, že tieto financie na tento rok, takmer milión, na ďalší rok 320-tisíc, 2020 280-tisíc, nie sú kryté v štátnom rozpočte. To znamená, že sa tam budú musieť nejakým spôsobom dodatočne zaradiť. Takže ani len vykryté v štátnom rozpočte podľa medzirezortného pripomienkového konania to nie je. Takže by som poprosil nejakým spôsobom korekciu týchto všetkých vecí a naozaj uvítam konkrétne veci, konkrétne presné plány, ako vyriešiť situáciu s nefunkčným, zlým a predraženým e-Governmentom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec, to predražovanie v informatizácii naozaj, naozaj už dosiahlo nevídané medze aj na slovenské pomery. Vieme veľmi dobre, pamätáme si, keď sme tu schvaľovali, respektíve my sme za to nehlasovali, vytvorenie Úradu podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, tak, že to bolo, už vtedy sme poukazovali všetci na to, že to je účelovo vytvorený úrad, len aby pán Pellegrini mal nejaké umiestnenie v podstatne len preto, že nemal k dispozícii nejaké ministerstvo. Teraz sa tu predkladá dotačná schéma, kde je ako hlavné odôvodnenie, sú spomínaní traja študenti zo Žilinskej univerzity, ktorí chcú ísť do Berkeley. Dúfam, že sa odtiaľ aj vrátia a nebudú to zbytočne vyhodené peniaze. Zaujímavé je tak isto aj schvaľovanie tých dotácií, ako prebieha, pretože o nich rozhoduje čisto vedenie úradu. Je tam, samozrejme, pro forma nejaká komisia, ktorá dáva odporúčacie stanoviská k jednotlivým, k jednotlivým projektom alebo k žiadostiam o dotácie. Ale aj táto komisia je menovaná samotným vedením úradu, čiže len čisto pro forma záležitosť. Ja to vnímam, že je to presne to isté, tá istá situácia, ako bolo napríklad aj s tými vyznamenaniami, že Kiska má svoje vyznamenania, tak teda aj pán predseda Danko si musí dávať svoje vyznamenania, aj Robert Fico si musí dávať svoje vyznamenania. Tak teraz to isté sa ide dať s dotáciami, že každý chce mať tie svoje dotácie, aby mohol sa niekomu zalíškať alebo podporiť tých svojich ľudí. Čiže vyslovene, vyslovene účelová záležitosť.